Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20CoE/113/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415201441 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415201441.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou so sídlom F. XX, B., proti povinnému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, L. A., adresa na doručovanie: F. XXX/XX, L. A., v konaní o vymoženie 1.659,70 € s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, so sídlom V. XXX/ A, B. pod EX 2931/15, v štádiu konania pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Er/99/2015-16 zo dňa 29.mája 2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu mení tak, že exekučné konanie z a s t a v u j e . Povinnému a súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému zamietol. V odôvodnení uviedol, že žiadosť o vydanie poverenia je namieste zamietnuť, nakoľko o žiadosti súdnej exekútorky na základe totožného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IBC0610010 zo dňa 30.09.2011 tunajší prvostupňový súd už raz právoplatne rozhodol tak, že žiadosť zamietol z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore s platným právom. Preto exekúciu voči povinnému nemožno s poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p. nariadiť znovu, t. j. nemôže byť ani súdny exekútor poverený na jej vykonanie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľnou prekážkou konania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku ako právneho predpisu upravujúceho všeobecné podmienky postupu súdov a účastníkov v občianskom súdnom konaní. Poukázal pritom na § 251 ods. 4 O.s.p., 103 O.s.p., 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. a 159 ods. 3 O.s.p.. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o zastavení exekúcie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej EP) a v tejto súvislosti rozhodne aj o trovách exekúcie podľa § 200 ods. 2 EP. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že prvostupňový súd prekročil zákonné limity na preskúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa tohto ustanovenia súd je oprávnený skúmať a vykonávať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a so skúmaním rozhodcovskej doložky. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, a preto ju nie je možné prejednať ani v exekučnom konaní podľa § 44 ods. 2 EP. Ďalej namietal vylúčenie možnosti riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní a porušenie zákazu retroaktivity aplikáciou § 52a a nasl. Občianskeho zákonníka v znení pred účinnosťou tohto znenia. Mal za to, že Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené. Ďalšou námietkou bolo, že prvostupňový súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúre Európskeho súdneho dvora. Podľa neho nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, nakoľko je aktom výlučne sekundárnej povahy a jej význam je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Ďalej namietal porušenie právnej istoty a legitimitu očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právnych obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú. Pritom poukázal na iné rozhodnutia odvolacích súdov v iných veciach. Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Žiadal, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že žiadosti o udelenie poverenia sa vyhovuje, alternatívne ak by bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu vymedzenom § 212 ods. 3 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. z nasledovných dôvodov: Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8Er/11/2012 bolo zistené, že predmetom exekučného konania v tejto veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., č. k. IBC0610010 zo dňa 31.09.2011. Žalobcom v tejto rozhodcovskej veci bola spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., žalovaný F. P., nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie 1.659,70 € s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že hmotnoprávnym titulom na zaviazanie žalovaného bola zmluva o úvere zo dňa 27.05.2008. Okresný súd Dolný Kubín žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8Er/11/2012-20 zo dňa 29. marca 2012 zamietol. Z odôvodnenia uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vyplýva, že súd meritórne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoE/46/2012-45 zo dňa 30.10.2012 dňa 20.12.2012. Následne uznesením č. k. 8Er/11/2012-51 bolo exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 EP zastavené. Zo súdneho spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Er/99/2015 odvolací súd zistil, že predmetom exekúcie vykonávanej na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného zo dňa 15.03.2015 je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., č. k. IBC0610010 zo dňa 30.09.2011 o zaplatenie 1.659,70 € s príslušenstvom vydaný proti F. P., ktorý už bol predložený ako exekučný titul v exekučnom konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp. zn. 8Er/11/2012. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Odvolací súd konštatuje, že na základe toho istého exekučného titulu rozhodcovského rozsudku č. IBC0610010 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s. zo dňa 30.09.2011 bola vedená exekúcia v prospech toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému na OS Dolný Kubín pod sp. zn. 8Er/11/2012. Táto exekúcia bola zastavená uznesením Okresného súdu Dolný Kubín, ktorému predchádzalo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, po meritórnom posúdení podmienok vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013 prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v sporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (§ 152 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhoduje uznesením, zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením. Z uvedeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať ustanovenie O.s.p., ktoré upravuje inštitút res iudicata. Odvolací súd má za to, že exekučný súd správne zameral svoju pozornosť na tú skutočnosť, že o žiadosti o vydanie poverenia na základe rovnakého exekučného titulu už bolo právoplatne rozhodnuté v inom exekučnom konaní. Taktiež správne konštatoval, že sa jedná o neodstrániteľnú procesnú prekážku vedenia tohto konania (res iudicata). Prvostupňový súd však nesprávne rozhodol, keď na základe tohto právneho dôvodu zamietol žiadosť o udelenie poverenia. Hoci v napadnutom uznesení citoval ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. toto na daný prípad neaplikoval. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa aj v exekučnom konaní objaví neodstrániteľná prekážka vedenia konania, exekučný súd na ňu musí prihliadnuť z úradnej povinnosti v zmysle § 103 a podľa § 104 ods. 1 O.s.p. musí v danom prípade exekučné konanie zastaviť. Nie je teda možné pri nedostatku procesnej podmienky konania rozhodovať o žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi podľa § 44 ods. 2 EP, ktorý postup by prichádzal do úvahy len v prípade, ak by boli procesné podmienky vedenia konania riadne splnené. Ak však takáto podmienka od počiatku absentuje, ako v danom prípade, nie je možné rozhodovať podľa Exekučného poriadku, ako to učinil prvostupňový súd, keď výrok napadnutého rozhodnutia zodpovedá § 44 ods. 2 EP účinnému do 31.12.2014 (hoci prvostupňový súd aplikáciou tohto ustanovenia svoje rozhodnutie nezdôvodnil) a nebolo možné ani následne aplikovať § 44 ods. 3 EP. Je potrebné exekučné konanie zastaviť prioritne pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil. Krajský súd sa nezaoberal odvolacími námietkami, ktoré smerovali voči vecným dôvodom, pre ktoré poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané. Takéto dôvody sa v napadnutom uznesení ani neuvádzali. Napadnuté uznesenie bolo odôvodnené výlučne z procesného hľadiska - zistením neodstrániteľného nedostatku vedenia exekučného konania. Hoci prvostupňový súd ako dôvod zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia uviedol dôvod neodstrániteľného nedostatku podmienky konania podľa § 159 ods. 3 O.s.p., t. j. prekážky veci rozhodnutej, ako aj § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. o zastavení konania v prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal toto právne posúdenie prvostupňového súdu a žiadna jeho odvolacia námietka sa k týmto dôvodom neviazala. Súd preto konštatuje, že všetky námietky oprávneného sú bez právneho významu. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo potrebné ani postupovať podľa § 213 ods. 2 O.s.p., pretože relevantnými ustanoveniami právneho predpisu (§ 159 ods. 3 O.s.p., § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 251 ods. 4 O.s.p.), ktoré boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citované, bolo napadnuté uznesenie odôvodnené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 O.s.p.. Keďže zmenou napadnutého rozhodnutia došlo k zastaveniu celého exekučného konania, bolo potrebné rozhodnúť nielen o trovách konania na súde prvého a druhého stupňa, ale aj o trovách konania pred exekútorom, čo vo svojom sumáre predstavuje trovy exekučného konania. Oprávnený zavinil, že konanie sa muselo zastaviť tým, že podal opätovne návrh na začatie exekučného konania, hoci v rovnakej veci bolo už skôr právoplatne rozhodnuté. Právo na náhradu trov má povinný. Keďže zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu vznikli v súvislosti s exekučným konaním trovy, súd mu ich náhradu nepriznal. Súd taktiež nepriznal náhradu trov konania súdnemu exekútorovi, lebo k vykonávaniu exekúcie z jeho strany nebolo prikročené, keďže konanie bolo zastavené skôr, ako mu bolo vydané poverenie na jej vykonávanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. V Žiline, dňa 26. januára 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu