Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoKR/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220327 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115220327.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: ATTIC - N Reality s.r.o. so sídlom Radlická 832/38, 150 00 Praha 5 - Smíchov, Česká republika, IČO: 256 89 703, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou, so sídlom O. N. XXXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Jankou Grolmusovou, advokátkou, so sídlom E. B. Q. X, XXX XX K., o určenie pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/27/2015-136 zo dňa 26. januára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/27/2015-136 zo dňa 26. januára 2016 v napadnutom výroku, ktorým okresný súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky v celkovej výške 161.702,34 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 137.000,- Eur a úroku z omeškania vo výške 24.702,34 Eur voči dlžníkovi: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501, ktorej právnym dôvodom vzniku je Zmluva o pôžičke zo dňa 05.08.2013 uzatvorená medzi žalobcom a dlžníkom: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizačného konania dlžníka: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501 vedeného pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou 2R/1/2015 prihláškou zo dňa 07.05.2015 a zapísaná do zoznamu pohľadávok dlžníka pod číslom 03 čo do výšky a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky v celkovej výške 161.702,34 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 137.000,- Eur a úroku z omeškania vo výške 24.702,34 Eur voči dlžníkovi: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501, ktorej právnym dôvodom vzniku je Zmluva o pôžičke zo dňa 05.08.2013 uzatvorená medzi žalobcom a dlžníkom: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizačného konania dlžníka: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501, vedeného pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou 2R/1/2015 prihláškou zo dňa 07.05.2015 a zapísaná do zoznamu pohľadávok dlžníka pod číslom 03 čo do výšky. 2. V časti, v ktorej žalobca žiadal určiť, že pohľadávka žalobcu vo výške 37.089,86 Eur voči dlžníkovi: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501, ktorej právnym dôvodom vzniku je Zmluva o pôžičke zo dňa 05.08.2013 uzatvorená medzi žalobcom a dlžníkom: Ing. Ivan Nemec s miestom podnikania 038 41 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34 700 501, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizačného konania dlžníka: Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania 038 41 Košťany na Turcom 110, IČO: 34 700 501, vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 2R/1/2015 a zapísaná do zoznamu pohľadávok dlžníka pod číslom 03, je zabezpečená záložným právom s poradím uspokojenia prvé, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 05.08.2013, ktorej vklad bol povolený dňa 13.09.2013 príslušným okresným úradom, odborom katastrálnym, žalobu zamietol. 3. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 261,07 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 4. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 124 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného do 28.04.2015 (ďalej len „ZKR"), § 124 ods. 2, 3, 4, 7 ZKR, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ"), § 580 OZ okresný súd žalobe v časti vyhovel. Dňa 25.01.2016 o 13.30 hod. bolo okresnému súdu doručené podanie JUDr. Janky Grolmusovej, v ktorom požiadala o odročenie pojednávania, nakoľko žalovaný je PN a súčasne žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnila tým, že na prípravu na pojednávanie mala iba jeden pracovný deň. Chybou podateľne a kancelárie bolo podanie JUDr. Janky Grolmusovej predložené zákonnému sudcovi až po konaní pojednávania. Okresný súd však konštatoval, „že ak by aj toto podanie bolo zákonnému sudcovi predložené včas pred konaním pojednávania, nebol by to dôvod na odročenie nariadeného pojednávania a to z toho dôvodu, že samotná práceneschopnosť žalovaného nie je vážnym dôvodom pre odročenie pojednávania, keďže prílohou podania JUDr. Grolmusovej bolo iba potvrdenie o PN a zo žiadosti o odročenie pojednávania nevyplýva, že by účasť žalovaného na pojednávaní ohrozila jeho život alebo vážne zhoršila jeho zdravotný stav (§ 119 ods.3 OSP). Rovnako dôvodom na odročenie pojednávania by nebol nedostatok času právnej zástupkyne na prípravu na pojednávanie, keďže práve spomenutá právna zástupkyňa bola aj správkyňou v reštrukturalizačnom konaní, ktorá poprela pohľadávku žalobcu, ktorú žiada určiť v tomto konaní. Navyše predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 20. 10. 2015, (tak, ako to vyplýva z doručenky na č. l. 114), mal teda viac ako 3 mesiace času na to, aby si zvolil právneho zástupcu." 5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z prihlášky pohľadávky na č.l. 13 až 16 spisu zistil, že touto prihláškou prihlásil žalobca do reštrukturalizačného konania žalovaného vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2R 1/2015 pohľadávku, tvorenú istinou vo výške 150.000,- Eur a úrokmi vo výške 24.702,34 Eur, pričom právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky bola Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 05.08.2013 medzi žalobcom a žalovaným. V prihláške tiež uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným a jeho manželkou PhDr. S. R. bola uzatvorená dňa 05.08.2013 Zmluva o zriadení záložného práva, pričom predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia časti istiny pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 05.08.2013 vo výške 43.000,- Eur a tomu zodpovedajúcej časti úrokov a úrokov z omeškania. Pohľadávka bola prihlásená ako zabezpečená, a to záložným právom podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 05.08.2013. 6. Z výpisu zo zoznamu pohľadávok č.l. 18 až 21 spisu okresný súd zistil, že prihlásenú pohľadávku žalobcu poprela správkyňa čo do výšky, nie do právneho dôvodu, alebo čo do zabezpečenia. Ako dôvod popretia výšky pohľadávky žalobcu správkyňa uviedla: „Dlžník si od veriteľa požičal sumu 150.000,- eur, z ktorej následne 137.000,- eur odovzdal veriteľovi za účelom vyplatenia ďalších dlžníkových veriteľov uvedených v zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov z 5. 8. 2013. Veriteľ žiadnym spôsobom nepreukázal použitie sumy 137.000,- eur. Podľa názoru dlžníka si túto sumu ponechal na splatenie svojej pohľadávky, ktorú evidoval voči dlžníkovi, čím došlo k zániku dlhu vo výške 137.000,- eur". 7. Zo Zmluvy o pôžičke na č.l. 22 až 24 spisu okresný súd zistil, že táto je uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a jeho manželkou PhDr. S. R.. Na jej základe sa veriteľ zaviazal, že poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky v celkovej sume vo výške 150.000,- Eur, a to tak, že prvá časť pôžičky vo výške 2.000,- Eur bola už poskytnutá v hotovosti pred podpisom zmluvy. Druhá časť peňažnej pôžičky vo výške 137.000,- Eur bude poskytnutá na účet dlžníkov. Ďalšia časť pôžičky vo výške 11.000,- Eur bude poskytnutá na účet dlžníkov do 10 dní od podania návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníkov. Pôžičku sa zaviazali žalovaný a jeho manželka vrátiť veriteľovi najneskôr do 05.08.2016. Pôžička bola dohodnutá ako úročná s dohodnutým úrokom 12 % ročne. Na zabezpečenie splnenia záväzkov dlžníkov sa zmluvné strany dohodli aj na podpise zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok vo vlastníctve dlžníkov. 8. Zo Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na č.l. 25-27 spisu okresný súd zistil, že táto je uzatvorená medzi žalovaným ako poskytovateľom a žalobcom ako prijímateľom. Predmetom zmluvy je záväzok poskytovateľa poskytnúť prijímateľovi finančné prostriedky vo výške 137.000,- Eur a záväzok prijímateľa použiť poskytnuté finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávok veriteľov, špecifikovaných v článku 3 zmluvy. „Týmito veriteľmi sú podľa článku 3 zmluvy spoločnosť BauM SK, s. r. o., spoločnosť AUTO Slovakia, spol. s r. o., spoločnosť BRIK, a. s., spoločnosť Euro Dotácie, a. s., spoločnosť FORM, spol. s r. o., spoločnosť GASTROLUX, s. r. o., spoločnosť SPOMART, spol. s r. o., Miroslav Dubeň - Stavbyt, spoločnosť SVS - projekcia, s. r. o., spoločnosť UNIONTEX TRADE, spol. s r. o., Valentín Vozár a Peter Petráň IT GROUP, spoločnosť KOBAN architects, s r. o., spoločnosť MEDIATEL, spol. s r. o., spoločnosť MS-SOFT SK, s. r. o., spoločnosť RASTER, spol. s r. o., spoločnosť Schindler výťahy a eskalátory, a. s., a Mário Mestický - SKY- electornics". 9. Okresný súd ďalej vyhodnocoval listinné dôkazy na č.l. 28 až 63 spisu - Dohody o urovnaní a konštatoval, že boli uzavreté tak, že na jednej strane bol žalobca a na druhej strane postupne veritelia, ktorí boli uvedení vyššie. Dohody o urovnaní boli vyhotovené podľa jedného vzoru a ich predmetom bolo urovnanie záväzkov žalobcu voči veriteľom, ktoré žalobca prevzal od pôvodného dlžníka Ing. Ivana Nemca. Uhradením v dohodách dohodnutých čiastok veritelia prehlásili, že sú uspokojené všetky ich nároky v súvislosti s dlhom, uvedeným v preambule zmluvy. 10. Z prehľadu platieb na č.l. 64 spisu a výpisov z účtu na č.l. 65 až 71 spisu, ako aj výdavkových pokladničných dokladov na č.l. 72 až 73 okresný súd ustálil, že dohodnuté platby podľa dohôd o urovnaní boli uhradené v celkovej sume 83.402,72 Eur. 11. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva na č.l. 80 až 82 okresný súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi záložným veriteľom a žalobcom a záložným dlžníkom, žalovaným a jeho manželkou PhDr. S. R.. Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia časti istiny pôžičky vo výške 43.000,- Eur a tomu zodpovedajúcej časti úrokov a úrokov z omeškania záložnému veriteľovi z pôžičky, poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 05.08.2013. „Predmetom zálohu sú nehnuteľnosti v katastrálnom území C., a to pozemok - parcela KNC č. 726/2, pozemok - parcela KNC 726/4, chata súp. č. XXX, postavenej na pozemku - parcela KNC 726/4" . 12. Okresný súd v prvom rade vyhodnotil z úradnej povinnosti včasnosť podania žaloby, ako aj včasnosť popretia pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní. Uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R 1/2015 zo dňa 30.03.2015 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 66/2015 zo dňa 08.04.2015 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného. 30-dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok v zmysle § 121 ZKR začala plynúť dňa 10.04.2015, pričom skončila dňa 11.5.2015 (posledný deň lehoty pripadol na sobotu 09.05.2015, preto sa lehota predĺžila do najbližšieho pracovného dňa - pondelka 11.5.2015). 30-dňová lehota v zmysle § 124 ods. 2 ZKR na popieranie pohľadávok začala plynúť dňa 12.5.2015 a skončila dňa 10.6.2016. Lehota na podanie incidenčnej žaloby v zmysle § 124 ods. 4 ZKR začala plynúť dňa 11.6.2015 a skončila dňa 10.7.2015. Ak správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 01.06.2015 a žalobca podal incidenčnú žalobu dňa 07.07.2015, tak okresný súd konštatoval, že oba úkony boli urobené včas. 13. Pri posudzovaní veci okresný súd postupoval v intenciách Nálezu Ústavného súdu č.k. II. ÚS 409/2013-49 z 11.09.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktualizovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti, preto „v už prebiehajúcom incidenčnom konaní, teda po márnom uplynutí lehoty na popretie pohľadávok, nie je možné zo strany správcu rozširovať dôvody popretia pohľadávky a na takéto popretie prihliadať." 14. In concreto v prejednávanej veci správkyňa nepoprela právny dôvod prihlásenej pohľadávky ani jej poradie a zabezpečenie, popretá bola iba výška popretej pohľadávky. V popieracom prejave správkyňa uviedla, že veriteľ si mal ponechať 137.000,- Eur, ktoré mal od dlžníka na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov a tieto si mal ponechať na splatenie svojej (veriteľovej, t.j. žalobcovej) pohľadávky. 15. „Samotné tvrdenie o „ponechaní si" finančných prostriedkov veriteľom nie je spôsobilé spochybniť výšku žalobcom prihlásenej pohľadávky. Na zánik dlhu by bolo potrebné, aby žalovaný priamo plnil žalobcovi s tým, že by určil, že ide o plnenie dlhu zo Zmluvy o pôžičke. Plnenie 137.000.- eur však žalovaný poskytol žalobcovi nie na základe Zmluvy o pôžičke, ale ako plnenie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. Plnenie z právneho titulu Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov nie je bez ďalšieho spôsobilé vyvolať zánik dlhu z iného právneho titulu, ktorým je Zmluva o pôžičke a na základe, ktorého bola prihlásená žalobcova pohľadávka do reštrukturalizácie žalovaného. Je možné si predstaviť, že by k zániku dlhu žalovaného v rozsahu 137.000 eur za splnenia ďalších zákonných predpokladov mohlo dôjsť započítaním, na to by však žalovaný musel tvrdiť a preukazovať nielen to, že mal započítateľnú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 137.000 eur, ale by musel súčasne tvrdiť a preukazovať, že svoju pohľadávku z titulu Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov započítal voči pohľadávke žalobcu z titulu Zmluvy o pôžičke a v rozsahu, v ktorom sa započítavané pohľadávky stretli, došlo k zániku časti dlhu žalovaného. Takéto tvrdenie o započítacom prejave zo strany žalovaného však nebolo obsahom popieracieho prejavu správkyne." Okresný súd prijal záver, že popierací prejav nemôže obstáť, a preto určil výšku žalobcovej pohľadávky, tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. 16. Žalobca sa domáhal aj určenia zabezpečenia ním prihlásenej pohľadávky. Zabezpečenie žalobcovej pohľadávky nebolo správkyňou v reštrukturalizačnom konaní vôbec popreté, preto sa zabezpečenie pohľadávky žalobcu považuje za zistené. Popretie iba výšky prihlásenej pohľadávky nespôsobuje automaticky popretie právneho dôvodu či zabezpečenia pohľadávky v popretej časti pohľadávky. Okresný súd preto nemohol svojim výrokom už zistené zabezpečenie prihlásenej pohľadávky žalobcu určiť, a tým ho opätovne zistiť. Z tohto dôvodu musel žalobu žalobcu v časti, ktorou žiadal určil zabezpečenie jeho pohľadávky, zamietnuť. O náhrade trov prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"). 17. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, postupom okresného súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP) a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 18. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 26.1.2016 na Okresnom súde Žilina. „Napriek tomu, že ešte dňa 25.1.2016 bolo zo strany žalovaného doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o vytýčenie nového termínu pojednávania, súd túto žiadosť neakceptoval, resp. sa ňou vôbec nezaoberal, vzhľadom k tomu, že žiadosť nebola predložená zákonnému sudcovi, ktorý viedol pojednávanie." Právna zástupkyňa žalovaného požiadala o ospravedlnenie neúčasti dňa 22.01.2016 z dôvodu, že v ten istý deň prevzala právne zastúpenie klienta - žalovaného a nemala dostatok času na prípravu na pojednávanie (1 pracovný deň). „Neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že právna zástupkyňa bola správkyňou v reštrukturalizačnom konaní, ktorá poprela pohľadávku, ktorú žiadal určiť žalobca v tomto konaní, a preto by nebol dôvod na odročenie pojednávania pre nedostatok času na prípravu pojednávania. Dovoľujeme si uviesť, že JUDr. Grolmusová síce vykonala popierací úkon pohľadávky (v tom čase ako reštrukturalizačný správca), následne však z dôvodu predídenia akýchkoľvek pochybností ojej zaujatosti, sa v zmysle ust. § 131 ods. 5 zák.č. 7/2005 Z.z. vzdala funkcie správcu v predmetnom reštrukturalizačnom konaní ešte dňa 20.5.2015 o čom informovala Okresný súd v Žiline." 19. Na tomto základe bola JUDr. Grolmusová uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2015 zo dňa 02.06.2015 odvolaná z funkcie reštrukturalizačného správcu a odo dňa 11.6.2015 (kedy došlo k odovzdaniu reštrukturalizačného spisu novoustanovenému správcovi Ing. Jaroslavovi Vérebovi), nemala žiadne ďalšie informácie ohľadne reštrukturalizačného konania, či incidenčných žalôb podaných a vedených proti dlžníkovi Ing. Ivanovi Nemcovi. Pokiaľ jej bola potom dňa 22.01.2016 predložená zo strany Ing. Ivana Nemca dokumentácia týkajúca sa incidenčného konania (žaloba s prílohami, vyjadrenia) nemala dostatočný časový priestor na preštudovanie spisu, z tohto dôvodu požiadala okresný súd o odročenie pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 OSP. „Naviac, k žiadosti o odročenie pojednávania bol doložený doklad o PN žalovaného, ktorý preukazoval vzniknutý úraz, ktorý mu spôsobil zhoršenie pokročilej Parkinsonovej choroby. U žalovaného sa narušil stav jeho hybnosti a koordinácie do takej miery, že nebol schopný pohybu a ani jednoduchých sebaobslužných výkonov, či účasti na pojednávaní. Pre krátkosť času nebolo možné zabezpečiť samostatné potvrdenie v zmysle ust. § 119 ods.3 OSP."„Dovoľujem si požiadať, aby odvolací súd zobral do úvahy hore uvedené tvrdenia a stotožnil sa s tým, že žalovanému ako účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom." 20. V odvolaní žalovaný ďalej namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. „Žalovaný ešte vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.9.2015 žiadal o predloženie dôkazov - originálov dokladov preukazujúcich splatenie jeho dlhov žalobcom v prospech tretích osôb. Vzhľadom k tomu, že mu nebolo umožnené sa s takýmito dôkazmi oboznámiť, žalovaný má zato, že neboli ani vykonané. Pokiaľ by tieto doklady boli doložené ešte v čase, keď ich žalovaný požadoval, nemusel by dávať podnet správkyni na popretie pohľadávky žalobcu. Taktiež sa súd nezaoberal dôkazom - vyplatením sumy 42.468,81 Eur, ktoré mali byť vyplatené môjmu veriteľovi Baum SK s.r.o. Žilina z mojich finančných prostriedkov, ktoré však žalobca odovzdal spoločnosti FORM Inženýring s.r.o. Praha na vyplatenie spoločnosti Baum SK, čím malo dôjsť k zániku môjho dlhu voči Baum SK s.r.o.". 21. Žalovaný v odvolaní vyčítal okresnému súdu, že sa „nezaoberal ďalším navrhnutým dôkazom - reštrukturalizačným spisom, ktorý preukazoval, že pohľadávku vo výške 42.468,81 Eur si prihlásil veriteľ FORM Inženýring s.r.o. Praha, čo žalovaný navrhol ešte dňa 7.9.2015, ktorý dôkaz svedčí o špekulatívnom správaní žalobcu s cieľom zabezpečiť si (prostredníctvom spriaznenej osoby) svojuj pohľadávku majetkom žalovaného. Takéto konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu a súd by sa s týmto mal tiež vyporiadať. Ostatné návrhy a dôkazy chcel predložiť žalovaný priamo na pojednávaní, čo mu však bolo zo strany súdu znemožnené." Žiadal, aby odvolací súd, po zhodnotení skutkového a právneho stavu rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 22. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd vykonal potrebné dokazovanie pre účely rozhodnutia v predmetnom incidenčnom konaní, úplne zistil skutkový stav a riadne sa vysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, pričom dospel k správnemu a spravodlivému súdnemu rozhodnutiu. Svoje úvahy a postup pri rozhodnutí súd podrobne popísal v napadnutom rozsudku, pričom toto považoval za presvedčivé a dostatočné. Prvostupňový súd zobral správne do úvahy všetky relevantné okolnosti v súvislosti s určením pohľadávky žalobcu a taktiež sa dôsledne zaoberal aj s ďalšími návrhmi a vyjadreniami zo strany žalovaného. 23. K odvolaciemu dôvodu - odňatiu možnosti konať pred súdom žalobca uviedol, že„Podanie, ktorým žalovaný žiadal o odročenie nariadeného súdneho pojednávania neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že žalovaný nie je schopný bez ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 O. s. p. Bez ohľadu na tento fakt poukazujeme na to, že žalovaný predmetné vyjadrenie lekára nepriložil ani k podanému odvolaniu, napriek tomu, že v podanom odvolaní tvrdí, že žalovaný nebol schopný sa pojednávania zúčastniť." V plnom rozsahu sa stotožnil s tvrdením prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s tým, že nedostatok času právnej zástupkyne JUDr. Grolmusovej na prípravu pojednávania by nebolo dôvodom na odročenie pojednávania. Poukázal na to, „že bola to práve JUDr. Grolmusová, t.j. žalovaným zvolená právna zástupkyňa, ktorá poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu v reštrukturalizačnom konaní, takže mala vedomosť, resp. mala mať vedomosť z akého dôvodu urobila predmetný popierací úkon. V tomto smere nedošlo po jej vzdaní sa funkcie reštrukturalizačného správcu k žiadnym novým informáciám, ani skutočnostiam."„Poukazujeme na to, že práve JUDr. Grolmusová predstavuje ten prípad, kedy nie je dôvod na odročenie pojednávania z tohto tvrdeného dôvodu, na rozdiel od iného vo veci nezainteresovaného advokáta, ktorého by si prípadne žalovaný zvolil." Žalovaný ako účastník konania nemôže tvrdiť, že mu bola konaním súdu odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko tento mal informáciu o nariadenom súdnom pojednávaní už minimálne 3 mesiace vopred, a teda mal možnosť si zvoliť právneho zástupcu v dostatočnom predstihu vopred. Uvedené konanie považoval žalobca za účelové a žiadal, aby odvolací súd zobral všetky tieto okolnosti do úvahy pri posudzovaní predmetnej odvolacej námietky žalovaného. 24. Vo svojom vyjadrení žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový súd vykonal dôkaz, ktorý navrhol žalovaný ešte vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.09.2015, keď žiadal o predloženie originálov preukazujúcich splatenie jeho dlhov žalobcom v prospech tretích osôb. „Súd priamo na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom porovnal doklady predložené žalobcom vo fotokópii do spisu s originálmi dokladov, ktoré právna zástupkyňa žalobcu dala súd k dispozícii na nahliadnutiu na pojednávaní. Prvostupňový súd sa zaoberal aj reštrukturalizačným spisom, ktorý bol pripojený k predmetnému incidenčnému konaniu, pričom v plnom rozsahu sa stotožňujeme s právnym vyhodnotením skutkového stavu a jeho zdôvodnením zo strany prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí." Prvostupňový súd postupoval podľa žalobcu v predmetnom konaní konštantne v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 409/2013-49 z 11.09.2014) a v konaní vyhodnotil dôvody popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní. 25. Žalobca mal za to, že „odvolanie žalovaného zo dňa 08.03.2016 voči rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Cbi/27/2015-136 nie je dôvodné a navrhujeme, aby odvolací Krajský súd Žilina podľa § 219 O. s. p. rozhodnutie prvostupňového Okresného súdu Žilina sp. zn. 5CM/27/2015-136 v celom rozsahu potvrdil, pretože je vecne správne." 26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov v senáte 3:0. 27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/7/2016-173 zo dňa 12.10.2016, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2016 uverejneného i na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. 28. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý podľa § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 v spojení s § 470 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalovaného proti rozsudku okresného súdu zostali v konaní zachované tak, ako to vyplýva z § 470 ods. 2 veta prvá CSP. 30. K rozsahu, v ktorom odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, odvolací súd uvádza, že vychádzal z jeho obsahu (odvolania) vo väzbe na argumentáciu v ňom uvádzanú, z ktorej bolo nepochybné, že sa viaže len k výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že by bolo bez logického významu, aby sa žalovaný odvolával i do výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ktorou bola žaloba zamietnutá a domáhal sa jej zrušenia, pretože táto časť predsa vyznela v prospech žalovaného, veď žalovaný nemôže v sporovom konaní lepšie dopadnúť ako tak, že žaloba je voči nemu zamietnutá. Nemožno prehliadnuť judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.07.1992 sp.zn. 1Cdo 28/1992, podľa ktorého právnej vety „...právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach". 31. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia sa krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu v súvislosti s podanou žalobou. Krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, tak nie je potrebné, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné, skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz, na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie". 32. Práve podľa § 380 ods. 1 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie z titulu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle § 118a ods. 1, 2, 3 OSP (č.l. 112 spisu v spojení s doručenkami na č.l. 114 spisu), t.j. v znení Občianskeho súdneho poriadku ako procesného práva platného k momentu konania a rozhodovania okresného súdu. V ďalšom krajský súd uvádza, že základom posudzovania odvolacích dôvodov žalovaného vo väzbe k záverom okresného súdu, obsiahnutých v napadnutom rozsudku, bol skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle § 383 CSP, pretože súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vo vzťahu k tým dôkazom, ktoré boli označené žalovaným, vyjadril v tomto smere súd prvej inštancie dostatočné závery. 33. Žalovaný primárne v odvolaní namietal, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 OSP, keďže postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného poukazuje krajský súd na to, že pod odňatím možnosti konať pred súdom vo všeobecnej rovine sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Na takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. aj vtedy, ak by v odvolaní uplatnené neboli. Medzi takéto vady sa zaraďuje aj odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Pritom pod odňatím možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 1Sžso/64/2016, z 8. februára 2016) a „podľa ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.)" (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 318/2015 z 30. júna 2015). 34. Vzhľadom na nosný odvolací dôvod žalovaného, ktorý smeroval do procesného postupu okresného súdu, bolo potrebné sa oboznámiť s priebehom celého prvostupňového konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca podal žalobu na okresnom súde dňa 07.07.2015. Žaloba bola doručená žalovanému na vyjadrenie okresným súdom uznesením zo dňa 12.08.2015 a doručená bola dňa 17.08.2015 podľa obsahu doručenky na č.l. 91 spisu. Žalovaný sa teda mal možnosť v lehote 20 dní k doručenej žalobe, listinným dôkazom vyjadriť a lehota začala plynúť dňom 18.08.2015. Okresnému súdu bolo doručené dňa 30.09.2015 (č.l. 105 a nasl. spisu) vyjadrenie žalovaného k žalobe a dňa 15.10.2015 (č.l. 109 spisu) bolo doručené doplnenie vyjadrenia k žalobe. Následne bol okresným súdom stanovený termín pojednávania na dátum 26.01.2016, predvolanie, ktoré obsahovalo aj poučenie podľa § 118a ods. 1, 2 OSP bolo doručené žalovanému dňa 20.10.2015 (č.l. 114 spisu). 35. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.01.2016 bolo zrejmé, že žalovaný sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil. Podľa č.l. 126 spisu žalovaný vykonal ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré spojil i s predložením splnomocnenia pre právnu zástupkyňu žalovaného. Predmetné podanie bolo doručené okresnému súdu dňa 25.01.2016 s tým, že doručená bola i fotokópia práceneschopnosti žalovaného na č.l. 128 spisu. Z predmetného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného je zrejmé, že bolo vystavené dňa 14.01.2016 s tým, že práceneschopnosť žalovaného bola stanovená od 14.01.2016 (č.l. 128 spisu). 36. Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (účinného k momentu rozhodovania okresného súdu). 37. Vo všeobecnej rovine odvolací súd poukazuje na to, že citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka za splnenia viacerých kumulatívnych podmienok. Vyhodnoteniu splnenia podmienok podľa § 115 ods. 2 OSP sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne venoval. Na skutočnosť možnosti prejednať vec v neprítomnosti žalovaného nemala vplyv argumentácia žalovaného v odvolaní a ani skutočnosť, že ospravedlnenie právnej zástupkyne žalovaného, spolu s prílohou bolo predložené sudcovi až v čase po vykonaní pojednávania, ktorá skutočnosť bolo v písomnom vyhotovení rozsudku dostatočne ozrejmená a zdôvodnená. Okresný súd v tomto smere svoje myšlienkové pochody a úvahy dostatočne rozviedol tak, že ich bolo možné podriadiť odvolaciemu prieskumu. 38. Vo všeobecnej rovine preto potom odvolací súd poukazuje, že citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania, tak aby mal účastník dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z § 115 ods. 2 OSP spravidla najmenej 5 dní pred začiatkom konania pojednávania, ku splneniu ktorej podmienky došlo doručením predvolania žalovanému dňa 20.10.2015 (č.l. 114 spisu). V danom prípade bolo vykonané ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne žalovaného spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré došlo na okresný súd pred začiatkom pojednávania vo veci v podaní síce zo dňa 22.01.2016, avšak doručenom okresnému súdu až dňa 25.01.2016 (č.l. 126 spisu), teda jeden deň pred pojednávaním. K ospravedlneniu, tak ako už odvolací súd konštatoval, bola pripojená fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného (č.l. 128 spisu), ktorý doklad bol vystavený dňa 14.01.2016 s uvedením počiatku práceneschopnosti žalovaného od 14.01.2016. 39. Krajský súd v súvislosti s podaním právnej zástupkyne žalovaného na č.l. 126 spisu (ospravedlnenie a žiadosť o odročenie), vo väzbe na odvolacie dôvody za podstatné považuje zdôrazniť, že v zmysle konštantnej judikatúry nestačí na odročenie pojednávania akékoľvek podanie účastníka, ktoré obsahuje ospravedlnenie účasti na pojednávaní, pretože ospravedlnenie účastníka bude akceptovateľné ako zákonný a opodstatnený dôvod pre odročenie nariadeného súdneho pojednávania, len ak účastník súčasne požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a samozrejme včas. Odvolací súd skutočnosti, uvádzané v podaní právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 22.01.2016, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 25.01.2016 (č.l. 126 spisu), nemohol vyhodnotiť ako také dôvody, ktoré by vytvárali prekážku pre vykonanie nariadeného pojednávania, teda nie je možné konštatovať existenciu dôležitých dôvodov na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Krajský súd konštatuje, že ak v takomto prípade súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho právnej zástupkyne, a to napriek žiadosti o odročenie pojednávania neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Z vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že vykonaním ústneho pojednávania dňa 26.01.2016 v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne, nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Vzhľadom k doručeniu predvolania na pojednávanie žalovanému dňa 20.10.2015 (doručenka č.l. 114 spisu) bol odvolací súd toho názoru, že na strane žalovaného bol vytvorený dostatočný časový priestor pre zabezpečenie jeho zastúpenia splnomocneným, resp. zvolením si právneho zastúpenia v časovom predstihu skôr, ako tak učinil až dňa 22.01.2016, keď relevantnú vedomosť o spore predsa mal už od dňa 17.08.2015, keď mu bola doručená žaloba, prílohy, uznesenie okresného súdu, ako i výzva na vyjadrenie k žalobe (č.l. 91 a nasl. spisu). Pokiaľ žalovaný nezvolil takýto postup, bez bližšieho zdôvodnenia, tak pre taký postup chýbal racionálny a závažný dôvod na jeho strane. K dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného na nariadenom termíne pojednávania z dôvodu nemožnosti prípravy, za situácie, že žalovaný nevysvetlil, prečo k splnomocneniu pristúpil až dňa 22.01.2016, netvrdil, ani nepreukázal žiadne relevantné okolnosti, pre ktoré by nemohol využiť právnu pomoc advokáta skôr, teda v dlhšej lehote na prípravu pred pojednávaním, keď vedomosť o spore mal od dňa 17.08.2015 a o termíne, na ktorý nariadil pojednávanie okresný súd 26.01.2016 mal žalovaný vedomosť už dňa 20.10.2015 (č.l. 114 spisu), žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti a zostal nečinný. Takéto konanie žalovaného nebolo možné vyhodnotiť inak, než tak, ako ho vyhodnotil okresný súd a nie je možné konštatovať naplnenie podmienok stanovených pre odročenie pojednávania. Ak žalovaný napriek tomu, že mal relevantnú vedomosť o samotnom spore, relevantnú vedomosť o termíne pojednávania, stanovenom na deň 26.01.2016, ktorú získal dňa 20.10.2015 splnomocnil právnu zástupkyňu až dňa 22.01.2016, ktorú skutočnosť oznámil okresnému súdu deň pred pojednávaním, tak takéto konanie nemôže ísť na ťarchu žalobcu v rovine nevyhnutnosti odročenia pojednávania pri zachovaní rovnakého prístupu a rovnakých práv k obom stranám sporu (§ 18 OSP). 40. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). 41. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). 42. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 05. apríla 2007). 43. I s odkazom na vyššie citovanú judikatúru, s dôrazom na ústavný rámec práv účastníkov občianskeho súdneho konania, odvolací súd poukazuje na to, že účastníci v občianskom súdnom konaní majú nielen práva ale aj povinnosti. Nepochybne ide o povinnosť účastníkov podľa § 101 ods. 1 OSP, podľa ktorého, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Právo účastníka na právnu pomoc vyplýva nielen z úpravy zastúpenia účastníkov podľa § 22 a nasl. OSP, osobitne u advokátov podľa § 25 OSP, ale ide najmä o ústavné právo zaručené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. V tomto rámci však žalovaný sám zvolil ten postup, že v konaní udelil plnomocenstvo až dňa 22.01.2016, pričom relevantnú vedomosť o spore mal už dňa 17.08.2015. Takýto postup v rámci využitia práva na právnu pomoc zvolil sám žalovaný, napriek tejto vedomosti a následne vedomosti o nariadenom pojednávaní na deň 26.01.2015, ktorú relevantnú vedomosť získal dňa 20.10.2015, pričom neposkytol žiadne relevantné tvrdenia o prípadnej prekážke možnosti udelenia, resp. využitia právnej pomoci advokáta v dobe najmenej 5 dní pred vykonaním pojednávania, tak odvolací súd poukazuje i na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", podľa ktorej práva patria bdelým. V tomto smere odvolací súd primerane poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2013, sp.zn. I. ÚS 25/2013, podľa ktorého „ak účastník súdneho konania opakovane nezodpovedne pristupuje k ochrane svojich práv, nemôže očakávať, že následky takéhoto jeho konania budú následne korigované rozhodnutím ústavného súdu". 44. Je zrejmé, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa teda rozumie procesne nesprávny postup, priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Odvolací súd v danom prípade konštatoval, že k takémuto vadnému procesnému postupu okresného súdu, ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nedošlo. Okresný súd mal vytvorené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 OSP pre konanie a rozhodnutie vo veci na vykonanie pojednávania dňa 26.01.2016 v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného, a to za preukázaných okolností, keď žalovaný sa sám rozhodol pristúpiť k udeleniu plnomocenstva právnej zástupkyni, advokátke až dňa 22.01.2016 s dôrazom na skutočnosť, že bez tvrdenia a preukázania relevantného dôvodu takéhoto postupu práve k tomuto dátumu. I s ohľadom na celkový priebeh konania, jeho dĺžku, celkový prístup okresného súdu k účastníkom mal žalovaný rovnako ako žalobca vytvorený dostatočný priestor pre možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ho nevyužil v právnom relevantnom rámci, tak vykonanie pojednávania dňa 26.01.2016, nemožno hodnotiť ako priečiace sa zákonu. Súčasne bolo potrebné, tak ako už odvolací súd uviedol v tomto rozhodnutí, prihliadať aj na potrebu rovnakého prístupu k právam a povinnostiam na oboch sporových stranách. Išlo o dodržanie úpravy § 18 OSP o rovnosti účastníkov, o rovnosti zbraní, tiež s odkazom na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. Nemožno prihliadať jednostranne len na práva jedného z účastníkov. Krajský súd tiež poukazuje na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 45. V súvislosti s ospravedlnením žalovaného na pojednávaní v podaní jeho právnej zástupkyne a vo vyhodnotení listinného dôkazu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 14.01.2016 (č.l. 128 spisu) krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý práve v rovine vyhodnotenia tohto listinného dôkazu konštatoval, že z predmetného listinného dôkazu nevyplýva splnenie náležitostí vyžadovaných § 119 ods. 3 OSP, keďže z potvrdenia nevyplýva, že by účasť žalovaného na pojednávaní ohrozila jeho život alebo vážne zhoršila zdravotný stav. Krajský súd pre odstránenie pochybností zvýrazňuje, že nemá v úmysle zľahčovať vážnosť zdravotného stavu žalovaného, vzhľadom na uvedenie v odvolaní, ale musí skúmať splnenie zákonných podmienok podľa § 119 ods. 3 OSP, keďže zákonná úprava obsahuje podstatné náležitosti návrhu na odročenie pojednávania s tým, že v prípade, ak dôvodom na odročenie pojednávania je zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania, pričom zákonná úprava precizuje obsah tohto vyjadrenia tak, že jeho obsahovou náležitosťou je konštatovanie, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. K argumentácii v odvolaní a pripojenému dokladu o „PN žalovaného, ktorý preukazoval vzniknutý úraz, ktorý mu spôsobil zhoršenie pokročilej Parkinsonovej choroby. U žalovaného sa narušil stav jeho hybnosti a koordinácie do takej miery, že nebol schopný pohybu a ani jednoduchých sebaobslužných výkonov, či účasti na pojednávaní. Pre krátkosť času nebolo možné zabezpečiť samostatné potvrdenie v zmysle ust. § 119 ods. 3 OSP", krajský súd zvýrazňuje dátum vystavenia tohto dokladu potvrdenie o práceneschopnosti 14.1.2016 a dátum pojednávania 25.1.2016 a tiež dátum doručenia ospravedlnenia a dokladu o práceneschopnosti okresnému súdu dňa 22.1.2016, z ktorého rozhodne možno ustáliť dostatočný priestor pre zabezpečene nielen ospravedlnenia ale v konečnom dôsledku i potvrdenia v zmysle § 119 ods. 3 OSP. 46. Krajský súd považuje za nevyhnutné na tomto mieste zdôrazniť, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného nebola porušená ani zásada rovnosti strán v súdnom procese, pretože táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces", nutnosť rovnakých „pravidiel hry" alebo tiež „princíp rovnosti", sa premieta predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v ust. § 18 OSP. Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by v danom prípade nariadeného pojednávania 25.1.2016 okresný súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovaného, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej § 18 OSP (účinného v čase rozhodovania okresného súdu) krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri, napr., Nideröst- Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012). 47. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie". Je preto ústavne súladné, ak posúdenie dôvodov žiadaného odročenia nariadeného pojednávania je vecou nezávislého súdu, vrátane možnosti dostatočne zdôvodneného neakceptovania žiadosti účastníka konania o odročenie nariadeného pojednávania a uskutočnenia pojednávania aj bez prítomnosti účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 449/2011 z 18. októbra 2011). 48. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy a poukázal na to, že žiadal o predloženie dôkazov originálov dokladov, preukazujúcich splnenie dlhov žalobcom v prospech tretích osôb, tak krajský súd konštatuje, že uvedené skutočnosti vzhľadom na obsah žaloby vo väzbe na požadovaný nárok žalobcom nebolo potrebné v konaní preukazovať. Navyše, pokiaľ ide o formuláciu uvedeného odvolacieho dôvodu, „Žalovaný ešte vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.9.2015 žiadal o predloženie dôkazov - originálov dokladov preukazujúcich splatenie jeho dlhov žalobcom v prospech tretích osôb. Vzhľadom k tomu, že mu nebolo umožnené sa s takýmito dôkazmi oboznámiť, žalovaný má za to, že neboli ani vykonané", krajský súd uvádza, že uvedená argumentácia napriek poučeniu žalovaného podľa § 118a OSP nie je zhodná s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 07.09.2015 (č.l. 92 spisu), kde žalovaný práve v tejto rovine uviedol: „Doklady, ktoré predložil žalobca súdu vo fotokópii, vidím prvýkrát, tieto mi nikdy zo strany žalobcu predložené neboli. Trvám však na porovnaní s originálmi, ktoré žiadam, aby žalobca predložil na pojednávaní". Treba zdôrazniť, že napriek tomu, že žalovaný bol oboznámený kvalifikovaným spôsobom s termínom pojednávania, sa jednak daného pojednávania nezúčastnil a tiež zotrváva krajský súd na stanovisku, že predloženie uvedených dôkazov, preukazujúcich splatenie dlhov žalovaného žalobcom v prospech tretích osôb, vzhľadom na obsah žaloby, nebolo rozhodné ani nosné a rozsah dokazovania okresným súdom bol dostatočný. Krajský súd v tomto smere len pripomína, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obdo V 68/2001 (ZSP č. 1/2003), podľa právnej vety ktorého rozhodnutia v bode 2 občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Platí teda, že súd je viazaný žalobou; nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore s § 79 a nasl. OSP. Práve o § 79 ods. 1 OSP je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako vyplývajú z ust. § 79 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 OSP (účinných v čase rozhodovania okresného súdu). Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom je rozhodujúce pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež také skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom jedinou a nevyhnutnou podmienkou je, aby popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami (§ 79 ods. 1, 2 OSP), ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale aj posúdenie žaloby ako celku. 49. Zo žaloby bolo pritom zrejmé, že žalobca sa domáhal žalobou určenia, že žalovaný je veriteľom pohľadávky „v celkovej výške 161.702,34 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 137 000 EUR a úroku z omeškania vo výške 24 702,34 EUR, voči dlžníkovi, Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania : 03841 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34700501, ktorej právnym dôvodom vzniku je Zmluva o pôžičke zo dňa 05.08.2013 uzatvorená medzi žalobcom a dlžníkom, Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania : 03841 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34700501, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizačného konania dlžníka, Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania : 03841 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34700501, vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. značkou 2R/1/2015 prihláškou zo dňa 07.05.2015 a zapísaná do zoznamu pohľadávok dlžníka pod č. 03, čo do výšky". Súd určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 37 089,86 € voči dlžníkovi, Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania : 03841 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34700501, ktorej právnym dôvodom vzniku je Zmluva o pôžičke zo dňa 05.08.2013 uzatvorená medzi žalobcom a dlžníkom, Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania : 03841 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34700501, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizačného konania dlžníka, Ing. Ivan Nemec, s miestom podnikania : 03841 Košťany nad Turcom 110, IČO: 34700501, vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. značkou 2R/1/2015 a zapísaná do zoznamu pohľadávok dlžníka pod č. 03, je zabezpečená záložným právom s poradím uspokojenia prvé, na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 05.08.2013, ktorej vklad bol povolený dňa 13.09.2013 príslušným Okresným úradom, odborom katastrálnym". Relevantná potom bola obrana žalovaného smerujúca voči uplatnenému nároku žalobcu, pričom žalovaný mal dôkaznú povinnosť, a to nielen v rovine tvrdenia, ale i v rovine preukázania svojich tvrdení. Preto, ak okresný súd v rámci napadnutého rozsudku konštatoval, že správkyňou konkurznej podstaty bola popretá iba výška popretej pohľadávky, ktorú skutočnosť žalovaný ani v odvolaní osobitne nenamietal, pričom poukázal okresný súd na to, že samotné tvrdenie o ponechaní si finančných prostriedkov veriteľom nie je spôsobilé spochybniť výšku žalobcom prihlásenej pohľadávky, tak s takýmto záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil. Ak okresný súd konštatoval, že na zánik dlhu bolo potrebné, aby žalovaný priamo plnil žalobcovi s tým, že by určil, že ide o plnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, čo sa však v konaní v relevantnom štádiu nestalo a ani v rámci aplikovanej obrany žalovaného takáto argumentácia ním uplatnená nebola, tak potom nebolo možné, aby žalovaný v rámci svojej dôkaznej povinnosti uniesol dôkazné bremeno v rovine obrany proti nároku žalobcu, ktorý bol požadovaný žalobou. 50. Odvolací súd ustálil, že pokiaľ ide o sumu 137.000,- Eur, ktoré mal poskytnúť žalovaný žalobcovi, tak ako zdôraznil okresný súd, tak k takémuto plneniu žalovaného došlo nie na základe zmluvy o pôžičke, ale ako k plneniu na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. Plnenie z právneho titulu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, preto tak podľa záverov okresného súdu a následne i záverov krajského súdu, nebolo bez ďalšieho spôsobilé vyvolať zánik dlhu z iného právneho titulu, ktorým je zmluva o pôžičke a na základe ktorého bola prihlásená žalobcova pohľadávka do reštrukturalizácie žalovaného. V podrobnostiach krajský súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa krajský súd ako vecne správnym stotožnil a osobitne zvýrazňuje závery okresného súdu v zmysle ktorých „Samotné tvrdenie o „ponechaní si" finančných prostriedkov veriteľom nie je spôsobilé spochybniť výšku žalobcom prihlásenej pohľadávky. Na zánik dlhu by bolo potrebné, aby žalovaný priamo plnil žalobcovi s tým, že by určil, že ide o plnenie dlhu zo Zmluvy o pôžičke. Plnenie 137.000.- eur však žalovaný poskytol žalobcovi nie na základe Zmluvy o pôžičke, ale ako plnenie na základe Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. Plnenie z právneho titulu Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov nie je bez ďalšieho spôsobilé vyvolať zánik dlhu z iného právneho titulu, ktorým je Zmluva o pôžičke a na základe, ktorého bola prihlásená žalobcova pohľadávka do reštrukturalizácie žalovaného. Je možné si predstaviť, že by k zániku dlhu žalovaného v rozsahu 137.000 eur za splnenia ďalších zákonných predpokladov mohlo dôjsť započítaním, na to by však žalovaný musel tvrdiť a preukazovať nielen to, že mal započítateľnú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 137.000 eur, ale by musel súčasne tvrdiť a preukazovať, že svoju pohľadávku z titulu Zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov započítal voči pohľadávke žalobcu z titulu Zmluvy o pôžičke a v rozsahu, v ktorom sa započítavané pohľadávky stretli, došlo k zániku časti dlhu žalovaného. Takéto tvrdenie o započítacom prejave zo strany žalovaného však nebolo obsahom popieracieho prejavu správkyne." 51. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na vyplatenie sumy 42.468,88 Eur, ktoré mali byť vyplatené veriteľovi BAUMAN SK, s.r.o., Žilina z jeho finančných prostriedkov, tak ani táto argumentácia nebola spôsobilá ovplyvniť závery súdu prvého stupňa s dôrazom práve na vyššie uvedené skutočnosti, a to primárne na obsah žaloby a ňou uplatnený nárok a tiež zvolenú obranu žalovaného v relevantnom štádiu konania, v podrobnostiach sa v rovine tejto odvolacej námietky poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. 52. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd sa nezaoberal ďalším navrhnutým dôkazom, reštrukturalizačným spisom, tak krajský súd v tomto smere poukazuje na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak i súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. A napokon podľa R 39/1993, podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie. Krajský súd poukazuje na obsah zápisnice spísanej okresným súdom dňa 26.01.2016 (č.l. 119 spisu), z ktorej vyplýva, že okresným súdom bol oboznámený obsah pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 2R/1/2015. 53. Krajský súd potom uvádza, že ak žalobe žalobcu okresný súd rozsudkom čiastočne vyhovel, tak rozhodnutie práve v odvolaním napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd dodáva, že rozsudok okresného súdu má všetky atribúty úplne, riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia. 54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.