Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/131/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310203078 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5310203078.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Y. W., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., V. XXX, právne zastúpenej JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom K., K. W. XXXX, proti odporcovi: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom K., T. XXXX, o vyporiadanie BSM, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/80/2010-299 zo dňa 10.11.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd I. schválil nasledovný zmier účastníkov konania: Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva navrhovateľky pripadajú nasledovné hnuteľné veci: ch/ kombinovaná chladnička s mrazničkou zakúpená v roku 2000 za 18.000,- Sk, súčasná hodnota 6.000,- Sk (199,16 eur). i/ mraznička zakúpená v roku 2002 za 12.000,- Sk, súčasná hodnota 2.000,- Sk (66,39 eur). j/ 2 x detská váľanda + zariadenie detskej izby zakúpené v roku 2002 za 15.000,- Sk, súčasná hodnota 2.000,- Sk (66,39 eur). k/ konferenčný stolík zakúpený v roku 2003 za 3.000,- Sk, súčasná hodnota 500,- Sk, (16,60 eur). l/ fotoaparát zakúpený v roku 2005 za 3.000,- Sk, súčasná hodnota 500,- Sk (16,60 eur). m/ vysávač zakúpený v roku 2000 za 3.000,- Sk, súčasná hodnota 500,- Sk (16,60 eur). Spolu 11.500,- Sk (381,73 eur) Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva odporcu pripadajú nasledovné hnuteľné veci: a/ obývačka 12.000,- Sk (398,33 eur). b/ gauč + 1 kreslo 7.000,- Sk (232,36 eur). c/ spálňa vrátane príslušenstva (vankúše, periny, matrace) 7.000,- Sk (232,36 eur). d/ kuchyňa s príslušenstvom vrátane všetkých spotrebičov a kuchynského náčinia 13.000,- Sk (431,52 eur). e/ mikrovlna rúra 3.000,- Sk, (99,58 eur). f/ koberec 1.000,- Sk, (33,19 eur). g/ krájač na chlieb zakúpený v roku 2000 za 1.000,- Sk, súčasná hodnota 300,- Sk (9,96 eur). n/ videorekordér zakúpený v roku 1998 za 2.000,- Sk, súčasná cena 500,- Sk (16,60 eur). Spolu 43.800,- Sk (1.453,59 eur) Odporca sa zaväzuje vyplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM manželov sumu 530,- eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka záväzok odporcu prijíma. Odporca záväzok navrhovateľky prijíma. II. Návrh na čiastočné zastavenie konania zamietol. III. Odporcu zaviazal povinnosťou vyplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania BSM jednu 1 zhodnotenia rodinného domu č. XX v G. v celkovej výške 6.600,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V. Navrhovateľku zaviazal povinnosťou zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom (znalečného priznaného znalcovi Ing. Kovaľovi) jednu 1 vo výške 257,595,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom (znalečného priznaného znalcovi Ing. Kovaľovi) jednu 1 vo výške 257,595,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Navrhovateľku zaviazal povinnosťou zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 207,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VIII. Odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 207,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V nadväznosti na § 143 Občianskeho zákonník bolo úlohou súdu zistiť, čo patrí do BSM a odkedy dokedy bezpodielové spoluvlastníctvo existovalo. Z pripojeného spisu 6C/125/2008 z rozsudku č. k. 6C/125/2008-38 zo dňa 26.03.2009 súd mal zistené, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 02.08.1997 a manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 09.04.2009. Súd mal preukázané, že v nadväznosti na § 143 OZ do BSM manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisu o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vyporiadanie v nadväznosti na § 150 Občianskeho zákonníka žiadajú účastníci v pomere 1/2 a nežiadali aplikovať iný pomer pri vyporiadaní BSM z dôvodov uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Do bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva od 02.08.1997 do 09.04.2009 do zániku BSM (právoplatného rozvodu) nadobudli manželia, účastníci konania, hnuteľné veci uvedené v podaní zo dňa 25.11.2011 na č. l. 103 spisu. V nadväznosti na § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezpodielové spoluvlastníctvo možno vyporiadať aj dohodou, teda ide o dispozitívny úkon, ktorým je možno disponovať aj formou uzavretia súdneho zmieru. Na pojednávaní dňa 22.10.2015 účastníci konania zhodne vyhlásili, že podanie písomné zo dňa 25.11.2011 na č. l. 103 spisu považujú za takúto dohodu a chcú, aby v uvedenom rozsahu schválil súd súdny zmier. Na znak súhlasu s uvedenou dohodou o vyporiadaní dňa 12.10.2015 účastníci konania i právni zástupcovia túto dohodu na č. l. 104 spisu vlastnoručne podpísali. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania uvedeným predmetom sporu mali právo disponovať, uzavreli zmier, ktorý je v súlade s platnými právnymi prepismi, neodporuje kogentným normám, súd uzavretý súdny zmier čo do hnuteľných vecí schválil. Tým mal preukázané, že čo do hnuteľných vecí je povinný odporca vyplatiť navrhovateľke vyporiadací podiel vo výške 530,- eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM. Bolo úlohou súdu v nadväznosti na § 143 Občianskeho zákonníka ustáliť, či nehnuteľnosť resp. investície do nehnuteľností sú predmetom BSM a majú byť predmetom vyporiadania BSM podľa § 150 O. s. p. Bolo potrebné aj ustáliť, či ide o spôsobilý predmet vlastníctva a či tento predmet vlastníctva nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo vzniklo uzavretím manželstva dňa 02.08.1997 a zaniklo právoplatným zánikom manželstva dňa 09.04.2009. Z darovacej zmluvy V 121/1998 (N 10/98, Nz 6/98, vklad povolený dňa 17.02.1998), ktorá tvorí súčasť znaleckého posudku Ing. Rašku, ktorá sa nachádza na č. l. 167 súdneho spisu, mal súd preukázané, že rodičia odporcu T. P. s manželkou darovali synovi - odporcovi rodinný dom č. XX kat. územie G. na parcele CKN 52 a parcely CKN 52 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 739 m2 a CKN 2868 - orná pôda o výmere 578 m2. Ponechali si vecné bremeno, doživotné právo bývania a zaopatrenia. Tým mal súd preukázané, že po uzavretí manželstva sa stal odporca vlastníkom rodinného domu. Z písomného znenia darovacej zmluvy vyplýva, že dar bol adresovaný len synovi L. P., teda odporcovi. Rodičia nedarovali dom aj neveste -navrhovateľke. Z bodu 7 zmluvy vyplýva, že odporca zobral na vedomie poučenie, že darcovia sa môžu domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nim, alebo členom rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V nadväznosti na § 143 Občianskeho zákonníka mal tým súd preukázané, že rodinný dom č. XX a uvedené nehnuteľnosti neboli nadobudnuté do BSM manželov, aj keď darovacia zmluva bola uzavretá a zavkladovaná po vzniku manželstva. Ide o výnimkou podľa § 143 Občianskeho zákonníka, že nehnuteľnosti získal odporca za trvania manželstva ale darom, pričom rodičia darovali len jemu, nedarovali obidvom manželom. Rodinný dom č. XX a uvedené nehnuteľnosti preto nebolo možné zahrnúť ako majetok patriaci do BSM manželov, ktorý je potrebné ako BSM vyporiadať. Rodinný dom č. XX a uvedené sporné nehnuteľnosti boli počas trvania manželstva od nadobudnutia dňa 17.02.1998 až do zániku manželstva dňa 09.04.2009 výlučným vlastníctvom odporcu na základe darovania zo strany rodičov. Na základe vlastníckeho práva získal odporca stavebné povolenie na svoje meno dňa 02.03.1998 (č. l. 69), pričom v stavebnom povolení je uvedené, že ide o prístavbu a nadstavbu rodinného domu č. XX na parcele CKN 52. Tým mal súd vyvrátené tvrdenie, že by prístavba a nadstavba začala byť realizovaná odporcom a jeho rodinou už pred uzavretím manželstva. Stavba bola skolaudovaná v čase trvania manželstva, čo vyplýva z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 27.09.2002 na č. l. 73 spisu, pričom právoplatnosť rozvodu manželstva je zo dňa 09.04.2009. V nadväznosti na § 154 ods. 1 O. s. p. ku dňu rozhodovania súdu rodinný dom č. XX a uvedené nehnuteľnosti už nie sú vo vlastníctve odporcu. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 09.04.2009, dňa 12.05.2010 odporca daroval spätne nehnuteľnosti otcovi T. P. darovacou zmluvou V-1067/010 z 12.05.2010 a bolo zriadené vecné bremeno pre manželku T. P. a pre odporcu L. P., spočívajúce v doživotnom práve bývania. Na základe toho bol vydaný T. P. list vlastníctva č. XXX, na základe ktorého je ku dňu rozhodovania súdu vlastníkom sporných nehnuteľností rodinného domu č. XX a parciel (prílohová obálka č. l. 7). Tým mal súd preukázané, že jeden rok po rozvode manželstva previedol odporca nehnuteľnosti svojmu otcovi. Otec tvrdí, že tak učinil z dôvodu, že odporca sa o nich nestará, pretože od rána do večera je v práci, neposkytuje im zaopatrenie. Súd však videl časovú príčinnú súvislosť s rozvodom manželstva, účelový postup odporcu. V konaní bolo preukázané, že počas trvania BSM bol odporca výlučným vlastníkom rodinného domu č. XX a bolo preukázané, že počas trvania manželstva od stavebného povolenia od 02.03.1998 do vydania kolaudačného rozhodnutia do 27.09.2002 manželia investovali spoločné finančné prostriedky do výstavby rodinného domu, ktorého vlastníkom bol len odporca. Navrhovateľka tvrdila, že do výstavby rodinného domu investovala aj finančné prostriedky, ktoré získala darom od svojich rodičov. Rovnako poukazovala aj na práce vykonané ňou, jej rodinou a materiálom, ktorý bol poskytnutý zo strany jej otca do rodinného domu, pričom rodičia darovali výlučne navrhovateľke, nedarovali aj odporcovi. Súd teda vychádzal z toho, že v nadväznosti na § 150 OZ podiely obidvoch manželov sú rovnaké, pretože iné podiely nežiadali. Rodinný dom č. XX je výlučným vlastníctvom odporcu počas trvania manželstva, preto nemožno z ust. § 150 aplikovať tú časť, že navrhovateľka je oprávnená požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, pretože rodinný dom nebol spoločným majetkom. Bola však oprávnená požadovať, aby odporca jej zaplatil, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na osobný majetok odporcu, teda rodinný dom č. XX. Dôležité pre rozhodnutie bolo zistenie. že ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 09.04.2009 odporca bol výlučným vlastníkom rodinného domu č. XX, pretože k spätnému prevodu na otca došlo až dňa 12.05.2010. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do BSM patrilo ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 09.04.2009 a taký záver sa týka aj investícií do oddeleného majetku. Čo sa týka ceny, treba vychádzať z ceny vecí v čase vyporiadania. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle. Do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva. Pri určení ceny treba vychádzať z ceny v dobe vyporiadania, avšak z ich stavu v dobe zániku BSM manželov. Dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie BSM je treba rešpektovať potiaľ, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takom konaní môže podľa § 153 ods. 2 O. s. p. len ohľadom výšky (ceny) a toho, ako ich vyporiada z hľadiska kvalitatívneho, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú čiastku na vyrovnanie podielu druhému manželovi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.09.2004, sp. zn. 22Cdo 684/2004). Z uvedených dôvodov súd nebol viazaný predmetom sporu čo do výšky hodnoty majetku BSM (ktorá bola závislá aj na odbornom znaleckom posúdení), teda ani čo do výšky predmetu sporu, výšky vyporiadacieho podielu. Navrhovateľka pôvodne učinila predmetom sporu sumu 1.222.000,- Sk (40.562,97 eur), z toho jedna 1 - 20.281,48 eur a hodnotu daru 364.500,- Sk = 12.099,18 eur. Žiadala vyplatiť 32.380,- eur titulom vyporiadania BSM a titulom vrátenia daru. Neskôr žiadala pripustiť zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1, 2 O. s. p. tak, že súd schváli súdny zmier na hnuteľné veci patriace do BSM v celkovej výške 1.453,89 eur s povinnosťou výplatku odporcu čo do hnuteľných vecí vo výške 530,- eur. Zmenu návrhu súd pripustil. Zároveň čo do vrátenia daru a hodnoty vložených investícií žiadala vyplatiť navrhovateľka 21.575,- eur na rozdiel od pôvodne žiadanej sumy 32.380,- eur. V rozsahu rozdielu navrhovateľka vzala návrh späť a žiadala konanie zastaviť podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. Aj keď odporca so zatavením konania súhlasil, súd návrh na zastavenie konania v časti zamietol. Za vážne dôvody pre nezastavenie konania podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. súd považoval dôvod, že procesné rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania by sa tak dostalo do rozporu s kogentným ustanovením zákona podľa § 152 ods. 2, § 153 ods. 2 O. s. p., § 150 O. s. p., podľa ktorých zo zákona vyplýva spôsob vyporiadania čo do výšky masy BSM, čo do výšky vyporiadacieho podielu, prikázania veci, preto v tomto smere súd nie je viazaný návrhom účastníkov konania, môže ísť nad návrh a nie je dôvod zo strany navrhovateľky disponovať návrhom, späťvzatím návrhu ani dôvod v časti konanie zastavovať. Vychádzajúc z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o výšku náhrady za vložený oddelený majetok jedného z manželov do spoločného majetku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23.09.2003, sp. zn. 22Cdo 820/2003), nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené na spoločný majetok, je založený v okamihu, keď bol oddelený majetok jedného z manželov takto vynaložený. Uplatniť ho možno až po zániku BSM v súvislosti s vyporiadaním BSM. Ak má vklad z oddeleného majetku podobu finančného plnenia napr. čiastočné použitie úspor alebo finančných prostriedkov jedného z manželov na kúpu vecí, ktorá patrí do BSM, dochádza k nemu už v okamihu kúpy a pri stanovení náhrady podľa § 150 OZ sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej čiastky. Ak vklad nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia (typické pre zabudovanie veci patriacej vlastnícky jednému z manželov do spoločnej stavby), nedochádza v dobe, kedy sa tento manžel stal vlastníkom veci, ktorá bola následne vynaložená na spoločný majetok, ale až v okamihu, keď sa tak skutočne stane. Až vynaložením veci na spoločný majetok stráca manžel svoje vlastnícke právo v tejto veci. Je preto pre stanovenie výšky náhrady podstatná hodnota vynaloženej veci v tomto okamihu vynaloženia napr. stavebný materiál zabudovaný do rodinného domu len jedného z manželov. Treba vychádzať z ceny materiálu v dobe, kedy bol zabudovaný a nie v dobe, kedy bol zakúpený. Preto finančné prostriedky, aj vecné plnenie vlastnícky patriace navrhovateľke (tvrdený dar) po zakúpení stavebného materiálu a zabudovaní do rodinného domu, mohol súd vyhodnotiť len ako investície vložené do rodinného domu odporcu. Okamih zániku BSM, teda dátum 09.04.2009 je okamih rozhodujúci pre určenie hodnoty, cena sa však určuje v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Za situácie, kedy však došlo k užívaniu veci do vyporiadania BSM, môže sa určiť cena v čase zániku BSM bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu táto vec má ostať, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Odporca užíval po zániku BSM rodinný dom, teda podieľal sa aj na opotrebení rodinného domu a investícii rodinného domu, preto toto opotrebenie by malo ísť na jeho vrub a nie na vrub navrhovateľky. Aj keď prostriedky BSM sa investujú do individuálneho majetku, majetok zostáva v individuálnom vlastníctve, nestáva sa predmetom BSM. Teda aj keď manželia počas trvania manželstva od 02.08.1997 do 09.04.2009 (resp. od povolenia stavby 02.03.1998 do jej kolaudácie 27.09.2002) investovali prostriedky BSM do individuálneho majetku odporcu, do prístavby a nadstavby rodinného domu č XX, investovaním spoločných prostriedkov BSM sa rodinný dom č. XX nestal predmetom majetku BSM, ostal v individuálnom vlastníctve odporcu. Z toho dôvodu nebolo možné aplikovať § 150 druhá veta OZ „každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok,“ navrhovateľka svoj majetok nevynaložila na spoločný majetok patriaci do BSM. Svoje osobné vlastníctvo vynaložila na individuálny majetok odporcu. Tento nárok nemôže byť predmetom vyporiadania podľa § 150 druhá veta OZ. Podľa Z IV strana 506: Nemožno ako pohľadávku v rámci vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadať investície z oddeleného majetku jedného manžela (dar pre navrhovateľku - vecné plnenie, finančné prostriedky investované do rodinného domu) do oddeleného vlastníctva druhého manžela (rodinný dom vlastnil odporca), pretože nejde o investície vynaložené na spoločný majetok podľa § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Podľa § 150 tretia veta Občianskeho zákonníka „a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“ z tohto vyplýva, že to čo manželia vynaložili z prostriedkov BSM na osobný majetok odporcu, investície do prístavby a nadstavby rodinného domu č. XX, môže byť predmetom vyporiadania podľa § 150 Občianskeho zákonníka. V konaní je jednoznačne preukázané, že vlastníctvo nadobudol odporca počas trvania manželstva, ale podľa vôle darcu len do svojho výlučného vlastníctva, a teda len jeho osobný majetok bol počas trvania manželstva zhodnocovaný realizáciou prístavby a nadstavby rodinného domu č. XX vo vlastníctve odporcu. Všetky prostriedky BSM boli investované do prístavby a nadstavby rodinného domu č. XX. Predmetom vyporiadania a občiansko- právnych vzťahov v nadväznosti na § 118 ods. 1 OZ môže byť len vec spôsobilá byť predmetom občiansko-právnych vzťahov, teda samotný rodinný dom č. XX a jeho zhodnotenie. Predmetom občiansko-právnych vzťahov nemôžu byť investície do rodinného domu č. XX, pretože tie sú podľa § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci, súčasťou rodinného domu č. XX. Nemôžu tvoriť samostatný predmet občiansko-právnych vzťahov, a teda ani samostatný predmet vyporiadania BSM, preto predmetom vyporiadania nemôžu byť investície a práce ohodnotené znalcom Ing. Milošom Kovaľom v znaleckom posudku č. 45/2014 zo dňa 15.10.2014 v celkovej výške 26.448,42 eur za investície vo výške 4.603,90 eur za práce. Predmetom vyporiadania môže byť len vec samá, rodinný dom č. XX a jeho zhodnotenie, tak ako to bolo učinené v znaleckom posudku Ing. Pavla Rašku č. 127/2012 zo dňa 24.11.2012. Pred zahájením rekonštrukcie v cenovom vyjadrení ku dňu vypracovania znaleckého posudku 23.11.2012 bola hodnota rodinného domu 16.600,- eur. Všeobecná hodnota rodinného domu č. XX po rekonštrukcii ku dňu vypracovania znaleckého posudku 23.11.2012 bola 29.800,- eur. Zhodnotenie rodinného domu a všeobecná hodnota rodinného domu č. XX sa zvýšia titulom jeho prístavby, nadstavby a modernizácie o 13.200,- eur, len táto suma môže byť predmetom vyporiadania BSM v nadväznosti na § 150 OZ. Jedna 1 zhodnotenia predstavuje sumu 6.600,- eur. Súd zaviazal odporcu, aby navrhovateľke vyplatil titulom vložených investícií jednu 1 vo výške 6.600,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V nadväznosti na § 142 ods. 2 O. s. p. o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Keďže vyporiadacie podiely každého z účastníkov konania predstavovali rozsah jednej 1, súd v nadväznosti na § 142 ods. 2 O. s. p. konštatoval, že každý z účastníkov konania mal úspech aj neúspech v rozsahu 1, preto o trovách konania bolo potrebné rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania ktoré platil. Výsledok konania je taký, že každý z účastníkov konania je v rozsahu 50 % úspešný, v rozsahu 50 % neúspešný. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že v nadväznosti na § 148 ods. 1 O. s. p. podľa výsledku konania zaviaže k náhrade trov preddavkovaných štátom každého z účastníkov konania v rozsahu 50 %. Trovami preddavkovanými štátom je suma 515,19 eur, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov znalcovi Ing. Milošovi Kovaľovi za vypracovaný znalecký posudok. Jedna 1 predstavuje sumu 257,595,- eur. Každého z účastníkov konania preto súd zaviazal zaplatiť trovy preddavkované štátom v rozsahu 257,595,- eur. Podľa položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov návrhu na vyporiadanie BSM platí navrhovateľ súdny poplatok 66,- eur. Súdny poplatok navrhovateľka zaplatila na č. l. 13 súdneho spisu v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) Poplatkového zákona, podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa sadzobníka je ustanovený poplatok z návrhu na vyporiadanie BSM vo výške 66,- eur, tento poplatok bola povinná zaplatiť navrhovateľka. Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov však za vyporiadanie BSM manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, sú povinní zaplatiť 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej 66,- eur, najviac 16.596,50 eur. Účastníci konania vyporiadali časť predmetu konania uzavretím súdneho zmieru. Týka sa hnuteľných vecí, bol uzavretý v listine zo dňa 25.11.2011, podpísaný účastníkmi a právnymi zástupcami na pojednávaní dňa 12.10.2015 (č. l. 103 spisu). Masa BSM, ktorá má čo do hnuteľných vecí pripadnúť navrhovateľke, predstavuje 11.500,- Sk, čo je 381,73 eur. Masa BSM čo do hnuteľných vecí, ktorá má pripadnúť odporcovi, je 43.800,- Sk, čo je 1.453,89 eur, spolu 381,73 eur + 1.453,89 eur = 1.835,62 eur. Keďže poplatkový základ súd zaokrúhlil podľa § 7 ods. 11 Poplatkového zákona na celé Eurá nadol, teda na sumu 1.835,- eur, 1 % podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov pri uzavretom súdnom zmieri zo sumy 1.835,- eur = 18,35 eur. Súdny poplatok sa zaokrúhlil na celé Euro nadol, teda na sumu 18,- eur. Vo zvyšnej časti účastníci konania neuzavreli súdny zmier, preto súdny poplatok za vyporiadanie podľa položky 6 písm. b) je 3 % z masy BSM. Touto masou BSM tvoriacou predmet vyporiadania je zhodnotenie rodinného domu č. XX podľa znaleckého posudku Ing. Pavla Rašku č. 127/2012 zo dňa 24.11.2012 vo výške 13.200,- eur. 3 % zo sumy 13.200,- eur = 396,- eur, jedna 1 pre každého z účastníkov konania = 198,- eur. 18,- eur + 396,- eur = 414,- eur : 2 = 207,- eur. Súd každého účastníka konania zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 207,- eur za vyporiadanie BSM. Zo späťvzatej časti súd nevrátil súdny poplatok v nadväznosti na § 11 ods. 3 poplatkového zákona, pretože k späťvzatiu nedošlo pred prvým pojednávaním. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, čo do výrokov č. IV. a V. predmetného rozsudku, teda do výrokov o trovách konania a o trovách znalečného preddavkovaných štátom. V tejto časti považuje rozsudok za nezákonný a vecne nesprávny. Odvolacie dôvody opiera o ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. Nesúhlasí s argumentáciou súdu, že každý z účastníkov mal úspech a neúspech v rozsahu 1-ice. Navrhovateľka pôvodne vymedzila predmetom sporu 32.380,- eur, pričom súd nevyhovel jej poslednému procesnému návrhu, a to čiastočnému späťvzatiu. Súd navrhovateľke priznal titulom vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM sumu 530,- eur a titulom vyporiadania BSM 1- icu zhodnotenia rodinného domu vo výške 6.600,- eur, teda celkovo jej priznal sumu 7.130,- eur. Čistý úspech odporcu v konaní tak predstavuje 55,96 %, čím vzniká odporcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 55,96 % z ich celkovej uplatnenej výšky. Odporcovi teda mali byť priznané trovy konania vo výške 2.885,35 eur voči navrhovateľke. Zásadne nesúhlasí s náhradou trov znalca Ing. Miloša Kovaľa. Jedná sa o súdom ustanoveného znalca na návrh navrhovateľky za účelom rozporovania pôvodného znaleckého posudku Ing. Rašku, ktorého trovy uhradil. Nevidí dôvod, aby hradil trovy ďalšieho znalca, ktorého v konaní navrhla sama navrhovateľka a ktorého znalecký posudok je v konaní nepoužiteľný. Žiada preto, aby rozsudok okresného súdu odvolací súd zmenil vo výroku IV. tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 2.885,35 eur a vo výroku V. tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 515,19 eur. V zákonnej lehote podala odvolanie voči rozsudku navrhovateľka. Rozsudok súdu považuje za nesprávny a protizákonný a svoje odvolanie odôvodňuje § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O. s. p. Okresný súd pochybil predovšetkým v tom, že BSM vyporiadal jednak zmierom a jednak rozsudkom, pričom takéto vyporiadanie BSM považuje za nesprávne. Nemožno dvoma súdnymi rozhodnutiami vyporiadavať jednu masu bezpodielového spoluvlastníctva. Môže sa stať, že v prípade zmieru, ktorý by ostal v platnosti, zvyšok BSM by mohli chcieť vyporiadať súdnym zmierom a takto by prakticky existovali dva súdne zmiery, čo považuje za protizákonné. Dohodla sa na cene hnuteľných vecí a komu pripadnú, nechcela však uzavrieť súdny zmier. Súdny zmier mal byť uzatvorený na celú masu BSM a nielen na jeho časť. Uzavretie zmieru v rozsudku OS Čadca je v rozpore so zákonom, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že v rozsudku absentuje poučenie o možnosti odvolať sa voči súdnemu zmieru, ktorý uzatvorili, resp. poučenie o možnosti súdny zmier napadnúť súdnou žalobou. Poukazuje na ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Okresný súd podľa neho nepostupoval. Okresný súd dal vyhotoviť znalecký posudok Ing. Miroslava Kovaľa, ktorý museli aj zaplatiť. Avšak tento znalecký posudok ignoroval a podľa znaleckého posudku nepostupoval. Urobil tak napriek tomu, že z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich sú prostriedkami, ktoré je tento manžel v zmysle § 150 OZ povinný nahradiť prostriedky skutočne na tieto investície vynaložené. Pri zisťovaní ceny investícií sa vychádza z ceny prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, keď boli vynaložené a nie z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci oddeleného majetku jedného z manželov. Podľa znaleckého posudku Ing. Kovaľa bola hodnota stavebných prác a materiálov vložených do prestavby rodinného domu č. 26 26.448,42 eur a hodnota práce 4.603,90 eur. Z akého dôvodu okresný súd rozhodol v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v rozpore s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, bližšie nezdôvodnil. Jeho rozsudok považuje za nepreskúmateľný v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. OS v Čadci nesprávne rozhodol o tom, že prostriedky, ktoré navrhovateľka nadobudla darom od jej otca H. U., na tieto neprihliadol a nevyporiadal ich v rámci BSM. V konaní bolo preukázané, že jej otec H. U. daroval finančné prostriedky vo výške 200.000,- Sk, pričom tieto finančné prostriedky poskytla na prestavbu rodinného domu v G.. XX, ktorý bol preukázateľne vo vlastníctve odporcu. Na základe uvedeného navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uvádza, že nesúhlasí s názorom navrhovateľky, že okresný súd nesprávne a nezákonne vyporiadal ich BSM. Súdnym zmierom nemusí totiž súd vyčerpať celý predmet konania, čo znamená, že účastníci môžu skončiť súdnym zmierom aj len časť alebo základ konania. V tomto prípade súd pokračuje v konaní o zvyšku nároku. Nakoľko sa s navrhovateľkou vedeli dohodnúť len na vyporiadaní hnuteľných vecí patriacich do BSM, ohľadne týchto uzatvorili súdny zmier, ktorý súd schválil, pretože neodporoval hmotnému právu. O zvyšku návrhu navrhovateľky rozhodol súd na základe vykonaného dokazovania. Pokiaľ navrhovateľka nechcela uzavrieť súdny zmier ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM, tak túto skutočnosť mala uviesť a vyjadriť na samotnom pojednávaní, avšak súhlasila s uzatvorením zmieru. Má za to, že nie je povinnosťou súdu poučovať účastníkov konania o možnosti napadnúť súdny zmier žalobou. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka dostala darom od svojho otca, poukazuje na ust. § 143 OZ, ktoré vymedzuje, ktoré veci patria a ktoré naopak nepatria do masy BSM, pričom veci získané darom do masy BSM nepatria. Nesúhlasí s vyjadrením navrhovateľky, že Okresný súd Čadca na tieto finančné prostriedky neprihliadol a nevyporiadal ich, pričom poukazuje na odôvodnenie na str. 13 ods. 1 napádaného rozsudku. Okresný súd Čadca v rozsudku dostatočne právne zdôvodnil, ako sa vyporiadal s investíciami vloženými do rodinného dom súp. č. XX, a preto vyjadrenie navrhovateľky, že nepostupoval v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., považuje za nepravdivé a zavádzajúce. V danom prípade nebolo možné aplikovať ust. § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľka svoj majetok nevynaložila na spoločný majetok patriaci do BSM, ale na individuálny majetok. Tento nárok teda nemôže byť predmetom vyporiadania podľa § 150 druhá veta prvá časť Občianskeho zákonníka. Investície vložené do prístavby a nadstavby rodinného domu súp. č. XX vynaložené z prostriedkov BSM na osobný majetok odporcu sú predmetom vyporiadania BSM. Keďže predmetom vyporiadania nemôžu byť samostatne vložené investície, vyporiadať je možné len finančnú hodnotu týchto investícií spolu s hlavnou vecou - rodinným domom. Z toho dôvodu súd pri vyporiadaní postupoval na základe znaleckého posudku Ing. Rašku a postupoval správne a zákonne. S poukazom na uvedené považuje odvolanie navrhovateľky za účelové a nesprávne právne zdôvodnené. Naďalej trvá na podanom odvolaní, kde v napadnutých výrokoch IV. a V. žiada rozsudok okresného súdu zmeniť, v ostatných výrokoch žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania navrhovateľky a odporcu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. d) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. s poukazom na ust. § 212 ods. 3 O. s. p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V merite veci napadla rozhodnutie okresného súdu odvolaním navrhovateľka. Odvolací súd jej odvolanie považuje za dôvodné. Odvolací súd tiež z úradnej povinnosti prihliadol na vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Základným predmetom konania v súdenej veci je vyporiadanie BSM účastníkov. Ide o osobitný predmet konania, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu účastníkov, ktorý je daný ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť sa prejavuje jednak v dikcii ust. § 153 ods. 2 O. s. p., ktoré ustanovenie na rozdiel od viazanosti petitom v iných sporových konaniach (§ 153 ods. 1 O. s. p.) umožňuje súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Prejavuje sa tiež v ust. § 212 ods. 2 písm. d) O. s. p., keď odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Z uvedených ustanovení možno vyvodiť tiež jednoznačný záver, že súd je povinný o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov (ako aj v iných konaniach, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu účastníkov) rozhodnúť jedným komplexným rozhodnutím v jednom konaní, pretože ide o tak vzájomne prepojené práva a povinnosti účastníkov, keď predmet konania nemožno z procesného hľadiska rozdeliť do viacerých dielčích rozhodnutí v konaní, nie je prípustné rozhodnúť čiastočným rozsudkom. V rozpore s týmito ustanoveniami bol postup okresného súdu, keď vo vzťahu k časti aktív patriacich do BSM účastníkov hnuteľných vecí schválil súdny zmier, o ostatnej časti predmetu konania rozhodoval rozsudkom. Zároveň možno konštatovať, že okresný súd nedodržal procesné predpisy upravujúce postup pri uzatváraní súdneho zmieru, keď obsah súdneho zmieru nezachytil do zápisnice o pojednávaní a takto vyhotovenú zápisnicu nedal podpísať účastníkom konania, ako to výslovne vyplýva z ust. § 40 ods. 2 O. s. p. Toto ustanovenie je potrebné striktne dodržať aj z hľadiska účinkov súdneho zmieru a súdnu zápisnicu nemožno nahradiť podaním účastníkov. Okresný súd správne ustálil, že ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 09.04.2009, odporca bol výlučným vlastníkom rodinného domu č. XX, do ktorého boli vložené investície jednak zo spoločného majetku účastníkov patriaceho do BSM, jednak z oddeleného majetku navrhovateľky. Okresný súd správne tiež konštatoval, že vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle. Do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva. Pokiaľ však navrhovateľka svoje osobné vlastníctvo vynaložila na individuálny majetok odporcu, tento nárok nemôže byť predmetom vyporiadania podľa § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Súd preto zahrnul do vyporiadania BSM iba investície, ktoré boli vynaložené zo spoločného majetku na oddelený majetok odporcu, t. j. do prístavby a nadstavby rodinného domu č. XX. Okresný súd preto pri vyporiadaní nezohľadnil investície, ktoré boli navrhovateľkou tvrdené a preukazované ako investície z jej osobného majetku získaného darom od otca do majetku vo výlučnom vlastníctve odporcu - domu č. XX. Odvolací súd konštatuje, že premisy, z ktorých okresný súd vychádzal, sú správne. Aj v rámci koncepcie širšieho vyporiadania BSM, vychádzajúc z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, nemožno vyvodiť záver, že by sa pri vyporiadaní malo prihliadať na to, čo jeden z manželov vynaložil zo svojho majetku na oddelený majetok druhého manžela. Prostredníctvom ust. § 150 druhej vety OZ sa riešia iba majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov, ku ktorým dochádzalo počas trvania manželstva, v rámci BSM možno vyriešiť len presun majetku z oddeleného vlastníctva jedného manžela do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov alebo naopak, presun z bezpodielového spoluvlastníctva do oddeleného vlastníctva niektorého z manželov. Iba vo vzťahu k takémuto majetku má súd povinnosť vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 150 Občianskeho zákonníka a na to nadväzujúcej procesnej zásady vyplývajúcej z ust. § 153 ods. 2 O. s. p. Uvedené však neznamená, že investície z oddeleného majetku jedného z manželov do oddeleného majetku druhého manžela nemožno vyporiadať v súdnom konaní ako samostatný nárok, prípadne ako spojený nárok pri vyporiadaní BSM v nadväznosti na ust. § 112 O. s. p. (spojenie veci). Navrhovateľ v podanej žalobe vymedzuje, čo do petitu žaloby a vymedzenia skutkových okolností, čoho sa podanou žalobou domáha. Je právom navrhovateľa, aby sa podanou žalobou domáhal aj viacerých samostatných nárokov, ktoré by mohli byť predmetom samostatných súdnych konaní, ale on sa rozhodol ich spojiť do jedného konania. Navrhovateľ tak môže v žalobe uplatniť popri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj iný tzv. spojený nárok, ktorý môže byť samostatným predmetom konania. Potom je na zvážení súdu, či takéto oddelené nároky prejedná a rozhodne o nich v jednom konaní, alebo bude postupovať v zmysle ust. § 112 ods. 2 O. s. p. a na spojenie sa nehodiaci nárok vylúči na samostatné konanie. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ktorá sa nachádza na č. l. 1 - 3 spisu, navrhovateľka si uplatnila spolu s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj nárok na refundáciu hodnoty daru od jej rodičov v sume 364.500,- Sk, ktorú vložila do majetku odporcu. Tento nárok sa stal predmetom súdneho konania a súd má povinnosť o ňom rozhodnúť v zmysle ust. § 153 ods. 1 O. s. p. Keďže súd nerozhodol o vylúčení tohto kvázi samostatného nároku na samostatné konanie, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tomto nároku v rozhodnutí vo veci samej. Tým, že okresný súd o tomto nároku meritórne nerozhodol, nerozhodol tak o celom predmete konania, ktorý bol uplatnený žalobou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že vo vzťahu k uvedenému predmetu konania, teda vo vzťahu k oddelenému majetku navrhovateľky (daru od rodičov), ktorý mal byť vložený do majetku odporcu, okresný súd vykonal aj rozsiahle dokazovanie. Okresný súd uvedeným postupom tak navrhovateľke odňal možnosť konať pred súdom, keď o jej riadne uplatnenom nároku, ktorý sa stal predmetom súdneho konania a nastali vo vzťahu k nemu účinky začatia konania, meritórne nerozhodol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Povinnosťou okresného súdu bude v ďalšom konaní so zameraním sa na odstránenie vyššie vytknutých procesných nedostatkov prejednať uplatnený nárok na vyporiadanie BSM účastníkov, ako aj uplatnený nárok na vrátenie investícií vynaložených z oddeleného majetku navrhovateľky do oddeleného majetku odporcu. Zároveň prvostupňový súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.