Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/143/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207337 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5311207337.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing a. s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35704713, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, proti žalovanému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. K., toho času bytom u Y. B., B. XX, C., právne zastúpeného spoločnosťou a/k/z/a/ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, o zaplatenie sumy 7.849,95 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/150/2011-284 zo dňa 16. decembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudku okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.787,73 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.062,22 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia zamietol. Vychádzal z nesporného uzavretia zmluvy (medzi žalobcom a žalovaným) o spotrebnom úvere č.UZF/07/92903 dňa 20.7.2007, ktorej predmetom bolo financovanie špecifikovaného motorového vozidla s kúpnou cenou 14.937,26 eur. Žalovaný uhradil vopred časť kúpnej ceny v sume 1.493,73 eur, preto bola výška poskytnutého spotrebného úveru v zmluve dohodnutá v čiastke 13.443,54 eur. Zároveň toho istého dňa zmluvné strany uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 07/92903/ZPVP, ktorou žalovaný previedol na žalobcu vlastnícke právo k financovanému predmetu. Dodávateľom financovaného predmetu bola spoločnosť AUTOALLES, s.r.o. so sídlom Trusalová 1. Prílohou k zmluve bol predpis splátok, na základe ktorého mal žalovaný uhrádzať pravidelné mesačné splátky v počte 72 splátok, každú vo výške 371,13 eur. Nakoľko žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, ku dňu 5.5.2009 určil žalobca v súlade s čl. VII. ods. 1 písm. b/ Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“) ako prílohy zmluvy o spotrebnom úvere predčasnú splatnosť spotrebného úveru z dôvodu omeškania splátok úveru č. 18 až 21. Žalovaný totiž uhradil prvých 17. splátok, následne splátky neuhrádzal. Uplatnenú pohľadávku žalobca špecifikoval ako neuhradené splátky číslo 18. až 21. v celkovej výške 1.484,52 eur a zostatok spotrebného úveru vo výške 10.957,99 eur. 2.Nadväzne súd prvej inštancie konštatoval spotrebiteľský charakter uzavretých zmlúv a zdôraznil význam právnej ochrany spotrebiteľa z hľadiska vnútroštátneho právneho poriadku ako aj noriem Európskej únie. Na základe toho považoval nároky na úrok zo zostatku úveru podľa článku VII. ods. 2 VZP a na zmluvnú pokutu podľa článku XII. ods. 6 VZP za uplatnené v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatné (§ 3 OZ). Zdôraznil, že všeobecné zmluvné podmienky nemôžu určovať obsah zmluvy. Navyše, právny úkon má byť určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ) a preto zmluvu o úvere považoval za čiastočne neplatnú. Žalobca nepreukázal, že by sa v danom prípade jednalo o individuálne dohodnutú výšku zmluvnej pokuty, ako je to upravené v § 544 ods. 1, 2 OZ. Ďalší nárok v sume 152,20 eur, špecifikovaný ako zmluvné pokuty a úroky z omeškania, vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov zamietol žalobu v časti o zaplatenie 907,44 eur (39,03 eur + 716,21 eur + 152,20 eur) ako nedôvodnú. 3.Pokiaľ ide o sporný výťažok z predaja vozidla vo výške 5.500 eur, dospel okresný súd k záveru, že žalobca poškodil žalovaného ako spotrebiteľa tým, že motorové vozidlo predal pod cenu na základe priamej dohody medzi zástupcom žalobcu a kupujúcim. V zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva si totiž zmluvné strany dohodli, že v prípade predaja financovaného motorového vozidla tretej osobe musí byť kúpna cena cenou obvyklou v mieste a čase predaja. Takouto v zmysle znaleckého posudku Ing. Vladimíra Trnku 07/2014 je suma 7.657,78 eur. Preto uvedenú sumu súd prvej inštancie započítal v prospech žalovaného, v dôsledku čoho považoval žalobu za dôvodnú len do výšky 1.482,52 eur, t.j. titulom 4 neuhradených splátok za mesiace 2 - 5/2009 a zostatku spotrebného úveru pri výpočte 10.957,99 eur - 7.657,78 eur = 4.787,73 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 4.Nakoľko sa nesplnením peňažného záväzku riadne a včas žalovaný dostal do omeškania, priznal okresný súd žalobcovi aj na úrok z omeškania a to dňom nasledujúcim po výzve na splnenie záväzku vo výške vyplývajúcej zo špecifikovanej občianskoprávnej úpravy. 5.Vo vzťahu k (neuznanej) kompenzačnej námietke žalovaného vo výške 907,44 eur súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko žalobu v časti o zaplatenie sumy 907,44 eur zamietol z dôvodu, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nemohol kompenzačnú námietku zohľadniť. 6.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko mali pomerne rovnaký úspech. 7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.444,81 eur. Okresnému súdu vytýkal, že nereflektoval na vyjadrenie, v rámci ktorého namietal výšku zostatku istiny zo zmluvy o úvere s odôvodnením, že medzi účastníkmi nedošlo k špecifickej dohode o úhrade istiny a úroku v predpísaných splátkach. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že zmluva o úvere bola podpísaná 20.7.2007 a predpis splátok bol vyhotovený až 2.8.2007. Pokiaľ teda nedošlo k osobitnej dohode o predpise splátok, predovšetkým nebolo dohodnuté, že v rámci splácania splátok sa budú uhrádzané splátky zo začiatku splácania započítavať v prevažnej miere na úroky, iba čiastočne na istinu. Takto stanovený predpis splátok by nemal negatívny dopad na dlžníka iba v prípade, že by došlo k riadnemu naplneniu zmluvy o úvere a riadnej úhrade všetkých splátok. Ak však dôjde k ukončeniu zmluvy zo strany veriteľa (ako v posudzovanom prípade), má porušenie zmluvy značný negatívny dopad na dlžníka v tom smere, že hoci uhradil prvých 17 splátok v dohodnutej výške, jeho povinnosť vrátiť istinu sa znížila len nepatrne. Nadväzne ak by sa uplatnilo rovnomerné splácanie istiny a úrokov z poskytnutého úveru, každou splátkou by mala byť uhradená časť istiny vo výške 186,72 eur a časť úroku vo výške 184,41 eur, v dôsledku čoho po uhradení 17 splátok by mal mať uhradenú časť istiny vo výške 3.174,16 eur. Zostatok istiny by tak predstavoval 51 splátok, spolu 9.522,51 eur a nie sumu 10.957,99 eur. Na základe toho oprávnené nároky žalobcu voči žalovanému predstavujú sumu 3.352,25 eur, a nie sumu 4.787,73 eur, ako žalobcovi priznal okresný súd. 8.Podľa odvolateľa okresný súd v danej spojitosti nepostupoval v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, čo malo za následok stanovenie povinnosti žalovaného vo väčšom rozsahu, než na aký má žalobca podľa práva nárok. Z opísaného hľadiska nie je vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že uznal zostatok úveru, jediným smerodajným tvrdením a súd nemohol neprihliadať na vykonané dôkazy. Tvrdenie právneho zástupcu nie je kvalifikovaným uznaním dlhu. Trpí totiž nedostatkom písomnej formy, keďže zápisnica o súdnom pojednávaní nie je podpísaná. 9.Žalovaný sa nestotožnil ani s rozhodnutím súdu ohľadne kompenzačnej námietky. Tvrdil, že ak okresný súd kompenzačnú námietku nezohľadnil z dôvodu, že žaloba žalobcu bola uplatnená na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ide o logickú chybu, nakoľko práve záver okresného súdu, že jednotlivé čiastky tvoriace v súhrnne sumu 907,44 eur, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, je podkladom pre priznanie práva voči žalobcovi na zaplatenie primeraného zadosťučinenia. Sú zároveň splnené všetky podmienky tzv. kompenzability vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného. Ide totiž o záväzky medzi tými istými subjektmi, o rovnaký druh plnenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nie je vylúčené zo započítania. 10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok. S poukazom na § 98 O.s.p. argumentoval, že vzájomným návrhom sa rozumie uplatnenie kompenzačnej námietky, ktorou žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav považuje len za obranu proti návrhu. V danej spojitosti uviedol, že žalovaný nikdy nemal pohľadávku voči žalobcovi a už vôbec nie takú, ktorá by prevyšovala nárok žalobcu. Nejedná sa o vzájomný návrh, o ktorom by mal súd ďalej konať a neexistuje právny dôvod na to, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie. Navyše, žalovaný už túto sumu jeden krát namietal a bol vo svojej argumentácii úspešný. Žalovanému tiež nevznikla žiadna majetková alebo nemajetková ujma. 11.Pokiaľ odvolateľ namieta zostatok istiny, ide podľa žalobcu o irelevantnú námietku, nakoľko samotná zmluva o úvere obsahovala počet pravidelných mesačných splátok, výšku, ako aj splatnosť. Okrem toho v zmysle článku IV bod 6 písm. a/ zmluvy je jej súčasťou predpis splátok, ktorý sa zasiela dlžníkovi poštou. Navyše, žalovaný nikdy nenamietal, že medzi účastníkmi konania nedošlo k osobitnej dohode o predpise splátok. Je tiež zrejmé, že splátky boli stanovené v lineárnej, pravidelnej a nemennej výške. Taktiež odvolateľ nikdy v priebehu konania nenamietal výpočet zostatku úveru a sám ho uznal. 12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) okresnému súdu na ďalšie konanie. 13. Opodstatnenou je odvolacia námietka, v zmysle ktorej okresný súd nereflektoval na argumentáciu žalovaného voči výške zostatku istiny (z dôvodu nevýhodného nastavenia pomeru istiny a úroku v splátke). Hoci ju žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredostrel v takej konkrétne podobe (vyššie opísaný výpočet) ako to učinil v odvolaní, neskoršie doručenie splátkového kalendára namietal napr. už na pojednávaní konanom dňa 20.9.2012 a argumentáciu o splácaní úroku spolu s istinou prezentoval napr. na pojednávaní dňa 2.12.2014. Pokiaľ teda žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že žalovaný predmetné skutočnosti (zostatok istiny) nikdy nenamietal, uvedené (tvrdenie) nezodpovedá obsahu spisu. Navyše, žalobca nenamieta spotrebiteľský charakter posudzovaného zmluvného vzťahu, v ktorom prípade neplatí koncentrácia konania, spotrebiteľ teda môže označovať skutočnosti a dôkazy až do vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej. Obdobne neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že splátky boli nastavené lineárne a nemenne, nakoľko toto nekorešponduje (žalovaný nenamieta, že by sa postupne menila konečná/celková výška splátky) odvolacej argumentácii žalovaného založenej na tom, že lineárne (rovnomerne) nebol nastavený pomer výšky istiny a úroku u každej zo splátok, v dôsledku čoho žalovaný musel najprv vo väčšom rozsahu platiť úrok a až potom istinu, čo je pre spotrebiteľa nevýhodné. 14.Relevantnej právnej úprave - § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov - nezodpovedá ani záver okresného súdu, že finančné zadosťučinenie nemôže priznať v prípade, ak sumu zodpovedajúcu požadovanému finančnému zadosťučineniu zamietol z dôvodu, že jednotlivé nároky (tvoriace túto sumu) predstavujú neprijateľné podmienky. Naopak, z hypotézy predmetného ustanovenia (logicky) vyplýva, že predpokladom priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je (práve) úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Nadväzne, v prípade uznania opodstatnenosti takéhoto nároku ide o pohľadávku započítateľnú voči pohľadávkam žalobcu. 15.Na základe opísaných úvah pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutých výrokov. V ďalšom postupe okresný súd posúdi zvyšok uplatneného nároku pri zohľadnení konštatovaných stanovísk odvolacieho súdu. 16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP