Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213225 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116213225.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. N. XXX, bytom Harmónia - zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb, ul. Republiky č. 22, Žilina, zastúpený opatrovníčkou K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. č. XXX, právne zastúpenou spoločnosťou LALINSKÝ ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom Žilina, Námestie Andreja Hlinku č. 1, o návrhu opatrovníčky o schválenie právneho úkonu, o odvolaní opatrovníčky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/138/2016-133 zo dňa 26. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd neschválil právny úkon opatrovníka, ktorý v mene nesvojprávneho F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXX, v súčasnosti bytom Harmónia - zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, Republiky č. 22, Žilina, uzavrel kúpnu zmluvu dňa 22.04.2016 o prevode bytu č. 98 na 8. poschodí vo vchode č. 7, v bytovom dome č. s. 3220 na pozemku parc. č. CKN 7972 nehnuteľnosti zapísané v k. ú. U. na LV č. XXXX a podiel 69/8316 na spoločných častiach a zariadeniach domu kupujúcej V. U., rod. T., bytom S. XX, U.. 2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 23, § 27 ods. 2, § 28 Občianskeho zákonníka. 3. Súd po vykonanom dokazovaní jednoznačne dospel z záveru, že právny úkony opatrovníka neschváli. Nesvojprávny bol už od 02/2013 vo vážnom zdravotnom stave, ktorý mu podľa ošetrujúcich lekárov (psychológ a psychiater) nedovoľoval reálne a skutočne posudzovať svoje konanie a už vôbec nie uzatvárať dohody (dezorientácia, inštrukciám len málo rozumie, odpovedá len sporadicky a podobne). Dohodou medzi bratmi nesvojprávneho a V. U. pre súd nevyplýva v zásade nič, len to, že bratia nesvojprávneho súhlasia s údajnou ústnou dohodou V. U. a nesvojprávneho, ktorá je však pre tento úkon absolútne irelevantná, pretože bratia nesvojprávneho nemajú k predmetnej nehnuteľnosti žiadny právny vzťah a disponovanie patrí výlučne do kompetencie nesvojprávneho v zastúpení opatrovníkom. V. U., ako sama uviedla, užíva predmetný byt už niekoľko rokov sama, keďže nesvojprávny aj pred ťažkým úrazom žil v rodinnom dome v A. N.. Je len prirodzené, že náklady spojené s užívaním bytu znášala a znáša V. U., nakoľko ona jediná v byte bývala a používať to ako argument, že plnila za nesvojprávneho je viac ako absurdné. V. U. od 08/2013 posiela na účet nesvojprávneho sumu 100,- eur na základe ústnej dohody medzi ňou a nesvojprávnym. V súčasnosti je pre súd nemožné overiť si dané skutočnosti. Pokiaľ chcela sestra nesvojprávneho vysporiadať majetkové vzťahy s nesvojprávnym, mala na to prinajmenšom 10 rokov, počas ktorých obývala byt nesvojprávneho. Súdu nie je zrejmé, prečo nedošlo k predaju bytu v čase, keď nebol F. T. pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ale sa čakalo až do doby, kedy bude umiestnený v domove sociálnych služieb a spôsobilosti na právne úkony pozbavený. Súd si nedovolí tvrdiť, že išlo o zámer, avšak pokiaľ má chrániť záujmy osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, nemôže daný právny úkon schváliť, nakoľko kúpna cena je niekoľkonásobne nižšia ako reálna predajná cena na trhu. Pokiaľ by bola cena aj nižšia, vzhľadom na skutočnosť, že ide o sestru nesvojprávneho, súd by takýto úkon schválil, avšak v danom prípade je kúpna cena až podozrivo nízka. Aj osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony má svoje práva a prípadná aj vyššia suma, ktorú by získala za predaj bytu, by mohla značným spôsobom skvalitniť život (nákup potrebných zdravotníckych pomôcok, rehabilitácie, liečenia, dovolenky a podobne). Na základe uvedených skutočností súd neschválil právny úkon opatrovníčky nesvojprávneho, nakoľko tento nie je v záujme tejto osoby. 4. Voči citovanému rozsudku podala odvolanie v zákonnej lehote opatrovníčka, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f), h), d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Súd sa pri svojom rozhodovaní a zisťovaní skutkového stavu nezaoberal viacerými skutočnosťami. Stanovená kúpna cena nehnuteľnosti je primeraná, resp. slobodne dohodnutá, a to z toho dôvodu, že nesvojprávny sa so svojou sestrou V. U. na kúpnej cene a predaji nehnuteľnosti dohodol a súhlasil s ňou ešte počas toho, ako bol spôsobilý na právne úkony. Právne predpisy SR neupravujú tzv. primerané a neprimerané kúpne ceny, je slobodnou vôľou zmluvných strán dohodnutých v prípade záujmu uzavrieť kúpnu zmluvu, výšku kúpnej ceny. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal s argumentáciou ohľadom zmluvnej voľnosti zmluvných strán, na ktorú navrhovateľ poukazoval aj vo svojich vyjadreniach. Navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužíval a od samého počiatku nehnuteľnosť užívala V. U., ktorá znášala a znáša všetky náklady na nehnuteľnosť, platí daň z nehnuteľností, ako aj všetky poplatky správcovi nehnuteľnosti. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa má odvolateľ tiež za to, že v jeho najlepšom záujme ako nesvojprávneho nie je vlastnenie nehnuteľnosti, ktorú neužíva a ani nikdy neužíval, ale naopak, v najlepšom záujme navrhovateľa je vlastnenie finančnej hotovosti, ktorá by bola použitá na jeho starostlivosť. Odvolateľ ďalej namieta nepreskúmateľnosť rozsudku. Poukazuje na ust. § 220 ods. 2 C. s. p., ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré garantujú právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR. V súdenej veci pre rozhodnutie podstatné závery súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. Ako to vyplýva z obsahu zápisníc jednotlivých pojednávaní, prvostupňový súd zrejme opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 181 ods. 2 C. s. p., a to určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd má tiež uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Podľa Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 236/2010 spôsobuje porušenie § 181 ods. 2 C. s. p. v činnosti súdu nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Účastníkovi má byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie svojich procesných oprávnení. Rovnako poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 18/2010. Uplatnenie § 181 ods. 2 C. s. p. počas súdneho konania môže byť pre priebeh a výsledok prvostupňového konania zásadné. Účelom tohto ustanovenia je vytvorenie možnosti pre strany konania vo zvýšenej miere reagovať na neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie. Ak by prvostupňový súd postupoval podľa § 181 ods. 2 C. s. p., bol by nesvojprávny venoval náležitú zvýšenú pozornosť a potrebný priestor na pojednávaní tým skutkovým, resp. právnym otázkam, ku ktorým zaujíma postoj v podanom odvolaní. Pretože súd neuplatnil svoju procesnú povinnosť podľa § 181 ods. 2 C. s. p., nesvojprávny zameral svoju procesnú aktivitu na pojednávaní k iným právne relevantným okruhom, čo malo bez väčších pochybností vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd neoboznámil nesvojprávneho na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež predbežným náhľadom na to, ktoré z navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať, porušil súd svoju povinnosť a v tomto dôsledku nesvojprávny nemal možnosť prispôsobiť realizáciu svojich procesných práv a vo zvýšenej miere reagovať na otázky, ktoré súd pokladal za najvýznamnejšie a ktoré uviedol až v odôvodnení svojho rozhodnutia. Napriek tomu, že v konaní pred súdom boli predložené ako dôkaz listiny, súd nevykonal ich dokazovanie zákonom predvídaným spôsobom. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 204 C. s. p. Poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k vykonaniu dôkazu listinou (rozhodnutia 4 Obo 29/2010, 2 Cdo 129/2009). Prvostupňový súd nevykonal riadne dokazovanie listinami v zmysle § 204 C. s. p. Tieto vady konania zakladajú odňatie možnosti nesvojprávneho konať pred súdom, príp. inú vadu v konaní v zmysle § 365 ods. 2 písm. d) C. s. p. Žiada preto, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina tak, že právny úkon uzatvorený opatrovníčkou v mene nesvojprávneho schváli alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. 6. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. 7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, na ktoré v jednotlivostiach poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. Odvolacie námietky nepovažuje za dôvodné. 8. Počnúc od 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy, Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok, ktoré platia aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia ich účinnosti (§ 470 ods. 1 C. s. p. a § 395 ods. 1 C. m. p.). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú však zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p. a § 395 ods. 2 C. m. p.). 9. Je nepochybné, že jednou zo sústavy záruk spravodlivého súdneho procesu, tak ako vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je aj právo na riadne odôvodnenie rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd sa musí vysporiadať predovšetkým s tými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. 10. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritériá v zmysle ust. § 220 ods. 2 C. s. p. a navrhovateľovi, ako aj odvolaciemu súdu z rozsudku jasne a zrozumiteľne vyplývajú skutkové a právne úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu. 11. Hmotnoprávnym dôvodom, pre ktorý súd právny úkon opatrovníčky uskutočnený v mene nesvojprávneho F. T. neschválil, je, že tento úkon nie je v záujme nesvojprávneho. Práve tá skutočnosť, či právny úkon navrhovaný na schválenie je v záujme nesvojprávneho, je predmetom posudzovania zo strany súdu pri rozhodovaní, či právny úkon schváli alebo neschváli. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že súd skúma iba záujem osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, nie záujem iných osôb, hoc účastníkov daného právneho úkonu. 12. Úvahy odvolateľa o slobode vôle nesvojprávneho pri uzatváraní zmluvy, najmä stanovení kúpnej ceny, nemajú zákonnú oporu. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby je skutočnosťou, ktorá obmedzuje, resp. úplne berie kontraktačnú spôsobilosť takejto fyzickej osobe a jej prejav vôle nemá žiadne účinky. Za takúto osobu potom koná, a teda aj prejavuje vôľu opatrovník, ktorý je povinný konať v záujme osoby, ktorú pri takomto úkone zastupuje. Pre perfektnosť právneho úkonu, pokiaľ nejde o bežnú záležitosť a týka sa majetku nesvojprávneho, je potrebné schválenie súdu. Súd pri schválení právneho úkonu skúma, či právny úkon, ktorý v mene nesvojprávneho urobil opatrovník, je v súlade s jeho záujmom. 13. Kúpna cena, ktorá bola dohodnutá v predmetnej kúpnej zmluve, je celkom zjavne v nepomere k všeobecnej cene, za ktorú sa nehnuteľnosti v danom čase a mieste predávajú. Ide o taký výrazný nepomer, že je to súdu zrejmé aj bez ďalšieho dokazovania, len na základe poznatkov, ktoré má zo všeobecnej rozhodovacej činnosti. Stanovenie takejto neprimerane nízkej ceny nemôže byť v súlade so záujmom nesvojprávneho, ktorý dôvod bol podstatným dôvodom pre neschválenie právneho úkonu. Tento záver súdu odvolateľ nijako nespochybnil. 14. Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa, že nesvojprávny sa na kúpnej cene o predaji nehnuteľnosti tak, ako bola stanovená v kúpnej zmluve, dohodol so svojou sestrou V. U. ešte v čase, keď bol spôsobilý na právne úkony, takáto dohoda nie je právne relevantná z dôvodu, že nie je právne záväzná. Ako to vyplýva z ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvy týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti musia mať pod sankciou neplatnosti právneho úkonu písomnú formu. Akákoľvek ústna dohoda ohľadom budúceho prevodu nehnuteľnosti a kúpnej ceny nehnuteľnosti, pokiaľ nebola dodržaná písomná forma, je neplatná. 15. Pokiaľ odvolateľ argumentuje odvolacou námietkou, že v najlepšom záujme nesvojprávneho vzhľadom na jeho zdravotný stav by bolo nie vlastnenie nehnuteľnosti, ktorú neužíva ani nikdy neužíval, ale vlastnenie finančnej hotovosti, ktorá by mohla byť použitá na jeho starostlivosť, táto by bola relevantná v prípade, že by sa nesvojprávnemu mala dostať primeraná kúpna cena zodpovedajúca hodnote jeho nehnuteľnosti. 16. Záver okresného súdu, že právny úkon uskutočnený v mene nesvojprávneho jeho opatrovníčkou, ktorý bol navrhnutý na schválenie, nie je v súlade so záujmom nesvojprávneho, je tak vecne správny. 17. Odvolateľ ďalej namieta, že prvostupňový súd opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 181 ods. 2 C. s. p., a to určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, ako aj uvedenie svojho predbežného právneho posúdenia. 18. Odvolací súd konštatuje, že toto tvrdenie navrhovateľa je v rozpore s obsahom zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 11.08.2016, ktorej sa zúčastnila opatrovníčka, ako aj jej právny zástupca. Práve na tomto pojednávaní o predbežnom prejednaní sporu boli oznámené účastníkom pochybnosti súdu o záujme nesvojprávneho na právnom úkone, ktorého schvaľovanie je predmetom konania. Sudkyňa výslovne uviedla, že kúpnu cenu považuje za preukázateľne nízku, ako aj spochybnila ďalšie skutočnosti, ktoré účastníci nevedia preukázať, a to dohodu medzi súrodencami, skutočnosť, že nesvojprávny byt neužíval, býval s matkou v A. N. a od úrazu, teda od roku 2013 žil v domove dôchodcov. Súd výslovne uviedol, že kúpnu cenu stanovenú v právnom úkone nepovažuje za prospešnú v mene nesvojprávneho, práve ktorá skutočnosť bola aj dôvodom neschválenia právneho úkonu v mene nesvojprávneho. Okresný súd týmto postupom materiálne naplnil zmysel a účel ust. § 181 ods. 2 C. s. p a nemožno tu hovoriť o prekvapivosti rozsudku okresného súdu pre navrhovateľa. 19. Odvolateľ namieta, že okresný súd nevykonal listinné dôkazy v súlade s ust. § 204 C. s. p.. V zmysle ust. § 204 C. s. p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 20. Vychádzajúc z výkladu citovaného ustanovenia, a to z jeho ako gramatického, tak aj teleologického výkladu, dôkaz listinou nepredpokladá vždy jej prečítanie alebo oboznámenie jej obsahu. V zmysle citovaného ustanovenia listina nemusí byť vždy prečítaná alebo oznámený jej obsah, za predpokladu, že je stranám známa. Ak je listina, jej obsah stranám známy, postačuje, keď sa s listinou oboznámi súd, nasvedčuje tomu znenie citovaného ustanovenia za bodkočiarkou: „to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené“. 21. Citované ustanovenie je ustanovením Civilného sporového poriadku, preto predpokladá dve sporné strany v postavení žalobcu a žalovaného, keď jedna strana (žalobca alebo žalovaný) listinu predkladá a je mu jej obsah známy a druhej strane sporu (žalobcovi alebo žalovanému) je listina spravidla doručená, pričom v prípade jej doručenia, ak listinu alebo jej obsah druhá strana sporu (tá, ktorá listinu nepredložila) nespochybnila, nemusí byť táto listina oboznámená prečítaním alebo oznámením jej obsahu. Postačuje, ak sa s ňou oboznámi súd. Toto ustanovenie sa použije primerane aj na civilné mimosporové konanie, kde v konkrétnej veci sú jeho účastníkmi iba nesvojprávny F. T. zastúpený opatrovníčkou, ktorá listiny predložila, a tak je zrejmé, že pozná ich obsah. Prečítanie listín alebo oboznamovanie ich obsahu sa preto pre listiny predložené opatrovníčkou (resp. právnym zástupcom konajúcim v jej mene) nevyžadovalo. 22. Odvolací súd v postupe okresného súdu nezistil vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uzatvorený právny úkon považuje odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, za rozporný so záujmom nesvojprávneho. Rozsudok okresného súdu preto ako vecne správny potvrdil. 23. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 C. s. p. s poukazom na ust. § 52 C. m. p. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)