Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/265/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306206699 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5306206699.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: Mgr. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, C., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Z. XXXX/XX, A., proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné, s. r. o., so sídlom Makov 121, IČO: 36 005 843, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarik, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 1.493,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/118/2007-453 zo dňa 24. marca 2016 takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4C/118/2007-453 zo dňa 24.03.2016 žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.064,27 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu žalovaného. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia nájomného za rok 2004 vo výške 1.493,73 eur s príslušenstvom titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 04.01.2000, ktorej predmetom boli spoluvlastnícke podiely v pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X., nadobudnutých žalobkyňou od jej otca F. H. darovacou zmluvou uzavretou dňa 19.09.2000, ktorej vklad bol povolený príslušnou správou katastra dňa 13.11.2000 pod č. V 1901/2000. Citujúc ust. § 39, § 123, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 2 a § 494 Občianskeho zákonníka súd žalobu žalobkyne zamietol, keď dospel k záveru, že nájomná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 04.01.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou predmetu nájmu, preto ním podľa § 123 Občianskeho zákonníka nemohla disponovať. Žalobkyňa uzavretie inej nájomnej zmluvy netvrdila, preto jej nevzniklo právo na zaplatenie nájomného podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tak nebola aktívne vecne legitimovaná domáhať sa plnenia na základe uvedenej nájomnej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania žiadala priznať požadované plnenie nielen titulom nájomnej zmluvy uzavretej dňa 04.01.2000, ale aj titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi jej otcom a žalovaným, titulom dohody o postúpení pohľadávky medzi ňou a jej otcom či titulom bezdôvodného obohatenia, titulom užívania jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným, ide o inú právnu kvalifikáciu totožného skutkového stavu, ktorou sa súd necítil byť viazaný. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nadobudla aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie zmluvného nároku - nájomného na základe odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 20.06.2013, v rámci ktorého sa účastníci dojednali, že úžitky z nehnuteľnosti do dňa odstúpenia od zmluvy patria žalobkyni, súd konštatoval, že nakoľko darovacia zmluva bola neplatná, je neplatné aj odstúpenie od nej, keď platným spôsobom možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. Z neplatného právneho úkonu odstúpenia od darovacích zmlúv nemohla žalobkyňa získať aktívnu legitimáciu k vymáhaniu zmluvného nároku - nájomného. Rovnako je podľa záveru okresného súdu právne irelevantné postúpenie práva na nájomné F. H. na žalobkyňu. F. H. sa nestal nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 a ktorý je predmetom tohto konania. F. H. mal uzavretú nájomnú zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v predmetných nehnuteľnostiach, ktoré netvoria predmet tohto konanie. Na žalobkyňu nemohol platne postúpiť právo na zaplatenie nájomného za rok 2004 z podielov žalobkyne, keď nebol nositeľom tohto práva. Tvrdenia žalobkyne v žalobe zároveň neumožňujú posúdiť nárok ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žaloba neobsahuje tvrdenie o neplatnosti, resp. neexistencii platnej nájomnej zmluvy a nárok je uplatnený ako zmluvný nárok - nájomné. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.") a žalovanému ako úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 12 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.02.2007, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 05.02.2007, účasť na pojednávaní dňa 11.12.2007, 10.01.2008, 22.09.2009, 24.04.2014, 25.09.2014, 24.03.2016, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.05.2008, odvolanie proti rozsudku zo dňa 04.11.2009, návrh na prerušenie konania zo dňa 14.10.2011 a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.11.2014), vrátane režijného paušálu spolu vo výške 1.064,27 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že rozsudok považuje za arbitrárny a nezákonný. Namietala, že prvoinštančný súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, nepostupoval v naznačenom smere a jeho závery zostali naďalej nepresvedčivé, ústavne nekonformné, neposkytol jej ochranu jej práv na úžitky z veci, ktorých predmetom je vlastníctvo bez toho, aby jej bola daná iná možnosť reagovať a domôcť sa svojho práva i prípadne inou cestou akú si zvolila pri prvom podaní. Ku konštatovaniu súdu, že tvrdenia v žalobe neumožňujú nárok právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žaloba obsahuje nárok na nájomné na základe platnej nájomnej zmluvy uviedla, že aj o neplatnosti nájomnej zmluvy je potrebné rozhodnúť a ak súd prejudiciálne nájomnú zmluvu považoval za neplatnú, potom s prihliadnutím na § 457 a nasl. Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný ako účastník zmluvy vrátiť prijaté plnenie, a teda poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá je totožná s uplatnenou výškou nároku v žalobe. Uvedený záver súdu je nepresvedčivý, pričom na inom mieste rozsudku tvrdí, že ide len o alternatívne právne posúdenie totožného skutkového stavu. V tejto súvislosti žalobkyňa opätovne poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 329/2010 zo dňa 10.03.2011. Poukázala tiež na konanie sp. zn. 6C/648/2001 o neplatnosť darovacích zmlúv, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.03.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/479/2012 zo dňa 09.07.2013, ktorým zmenil rozsudok okresného súdu, pričom rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je v jej prospech. V ďalšom uviedla, že sa domáha nároku za rok 2004, teda nedomáha sa plnení za rok 2002, dokonca titulom nájomnej zmluvy medzi F. H. a žalovaným a samotný súd ustaľuje, že pri tam uvedených tituloch ide len o alternatívne právne posúdenie totožného skutkového stavu. V inej časti napadnutého rozhodnutia má prvoinštančný súd odlišný právny názor. Právne posúdenie pritom patrí súdu, povinnosťou žalobkyne je pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti. Žalobkyňa napokon uviedla, že počas konania došlo k novej právnej skutočnosti, a to, že účastníci napadnutej zmluvy dňa 20.06.2013 odstúpili od darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2000 s účinkami ex tunc, pričom účastníci zmluvy sa v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohodli, že úžitky z nehnuteľnosti do dňa odstúpenia patria žalobkyni. Naďalej tak zostala aktívne legitimovaná na pokračovanie v spore. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p."). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, i keď nesúhlasí so všetkými čiastkovými východiskami, z ktorých okresný súd pri posudzovaní nároku žalobkyne vychádzal. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec v podstate aj správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako nedôvodné. 7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, odvolania žalobkyne a obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.493,73 eur s príslušenstvom. Skutkovo nárok v žalobe vymedzila tak, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. X., zapísaných na LV č. XXXX, v podiele 100000/10500000, ktoré na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 užíva žalovaný, pričom v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy je jej žalovaný za rok 2004 povinný zaplatiť nájomné vo výške 1.493,73 eur. 8. Okresný súd správne nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.01.2000, od ktorej žalobkyňa odvodzovala peňažný nárok uplatnený voči žalovanému v tomto konaní, vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobkyňa v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli jej predmetom (spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností sa stala až dňom 13.11.2000 na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.09.2000, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 1901/2000 dňa 13.11.2000), a nepreukázala ani iné právo, ktoré by ju nájomnú zmluvu oprávňovalo uzatvoriť. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. 9. Ako však dôvodne žalobkyňa v odvolaní namietala, záver o neplatnosti tejto zmluvy by nebránil okresnému súdu posúdiť, či na základe vymedzenia skutkového stavu v podanej žalobe nemožno žalobkyni priznať nárok z iného titulu, najmä z titulu bezdôvodného obohatenia. Nájomná zmluva, bez ohľadu na to či je platná alebo nie, totiž bude vždy tvoriť súčasť skutkového stavu. Pokiaľ strana konania považuje zmluvu za platnú a súd v konaní zistí jej neplatnosť, nebráni mu to priznať uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže samotné posúdenie platnosti či neplatnosti zmluvy je predmetom právneho posúdenia súdu. Priznať žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spojené s užívaním nehnuteľností v jej (spolu)vlastníctve žalovaným by však bolo možné len za predpokladu, že by žalobkyni svedčilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v rozhodnom období, t. j. v roku 2004. Iba v uvedenom prípade by jej totiž na základe užívania nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 10. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a ním preukázaného skutkového stavu ku dňu vyhlásenia napadnutého rozhodnutia však nie je možné považovať žalobkyňu za vlastníčku predmetných nehnuteľností v spornom období (rok 2004). Aj keď žalobkyňa bola v roku 2004 zapísaná ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v podiele 100000/10500000 na základe darovacej zmluvy V 1901/2000, účastníci uvedenej darovacej zmluvy od tejto dohodou zo dňa 20.06.2013 odstúpili, a to s účinkami ex tunc (t. j. od počiatku). Žalobkyňu tak nemožno považovať za (spolu)vlastníčku predmetných nehnuteľností, za užívanie ktorých žiada nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie, v rozhodnom období, t. j. v roku 2004. Nič na tom nemení skutočnosť, že v súčasnosti je žalobkyňa opäť vedená na LV č. XXXX pre kat. úz. X. ako spoluvlastníčka nehnuteľností, keď tieto nadobudla na základe novej darovacej zmluvy zavkladovanej dňa 26.06.2013 pod V 2231/13. Na základe tohto právneho úkonu možno považovať žalobkyňu za spoluvlastníčku predmetných nehnuteľnosti až počnúc dňom 26.06.2013. Vychádzajúc z uvedených skutočností nevzniklo žalobkyni voči žalovanému za rok 2004 či už právo na nájomné alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia. 11. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že odstúpenie od darovacej zmluvy zavkladovanej pod V 1901/2000 bolo síce s účinkami ex tunc, ale podľa obsahu dohody úžitky z nehnuteľností do dňa odstúpenia patrili jej, odvolací súd vyhodnotil takéto dojednanie za neurčité. Z obsahu dohody sa nedá jednoznačne vyvodiť či žalobkyni zostalo zachované právo na nájomné proti žalovanému, konkrétne za rok 2004, resp. aj za iné roky. Naviac odvolací súd zastáva názor, že ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že podľa označeného ustanovenia platí zákonná fikcia, že odstúpením od zmluvy táto sa ruší ex tunc, ibaže právnym predpisom alebo dohodou účastníkov nie je určený iný (neskorší) dátum ukončenia zmluvného vzťahu. 12. V súvislosti s uplatnením nároku spojeného s odstúpením od darovacej zmluvy a dohody o úžitkoch z nehnuteľností zároveň odvolací súd zároveň dodáva, že uplatnenie tohto nároku by nezodpovedalo skutkovému stavu vymedzenému v žalobe, ale išlo by o iný nárok založený na inom skutkovom základe (existencie právneho vzťahu medzi otcom žalobkyne a žalovaným, z ktorého by vyplýval uplatnený nárok), rovnako ako v prípade uplatnenia si nároku na základe postúpenia pohľadávky voči žalovanému žalobkyni jej právnym predchodcom. Žalobkyňa však v priebehu konania nepodala riadny návrh na pripustenie zmeny návrhu na základe iných skutkových tvrdení než boli uplatnené v žalobe. I keď žalobkyňa v priebehu konania produkovala viacero podaní, v ktorých si uplatnený nárok uplatňovala na základe iného právneho posúdenia, žiadne z týchto podaní nebolo možné posúdiť ako návrh na pripustenie zmeny návrhu, keď posúdenie týchto podaní ako návrhov na pripustenie zmeny návrhu podľa § 95 O. s. p. v konaní opakovane namietala. Nemožno pritom opomenúť, že súd napriek tomu uvedené podania ako zmenu návrhu vyhodnotil a tieto zamietol. Súd tak bol viazaný skutkovým stavom vymedzeným v žalobe. 13. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsah, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)