Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/321/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311201015 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5311201015.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Q., zastúpený Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO : 36 858 731, proti žalovanej: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. XXXX/X, Q., zastúpená JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Q. Y. XXXX, XXX XX Q., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/25/2011-355 zo dňa 26. novembra 2015, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (v ďalšom texte už len BSM) patrí byt (bližšie označený vo výroku rozsudku) v zostatkovej hodnote 37.500 eur a hnuteľné veci (bližšie popísané vo výroku rozsudku) v hodnote 3.756 eur, spolu v hodnote 41.256 eur. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal byt a časť hnuteľných vecí spolu v hodnote 39.756 eur, do výlučného vlastníctva žalovanej časť hnuteľných vecí v hodnote 1.500 eur. Žalobcovi uložil povinnosť vydať žalovanej 1 ks krištáľová váza a 1 ks krištáľová misa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť na vyrovnanie podielu z titulu vyporiadania BSM zaplatiť žalovanej sumu 19.128 eur do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť solidárne zaplatiť súdny poplatok 1.237,68 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež trovy štátu vo výške 388 eur tak isto v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom sporu bolo vyporiadanie BSM na základe žaloby žalobcu zo dňa 14.02.2011, nakoľko k dohode o vyporiadaní nedošlo. Na podklade vykonaného dokazovania ustálil, že do BSM patrí byt a hnuteľné veci uvedené pod položkami 1 až 16 výroku rozsudku. Hodnotu bytu ustálil na sumu 37.500 eur, vychádzajúc z kontrolného znaleckého posudku znalca doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. Existenciu a zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí strany sporu nerozporovali, spornou nebola ani skutočnosť, že hnuteľné veci zostali v užívaní žalobcu. Spornou medzi stranami sporu bola suma 800.000 Sk, ktorá podľa tvrdenia žalovanej bola poskytnutá jej otcom na kúpu bytu a tiež suma 1.800.000 Sk, ktorá podľa tvrdenia žalobcu bola poskytnutá jeho otcom ako pôžička, pričom časť pôžičky vo výške 1.000.000 Sk mu bola poskytnutá v hotovosti pri podpísaní zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2008 a zvyšná časť 800.000 Sk mala byť uhradená priamo I. H., od ktorého sa byt patriaci do BSM kupoval. Súd prvej inštancie ohľadom týchto sporných otázok v odôvodnení rozsudku uviedol, že tvrdenia strán sporu o poskytnutých sumách na kúpu bytu neboli riadne a nepochybne preukázané, preto nemohol takéto tvrdenia akceptovať. Tvrdenie žalobcu aj napriek spísanej zmluve o pôžičke nemožno považovať za pôžičku poskytnutú obom manželom na kúpu bytu, keďže o takomto dôležitom právnom úkone nebola žalovaná oboznámená. Žalovaná nepochybným spôsobom nepreukázala poskytnutie finančných prostriedkov zo strany svojho otca. Čo sa týka hnuteľných vecí, veci pod položka 1 až 11 napadnutého rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, veci pod položkami 1 až 5 rozsudku do výlučného vlastníctva žalovanej. Z celkovej hodnoty nehnuteľných a hnuteľných vecí boli prikázané žalobcovi do výlučného vlastníctva veci v hodnote 39.756 eur a žalovanej v hodnote 1.500 eur. Na každého z účastníkov sporu pripadá hodnota 20.628 eur a nakoľko žalovanej boli prikázané hnuteľné veci len v hodnote 1.500 eur, rozdiel 19.128 eur je povinný žalobca žalovanej zaplatiť v peniazoch. Nakoľko žalovaná v priebehu konania žiadala vydať 1 ks krištáľovú vázu a 1 ks krištáľovú misu, ktoré veci nepatria do BSM, keďže išlo o jej osobný dar, súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť uvedené veci žalovanej vydať. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa Položky 6 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb., o trovách štátu podľa § 148 O.s.p. účinného do 30.06.2016 a o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko mali rovnaký úspech a zároveň neúspech v spore. 2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal zmeniť tak, že do BSM patria hnuteľné a nehnuteľné veci v celkovej hodnote 38.270 eur, do svojho výlučného vlastníctva žiadal prikázať byt, koberec do spálne, manželskú posteľ s matracom, 2 ks nočné stolíky a 1 ks konferenčný stolík v celkovej hodnote 37.820 eur, do výlučného vlastníctva žalovanej koberec do obývačky, sedaciu súpravu v celkovej hodnote 450 eur s tým, že na vyrovnanie podielu je povinný zaplatiť žalovanej sumu 4.950,50 eur. Pokiaľ ide o súdny poplatok navrhol, aby obaja účastníci sporu boli povinní solidárne zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.148,10 eur, pokiaľ ide o trovy štátu navrhol, aby povinnosť zaplatiť tieto trovy vo výške 312,90 eur bola uložená žalovanej a žalovanej tiež uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov znaleckého dokazovania sumu vo výške 93,55 eur. Odvolaním namietal, že v prvostupňovom konaní došlo ku viacerým vážnym pochybeniam, ktorými boli porušené jeho základné práva na spravodlivý súdny proces, súčasne boli porušené i základné zásady občianskeho súdneho konania, a to zásada materiálnej pravdy, rovnosti účastníkov konania, zásada voľného hodnotenia dôkazov i zásada legálnej dôkaznej teórie. Namietal, že konanie má vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza i z nesprávnom právneho posúdenia veci. Podstata rozsiahlych dôvodov odvolania spočíva v námietkach žalobcu, že od hodnoty bytu mala byť odpočítaná suma 800.000 Sk (26.555 eur) vnesená do BSM žalobcom vo forme pôžičky, ktorá bola poskytnutá výlučne jemu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.03.2008, uzavretej medzi žalobcom a jeho otcom. Od hodnoty bytu mala byť odpočítaná aj suma 914 eur, ktorú žalobca zaplatil žalovanej titulom manželského výživného na základe rozsudku Okresného súdu Čadca v konaní sp. zn. 6C/5/2009, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/215/2009 a následne došlo k späťvzatiu návrhu. Súd prvej inštancie sa v tomto smere vôbec nevysporiadal pri hodnotení dôkazov s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, neprihliadol na výpoveď svedka H., v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol žiadne logické a racionálne úvahy, ktorými by boli vyvrátené tvrdenia a dôkazy žalobcu. Závery súdu prvej inštancie, že hnuteľné veci pod položkami 1 až 16 výroku rozsudku strany sporu nerozporovali a ich existencia a hodnota neboli medzi stranami sporu sporné, nezodpovedajú skutočnosti, nekorešpondujú s vykonanými dôkazmi, sú mylné a zavádzajúce. Výrok napadnutého rozsudku o vydaní krištáľovej vázy a misy je nevykonateľný, nakoľko tieto hnuteľné veci nie sú bližšie individualizované. Súd prvej inštancie rozhodol nad rámec sporu, naviac žalobca jednu z týchto vecí odovzdal žalovanej priamo na pojednávaní. Pri rozhodnutí o trovách štátu súd prvej inštancie opomenul prihliadnuť na zostatok preddavku 75,55 eur. Z uvedeného dôvodu mali trovy štátu predstavovať len sumu vo výške 312,45 eur. Súd prvej inštancie tiež opomenul, že preddavok na trovy platil výlučne žalobca, konkrétne sumu 500 eur. V závere odvolania vytýkal súdu prvej inštancie arbitrárny postup i arbitrárne rozhodnutie. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), podľa § 389 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 2 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov : Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru o dôvodnosti odvolania najmä čo sa týka vytýkaných procesných postupov súdu prvej inštancie v prvostupňovom konaní, nesprávnych skutkových zistení a záverov a tiež vytýkanej nepreskúmateľnosti (arbitrárnosti) dôvodov napadnutého rozsudku. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o poskytnutej pôžičke na kúpu bytu (str. 6 ods. 1 písomného vyhotovenia rozsudku) sú nepreskúmateľné, nakoľko sú len všeobecné bez odkazu na skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a bez odkazu na dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal a ako ich vyhodnotil. Naviac z uvedených záverov súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, čo viedlo súd k úvahe, že zmluvu o pôžičke, ktorú uzavrel žalobca s otcom, nemožno považovať za pôžičku poskytnutú obom manželom. Žalobca to v konaní ani netvrdil, chcel len, aby suma pôžičky bola odpočítaná od hodnoty bytu. Súd prvej inštancie nevypočul svedka H. (otca žalobcu), ktorý dôkaz bol v konaní opakovane navrhnutý žalovanou (č.l. 48 pv, 86 pv, 197 pv). Súd prvej inštancie okrem nevykonania navrhnutého dokazovania si neujasnil (z hľadiska právneho posúdenia veci) ani otázku, ako treba postupovať v prípade, kedy jednému z manželov za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého má byť zaviazaný len on (R 57/1970, rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/2345/2003, 22Cdo 4291/2010). Pokiaľ žalobca žiadal v rámci vyporiadania BSM zohľadniť i sumu 914 eur (ktorú mal žalovanej neoprávnene zaplatiť titulom manželského výživného), v odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú v tomto smere akékoľvek skutkové závery a právne úvahy súdu prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že hnuteľné veci pod položkami 1 až 16 výroku rozsudku strany sporu nerozporovali a ich existencia a hodnota neboli medzi nimi sporné, nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním. Žalobca totiž na pojednávaní konanom dňa 22.09.2011 tvrdil, že do BSM nepatria práčka, chladnička, mikrovlnka, televízor, DVD, ktoré mal nadobudnúť pred uzavretím manželstva, tiež kuchynský stôl a stoličky, ktoré si presťahoval z pôvodného bytu a ani video, nakoľko takéto zariadenie nikdy nemali. Žalovaná naproti tomu na vyššie uvedenom pojednávaní tvrdila, že tieto hnuteľné veci sa kupovali za trvania manželstva. Súd prvej inštancie na vyššie označenom pojednávaní tieto sporné tvrdenia strán sporu neodstraňoval a neodstraňoval ich ani na ďalšom pojednávaní konanom dňa 09.09.2013. Žalobca naviac súdu prvej inštancie predložil doklady o kúpe televízora a DVD s tvrdením, že boli zakúpené pred uzavretím manželstva a zároveň tvrdil, že chladnička a mraznička boli mu zmluvou o výpožičke poskytnuté bezplatne na užívanie (č.l. 222 a nasl. spisu), ktoré dôkazy súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevyhodnotil. Uvedené rozpory v tvrdeniach strán sporu týkajúcich sa hnuteľných vecí nakoniec neboli odstraňované ani na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015. Námietka žalobcu, že výrok napadnutého rozsudku o vydaní 1 ks krištáľovej vázy a 1 ks krištáľovej misy je nevykonateľný, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec prejednávanej veci, a že jednu z týchto vecí odovzdal priamo žalovanej na pojednávaní, je sčasti dôvodná. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že súd prvej inštancie rozhodoval v tomto smere nad rámec prejednávanej veci, nakoľko z podania žalovanej zo dňa 10.06.2011 doručeného súdu prvej inštancie dňa 15.06.2011 vyplýva, že žalovaná v tomto smere požiadala súd, aby žalobcovi bola uložená povinnosť vydať vyššie označené veci. Možno však súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že zo strany súdu prvej inštancie zostala bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.09.2011 mal na tomto pojednávaní odovzdať žalovanej krištáľovú vázu. Či sa jednalo o tú krištáľovú vázu, ktorú žalovaná žiadala od žalobcu vydať, súd prvej inštancie už bližšie neskúmal. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu, ktorou namietal, že súd prvej inštancie opomenul prihliadnuť na zostatok preddavku 75,55 eur. Súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách štátu možno vytknúť i to, že nezisťoval, či aj žalovaná mala byť zaviazaná na trovy štátu, nakoľko bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Z vyššie uvedených zistení odvolacieho súdu vyplýva, že je dôvodná i odvolacia námietka žalobcu, čo sa týka nepreskúmateľnosti dôvodov napadnutého rozsudku, najmä vo vzťahu k všeobecným skutkovým záverom a absencie právneho posúdenia veci, ohľadne pôžičiek tvrdených stranami sporu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie v novom konaní vykoná navrhnutý dôkaz svedkom W. H. (otec žalobcu), z hľadiska právneho posúdenia veci si ujasní, ako postupovať pri vyporiadaní BSM v prípade, kedy vznikne dlh za trvania manželstva obom manželom eventuálne len jednému z manželov, z ktorého má byť zaviazaný len on (odvolací súd v tomto smere v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia poukázal na judikačnú prax súdov). Súd prvej inštancie v novom konaní tiež ustáli rozsah hnuteľných vecí patriacich do BSM, vychádzajúc pritom len z vecí, ktoré boli urobené predmetom konania a v tomto smere odstráni rozpory medzi tvrdeniami strán sporu. Opätovným výsluchom žalobcu a žalovanej si ujasní, ktorú konkrétnu krištáľovú vázu a krištáľovú misu žiada žalovaná od žalobcu vydať a či jej bola vydaná tá krištáľová váza, ktorú urobila predmetom konania. Pri novom rozhodovaní o trovách štátu prihliadne na zostatok preddavku 75,55 eur, tiež prihliadne na skutočnosť, že žalobca doposiaľ platil preddavky na trovy v sume 500 eur. Pri novom rozhodovaní o trovách štátu bude vychádzať už z ustanovení Civilného sporového poriadku. Nové rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 120 ods. 2 CSP. 6. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)