Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316203370 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5316203370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o mal. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: navrhovateľky - matky - V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX a odporcu - otca - O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom O. ul. XX, T., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4P/20/2016-52 zo dňa 13. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4P/20/2016-52 zo dňa 13. septembra 2016 zaviazal otca maloletej platiť na ňu výživné vo výške 150,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 04.05.2016. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. 6C/42/2005-47 zo dňa 19.10.2005 vo výroku, ktorým bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur). Zameškané výživné za čas od 04.05.2016 do 13.09.2016 (5 mesiacov) vo výške 500,- eur zaviazal súd zaplatiť otca maloletej spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. Zároveň zrušil právo styku otca s maloletou, ktoré bolo upravené rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 10P/80/2003-16 zo dňa 20.05.2004. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom zo dňa 4.5.2016 žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú dcéru V. na sumu 150,- eur mesačne, pretože naposledy bolo o výživnom na maloleté dieťa rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6C/42/2005-47 zo dňa 19.10.2005, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na dcéru výživným v sume 1.000,- Sk. 2. Otec dieťaťa sa k podanému návrhu písomne vyjadril, keď nesúhlasil s výškou v navrhovanom rozsahu. Poukázal na to, že je ženatý, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa O., nar. X.X.XXXX a v súčasnej dobe očakáva narodenie druhého dieťaťa. Preto nesúhlasil s požadovanou výškou, jeho právny zástupca navrhoval výšku 110,- eur mesačne. Poukázal na to, že otec maloletej má priemerný mesačný zárobok vo výške 463,- eur, a preto nie je možné, aby v prípade, že by mu bolo zvýšené výživné na požadovanú výšku, by sa dostal do stavu hmotnej a sociálnej núdze, ako aj ďalšie tri osoby. Zdôraznil, že si je vedomý, že od poslednej úpravy výživného náklady na maloletú dcéru stúpli, preto vzhľadom na vek dieťaťa by mala byť výška výživného vyššia, no jeho finančné pomery mu to nedovoľujú. Čo sa týka úpravy styku s maloletou, súhlasil so zrušením styku. 3. Kolízny opatrovník po pokuse o rodičovskú dohodu uviedol, že zhoda medzi otcom a matkou spočíva v tom, že obaja majú za to, že nastali dôvody na zvýšenie výživného na strane maloletej, keď rozdiel je vo výške. Matka žiada zvýšenie na sumu 150,- eur mesačne, otec je ochotný zvýšiť výživné na maximálnu sumu 110,- eur. Preto kolízna opatrovníčka navrhla kompromis 125,- eur mesačne. 4. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu 6C/42/2005-47 zo dňa 19.10.2005, z ktorého mal preukázané, že naposledy bol otec zaviazaný platiť výživné na mal. V. sumou 1.000,- Sk (33,19 eur). Vykonal výsluch maloletej V., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že začala navštevovať prvú triedu strednej odbornej školy obchodu a služieb, škola ju baví a v budúcnosti by si chcela otvoriť svoj kozmetický salón. Stredná škola sa nachádza v Čadci a pokiaľ ide autobusom, dobíja kartu na jeden mesiac v sume 5,- až 10,- eur, chodieva aj vlakom, kde cestovné je zdarma. V súvislosti s výkonom práce, ktorú študuje, si musí zakúpiť aj pracovné prostriedky, ako je farba na obočie, mihalnice a tiež aj oblečenie, biele nohavice a prezuvky. Musela si zakúpiť knihu anglického jazyka v hodnote 10,- eur, strava v škole ju stojí 1,60 eur za jeden obed. Pokiaľ ide o zdravotný stav, maloletá uviedla, že je chudokrvná, chodí na vyšetrenia do nemocnice v Martine, užíva železo, mala náklady u zubného lekára dohromady cca 100,- eur. Venuje sa športu a to futbalu, chodieva behať, potrebuje tenisky, bicykluje, zúčastnila sa lyžiarskeho kurzu, ktorý stál 300,- až 400,- eur, ktorý jej zaplatila matka s nevlastným otcom. Zúčastnila sa letného tábora v Paríži cez centrum voľného času, čo vyšlo 100,- až 200,- eur a v Chorvátsku, čo vyšlo 250,- eur. Všetky tieto náklady hradila mama. Uviedla, že s biologickým otcom sa stretla asi pred pol rokom, keď potrebovala doložiť peniaze na telefón. Otec jej doložil sumu 20,- eur, telefón stál okolo 100,- eur, zvyšné peniaze jej dala teta. Za otcom išla z vlastnej iniciatívy, potrebovala telefón. Uviedla, že od detstva sa na biologického otca nepamätá. Kontakt iniciovala sama kvôli telefónu, bol to prvý kontakt, ktorý si pamätá. Otec sa maloletej neozval ani raz, či sa ozval matke, uviesť nevedela. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, keď naposledy bolo výživné zvýšené v roku 2005, teda v čase, keď maloletá V. navštevovala ešte materskú školu. Preto zmenu pomerov vyhodnotil na strane maloletej ako podstatnú zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že maloletá V. ukončila základnú školu, v súčasnosti navštevuje strednú školu, s čím boli spojené zvýšené výdavky a to jednak v súvislosti s biologickým vekom, hygienou, kultúrou, so štúdiom, s mimoškolskými a školskými potrebami, exkurziami, výdavkami na stužkovú slávnosť. Doposiaľ matka plnila všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú, no z dôvodu straty zamestnania zo zdravotných dôvodov nie je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečovať všetky zvýšené výdavky, ktoré má maloletá. Súd preto vyživovaciu povinnosť matky ustálil v rozsahu 1/3, pretože rozdielne od otca maloletej, matka plní svoju vyživovaciu povinnosť aj naturálnym spôsobom, o maloletú sa osobne stará. Otec sa o maloletú nikdy osobne nestaral, nestretával sa s ňou, nestaral sa o domácnosť, v ktorej maloletá žije, nikdy jej nekúpil darček na meniny či narodeniny, ani na Vianoce, nezobral dcéru na výlet nad minimálne výživné a po dohode s matkou nad výživné v sume 50,- eur, ktoré otec platil pre dcéru, nič viac neurobil. Preto stanovil vyživovaciu povinnosť pre otca vo výške 2/3. Pokiaľ otec maloletej tvrdil, že nesúhlasí s takto zvýšeným výživným v navrhovanom rozsahu a to z dôvodu, že je ženatý a že z manželstva pochádza maloleté dieťa nar. 8.9.2010 a v súčasnej dobe očakáva narodenie druhého dieťaťa, v tomto smere súd prvej inštancie konštatoval, že mal. V. je jeho prvorodené dieťa a otec priviedol na svet ďalšie dve deti z nového manželstva, preto si musel byť vedomý, že založením nového vzťahu a príchodom na svet dvoch ďalších detí bude musieť zvládať plniť všetky svoje vyživovacie povinnosti. Otec nemôže zvýhodňovať deti z nového vzťahu pred dieťaťom z prvého vzťahu. Je na otcovi, ktorý si založil novú rodinu, aby si zabezpečil finančné prostriedky či už zvýšeným príjmov alebo inou zvýšenou aktivitou a aby tak zabezpečil plnenie vyživovacej povinnosti voči všetkým trom maloletým deťom. Výživa mal. V. v žiadnom prípade nemôže byť na úkor novej rodiny otca a jeho ďalších dvoch detí. Je na uvážení otca, či bude v jeho možnostiach a schopnostiach plniť tri vyživovacie povinnosti. Nie je možné, aby svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. V. presúval len na matku tak, ako to dlhodobo robil (11 rokov). Vyživovacia povinnosť oboch rodičov je zo zákona rovnaká. Ďalej súd uviedol, že otec maloletej si zobral hypotekárny úver s výškou mesačnej splátky 215,- eur na osobný automobil a zaťažil ním rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom a v ktorom žije so svojou novou rodinou, keď podľa súdu uvedené nie je zmenou v oblasti výdavkov povinného, pretože túto skutočnosť vyhodnotil ako nadštandardný výdavok, nakoľko otec maloletej žije i pracuje v tej istej obci - Podvysoká. Preto hypotekárny úver v celkovej výške 22.000,- eur s výškou mesačnej splátky 215,- eur súd vyhodnotil ako zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. ako zaobstaranie si predmetu nadštandardnej hodnoty, keď v prvom rade vychádzal z priority vyživovacej povinnosti, a preto súd pri ustálení majetkových pomerov otca maloletej na túto skutočnosť neprihliadal. Z uvedených dôvodov v zmysle ust. § 75 ods. 1 a ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol, že je povinný platiť výživné na mal. V. vo výške 150,- eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. V., súd mal zrušenie úpravy styku otca s maloletou za nesporné, nakoľko matka trvala na tom, aby tento styk bol súdom zrušený a otec so zrušením súhlasil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že s citovaným rozsudkom nesúhlasí, pretože súd nebral do úvahy jeho osobné a majetkové pomery, najmä jeho zárobkové pomery. Poukázal na to, že 15.9.2016 sa mu narodilo ďalšie dieťa a to mal. T.. Nesúhlasí ani so stanoviskom súdu, že 11 rokov presúval vyživovaciu povinnosť na matku. V tom smere poukazuje na stanovisko matky, ktorá uviedla, že výživné od otca nepožadovala, pretože vedela zabezpečiť dieťaťu jeho životné náklady a potreby. Otec sa s dieťaťom nestýkal z dôvodu, aby nevnášal konflikty do vzťahov medzi matkou dieťaťa a ním a maloletým dieťaťom, a preto prakticky upustil od stretávania sa s dieťaťom, keď zo správania matky je možné vydedukovať, že chcela zamedziť styku otca s dieťaťom. Teda otec sa dostal do pozície nechcenej osoby a keďže bol nechcenou osobou, tento stav aj toleroval a matka maloletého dieťaťa prakticky sa rozhodla podať návrh na zvýšenie výživného vtedy, keď stratila zamestnanie, resp. má obmedzenú možnosť sa zamestnať, ale v danom prípade je nutné prihliadať aj na zárobkové schopnosti a možnosti otca a je potrebné vyživovaciu povinnosť primerane nastaviť, aby ďalšie narodené dieťa nebolo obmedzované na úkor najstaršieho dieťaťa. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí, pretože vyživovacia povinnosť je povinnosťou, ktorá rodičovi vyplýva zo zákona a je len pochybením otca, že doposiaľ zvýšené náklady svojho dieťaťa nerešpektoval a nepodieľal sa na ich plnení. Mysle sa domnieva, že pokiaľ ona ako matka bola schopná uživiť maloletú a zabezpečiť zvýšené výdavky, nemusel sa na tejto povinnosti podieľať. Nie je pravdou, že by od neho výživné nepožadovala. Viackrát ho kontaktovala za účelom dohody o zvýšení výživného a v roku 2014 aj podala návrh na zvýšenie výživného, ktorý stiahla z dôvodu dohody. S otcom dieťaťa, ktorý prisľúbil zvýšenie výživného na 80,- eur, no toto nedodržal a platil iba 50,- eur. Viackrát ho kontaktovala za účelom zvýšenia výživného, ktoré odmietol. Ako dôkaz má aj sms správy od neho z februára minulého roku, že prispievať na dcéru vyššou sumou nebude. Navrhla preto, aby odvolací súd ako súd druhej inštancie rozsudok okresného súdu potvrdil. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 8. Otec sa k vyjadreniu matky nevyjadril. 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v dôsledku podaného odvolania otcom maloletého dieťaťa bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii a to jednak na strane osoby výživou povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadiska rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. 13. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a to na základe spoľahlivých úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky výživného. 14. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle vyššie uvedených atribútov. Správne konštatoval vo svojom rozhodnutí, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca je dôvodný. Veď naposledy bolo výživné na mal. V. súdom upravované rozsudkom v konaní 6C/42/2005-47 zo dňa 19.10.2005, ktorým bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 1.000,- Sk, čo je 33,19 eur. Je pravdou, že dobrovoľne platil zvýšené výživné, keď sa dohodli, že bude platiť 80,- eur, no napokon jej platil 50,- eur. Aktuálne je mal. V., ktorá sa nar. XX.XX.XXXX vo veku blízkom dospelosti, keď navštevuje strednú školu, kde sa pripravuje na budúce povolanie, s ktorým štúdiom sú spojené zvýšené výdavky, ktoré doposiaľ zabezpečovala matka. Aj odvolací súd konštatuje, že nepochybne výdavky súvisiace so starostlivosťou o mal. V. sa podstatne zvýšili, keď sa jedná o takú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorú bol súd povinný pri rozhodovaní o výške výživného zohľadniť. Okrem toho bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. V. plnila aj plní výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jej bytovej potreby. Otec sa s maloletou vôbec nekontaktuje. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť argumentom otca, na ktorých založil svoje odvolanie, keď poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že sa mu narodilo ďalšie dieťa. Ako správne uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, otec si musel byť vedomý, že založením nového vzťahu a príchodom na svet dvoch ďalších detí, budú zvýšené nároky na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k trom deťom, a preto je povinnosťou otca, aby si zabezpečil finančné prostriedky zvýšeným príjmom, zvýšenou aktivitou, aby tak zabezpečil plnenie vyživovacej povinnosti voči všetkým svojim deťom. Navyše v konaní bolo preukázané, že otec žiadne iné plnenia mal. V. okrem stanoveného výživného neposkytuje. 15. Odvolací súd ako súd druhej inštancie konštatuje, že pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča, zohľadnil všetky relevantné skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Snaha otca znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd neprihliadal len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa aj z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce). Preto aj odvolací súd ako súd druhej inštancie apeluje na otca, aby zvýšením svojej pracovnej aktivity si zabezpečil dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby zabezpečil svoju vyživovaciu povinnosť. 16. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď na základe zisteného skutkového stavu zvýšil naposledy určené výživné na mal. V. na sumu 150,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, jednak aktuálnych schopnostiam a možnostiam povinného otca. Podľa odvolacieho súdu výška súdom priznaného zvýšeného výživného aktuálne dostatočným spôsobom pokrýva odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a taktiež zodpovedá schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, t.j. otca. 17. Správne v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine postupoval súd prvej inštancie aj pri určení začiatku platenia zvýšeného výživného otca, keď o zvýšení výživného rozhodol odo dňa podania návrhu matky na súd. Prvoinštančný súd tiež správne vyčíslil aj zameškané výživné otca na dieťa vzniknuté za obdobie od 4.5.2016 do 13.9.2016 (5 mesiacov), ktoré s ohľadom na výšku nedoplatku na dieťa uložil otcovi splácať v splátkach vo výške 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky. 18. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v jeho výroku o trovách konania, preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)