Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/153/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515209214 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515209214.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: W. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. W., nar. XX.XX.XXXX a B. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - L.. G. V. (predtým W.), nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, N., zastúpená JUDr. Jarmilou Záhradníkovou, advokátkou so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava a otec - O.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, N., toho času bytom P. 12, N., zastúpený PROVENTUS, advokáti, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/97/2015-147 zo dňa 24.11.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že Otec je povinný platiť výživné na maloletého W. W., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, na maloletého Z. W., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne a na maloletého B. W., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne za obdobie od 01.05.2015 do 06.11.2015. Zročné výživné na maloletého W. za obdobie od 01.05.2015 do 06.11.2015 v celkovej sume XXX,XX eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletého Z. za obdobie od 01.05.2015 do 06.11.2015 v celkovej sume XXX,XX eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletého B. za obdobie od 01.05.2015 do 06.11.2015 v celkovej sume XXX,XX eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloleté deti W. W. a Z. W., oboch narodených XX.XX.XXXX a B. W., nar. XX.XX.XXXX v sume XXX eur mesačne na každé dieťa za obdobie od 01.05.2015 do 15.11.2015. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2015 do 15.11.2015 vo výške na každé dieťa po XXX eur povolil otcovi splácať sumou po XXX eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc decembrom 2015 pod stratou výhody splátok. Súd konanie v časti návrhu na zverenie maloletých detí, zastupovanie a spravovanie ich majetku a úpravu styku otca s maloletými deťmi zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 154 ods. 1 O.s.p., § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné tak, ako bolo určené považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča a celkovým príjmom a pomerom na strane oboch rodičov. Súd prvej inštancie zohľadnil minimálny vekový rozdiel medzi deťmi, vysoké náklady, z dôvodu, že matka musí zabezpečiť deťom veci (oblečenie, obuv v množstve pre tri deti). Konštatoval, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, avšak vzhľadom na ich vek, túto kompenzuje osobnou starostlivosťou o deti. Pri rozhodovaní čiastočne prihliadol na skutočnosť, že matka bude pravdepodobne poberať prídavky na deti vyplácané z rakúskeho sociálneho systému, výplata ktorých je momentálne pozastavená, a príspevok zamestnávateľa otca na deti, nakoľko tieto finančné čiastky slúžia na zabezpečenie potrieb maloletých detí, nemajú nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov. Poukázal na určenie výšky výživného na deti, ktorého podkladom sú preukázané výdavky na odôvodnené potreby detí. Otcom navrhovanú výšku výživného v sume XX eur mesačne na každé dieťa považoval za rozpornú s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a nezodpovedajúcu schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov otca. Rovnako zohľadnil právo detí na životnú úroveň rodičov a počet dní, kedy budú deti v rámci realizácie styku s otcom v jeho domácnosti. Do úvahy vzal náklady na deti, ktoré za štvrťroka predstavovali spolu X.XXX,XX eur a prihliadal aj na zdravotný stav detí. Súd prvej inštancie neprihliadal na náklady na deti vyčíslené otcom, vyhodnotiac ich ako nekompletné, keď otec vyčíslil len náklady na najzákladnejšie potreby detí a nezohľadnil výdavky na školské a hygienické potreby a akcie organizované školským zariadením. Pri posúdení platby otca za bývanie s partnerkou a jej dcérou vychádzal z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Matkou vyčíslené výdavky na maloleté deti vyhodnotil ako reálne, s výnimkou nákladov na oblečenie pre maloletého W. v sume XXX eur a Z. v sume XXX eur, ktoré považoval za nadhodnotené s prihliadnutím aj na platbu za súkromné jasle na maloletého B.. Súd prvej inštancie konštatoval, že výšku prídavkov na deti z rakúskeho sociálneho systému a skutočnosť, komu budú prídavky vyplácané nezohľadňoval z dôvodu, že tieto patria deťom, sú nenárokovateľné a slúžia na výchovu detí, teda rodičovi, ktorému budú zverené do osobnej starostlivosti. Zohľadnil realizované platby na deti od mája 2015, t.j. 3x po XXX eur, XXX eur a XXX eur, spolu X.XXX eur. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2015 do 15.11.2015 vyčíslil sumou XXX eur mesačne na každé dieťa po odpočítaní zrealizovaných platieb otcom a zároveň povolil otcovi splácať zročné výživné po XXX eur mesačne na každé dieťa. v súlade s ust. § 160 O.s.p. Neprihliadal na návrh otca uhrádzať zročné výživné splátkami po XX eur mesačne z dôvodu, že výživné na maloleté deti je prednostnou pohľadávkou, otec neplatil riadne výživné odvolávajúc sa na čakanie na výsledok konania, pričom vedel, že dlhšiu dobu konanie prebieha a na túto situáciu sa mal pripraviť. O zastavení konania v časti o zverenie detí do osobnej starostlivosti, ich zastupovania, spravovania majetku a úpravy styku rozhodol v súlade s ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p. platného do 30.06.2016. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne. Namietal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Poukázal na paralelné rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom s konaním o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v ktorom konaní súd rozhodol o totožnej výške výživného na každé dieťa. Namietal, že súd nerozlišoval medzi týmito dvoma konaniami použijúc totožné pasáže v rozhodnutiach a neberúc do úvahy odvolanie podané v konaní o rozvod manželstva (v konaní vedenom pod č. k. 20P/299/2014). Poukázal na prenesenie pochybení súdom prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci, ktorý neuviedol konkrétne výšky nákladov na odôvodnené potreby detí, nevyhodnotil opodstatnené výdavky na deti ani pomery matky. Namietal, že súd prvej inštancie nezisťoval výšku príspevkov, ktoré budú deti poberať z rakúskeho sociálneho systému, čiastočne zohľadnil tento príspevok, avšak v rozsudku absentuje uvedenie výšky, na ktorú prihliadal. Považoval za absurdné časti odôvodnenia rozsudku odvolávajúce sa na nenárokovateľnosť prídavkov na deti, ktoré slúžia na výchovu a potreby detí. Podľa názoru otca odôvodnenie a výrok rozsudku si odporujú. Vyzdvihol potrebu prihliadať na prídavky, zisťovať ich výšku a zohľadniť ich pri určovaní výživného ako primárny zdroj krytia výdavkov na deti. Za nesprávne a nelogické považoval odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého prídavky na deti v celkovej výške XXX eur sú osobitnou odmenou matky. Namietal nesprávnosť rozsudku, ktorý trpí vadami, čím mu bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces. Rovnako namietal, že súd prvej inštancie danú vec neposudzoval dôkladne a svoje úvahy vystaval bez toho, aby relevantne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom podstatné skutočnosti nielenže nezohľadnil, ale dokonca ani neskúmal. Mal za to, že v rozsudku chýba zdôvodnenie úvah vedúcich k určeniu výšky výživného. Nesúhlasil s konštatovaním, že matka je výlučnou vlastníčkou 4-izbového bytu na M. ulici, ktorý s deťmi obýva, keďže byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov. Nesúhlasil s tvrdením, že nemá vlastné bývanie, vzhľadom na spoluvlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti. Za svojvoľné hodnotenie súdu považoval posúdenie skutočnosti, že matka musí deťom kupovať všetky veci, keďže majú rozdielnu veľkosť. Podstatnou otázkou pri určení výživného je existencia nároku na vyplácanie prídavkov na deti z F., nakoľko pracoval v F. aj v rozhodnom období. Poukázal na nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 20.4.2004. a ust. čl. 68 Nariadenia, na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 26.11.2009 vo veci Slanina (C-363/2008), na aplikovateľnosť rozhodnutia na daný prípad a skutočnosť, že matka bude čerpať vyrovnávaciu sociálnu dávku na deti z F. aj za obdobie, o ktorom sa konalo toto súdne konanie. Poukázal na nárok na rodinné prídavky podľa slovenského právneho poriadku a nárok na rozdielový doplatok (vyrovnávaciu platbu) vo výške rodinných prídavkov podľa rakúskeho právneho poriadku, ktoré boli podľa jeho informácie v minimálnej výške XXX eur mesačne na každé z maloletých deti. Vychádzajúc zo sumy, ktorá mu bola do mája 2015 vyplácaná, išlo o sumu XXX,XX eur, pričom vyplácanie prídavkov bolo s účinnosťou od júna 2015 pozastavené na podnet matky. Namietal, že súd prvej inštancie, napriek jeho žiadosti a povinnosti, výšku týchto prídavkov nezisťoval a tento druh dávok hodnotil protichodne. Poprel tvrdenia, že rodinné prídavky nemajú nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov, nakoľko tieto dávky sú účelovo určené na výdavky a potreby maloletých detí a predchádzajú vyživovacej povinnosti rodičov. Vyslovil názor, že pri určení výšky výživného na maloleté deti je potrebné zistiť odôvodnené potreby detí (konkrétne vyčíslené), pomery a životnú úroveň rodičov, posúdiť a dbať na charakter zistených odôvodnených potrieb a spotrebný charakter výživného, aby prípadným zvýšením nedošlo k obohacovaniu sa inej osoby, teda rodiča, v rukám ktorého je výživné hradené. Poukázal na potrebu skúmať reálne zdroje financovania potrieb detí, vrátane štátnych dávok, ktorú sumu pred rozvrhnutím výživného je potrebné odpočítať od sumy zistených mesačných výdavkov na deti a zvyšok výdavkov, ktoré nie sú kryté štátnymi dávkami, rozdeliť medzi rodičov. Namietal, že podľa rozhodnutia súdu pri určení výživného vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa, hradí opodstatnené výdavky na dieťa výlučne on a považoval za absurdné financovanie matky sumou 3 x XX eur za každý uplynulý mesiac osobitne. Nesúhlasil s určením výživného ex post, keďže súd mal možnosť preskúmať všetky výdavky na deti, pričom v mesiaci august sa obaja rodičia podieľali na zabezpečení starostlivosti o deti na polovicu a deti nenavštevovali predškolské zariadenie. Poukázal na pokles výdavkov na najmladšieho syna od septembra 2015 z dôvodu jeho nástupu na základnú štátnu školu. Nesúhlasil s vyčíslením výdavkov na deti súvisiacich so záujmovými krúžkami, keďže deti začali navštevovať plávanie až v septembri 2015, s čím boli spojené výdavky vo výške XXX eur na dieťa za štvrťrok. Poukázal na to, že matka prihlásila deti na plávanie bez jeho vedomia. Dal do pozornosti vek detí a skutočnosť, že najmladší B. môže využívať veci po svojich súrodencoch. Nesúhlasil s vyčíslením výdavkov na deti matkou vo výške X.XXX eur (XXX eur + XXX eur + XXX eur) z dôvodu, že po odpočítaní rodinných prídavkov vyplácaných rakúskym sociálnym systémom, výživného od otca vo výške XXX eur, príspevok matky titulom výživného činí po XX eur mesačne. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že výživné na každé maloleté dieťa bude určené za obdobie od 01.05.2015 do 31.07.2015 vo výške po XXX eur mesačne, za obdobie od 01.08.2015 do 31.08.2015 vo výške XX eur mesačne na každé dieťa a za obdobie od 01.09.2015 do 31.11.2015 vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správny, riadne odôvodnený a vychádzajúci zo zisteného skutkového stavu, potvrdiť. Tvrdenie otca, že sa súd prvej inštancie nezaoberal podaným odvolaním v rozvodom konaní, považuje za irelevantné. Poukázala na snahu otca presvedčiť súd, že nie on, ale iná inštitúcia (rakúsky sociálny systém) má vyživovaciu povinnosť voči deťom, na to, že otec sa rozhodol mať deti a mal vedomosť o povinnosti deti finančne podporovať. Odôvodnenie rozsudku aj v časti vyporiadania sa s prídavkami na deti považovala za dostatočné. Potvrdila, že byt na M. ulici je vedený v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, majetkové pomery otca sú teda lepšie. Poukázala na preukázanú výšku príjmu oboch rodičov, konkrétne príjmy otca v sumách X.XXX,XX eur za marec XXXX, X.XXX eur za február 2015 a X.XXX eur za jún 2015, vyplácané odmeny otca a poberanie prídavkov na deti rakúskymi úradmi vo výške aktuálne (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) XXX,XX eur. Dala do pozornosti zvýšenie príjmu otca za obdobie jedného roka o 8 %, jeho možnosti a schopnosti, nadštandardný príjem, a jeho vyjadrenie v konaní o rozvod manželstva, že v minulosti prispieval na výživu detí sumou X.XXX eur mesačne, popri tom dosahoval nižší príjem. Uviedla, že otec sám uhrádza nájomné za byt, v ktorom žije aj jeho partnerka s dieťaťom, ktorým pomáha. Mala za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o určení výšky výživného v zmysle platnej judikatúry, vo výške 20 % z príjmu otca. Považovala za správny predpoklad súdu o nákupe vecí pre deti naraz s tým, že veci kupuje pre deti podľa potreby. Odmietla tvrdenie, že by sa na úkor detí obohacovala. Poukázala na rozdielne príjmy v rodinách oboch rodičov, keď jej zostáva suma XXX eur pre 4 osoby, otcovi suma X.XXX eur, ktorú môže minúť podľa vlastného uváženia. Spochybnila tvrdenie otca o výdavkoch na deti a námietky o veľkosti ich oblečenia. Uviedla, že využíva niektoré z veci po starších deťoch aj pre mladšieho syna, avšak paušálne nie je možné predpokladať, že náklady na odievanie najmladšieho syna tým budú výrazne znížené. Zdôraznila, že náklady na plávanie maloletých detí existujú počas celého relevantného obdobia aj v súčasnosti, keďže deti navštevovali plávanie od mája 2015 nepretržite aj počas letných mesiacov (pripojila prihlášky na plávanie detí z 27.5.2015 a doklady o úhrade za plávanie zrealizovanej v mesiaci máj 2015). Nepovažovala za splniteľnú požiadavku otca preukázať v konaní všetky výdavky, mala za to, že náklady na deti sa určujú priemernou sumou na mesiac. Podľa názoru matky zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by musela otcovi detailne preukázať každý doklad o kúpe vecí pre deti. Vyslovila názor, že postup otcom navrhovaného určenia výživného nemá oporu v právnej úprave, ani v ustálenej judikatúre. Na jednej strane pripúšťa, že jeho vyživovacia povinnosť k deťom existuje a má prednostný charakter, na druhej strane uvádza, že vyživovacia povinnosť nastupuje až po tom, keď ju nedostatočne zabezpečuje štát, ktorý podporuje rodičov vo výchove detí, ale významnejšou mierou im pomáha v prípade, ak nie sú rodičia schopní vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu plniť. Mala za to, že vyživovacia povinnosť patrí rodičom dieťaťa a štát ju má suplovať iba výnimočne v prípade objektívnych a závažných príčin na strane rodičov. Vyslovila názor, že predložená judikatúra otcom a rozsudok Súdneho dvora nerieši povinnosť rodiča platiť výživné vo vzťahu k poskytovaniu štátnych sociálnych dávok. Za nepravdivé považovala tvrdenia otca, že jej preposielal prídavky na deti vyplácané z F., keďže tieto poslal až oneskorene po jej výzvach a doposiaľ nezaslal dávky vyplatené za máj 2015 (ako dôkaz predložila výpisy z účtu za rozhodné obdobie). Súhlasila so započítaním prídavkov na deti vyplácaných z F. s tým, že tieto budú započítané do príjmu otca, keďže on je oprávnenou osobou na poberanie prídavkov na deti ako zamestnanec vykonávajúci prácu v F.. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/67/2016-213 zo dňa 24.01.2017 podal otec dňa 11. apríla 2017 dovolanie. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Cdo 88/2017-268 zo dňa 19.03.2018 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že po posúdení prípustnosti dovolania dospel k záveru, že v danom prípade je uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 C.s.p. a konštatoval, že otec v dovolaní nielenže a/ riadne označil právnu otázku, vyriešenie ktorej malo v danom prípade určujúci význam pre rozhodnutie, ale tiež b/ opodstatnene vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.. Poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 a 4 § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré žijú v spoločnej domácnosti rodičov, je spravidla realizovaná v naturálnej forme a zahŕňa uspokojovanie všetkých bežných aj mimoriadnych potrieb dieťaťa. Rozvod alebo rozchod rodičov k maloletým deťom nemení nič na tom, že ich vyživovacia povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu. Pokiaľ má maloleté dieťa, ktoré nežije v spoločnej domácnosti s jedným z rodičov, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, jeho odôvodnené potreby treba vyhodnocovať s ohľadom na ekonomické pomery v mieste jeho trvalého pobytu; výživné na toto maloleté dieťa, ktoré mu poskytuje rodič žijúci a pracujúci v cudzine, je však potrebné stanoviť aj s prihliadnutím na tamojšie ekonomické pomery. Skutočnosť, že rodičia spolu nežijú a jeden z nich sa zdržiava a pracuje v cudzine, nemení nič na zásade, že na zabezpečení úhrady potrieb ich maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja rodičia. Pokiaľ sú tieto potreby hradené aj z iných zdrojov (napríklad štátnych sociálnych), v žiadnom prípade to neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Nesprávnym by bol názor, podľa ktorého po priznaní sociálnych dávok by už maloleté dieťa nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by už nemalo právo na výživné zo strany rodičov). Dávky štátnej sociálnej podpory, či už sú poskytované z tuzemských alebo zahraničných zdrojov, nie sú náhradou rodinných príjmov, ale majú pomáhať riešiť (reglementovať) štátom uznávané sociálne situácie. Vo všeobecnosti platí, že štát sa podieľa na krytí nákladov na výživu a ostatných základných potrieb detí a rodín, pokiaľ to z hľadiska sociálneho a ekonomického odôvodňujú v ňom pretrvávajúce pomery. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. Právny názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v konaní o výživné na maloleté deti nemá súd prihliadať na skutočnosť, že úrady (inštitúcie) cudzieho štátu vyplácajú rodičom rodinné prídavky, nemožno preto považovať za správny. Dovolaním napadnuté rozhodnutie, ako opodstatnene namieta dovolateľ, spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 C.s.p.). 8. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.05.2018 otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/88/2017, jeho obsah a odôvodnenie bude nevyhnutné doplniť dokazovanie a zistiť všetky sociálne dávky, na ktoré mali rodičia (predovšetkým matka) za dotknuté obdobie nárok, nakoľko ich výšku a rozsah doposiaľ neskúmali. Vyslovil názor, že táto úloha dopadá jedine na okresný súd ako súd prvej inštancie, keďže pôjde o náročné dokazovanie, ku ktorému sa majú právo účastníci vyjadriť na pojednávaní. Uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd rozhodne vykonať dokazovanie v naznačenom smere, navrhuje vyzvať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku a v F. k poskytnutiu informácií ohľadom vyplácaných sociálnych dávok rodičom za dotknuté obdobie (máj až november 2015) a osloviť rakúske inštitúcie s dopytom ohľadom sociálnych dávok, na ktoré vzniká nárok rodičom v situácii, ktorá nastala medzi účastníkmi v tomto konaní, vrátane výšok, podmienok a spôsobu ich čerpania a vyzvať matku na predloženie všetkých údajov a informácií o čerpaných sociálnych dávkach a výhodách za dotknuté obdobie k porovnaniu s údajmi zistenými u kompetentných inštitúcií. 9. Podaním zo dňa 13.06.2018 matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne reagovala na návrhy otca na doplnenie dokazovania. Mala za to, že nie je dôvod vec vracať na ďalšie konania súdu prvej inštancie, keďže navrhované dokazovanie nebude tak obšírne z dôvodu, že väčšina potrebných informácií je už súčasťou spisu, prípadne sa k nim už obe strany vyjadrovali. S návrhom otca na doplnenie dokazovania nesúhlasila, najmä s poukazom na princíp hospodárnosti konania, keďže samotné konanie je možné efektívne viesť aj na úrovni odvolacieho súdu. Uviedla, že v záujme maloletých detí je definitívne ukončenie a zastabilizovanie vzájomných vzťahov, ako aj otázok súvisiacich s výživou detí. Navrhla, aby krajský súd pokračoval v konaní a doplnil dokazovanie v miere, ktorú bude považovať za nevyhnutnú. 10. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Cdo 88/2017-268 zo dňa 19.03.2018, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/67/2016-213 zo dňa 24.01.2017 a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, odvolací súd opätovne preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí v napadnutej časti nie je dôvodné. 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 13. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodnutím, č.k. 20P/97/2015-147 zo dňa 24.11.2015 podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého W., Z. a B. výživným na každé dieťa vo výške XXX eur mesačne za obdobie od 01.05.2015 do 15.11.2015 a zastavil konanie o návrhu na zverenie maloletých detí, zastupovanie a spravovanie ich majetku a úpravu styku otca s maloletými deťmi. 14. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného na maloleté deti vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletých na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého W., Z. a B.. 15. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, v časti určenia výšky výživného na maloleté deti vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výške stanoveného výživného na každé z detí sumou po XXX eur mesačne. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výšky výživného na maloleté deti zo strany otca z hľadiska odôvodnených potrieb detí v čase podania návrhu, príjmu rodičov, ako aj z hľadiska ich schopností a možností. Pod odôvodnenými potrebami maloletých detí treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb detí týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zabezpečenia hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Výšku nákladov na bežné potreby maloletých detí je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek detí a ich potreby (či už denné alebo mimoriadne). V danom konaní matka výdavky na deti vyčíslila riadne. Pokiaľ otec v odvolaní namieta nedostatočnosť preukázania výšky nákladov na zabezpečenie potrieb detí, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov v súvislostí so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o deti je nesporný. Výdavky na zabezpečenie týchto bežných potrieb maloletých detí netreba preukazovať pokladničnými bločkami, nakoľko súdu sú tieto výdavky známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom, ktoré sú pre neho špecifické, súkromná škola, zdravotný stav atď. K argumentom otca vo vzťahu k zabezpečeniu ošatenia maloletým deťom a ich konfekčným veľkostiam, odvolací súd udáva, že deti sú síce vekovo blízke a matka má možnosť využiť oblečenie starších detí pre mladšie dieťa, avšak nesporne výdavky na staršie deti, dvojičky, sa navyšujú, keďže musí zabezpečiť ich potreby duplicitne. Nie je však možné predpokladať, že použitie všetkých odevov po starších deťoch bude pravidlom. Výdavky detí na úhradu nákladov v školských zariadeniach neboli spochybnené. Odvolací súd neprihliadal na námietku otca týkajúcu platieb za absolvovanie krúžku plávania, na ktorý mala matka prihlásiť deti bez jeho vedomia. Krúžkové aktivity deťom nesporne prospievajú, jednak rozširujú ich obzor a v danom prípade, keďže ide o športovú aktivitu, napomáhajú ich zdravému fyzickému vývinu. K platbám za krúžok plávania detí je potrebné konštatovať, že matka síce preukázala tieto platby v rámci odvolacieho konania, čo však nie je podkladom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Naviac, výška poplatkov za plávanie nebola v konaní sporná. V prípade, ak je na strane rodičov možnosť deťom uhradiť platby za mimoškolské a športové aktivity, ktoré sú napokon tiež ich odôvodnenými potrebami, je v záujme maloletých detí tieto výdavky akceptovať a prihliadať na ne. Pod výdavkom detí treba rozumieť aj pomer nákladov na platby za bývanie. Pokiaľ otec namieta neprimeranú výšku výživného na deti, odvolací súd považuje za správne určenú sumu po XXX eur mesačne na každé z detí, ktorá suma zodpovedá príjmu otca, ktorý dosahoval v rozhodnom období v priemere vo výške sumu X.XXX eur netto mesačne. Práve táto skutočnosť je významná a zakladajúca dôvod pre určenie výživného vo výške ako rozhodol súd prvej inštancie. Zároveň treba poukázať na nepomer príjmov rodičov, keď na strane matky je mesačný príjem podstatne nižší. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil pri stanovení výšky výživného aj podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o deti, vzhľadom na vek detí, ktoré v rozhodnom období (vo veku troch a štyroch rokov) si vyžadovali jej osobnú starostlivosť. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, formou vecných plnení, napr. bývanie alebo stravovanie a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným súdom. K námietke otca o nesprávnosti dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa konštatovania, že matka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (účastníkov konania), odvolací súd akceptuje túto námietku otca, avšak súčasne mu dáva do pozornosti, že po rozvode manželstva dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom aktuálne je podiel vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti stanovený medzi rodičmi každému v 1. Nemožno preto na túto námietku prihliadať ako na okolnosť zakladajúcu možnosť znížiť určené výživné. Správne súd prvej inštancie skúmal a posúdil aj náklady rodičov titulom bývania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý tento výdavok otca vyhodnotil s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Tu je potrebné uviesť, že otec uhrádza poplatok za prenájom bytu v plnej výške XXX eur mesačne, avšak v byte býva s ďalšími dvomi osobami (partnerka s jej dcérou), jeho podiel nákladov na bývanie sa preto odvodzuje od počtu bývajúcich osôb v byte. Prvoradou povinnosťou otca je prispievať na výživu maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Výživné tak, ako bolo určené rozhodne nie je nadštandardné, vzhľadom na príjem a možnosti otca. Rovnako je nedôvodná námietka otca o tom, že sa súd nevyporiadal s platením výživného v čase, keď boli deti u neho v mesiaci august 2015. Otcovi vyplýva zákonná povinnosť platiť výživné, pričom sa nerozlišuje platenie výživného v čase, keď sú deti počas styku v jeho starostlivosti alebo nie, takú istú povinnosť má aj matka maloletých detí. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že pri určení výživného na maloleté deti treba prihliadať okrem odôvodnených potrieb detí i na príjem, schopnosti, možnosti a životnú úroveň oboch rodičov. 17. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní výšky výživného v súvislosti s vyplácanými prídavkami na deti rakúskymi úradmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že na zabezpečení úhrad potrieb maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja rodičia. Ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine upravujú kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti (príjem, schopnosti a možnosti rodičov, majetkové pomery a ich životná úroveň), z ktorých je súd povinný vychádzať. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a táto slúži na zabezpečenie odôvodnených potrieb detí. Otcovi vyplácané prídavky na deti z rakúskeho sociálneho systému, nemôžu byť posudzované ako prioritná platba titulom výživného na deti a nezakladajú dôvod, aby súd pri určení výšky výživného nezohľadňoval reálny príjem povinného rodiča, jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery v kontexte s ekonomickými pomermi v mieste jeho aktuálneho bydliska (v čase rozhodovania súdom prvej inštancie). Je prirodzené, že ak matka obdrží prídavky na deti poskytované cudzím štátom, t.j. štátom, v ktorom otec žije, tieto použije na zabezpečenie potrieb detí. V danej prejednávanej veci považuje odvolací súd za významný moment práve príjem otca (cca X.XXX eur mesačne netto) a z toho vyplývajúcu vyššiu životnú úroveň, na ktorej sa majú deti právo podieľať. V danom prípade je výška výživného v sume XXX eur mesačne na každé z detí primeraná, aj s ohľadom na vyplácané prídavky z rakúskeho sociálneho systému. Za daných okolností výživné nie možné obmedziť iba na potreby bývania, stravovania a ošatenia, ale musí slúžiť aj pre kultúrne, športové, rekreačné a iné potreby na zabezpečenie všestranného vývoja maloletých detí. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o výživnom na maloleté deti je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne a prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu. Odvolací súd neprihliadal na odvolacie námietky otca k nesprávne určenej výške výživného, ktorá podľa jeho názoru, nezohľadňuje vyplácané prídavky na maloleté deti aj rakúskymi úradmi. Odvolací súd nerozporuje názor, že na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí slúžia i prídavky na deti vyplácané iným štátom (rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/19/2016), avšak je toho názoru, že vzhľadom na príjem otca v danom prípade, majú deti právo na vyššiu životnú úroveň bez ohľadu na výšku sociálnych dávok z F.. Pokiaľ ide o judikát R 69/1971, tento sa vzťahoval k určeniu výživného pre dieťa študujúce v učebnom odbore a spornou otázkou bolo, či mu hradí učilište náklady na cestovné a ubytovanie. V prejednávanej veci odvolací súd nespochybňuje, že peňažné plnenia poskytované iným subjektom a určené maloletým deťom sa použijú aj na pokrytie ich odôvodnených potrieb, avšak vzhľadom na otcom dosahovaný mesačný čistý príjem v rozhodnom období, nemožno vychádzať z úvahy, že tieto dávky zakladajú dôvod pre určenie nižšieho výživného na maloleté deti. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy odvolanie podané v konaní o rozvod manželstva (v konaní vedenom pod č.k. 20P/299/2014), uvedená námietka je irelevantná. Na námietku otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd neprihliadal, keďže podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na relevantných skutočnostiach a riadne ho odôvodnil. 18. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov. Pri určení výšky výživného však nesprávne uviedol obdobie, za ktoré je výživné určené, od 01.05.2015 do 15.11.2015. Výživné bolo určené správne od 01.05.2015 v zmysle návrhu matky predneseného na pojednávaní dňa 24.11.2015, pričom návrh bol podaný 22.04.2015, avšak vzhľadom k tomu, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P/299/2014-288, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode dňa 07.11.2015, výživné na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva odvolací súd určil ku dňu 06.11.2015. 19. Keďže výživné bolo určené za obdobie od 01.05.2015 do 06.11.2015 bolo nevyhnutné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zročnom výživnom, nakoľko výpočet zročného výživného u každého z maloletých detí je nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie opomenul do zročného výživného započítať alikvótnu časť výživného za mesiac november 2015. Zročné výživné na každé z detí predstavuje sumu XXX,XX eur, t.j. XXX eur mesačne x 6 mesiacov (od mája do októbra 2015) a alikvótna časť výživného za mesiac november 2015 vo výške XX,XX eur (XXX eur : 30 dní, t.j. X,XX eur denne x 6 dní). Zo zročného výživného boli odpočítané platby zrealizované otcom v rozhodnom období v celkovej výške XXX eur na každé dieťa. Vzhľadom k tomu, že predmetom daného konania je určenie výživného za obdobie roku 2015 a s prihliadnutím na spotrebný charakter výživného odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku v časti určenia splatnosti zročného výživného na každé z maloletých detí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 232 ods. 3 C.s.p.. 20. Odvolací súd nepripustil návrhy otca na doplnenie dokazovania zisťovaním prostredníctvom príslušných slovenských a rakúskych úradov ohľadom vyplácaných sociálnych dávok rodičom za dotknuté obdobie, považujúc daný návrh za nadbytočný, zbytočne predlžujúci konanie. Otázka vyplácania sociálnych dávok z Rakúska nebola v konaní sporná. Súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie a podklady na základe vykonaného dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo veci, pri posúdení pomerov na strane otca komplexne. Skutočnosť, že výška prídavkov na deti z rakúskeho sociálneho systému a že tieto patria a slúžia na výchovu detí, je nesporná. Výška vyplácaných sociálnych dávok však nemôže nahradiť povinnosť rodiča prispievať na výživu maloletých detí v zmysle ust. § 62 a 75 Zákona o rodine, najmä ak otec dosahuje príjem vo výške X.XXX eur mesačne netto a jeho životná úroveň tomuto príjmu zodpovedá. Odvolací súd poznamenáva, že otec mal možnosť v priebehu konania predložiť súdu navrhované dôkazy, s ktorými by sa súd vysporiadal. 21. S poukazom na uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako neodôvodnené, keď neobstoja jeho tvrdenia v odvolaní, pokiaľ ide o výšku výživného. Súčasne podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o výživnom vzhľadom na formálnu nesprávnosť výroku, keďže výživné musí byť určené pre každé dieťa osobitne ako samostatný nárok a v časti týkajúcej sa obdobia určenia výživného a zročného výživného. 22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 C.m.p.. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).