Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/188/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314202241 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314202241.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobkyne: T. Y., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., X.. H. N. XXXX/X, právne zastúpená Mgr. Vladislavom Vyrvom, advokátom, so sídlom J. XX/B, U., proti žalovaným: 1/ U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 2/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 3/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Y. XX, 4/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, žalované v rade 1/ až 4/ právne zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, o odstránenie oplotenia, na odvolanie žalovaných v rade 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu v Čadci, č. k. 6C/45/2014-558 zo dňa 3. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Vzhľadom na to, že krajský súd o veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok platný a účinný do 30.06.2016 v ďalšej časti odôvodnenia prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá pôvodne účastníkov konania, aktuálne strany sporu označuje ako žalobcu (pôvodne navrhovateľ) a žalovaného (pôvodne odporca). 2. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobkyni uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na pozemku parc. č. CKN 3628/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, katastrálne územie M., obec M., okres A., zapísané na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom v Čadci, katastrálny odbor, a to v bodoch E, B, K a v bodoch C, H, podľa polohopisného plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku číslo 1/2005 zo dňa 01.02.2005 vypracovaného znalkyňou Ing. Annou Bukovanovou. Rozhodnutie o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. platného a účinného v čase do 30.06.2015 ponechal na čas po právoplatnom skončení veci. 3. Napadnuté rozhodnutie je v poradí druhým rozhodnutím okresného súdu vydaným v prejednávanej veci. Prvý krát okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.06.2008 tak, že uložil vtedajším účastníkom konania žalovanej v rade 1/ U. R. a žalovanej v rade 2/ M. J. povinnosť odstrániť oplotenie z predmetnej nehnuteľnosti, ako aj povinnosť trpieť právo prechodu vykonávané žalobkyňou cez túto nehnuteľnosť. Uvedený rozsudok bol uznesením krajského súdu zo dňa 13.01.2010 pre jeho nedostatočné odôvodnenie, ktoré nespĺňalo zákonné náležitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p., ako aj pre vadu konania, keď okresný súd po úmrtí pôvodného žalovaného H. R., nekonal so všetkými jeho právnymi nástupcami v zmysle § 107 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následným rozsudkom zo dňa 05.08.2010 okresný súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Krajský súd na základe podaného odvolania žalobkyňou napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, konanie zastavil a po právoplatnosti uvedeného uznesenia vec postúpil na prejednanie príslušnému orgánu Obci Zákopčie. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala užívania spornej nehnuteľnosti s poukazom na to, že táto má charakter miestnej komunikácie, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj z vykonaného dokazovania. Keďže užívanie pozemných komunikácii nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie, okresný súd pre nedostatok právomoci konanie zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu vykonávajúcemu miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií, a to Obci Zákopčie. 4. Na základe dovolania podaného žalobkyňou Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Cdo 207/2011-305 zo dňa 22.11.2012 vyššie uvedené uznesenie krajského súdu zo dňa 13.04.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval zhodne s krajským súdom, že všeobecné užívanie pozemných komunikácii nie je inštitútom súkromného práva a v občianskom súdnom konaní nemožno prejednať a rozhodovať veci upravená zákonom o pozemných komunikáciách. Ďalej však uviedol, že predmetný spor má základ v ochrane porušeného subjektívneho občianskeho práva, vyplývajúce pre žalobkyňu z titulu všeobecného užívania miestnej komunikácie (práva prechodu k jej nehnuteľnosti), vo výkone ktorého jej neoprávnene bránil najskôr právny predchodca žalovaných tým, že na miestnej komunikácii bez povolenia a súhlasu stavebného úradu vystaval oplotenie a v súčasnosti žalované, ktoré nie sú ochotné oplotenie odstrániť. Tejto ochrany, ako vyplýva z § 4 Občianskeho zákonníka, sa možno dovolať u orgánu, ktorý je k tomu povolaný, týmto orgánom je vždy súd, ak nie je v zákone ustanovené niečo iné. 5. Na základe uvedeného právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý bol pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 vtedy platného O.s.p.) odvolací súd uznesením zo dňa 29.01.2014 rozsudok okresného súdu, ktorým návrh žalobkyne zamietol zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzajúc zo záverov dovolacieho súdu nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že žalobkyňou uplatnené právo nie je právom zodpovedajúcim vecnému bremenu, ktoré by získala vydržaním, pretože nepreukázala existenciu právneho dôvodu, od ktorého by ho mohla odvodzovať. Rovnako nemohol považovať za správny jeho záver, že žalobkyne nemajú žiadne právo k spornému pozemku, a teda ani trpieť žalobkyňou žiadaný prechod, nakoľko nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní. Zdôraznil, že žalobkyňa si uplatňuje ochranu subjektívneho občianskeho práva vyplývajúceho z titulu všeobecného užívania miestnej komunikácie, do ktorého jej neoprávnene zasahujú žalované, resp. predtým ich právny predchodca. Uložil okresnému súdu skúmať, či žalobkyňa je nositeľkou ňou uplatneného práva, a či žalovaný skutočne neoprávnene do jej práv zasahujú. 6. Okresný súd poukazujúc na uvedené závery odvolacieho, ako aj dovolacieho súdu a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že nárok žalobkyne je dôvodný. Považoval za preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je Obec Zákopčie a táto je na liste vlastníctva č. 1122 pre katastrálne územie M. vedená ako miestna komunikácia, ktorú má právo používať každý, teda aj žalobkyňa. K námietke žalovaných, že sa nedostatočne vysporiadal so znaleckým dokazovaním a nezobral do úvahy jeho závery, že pozemková kniha v danej lokalite platila do roku 2012, podľa ktorého stavu bola PKN parcela č. 10309 zapísaná vo vložke č. 1120, vedená na ich právneho predchodcu H. R. uviedol, že právny predchodca žalovaných bol účastníkom konania ROEP a v súvislosti s vytýčením sporného pozemku už v CKN stave nemal námietky. Taktiež k zahradeniu cesty pristúpil právny predchodca žalovaných H. R. až potom, ako došlo k poškodeniu jeho nehnuteľnosti - domu. Rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaných na prerušenie konania v prejednávanej veci do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 4C/313/2012. Uviedol, že ak sa v predmetnom konaní žalované domáhajú určenia vlastníckeho práva aj k tej časti parcely, ktorá je predmetom konania v prejednávanej veci, na základe iného geometrického posúdenia, ide o skutočnosť, ktorú v prejednávanej veci môže posúdiť aj súd sám. 7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalované v rade 1/ až 4/ a žiadali, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietne a im prizná právo na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Namietali, že rozhodnutie okresného súdu nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., ktorý určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku nijakým relevantným spôsobom nevysporiadal s nimi tvrdenými a preukázanými skutočnosťami a jeho rozhodnutie je arbitrárne. Samotná žalobkyňa od začatia súdneho konania nevedela, čoho sa chce domáhať, resp. čoho by sa domáhať mala. Jej základné skutkové tvrdenia, ako aj právna argumentácia neboli zrejmé. Počas konania sa prispôsobovala situácii, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania. Okresný súd sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s vykonaným dokazovaním, a to najmä znaleckým posudkom Ing. Anny Bukovanovej. Táto sa jednoznačne vyjadrila, že sporné oplotenie je postavené na pôvodnej parcele EKN 10309, ktorá je zapísaná vo vložke 1120, kde sú ako výluční podieloví spoluvlastníci uvedení ich právni predchodcovia. Nie je zrejmé, z akého dôvodu v súčasnosti je zapísané, resp. vedené toto oplotenie na parcelách, ktoré nie sú ani z časti totožné s EKN parcelou 10309. Muselo by dôjsť k fyzickému premiestneniu oplotenia, čo však preukázané nebolo. Ak sa teda oplotenie nachádzalo pôvodne na pozemnoknižnej parcele, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve ich právnych predchodcov, mohlo dôjsť k stotožneniu na inej pozemnoknižnej parcele len tak, že boli neoprávnene posunuté hranice, resp. boli iným spôsobom zakreslené mapy, ako bolo pôvodne vlastníctvo vyznačené v pozemkovej knihe. Okresný súd sa však týmito skutočnosťami nezaoberal. Samotná cesta k nehnuteľnostiam do osady u Stančov viedla ponad nehnuteľnosti p. X., ktorý si následne neoprávnene zriadil prístavbu k nehnuteľnosti, čím zamedzil prístup do tejto osady. Prístupová cesta tak viedla týmto spôsobom a ich dvor bol využívaný len sporadicky s ich súhlasom. Určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorej je zriadené oplotenie, sa domáhajú v konaní pred Okresným súdom Čadca vedenou pod sp. zn. 4C/313/2012. Pokiaľ je nezrovnalosť v označení nehnuteľnosti, ktorých sa uvedené konanie týka, je to spôsobené „neporiadkom“, ku ktorému došlo pri vytváraní jednotlivých máp, a to najmä v rámci ROEP-u, pri ktorých neboli prítomní všetci občania. Tí, ktorí boli prítomní pri mapovaní si dali zakresliť mapy tak, aby im to vyhovovalo. Na záver uviedli, že predmetné oplotenie bolo postavené ich právnym predchodcom H. R., v dedičskom konaní po jeho osobe však nebolo predmetom dedenia, teda žiaden z nich sa nestal jeho vlastníkom a z tohto dôvodu aj naďalej namietajú svoju vecnú legitimáciu. 8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrila. 9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. Odvolací súd sa v rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 377 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie vecnej správnosti len zopakoval niektoré podstatné skutočnosti a argumenty, pričom v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľov. 11. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúceho z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase vyhotovenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Iba skutočnosť, že odvolateľky sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia. K námietke odvolateliek ohľadne nevykonania nimi navrhovaných dôkazov odvolací súd dodáva, že dokazovanie v čase prejednania a rozhodovania veci okresným súdom je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie o veci. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané vždy bolo vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.), nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však odňatie možnosti konať pred súdom a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odporkyne v odvolaní tvrdili, že od minulosti až po súčasnosť sú značné rozpory a rozdiely o tom, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností v danej lokalite, čomu má nasvedčovať aj skutočnosť, že žalobkyňa od začiatku súdneho konania sama nevedela, čoho by sa mala domáhať. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že žalobkyňa sa od počiatku podaného žalobného návrhu domáhala voči právnemu predchodcovi žalovaných, ako aj voči samotným žalovaným prechodu po spornej nehnuteľnosti s tým, že od dávnej minulosti uvedená nehnuteľnosť slúžila ako prístupová cesta nielen k jej rodinnému domu, ale aj k domom, ktoré sa nachádzajú v jeho susedstve. Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že ide o cestu, ktorú využívala ona, ako aj jej právni predchodcovia. To, že právo prechodu právne kvalifikovala ako vydržanie, neskôr ako právo vyplývajúce z charakteru spornej nehnuteľnosti ako miestnej komunikácie, nie je pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku významné. Súd pri rozhodovaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou tvrdeného skutkového stavu účastníkom. Vychádza sa zo zásady, že súd pozná právo, teda je jeho vecou, ako po právnej stránke vyhodnotí skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania. 12. Žalované ďalej namietali, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal so znaleckým dokazovaním Ing. Annou Bukovanovou. Túto ich námietku rovnako nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Znalecké dokazovanie bolo jedným z viacerých dôkazov, ktoré boli v prejednávanej veci vykonané. Okresný súd pri hodnotení tohto dôkazu dôsledne vychádzal zo zásad vyplývajúcich v tom čase z ust. § 132 O.s.p. a vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach a starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z vykonanej ohliadky na mieste samom, ako aj z výsluchu svedkov, ktorí boli na ohliadke realizovanej dňa 15.07.2014 prítomní, okresný súd dospel k záveru, že sporná nehnuteľnosť bola a je využívaná ako prístupová cesta k rodinným domom, a to ako žalobkyne, tak aj vlastníkov susediacich rodinných domov. Dokonca je táto nehnuteľnosť vedená ako miestna komunikácia, ktorá skutočnosť okrem listu vlastníctva, vyplývala aj z vyjadrení zamestnankyne Obce Zákopčie, ako aj starostu Obce Zákopčie Ing. A. F., ktorý bol na tejto ohliadke vypočutý. Ten uviedol, že ako komunikácia je táto nehnuteľnosť vedená v súpise pozemných komunikácií v správe Obce Zákopčie. Tieto zistenia okresného súdu nie sú v rozpore so znaleckým posudkom, ani samotným vyjadrením znalkyne. Tá konštatovala, že CKN parcela č. 3628 je totožná s KNE parcelou 15207, zapísanou na LV č. XXXX pre katastrálne územie M., kde ako vlastník je vedená Obec Zákopčie. Následne v písomnom vyjadrení uviedla, že pozemnoknižné mapy, miestne cesty a chodníky sa nevyznačovali, preto na nich táto cesta vyznačená nie je. V 50-tych rokoch minulého storočia boli vyhotovované fotogrametrickou metódou náhradné mapy, ktoré však neriešili situáciu v zastavaných častiach katastrálneho územia. Konštatovala, že v okolí spornej cesty boli zamerané len domy a priestor okolo nich dostal len jedno parcelné číslo. V roku 1990 bolo robené meranie k vyhotoveniu nových technicko-hospodárskych máp a v tom čase už bola cesta zameraná a dostala parcelné číslo KN- C č. 3628. V ďalšom vyjadrení zo dňa 15.07.2005 uviedla, že pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzala zo stavu, ktorý platí od roku 2002, pred týmto obdobím časť spornej nehnuteľnosti, ktorá je oplotená, bola súčasťou pozemkovoknižnej parcely č. 10309 zapísanej vo vložke č. 1120. Žalovaná v rade 1/ na pojednávaní dňa 04.06.2008 uviedla, že pôvodná PK parcela č. 10309 má zodpovedať novej CKN parcele č. 3635/1, ktorá je v jej vlastníctve a tam môže byť postavené oplotenie. Tieto svoje tvrdenia však žalovaná v rade 1/ žiadnym spôsobom nepreukázala. Ak sa vo veci vedenej na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 4C/313/2012 malo riešiť vlastnícke právo spornej nehnuteľnosti s tým, že okresný súd návrh na prerušenie prejednávanej veci do skončenia predmetného konania zamietol, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom, bolo vecou žalovaných, aby v prejednávanej veci označili a uviedli rozhodujúce tvrdenia a na ich preukázanie predložili dôkazy, ktoré by nasvedčovali ich pravdivosti. Z vykonaného dokazovania však neboli ich tvrdenia preukázané. Jednoznačne bolo na základe vykonaného dokazovania zistené, že sporná nehnuteľnosť bola prístupovou cestou, nie dvorom, ktorý patril žalovaným, resp. ich právnemu predchodcovi s tým, že táto časť ako cesta využívaná bola. Pre žalobkyňu tak vyplýva z titulu všeobecného užívania miestnej komunikácie právo prechodu k jej nehnuteľnosti po tejto komunikácii, ktoré jej vystavaním oplotenia neoprávnene zmaril právny predchodca žalovaných. 13. Žalované namietali nedostatok vecnej legitimácie z toho dôvodu, že predmetné oplotenie nebolo prejednané v dedičskom konaní po ich právnom predchodcovi H. R., ktorý ho vystaval. Žalované nespochybňovali, že ide o plot vystavaný jeho osobou, z jeho materiálu, ktorý bol v jeho vlastníctve. Problematikou právneho postavenia dedičov do skončenia dedičského konania sa zaoberá rozhodnutie publikované pod č. 42/1974 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom sa uvádza: „ dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľa. Ak je dedičov viac, ako je tomu v tejto veci, je tu medzi smrťou poručiteľa a právoplatnosťou rozhodnutia štátneho notárstva o potvrdení nadobudnutia dedičstva obdobie, kedy všetci dedičia sú iba potenciálnymi nadobúdateľmi vecí, ktoré prináležia do dedičstva. Nie je však mysliteľné, aby v tomto období veci po poručiteľovi nepatrili nikomu a že by ich správa prináležala štátnemu notárstvu, ktoré prejednáva dedičstvo po poručiteľovi. Dedičov je treba v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia štátneho notárstva o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za podielových spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov, pričom pomer spoluvlastníckych podielov sa riadi pomerom dedičských podielov“. Z týchto záverov možno teda ustáliť, že do právoplatného skončenia konania o dedičstve, kde by bol predmetom prejednania plot právneho predchodcu žalovaných je treba žalované považovať za spoluvlastníčky tohto oplotenia ako veci, ktorá patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Žalované tak jednoznačne boli pasívne vecne legitimované v tomto konaní. 14. V zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodoval odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľky neboli v odvolacom konaní úspešné, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni ako strane, ktorá mala vo veci úspech voči žalovaným náhradu trov konania. O výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)