Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 2To/91/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414010141 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5414010141.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. februára 2016 v Žiline, o odvolaní obžalovaného A. A. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/54/2014 zo dňa 24.9.2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. A. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b), j) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento prečin mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 7.10.2015, odvolanie prostredníctvom obhajcu odôvodnil. Odvolanie podal proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Uviedol, že nepopiera, že by spáchal trestný čin, avšak nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorý mu pripisuje úmyselné zavinenie spočívajúce v neplnení svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Mal záujem na plnení svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, čo potvrdila aj svedkyňa A. Z., matka maloletých detí. Podľa jeho názoru doteraz vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že nekonal úmyselne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/145/2010 z ktorého vyplýva, že samotné zistenie, že si osoba neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného ešte neznamená, že sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy. Pre vyslovenie takéhoto záveru musí byť preukázaná aj subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu. Pri skúmaní zavinenia páchateľa trestného činu podľa § 207 Tr. zák. je potrebné vychádzať z jeho sociálnej, majetkovej a finančnej situácie, pričom treba náležite zistiť i dôvody, ktoré sa o túto jeho situáciu pričinili. Odvolateľ ďalej uviedol, že je toho názoru, že na základe uvádzaných skutočností okresný súd pri rozhodovaní o subjektívnej stránke trestného činu nevzal do úvahy všetky rozhodujúce okolnosti pre posúdenie, či sa jedná o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Obžalovaný opakovane uviedol, že má záujem na plnení vyživovacej povinnosti, ale negatívne okolnosti spôsobili jeho ťažkú životnú situáciu, počas ktorej nie je schopný svoje povinnosti riadne plniť. Tiež je toho názoru, že uložený nepodmienečný trest výraznou mierou ohrozuje živobytie jeho súčasnej rodiny a jeho prípadný pobyt za mrežami môže jeho rodine spôsobiť veľké existenčné problémy. Namietal, že aj keď sa k spáchanému činu priznal a tento oľutoval, okresný súd vo svojom výroku túto poľahčujúcu okolnosť nebral do úvahy. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, že mu uloží podmienečný trest odňatia slobody za súčasnej aplikácie ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zák., prípadne, aby vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.
Príslušný prokurátor sa k písomne podanému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného trval na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu v ňom uvedenom.
Obžalovaný sa na verejné zasadnutie neustanovil. Upovedomenie na verejné zasadnutie mu bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti (§ 293 ods. 5 Tr. por.). Neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodoch. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu nepredložil, a to napriek tomu, že o tejto povinnosti bol poučený (§ 120 ods. 2 Tr. por.).
S poukazom na uvedené krajský súd o odvolaní obžalovaného A. A. konal na verejnom zasadnutí bez jeho prítomnosti. Následne na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a tiež i zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd teda po splnení preskúmavacej povinnosti konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil na základe akých dôvodov dospel k odsudzujúcemu rozhodnutiu.
V tejto súvislosti treba uviesť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu neostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a odborne podložené dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje odsudzujúce rozhodnutie. Skutočnosť, že obžalovaný v odvolaní vyslovil nesúhlas s odsudzujúcim rozhodnutím prvostupňového súdu a má iný názor na hodnotenie dôkazov neznamená nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku.
Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák., ktorý je predmetom prejednávanej veci je jedným z trestných činov, ktorý môže byť spáchaný pokiaľ ide o subjektívnu stránku z nedbanlivosti alebo úmyselne. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká priamo na základe zákona a nie je viazaná na to, či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške a splatnosti rozhodol súd v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ obžalovaný založil odvolacie dôvody na tvrdení, že v predloženej veci nekonal úmyselne, a teda nebola preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, krajský súd sa s takýmto jeho obhajobným tvrdením nestotožňuje. Svoj vnútorný postoj k plneniu vyživovacej povinnosti voči svojim štyrom deťom obžalovaný deklaroval len slovne, keď opakovane uvádzal, že mal záujem na plnení svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, ale len negatívne okolnosti spôsobili jeho ťažkú životnú situáciu, počas ktorej nie je schopný svoje povinnosti riadne plniť. Uvedené obhajobné argumenty obžalovaný predniesol i na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom. Konajúci okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s obhajobou obžalovaného v tomto smere dôsledne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho závermi bez výhrad stotožňuje. Zo správania obžalovaného zjavne vyplýva, že okrem slovného prejavu o snahe plniť vyživovaciu povinnosť nič neurobil pre to, aby došlo k jeho naplneniu. Zo strany obžalovaného bolo nezodpovedné a ľahkovážne už len to, že si na území Českej republiky založil novú rodinu, kde mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti vyplývajúce z tohto nového vzťahu. Jeho zlá finančná situácia bola spôsobená len z dôvodu jeho nesprávneho, nezodpovedného a zlého rozhodnutia, keď za danej situácie prevzal na seba hypotekárny úver. Obžalovaný predsa musel vedieť,
že z tohto záväzku bude pre neho vyplývať finančná povinnosť jeho splácania. V tejto súvislosti odvolací súd opakovane poukazuje na odôvodnenie dotknutého rozsudku, v ktorom prvostupňový súd veľmi podrobne, jasne, zrozumiteľne a s odbornou zdatnosťou sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného a nenechal otvorenú žiadnu otázku, na ktorú by bolo potrebné reagovať v odvolacom konaní. O nečinnosti obžalovaného a jeho ľahkovážnom postoji k rodičovským povinnostiam nasvedčuje i prejav matky detí A. Z., ktorá na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že obžalovaný A. A. si vyživovaciu povinnosť voči deťom neplní i naďalej.
S poukazom na uvedené krajský súd odvolacie výhrady obžalovaného A. A. prezentované v odvolaní vyhodnotil ako nenáležité a nemajúce vplyv na jednoznačný záver o jeho vine.
Krajský súd preskúmal i správnosť a zákonnosť výroku o treste, ktorý bol obžalovanému A. A. uložený a zistil, že prvostupňový súd postupoval pri ukladaní trestu v súlade so základnými zásadami ukladania trestov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 Tr. zák. Odvolací argument obžalovaného a jeho tvrdenie, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď nebral do úvahy poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., krajský sú neakceptoval. Podľa názoru odvolacieho súdu priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. sa musí viazať ku všetkým okolnostiam skutkovej podstaty predmetného trestného činu, teda i k otázke zavinenia. Práve s ohľadom na prejav obžalovaného, keď uviedol, že nepopiera, že by spáchal trestný čin, avšak nekonal úmyselne je prekážkou pre záver o existencii tejto poľahčujúcej okolnosti. Konštatovanie prvostupňového súdu, že u obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca, ani priťažujúca okolnosť je správne a zodpovedá zákonu. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/67/2011 je zistiteľné, že obžalovaný pokračoval v páchaní tej istej trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Zjavne predchádzajúci uložený trest na slobode u obžalovaného nesplnil sledovaný účel trestu. Výhrady obžalovaného, že uložený nepodmienečný trest výraznou mierou ohrozí živobytie jeho súčasnej rodiny a jeho prípadný pobyt za mrežami môže jeho rodine spôsobiť veľké existenčné problémy, sú síce vážne a nezanedbateľné, avšak obžalovaný tak ako správne poznamenal prvostupňový súd, ničím reálne nepreukázal úprimnosť deklarovanej snahy o zmenu svojho doterajšieho spôsobu života či postoja k plneniu si základnej rodičovskej povinnosti. Odvolací súd teda po preskúmaní výroku o treste uzatvára, že uložený trest odňatia slobody je pre obžalovaného A. A. primeraný a v dostatočnej miere bude plniť svoj účel stanovený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu rešpektoval všetky atribúty týkajúce sa ukladania trestov a výrok o treste i zaradenie obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je správny a zodpovedá zákonu.
Keďže krajský súd po preskúmaní predloženého spisu nezistil dôvodnosť odvolania, ktoré podal obžalovaný, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.