Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314211663 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314211663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. K. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom H., V. č. XX, proti odporcovi: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 1.535,25 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/298/2014-23 zo dňa 16. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5C/298/2014-23 zo dňa 16. apríla 2015 vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.535,25 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 6.3.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.535,25 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 6.3.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň týmto rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Antona Kupša. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi vznikol podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka poistný vzťah, ktorý bol ukončený navrhovateľom v 13. roku trvania, pre ktorý čas bola stanovená odkupná hodnota poistenia na sumu 1.535,25 Eur. Uvedenú sumu vrátane úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tak považoval okresný súd za dôvodne uplatnenú. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a zamietnutia žaloby, resp. zrušenia rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ ,b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. Ďalšie odvolacie dôvody mienil navrhovateľ doplniť po postupe podľa § 209 ods. 1 O.s.p. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania odporca podrobne špecifikoval jednotlivé dôvody zakladajúce nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, že prezentované odvolacie dôvody nesúvisia s obsahom namietaného rozhodnutia. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o meritórny výrok rozsudku. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Je predovšetkým na osobe tvrdiacej určitú skutočnosť, túto riadne formulovať a predložiť potrebné dôkazy o jej opodstatnenosti. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Koncentračný princíp druhostupňového konania nachádza svoje vyjadrenie najmä v ustanovení § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uvedené znamená, že akékoľvek ďalšie argumenty prezentované po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemôže odvolací súd akceptovať za predpokladu, že podané odvolanie spĺňa formálne náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ v danom prípade označil rozhodnutie, ktoré napáda, formuloval odvolací petit i stručne uviedol dôvody nesprávnosti rozhodnutia. Opravný prostriedok v sebe zahrnul všetky potrebné obsahové znaky, preto nebolo nevyhnutné postupovať podľa § 209 ods. 1 O.s.p. a ak odvolateľ následne prezentoval po uplynutí odvolacej lehoty akékoľvek ďalšie argumenty, na tieto nebolo možné prihliadať. Vzhľadom na to, že obsah odvolania nebol spôsobilý akokoľvek spochybniť správnosť rozsudku okresného súdu ani postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásahy viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento považoval odvolací súd za zmätočný, keďže neobsahoval určenie sumy, na úhradu ktorej mal byť odporca zaviazaný, preto rozhodnutie v danej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa zároveň rozhodne aj o odvolacích trovách. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.