Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/176/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607203501 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5607203501.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: Miloš Spilý, nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX I. T., právne zastúpeného advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, vo veci odštepného závodu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Semenoles Liptovský Hrádok, so sídlom Pri Železnici 52, Liptovský Hrádok, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom B. U. X, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 64.913,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/125/2009-832 zo dňa 23.02.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/125/2009-832 zo dňa 23.02.2015 p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.805,40 Eur s úrokom z omeškania 22,26 % ročne od 08.05.2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti istiny 60.108,21 Eur s úrokom z omeškania 24,25 % ročne od 08.05.2003 a úroku z omeškania 1,99 % ročne zo sumy 4.805,40 Eur od 08.05.2003 okresný súd žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 OBZ zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „OBZ“), § 269 ods. 2 OBZ, § 340 ods. 1, 2 OBZ, § 763a OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, účinný do 31.01.2004, § 502 ods. 1, 2 OBZ, § 524 ods. 1, 2 OBZ, okresný súd žalobe čiastočne vyhovel. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 12.5.2008 č.k. 9Cb/157/2007-95 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.955.587,50 Sk s úrokom z omeškania 22,26% ročne od 8.5.2003 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 16.12.2008 č.k. 14Cob/37/2008-146 rozsudok okresného súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora uznesením zo dňa 23.6.2009 č.k. 6 M Obdo 2/2009-214 rozsudok Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu Liptovský Mikuláš zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 6.5.1998 uzavrel objednávateľ Semenoles, štátny podnik, so sídlom Pri Železnici 52, 033 19 Liptovský Hrádok, IČO: 605 301, za ktorého konal Ing. Ondrej Makara so zhotoviteľom Lesnou škôlkou, s.r.o., so sídlom Dolná č. 2, Štúrovo, IČO: 34 147 705 „Zmluvu o nájomnom pestovaní semenáčikov a sadeníc lesných drevín". Za zhotoviteľa konal štatutár JUDr. Ladislav Hrobárik. Predmetom zmluvy podľa článku I bolo vypestovanie semenáčikov a sadeníc lesných drevín duba zimného 1/0 a 2/0 zo semena dodaného objednávateľom a jednorazové vysiatie semena na jar 1998. Ďalej preškôlkovanie semenáčikov borovice sosny v množstve 300.000 kusov na plochách Lesnej škôlky Trnovec. Začiatok doby plnenia bol určený na jar 1998, koniec doby plnenia pre semenáčiky duba zimného 1/0 bola jar 1999 a pre semenáčiky duba zimného 2/0 jar 2000. Škôlkovanie sa konala v máji 1998 prostriedkami objednávateľa v Lesnej škôlke Trnovec a sadenice vyzdvihovali na jar 1999, menej odrastené sadenice na jar 2000. V článku III zmluvy bolo dohodnuté, že za predmet zmluvy bude určená cena dohodou medzi objednávateľom a zhotoviteľom: semenáčiky duba zimného 1/0 vo výške 1,20 Sk/kus a 2/0 1,80 Sk/kus. Od tejto ceny si objednávateľ odpočítal náklady za výsev semena duba zimného v máji 1998 v plnej výške. Cena za škôlkovanie 300.000 kusov borovice sosny bola dojednaná podľa osobitných príloh k zmluve a dodatok k zmluve bude súčasťou tejto zmluvy. V článku IV zmluvy bol dohodnutý spôsob platenia v troch častiach (aj keď splátky boli dohodnuté dve): prvá splátka - naturálna, „zapožičanie" semena na výsev 1572 kg za cenu 35 Sk/kg; druhá splátka za odobraté semenáčiky a sadenice po odpočítaní vlastných nákladov ako v bode III. V článku V zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ vypestuje semenáčiky a sadenice len pre objednávateľa a nesmie ich odpredať inej organizácii, ani inak s nimi obchodovať. Objednávateľ sa zaviazal odkúpiť semenáčiky a sadenice v cenách ako v časti III. V článku V bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že iné použitie semenáčikov a sadeníc je možné len po písomnej dohode oboch zmluvných strán. V článku VI bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek zmeny a doplnky zmluvy sa budú robiť formou dodatkov potvrdených obidvomi stranami. Dňa 12.5.2000 uzavrel žalovaný ako objednávateľ, za ktorého konal riaditeľ odštepného závodu Ing. Stanislav Bystriansky s Lesnou škôlkou s.r.o., za ktorú konal konateľ Miloš Spilý ako zhotoviteľ „Dodatok k Zmluve o nájomnom pestovaní semenáčikov a sadeníc lesných drevín“ uzavretej dňa 6.5.1998 (len vo vzťahu k pestovaniu borovice sosny). V článku II dodatku sa zmluvné strany dohodli, že výsadby schopné sadenice (borovice sosny) vyzdvihnuté na jeseň 1999 a jar 2000 v množstve 78.000 kusov sa ohodnotia cenníkovou cenou pre objednávateľa 2,90 Sk, spolu 226.200 Sk. Podiel nákladov objednávateľa na dopestovaní sadeníc bol vyčíslený na cenu semenáčikov 85.000 Sk, vykonané práce (škôlkovanie) 36.964 Sk. Do vzájomného vysporiadania sa zohľadní pohľadávka objednávateľa ako zostatok faktúry č. 194/98 a 195/98 vo výške 29.436,43 Sk. Z vytvoreného zisku bude Lesnej škôlke s.r.o. vyplatených 37.000 Sk. Zbytok sadeníc borovice sosny bude predržaný do jesene 2000 a jari 2001. Zmluvné strany sa zaviazali, že v prípade vytvorenia zisku odpredajom sadeníc vzájomné vysporiadanie vypočítať ako v článku II dodatku. (2,90 Sk x 78000 kusov borovice sosny = 226.200 Sk - 85.000 Sk -36.964 Sk - 29.436,43 Sk = 74.799,57 Sk). Bývalý riaditeľ odštepného závodu Semenoles Liptovský Hrádok Ing. Ján Bystriansky písomne potvrdil dňa 8.1.2007 (č.l. 22 spisu), že splatnosť záväzku na úhradu ceny v zmysle článku IV dohody a článku III zmluvy bola dodatočne dojednaná, lebo absentovala v dohode a v zmluve. Zmluvné strany sa dojednali tak, že podľa článku IV dohody a podľa článku III zmluvy bude záväzok splatný na základe faktúry veriteľa v lehote do 14 dní od doručenia faktúry. Veriteľ vystaví faktúru - daňový doklad najneskôr v prvom polroku 2003. Podkladom fakturácie veriteľa bude odber zmluvného plnenia za obdobie jeseň 2000 a jar 2001. Bývalý riaditeľ odštepného závodu Ing. Stanislav Bystriansky bol vypočutý ako svedok na pojednávaní a potvrdil svedecký obsah svojho písomného vyhlásenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že Lesná škôlka, s.r.o. doručila dňa 23.4.2003 žalovanému faktúru č. 1/2003 s vyúčtovaním zostatku sadeníc borovice sosny podľa inventúry žalovaného v množstve 381.375 kusov po 2,90 Sk, t.j. 1.105.987,50 Sk (459.375 kusov - 78.000 kusov = 381.375 kusov) so splatnosťou 14-dní odo dňa doručenia. Lesná škôlka, s.r.o., doručila dňa 23.4.2003 žalovanému faktúru č. 2/2003, ktorou vyúčtovala cenu za sadenice duba zimného podľa inventúry žalovaného v množstve 472.000 kusov po 1,80 Sk vo výške 849.600 Sk so splatnosťou 14 dní od doručenia. Lesná škôlka, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 4.8.2007, ktorým dňom zanikla. Dňa 24.3.2003 uzavrela Lesná škôlka, s.r.o. ako postupca s Milošom Spilým ako postupníkom Zmluvu o postúpení „vyššie uvedených pohľadávok“ za odplatu 1 Sk. Za postupcu konal konateľ Miloš Spilý a postupníkom bol Miloš Spilý a nie je sporné, že išlo o tú istú fyzickú osobu, ktorá konala za postupcu i postupníka. V tom čase boli konateľmi postupcu JUDr. Ladislav Hrobárik a Miloš Spilý. Každý z nich mohol konať samostatne a bez obmedzenia za spoločnosť. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemá vplyv, či druhý z konateľov JUDr. Ladislav Hrobárik vedel, prípadne súhlasil s postúpením pohľadávok, lebo každý z konateľov mohol konať samostatne a bez obmedzenia. Na platnosť zmluvy nemalo vplyv, že za spoločnosť (postupcu) konala osoba, ktorá stála aj na druhej strane zmluvného vzťahu (postupník). Na základe vyššie uvedeného mal okresný súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Pasívna legitimácia žalovaného je daná právnym nástupníctvom žalovaného, lebo Semenoles, štátny podnik zanikol zlúčením a preberajúcim podnikom bol žalovaný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vec sa týka odštepného závodu žalovaného Semenoles Liptovský Hrádok, za ktorého koná ako štatutár jeho vedúci. V zmluve o nájomnom pestovaní cena za škôlkovanie 300.000 kusov borovice sosny nebola dohodnutá s tým, že bude dojednaná podľa osobitných príloh tejto zmluvy. V dodatku k zmluve o nájomnom pestovaní sa zmluvné strany dohodli na cene za 78.000 kusov borovice sosny vypestovanej zhotoviteľom a prevzatej objednávateľom určenej nasledujúcim spôsobom: 2,90 Sk/kus, t.j. 226.200 Sk za 78 000 kusov, od toho sa odpočítali ceny semenáčikov dodaných objednávateľom vo výške 85 000 Sk, cenu vykonaných prác objednávateľa - škôlkovanie 36.964 Sk, so započítaním pohľadávky objednávateľa voči zhotoviteľovi z faktúr č. 194/98 a 195/98 vo výške 29.436,43 Sk, t.j. 74.799,57 Sk, napriek tomu je v dodatku uvedený vytvorený zisk 74.000 Sk, čo je rozdiel 4.799,57 Sk. Z takto „vytvoreného" zisku (74.000 Sk) bolo priznané (vyplatené) zhotoviteľovi 37.000 Sk (t.j. 1/2 zisku). Zaplatenie tejto sumy nebolo predmetom tohto súdneho konania, podstatným bol podľa okresného súdu článok III dodatku, v ktorom sa uvádzalo, že zvyšok sadeníc borovice sosny bude predržaný do jesene 2000/ jari 2001 a zmluvné strany sa zaviazali v prípade vytvorenia zisku odpredajom sadeníc vzájomné vysporiadanie vypočítať ako v článku II dodatku. Teda cenu zmluvného plnenia zhotoviteľa bolo možné určiť iba v súčinnosti s objednávateľom, k čomu po uzavretí dodatku k zmluve o nájomnom pestovaní po 12.5.2000 už nedošlo. Z uvedeného vyplývalo, že plnenie objednávateľa bolo podmienené vytvorením zisku odpredajom sadeníc borovice sosny. Objednávateľ žiadne ďalšie sadenice borovice sosny od zhotoviteľa neodobral, neodpredal a nedosiahol žiadny zisk. V konaní pred okresným súdom nebol tvrdený zisk a ani preukázaný zisk za odpredaj sadeníc borovice sosny nad odobraté a uhradené množstvo 78.000 kusov. Ďalej okresný súd poukázal na to, že v zmluve o nájomnom pestovaní sa zhotoviteľ zaviazal škôlkovať 300.000 kusov borovice sosny, ale vo faktúre č. 1/2003 si uplatnil odplatu za škôlkovanie až 381.375 kusov borovice sosny po 2,90 Sk, čo bolo nad rámec zmluvy o nájomnom pestovaní a zhotoviteľ vychádzal z inventúry objednávateľa ako rozdiel inventúrou zistených sadeníc borovice sosny 459.375 kusov - 78.000 odobratých kusov, t.j. 381.375 kusov po 2,90 Sk, t.j. 1.105.987,50 Sk (36.712,06 Eur). Na takéto plnenie nemal podľa okresného súdu žalobca voči žalovanému nárok z dôvodov, „ktoré uviedol súd vyššie (podmienené plnenie dosiahnutím zisku za odpredaj borovice sosny objednávateľom). Preto súd návrh v časti o zaplatenie 36.712,06 eur s úrokom z omeškania 24,25% ročne od 8. 5. 2003 až do zaplatenia zamietol.“ Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že za vypestovanie semenáčikov a sadeníc duba zimného 1/0 a 2/0 zo semena dodaného objednávateľom a jeho vysiatia sa zmluvné strany dohodli na dobe plnenia pre semenáčiky 1/0 jar 1999 a pre semenáčiky 2/0 jar 2000 s tým, že škôlkovanie sa vykoná v máji 1998 prostriedkami objednávateľa, ktorých cena bola určená nasledovným spôsobom: „Semenáčiky duba 1/0 po 1,20 Sk/kus bez DPH; 2/0 po 1,80 Sk/kus bez DPH, z ktorej ceny si objednávateľ odpočíta náklady za výsev semena Duba zimného v máji 1998 v plnej výške a cena „bude vyplatená zhotoviteľovi v troch častiach": 1/ splátka - naturálna semeno v množstve 1572 kg za 35 Sk/kg, t.j. 55.020 Sk. 2/ splátka za „odobraté semenáčiky a sadenice" po odpočítaní nákladov objednávateľa. V zmluve o nájomnom pestovaní bolo dohodnuté, že zhotoviteľ vypestuje semenáčiky a sadenice iba pre objednávateľa a nesmie ich odpredať a ani inak s nimi obchodovať. Iné použitie je možné len po písomnej dohode oboch strán tejto zmluvy. Na rozdiel od odplaty za borovicu sosnu nebolo plnenie odplaty za dub zimný podmienené vytvorením zisku odpredajom.“ Bývalý štatutár odštepného závodu žalovaného, Ing. Stanislav Bystriansky písomne dňa 08.01.2007 a ústne na pojednávaní potvrdil, že sa so zhotoviteľom dohodol na splatnosti za plnenie zo zmluvy o nájomnom pestovaní, lebo takéto ustanovenie absentovalo v zmluve tak, že zhotoviteľ vystaví faktúru (daňový doklad) najneskôr v prvom polroku 2003, ktorej podkladom bude odber objednávateľa za jeseň 2000 a jar 2001 a faktúra bude splatná do 14 dní od doručenia. Žalovaný tvrdil, že k odberu duba zimného od zhotoviteľa nikdy nedošlo, ale z obsahu zmluvy o nájomnom pestovaní vyplývalo, že postačovalo, aby zhotoviteľ vypestoval semenáčiky a sadenice duba zimného. Zhotoviteľ si uplatnil právo na zaplatenie ceny sadeníc duba zimného faktúrou doručenou žalovanému 23.4.2003 vo výške 849.600 Sk za plnenie jeseň 2000 až jar 2001 za 472.000 kusov duba zimného po 1,80 Sk, t.j. 849.600 Sk (28.201,55 Eur). Žalobca vychádzal z inventarizácie semenáčikov a sadeníc k 29.10.1999 duba zimného 2/0 odkazujúc na špecifikáciu 1451244-001 (č.l. 15 spisu). Žalovaný rozporoval množstvo i cenu požadovanú žalobcom. Zhotoviteľ ako veriteľ v prvom polroku 2003 uplatnil právo na zaplatenie odplaty za vypestovanie duba zimného, ale bez zohľadnenia nákladov na semeno a práce vykonané pri pestovaní objednávateľom. Žalobca a jeho právny predchodca vychádzali z inventarizácie vykonávanej žalovaným na všetkých plochách žalovaného s tým, že pestovateľské plochy duba zimného prevádzkované právnym predchodcom žalobcu, boli označené kódom Lesnej škôlky č. 1451244-001. Žalovaný sa bránil, že v inventúrach pod týmto kódom boli evidované všetky semenáčiky a sadenice duba zimného náležiace žalovanému (objednávateľovi). „Číselný kód je označením pôvodu osiva č. 1451244-001. Odporca svoje tvrdenie preukázal predložením fotokópie listu o pôvode semena duba zimného č. L135, ktoré nadobudol od Pozemkového spoločenstva Zajkov, Krčava 072 51 v celkovom množstve 6000 kg (či. 564). Z tohto celkového množstva odobratého právnym predchodcom odporcu bolo právnemu predchodcovi navrhovateľa odovzdaných na výsev 1572 kg po 35 Sk/kg, t.j. v cene 55.020 Sk. Poukazoval aj na to, že podľa inventúry semenáčikov a sadeníc k 31. 8. 2001 na všetkých plochách vysiatych dubom zimným s kódom 1451244-001 bolo zistených už len 41 900 kusov.“ Reálne nebolo možné zistiť z výsledkov inventarizácie skutočný počet, respektíve inventúrou zistený počet (množstvo) semenáčikov a sadeníc duba zimného pestovaných na plochách, ktoré prevádzkoval právny predchodca žalobcu. Podľa slovenskej technickej normy pre lesné semenárstvo STN 481211 je klíčivosť, životnosť čistých semien duba zimného 70%. Podľa tejto technickej normy na 1 kg hmotnosti semena duba zimného pripadá 380 kusov. 1572 kg x 380 kusov semien je 597 360 kusov a z toho 70% predstavuje 418.152 kusov, čo je menej, ako to, čo tvrdí navrhovateľ (472.000 kusov). Žalovaný predložil okresnému súdu rozbor osiva č. 1451244-001, ktoré vykonal Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Výskumná stanica Liptovský Hrádok (č.l. 562, 563) č. 0239/1/98. Podľa tohto rozboru bola klíčivosť semien v kilograme 144 kusov a z toho počet životaschopných semien v kilograme 160 kusov. Národné lesnícke centrum vo Zvolene vo svojom odbornom vyjadrení uviedlo, že získanie väčšieho počtu ako 370.280 kusov semenáčikov duba zimného z 1.572 kg žaluďov, je nemožné. Pri najoptimálnejších klimatických podmienkach v laboratóriu a pri vysokom materiálnom a strojovom vybavení, je väčší počet kusov semenáčikov z 1.572 kg ako 226.368 kusov nereálny. Národné lesnícke centrum vychádzalo vo svojom odbornom vyjadrení z rozborov kvality semena duba zimného s evidenčným kódom 1451244-001. Na základe popisu stavu v Lesnej škôlke Trnovec a znalosti miestnych klimatických pomerov bolo pri jarnom výseve duba zimného nereálne, aby bola výťažnosť z 1 kg semena väčšia ako 100 kusov semenáčikov, čo zodpovedá z 1572 kg počet semenáčikov 157.200 kusov. V odbornom vyjadrení Národné lesnícke centrum (č.l. 561 spisu) uviedlo, že interná smernica žalovaného pre oceňovanie nedokončenej výroby sadbového materiálu je hodnoverná v časti pri údajoch o stanovení strát pestovania a vyzdvihovania, ako aj pri údajoch o dosiahnutej výťažnosti z 1 kg semena pri pestovaní semenáčikov z uvedených hospodárskych drevín (duba zimného). Preto pri určení množstva sadeníc duba zimného okresný súd vychádzal z odborného vyjadrenia a ustálil jeho počet na 157.200 kusov duba zimného vypestovaného z 1572 kg semena duba zimného na plochách prevádzkovaných právnym predchodcom žalobcu. Ďalej okresný súd vychádzal zo smernice žalovaného, na ktorú odkázalo aj Národné lesnícke centrum, keď prirodzené straty pri dorastení jednoročných sadeníc na dvojročné sú 15%, pri dorastení dvojročných na trojročné sú 10%. Vyššie uvedenému zodpovedá úbytok duba zimného v prvom roku 15% zo 157.200 kusov, t.j. 23.850 kusov. Po prvom roku prežije zo 157.200 kusov 133.620 kusov. Po druhom roku sú straty 10% zo 133.620 kusov, t.j. 13.362 kusov, teda prežije 120.258 kusov duba zimného. Iným presnejším spôsobom nebolo možné zistiť množstvo dopestovaného duba zimného na plochách prevádzkovaných právnym predchodcom žalobcu. Preto okresný súd ustálil počet na 120.258 kusov, čo mu pri dohodnutej cene 1,80 Sk za kus zodpovedá 216.464,40 Sk. Táto suma je znížená o cenu semena dodaného právnym predchodcom žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu v sume 55.020 Sk, t.j. 161.444,40 Sk, ďalej znížená o oprávnené a preukázané náklady právneho predchodcu žalovaného vynaložené na pestovanie semenáčikov a sadeníc duba zimného na plochách prevádzkovaných právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný preukázal vynaložené náklady vo výške 16.676,90 Sk, najmä listinnými dôkazmi, prehláseniami svojich zamestnancov, že pracovali na Lesnej škôlke Trnovec, cenníkom sadzby výkonov, zoznamom použitých prostriedkov a evidenciou výkonov svojich zamestnancov, ďalej záznamami o prevádzke motorových vozidiel. K sume 16.676,90 Sk dospel výpočtom úkonov „1/ rotavátorovanie 13 hodín po 38 Sk s prémiami 20%, t.j. 593 Sk; za použitie traktora 13 hodín po 120 Sk, 1.560 Sk, 2/ výsev duba zimného 8 hodín po 38 Sk s 20% prémiami 365 Sk, obsluha pri siatí 8 hodín, dve ženy za 30 Sk + 20% prémie, t.j. 576 Sk, za použitie traktora 8 hodín po 120 Sk, t.j. 960 Sk, za použitie sejačky z odštepného závodu Saštín (faktúra 162/98 vo výške 50%), t.j. 6.583 Sk, 3/ doprava zamestnancov a semena dva dni po 50 km za 14,50 Sk, spolu 1.450 Sk, 4/ finančné odvody právneho predchodcu odporcu 38%, t.j. 583 Sk, 5/ režijné náklady strediska právneho predchodcu odporcu 72,80%, t.j. 4.006,90 Sk, celkom spolu 16.676,90 Sk. Vyššie uvedeným spôsobom po odpočítaní nákladov vynaložených právnym predchodcom odporcu súd dospel k oprávnenému nároku navrhovateľa za pestovanie semenáčikov a sadeníc duba zimného vo výške 104.767,50 Sk, čo je 4.805,40 eur (1,80 Sk x 120 258 kusov = 216.464,40 Sk - 55.020 Sk-16.676,90 Sk).“ Žalovaný sa bránil vadným plnením právneho predchodcu žalobcu pri nájomnom pestovaní duba zimného, ale žiadnym spôsobom svoje tvrdenie nepreukázal a ani si neuplatnil nároky zo zodpovednosti za vadné plnenie, navyše semenáčiky a sadenice duba zimného právny predchodca žalovaného od právneho predchodcu žalobcu nikdy neodobral a zostali na pestovaných plochách, čo preukazuje aj správa žalovaného zo dňa 5.6.2003 (č.l. 304-306 spisu). Správu vypracoval Ing. Stanislav Bystriansky a poukazoval na nevýhodnosť zmlúv o nájomnom pestovaní uzatváraných bývalým riaditeľom právneho predchodcu žalovaného Ing. Ondrejom Makarom, nasýtenosť trhu a podobne. Nikdy počas celého konania nebol produkovaný dôkaz, že by právny predchodca žalobcu reálne neplnil (pestovaním semenáčikov a sadeníc) zo zmluvy o nájomnom pestovaní na plochách, ktoré prevádzkoval (užíval) v Lesnej škôlke Trnovec (Ratkovo - Ratkovie). Na stretnutí žalovaného a právneho predchodcu žalobcu, za ktorých konali Ing. Stanislav Bystriansky a Miloš Spilý, ktoré sa uskutočnilo 29.4.2002, sa žalovaný zaviazal, že právnemu predchodcovi žalobcu zašle zistené vady kvality dopestovaného materiálu najneskôr do konca apríla 2003 a pred touto dobou nebude právny predchodca žalobcu požadovať cenu za vypestovanie materiálu, k čomu zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Tomuto zodpovedá aj následné potvrdenie z 8.1.2007 vydané Ing. Stanislavom Bystrianskym, podľa ktorého mal zhotoviteľ fakturovať najneskôr v prvom polroku 2003 za plnenia za obdobie jeseň 2000 až jar 2001 s dohodnutou splatnosťou do 14 dní od doručenia faktúry. Písomná forma sa vzťahovala iba na zmenu zmluvy o nájomnom pestovaní v časti použitia semenáčikov a sadeníc. Inak bolo možné robiť ostatné zmeny zmluvy formou dodatku potvrdeného obidvoma stranami bez uvedenia písomnej alebo ústnej formy a aj písomne uzavretú zmluvu, uzavretú medzi podnikateľmi, pri ich podnikateľskej činnosti, je možné zmeniť ústne, ak si účastníci nevymienia písomnú formu zmeny zmluvy, čo v tomto prípade neurobili (okrem ustanovení o použití vypestovaných semenáčikov a sadeníc). Žalovaný sa bránil premlčaním pohľadávky žalobcu, ale je zrejmé, že právny predchodca žalobcu si uplatnil právo na plnenie v zmysle dohody s právnym predchodcom žalovaného, najneskôr v prvom polroku 2003, t.j. do 30.6.2003. Faktúra s uplatnením ceny plnenia za dub zimný bola žalovanému doručená 23.4.2003 a splatná bola do 14-dní od doručenia, t.j. 7.5.2003. Dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. od 8.5.2003 bol žalovaný v omeškaní s plnením. Výška úroku z omeškania nebola zmluvne dojednaná, preto je úrok z omeškania určený podľa § 763a OBZ, § 369 OBZ účinného do 31.1.2004 v spojení s § 502 OBZ. Žalobca nepreukázal, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky požadované za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla dlžníka 23,25%. Okresný súd zistil, že podľa oznámenia priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v podnikateľskej sfére ku dňu uzavretia zmluvy zverejnené na internete Národnou bankou Slovenska boli obvyklé úroky požadované za úvery 21,26% ročne. Preto úrok z omeškania je vyšší o 1%, čomu zodpovedá 22,26% ročne, preto okresný súd žalobu zamietol aj v časti rozdielu úroku z omeškania požadovaného žalobcom vo výške 24,25% a súdom priznaného úroku z omeškania 22,26% ročne, t.j. 1,99% ročne. Čo sa týkalo premlčania, všeobecná premlčacia doba v Obchodnom zákonníku je štvorročná a ani zmena v osobe dlžníka a veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 397, § 400 OBZ). Podľa § 392 ods. 1 OBZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa má záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Pohľadávka žalobcu sa stala splatnou 7.5.2003. Žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 23.4.2007, teda ešte pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty počítanej od splatnosti pohľadávky žalobcu. Okresný súd považoval za potrebné uviesť, že vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých právny predchodca plnil zo zmluvy pestovaním semenáčikov a sadeníc nemajú vplyv na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi za činnosti vykonávané právnym predchodcom žalobcu vzhľadom na charakter plnenia, ktorý spočíval v pestovateľskej činnosti a ani v tom čase nedošlo k zmareniu plnenia z dôvodu vlastníckych vzťahov. Ani vnútorné vzťahy v obchodnej spoločnosti (právneho predchodcu žalobcu) a jeho vzťahy k tretím osobám nemajú vplyv na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi. Pri postúpení pohľadávky mohol dlžník použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky podľa § 529 ods. 2 OZ (k obrane žalovaného na záväzky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému). Spôsob (včasnosť a pod.) fakturácie nemá vplyv na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi, lebo predmetom konania nie je úhrada faktúry, ale zaplatenie pohľadávky zo záväzkového vzťahu a právny predchodca svoju pohľadávku iba uplatnil vystavením faktúry. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Okresný súd podľa žalobcu nesprávne právne posúdil dohodu obsiahnutú v Dodatku k zmluve o nájomnom pestovaní semenáčikov a sadeníc lesných drevín zo dňa 12.05.2000, keďže: „- podľa čl. II písm. a) dodatku výsadbyschopné sadenice vyzdvihnuté na jeseň 1999 a jar 2000 v množstve spolu 78.000 ks sa ohodnotia cenníkovou cenou platnou pre Lesy SR, š. p. t.j. - 2,90 Sk. Pod písm. b)-d) strany dohodli vyporiadanie jednotlivých nákladov objednávateľa a ich odpočítanie od ceny, ktorú ma dostať zhotoviteľ. - podľa čl. III dodatku Zbytok sadeníc borovice bude predržaný do jeseň 2000/jar 2001. Zmluvné strany sa zaväzujú v prípade vytvorenia zisku odpredajom sadeníc vzájomné vysporiadanie vypočítať ako v čl. II.“ Z uvedeného ustanovenia nevyplývalo, že by sa strany dohodli na tom, že v prípade, ak objednávateľ sadenice neodpredá, nepatrila by zhotoviteľovi, ktorý zmluvné plnenie poskytol, vôbec žiadna odplata. Z citovanej vety nevyplýva ani to, že zaplatenie odmeny bolo podmienené vytvorením zisku. Citovaná veta vyjadruje len tú skutočnosť, že v takom prípade, ak sa odpredajom sadeníc nejaký zisk vytvorí, strany sa vzájomne vysporiadajú postupom ako je uvedený v čl. II. Ďalšie dôkazy v konaní svedčili tak isto o tom, že strany jednoznačne predpokladali cenu za borovicu sosnu bez ohľadu na jej ďalší odpredaj. Podľa Záznamu z jednania k nájomnému pestovaniu v škôlke Ratkovie zo dňa 29.04.2002, ohľadne ceny za nájomné pestovanie bolo potvrdené, že pri sosne platí cena 2,90 Sk za kus a pri dube platí cena 1,80 Sk za kus. Ohľadne množstva dopestovaného materiálu sa zhodli, že množstvo dopestovaného materiálu je potvrdené v inventúrach, ktoré robili pracovníci u objednávateľa. Tieto „inventúry budú aj odovzdané Lesnej škôlke“. Od vystavenia faktúr a ich doručenia žalovanému tento nikdy nenamietal, že bolo dohodnuté, že plnenie má poskytnúť iba v prípade vytvorenia zisku. Ing. Bystriansky na pojednávaní konanom dňa 22.03.2010 uviedol, že „....Pre objektivitu chcem uviesť, že v určitom období bola borovica sosna výsadby schopná, ale neboli schopní sme ju predať a distribuovať odberateľom. na otázku samosudkyne svedok uvádza: „pri nájomnom pestovaní stromčekom nájomný pestovateľ obdržal semená alebo sadenice od lesov, vypestoval ich. Lesy platili po ich vyzdvihnutí od nájomného pestovateľa, keď bol k dispozícii odberateľ, pričom stromčeky sa používali aj pre vnútropodnikovú potrebu alebo na predaj. Pán Spilý bol jeden z prvých nájomných pestovateľov, ktorý aj tlačil na lesy. Chcel to zaplatiť. Z našej strany sme sa ho snažili uhovoriť a robiť rôzne obštrukcie. Bolo to značné množstvo sadeníc a podnik nemal peniaze. Každý rok sa však situácia menila, čiže sa mohla zmeniť, preto sme sa dohodli na tom, že sa stromčeky podrežú, aby sa tak spomalil rast. Borovica však prerástla a následne bola napadnutá chorobou. na otázku zástupcu žalobcu, kedy nastal moment splnenia záväzku o nájomnom pestovaní stromčekov žalobcom, svedok uvádza: ..dopestovaním sadeníc, keď žalobca dopestoval sadenice podľa zmluvy splnil svoj záväzok, bez ohľadu na to, či sme ich predali alebo nie. On hneď mohol žiadať úhradu za dopestovanie duba a borovice. My sme sa mohli voči tomu len brániť. Napríklad ako v prípade dubu, to čo som uvádzal ja, že niektoré sadenice nespĺňajú normu, ale to by bolo potrebné aj preukázať, čo sa nikdy nestalo. V prípade borovíc je to úplne jednoznačné, tie dokonca prerástli.: na otázku zástupcu žalobcu, kto bol povinný vyzdvihnúť dopestované sadenice, svedok uvádza: „musel by som vidieť zmluvu, ako je to tam upravené. Zrejme však bolo záujmom Semenolesu, aby dopestované sadenice vyzdvihol a preukázal, čo nie je v súlade so zmluvou. Sadenice už nebolo možné viac predržiavať. V prípade vyzdvihnutia sadeníc nie je možné ich skladovať dva roky. Potom ostali už len tie možnosti, ktoré som uvádzal a to spáliť ich.“ Z výpovede Ing. Bystrianskeho ako vtedajšieho riaditeľa žalovaného jednoznačne vyplývalo, že keby si bol žalovaný vyzdvihol sadenice borovice sosny v riadnom termíne, tak ako bolo dohodnuté v pôvodnej Zmluve o nájomnom pestovaní semenáčikov a sadeníc lesných drevín, t.j. jar 1999 alebo jar 2000, bolo možné sadenice odpredať a vytvoriť zisk, čo sa však nestalo z dôvodov na strane žalovaného. Vzhľadom na to, že nedošlo k zmluvne dohodnutému vyzdvihnutiu v čase, keď boli sadenice súce na odpredaj a sadenie, sadenice neskôr prerástli, boli napadnuté chorobou a žalovaný ich nechal spíliť a následne spáliť. Z uvedeného taktiež vyplývalo podľa žalobcu, že nebolo pravdivé tvrdenie okresného súdu, že objednávateľ žiadne ďalšie sadenice borovice sosny od zhotoviteľa neodobral, keďže nielen z výpovede p. Bystrianskeho, ale aj z listinných dôkazov a výpovedí ďalších svedkov vyplývalo, že borovicu sosnu nechal z dôvodu prerastenia žalobca spíliť a následne spáliť (napr. potvrdenie OZ SEMENOLES zo dňa 11.10.2006, výpoveď svedka U. W.). Jednoznačne bolo teda preukázané, že k vyzdvihnutiu dopestovaného materiálu žalovaným došlo. Ďalšou podstatnou skutočnosťou bol podľa žalobcu poukaz okresného súdu na to, že v zmluve o nájomnom pestovaní sa zhotoviteľ zaviazal škôlkovať 300.000 kusov borovice sosny, ale vo faktúre č. 1/2003 si uplatnil odplatu za škôlkovanie až 381.375 kusov borovice sosny po 2,90 Sk, čo bolo nad rámec zmluvy o nájomnom pestovaní a zhotoviteľ vychádzal z inventúry objednávateľa. Nebolo zrejmé, prečo okresný súd poukázal na to, že si žalobca uplatnil odmenu nad rámec dohodnutého plnenia, keďže sadenice pre žalobcu poskytol žalovaný a ako vychádzalo aj z konštatovania okresného súdu, pri vyhotovení faktúry vychádzal žalobca rovnako výlučne z podkladov žalovaného - jeho inventúry. Ak aj mal žalovaný v čase podpisu zmluvy záujem o preškôlkovanie cca 300.000 ks sadeníc borovice sosny, ale fakticky žalobcovi na preškôlkovanie poskytol až 459.375 ks, žalobca má nárok na zaplatenie odplaty za skutočné množstvo preškôlkovaných sadeníc. Poukázal pritom aj na § 549 ods. 1 OBZ. V odvolaní žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný, resp. jeho právni zástupcovia sa vyjadrovali k inventúre semenáčikov a sadeníc k 29.10.1999, pričom išlo o inventúru, ktorú použil žalobca ako podklad pri uplatnení svojich pohľadávok voči žalovanému (inventúra je obsahom súdneho spisu na č.l. 14-15 spisu). Právna zástupkyňa žalovaného „vo svojom odvolaní zo dňa 21.7.2007 proti rozsudku Okresného súdu na strane 2 uviedla: „Súd sa ani nezaoberal skutočnosťou, či sa v skutočnosti jedná o inventúru odporcu." Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní zo dňa 30.9.2010 k inventúre semenáčikov a sadeníc k 29.10.1999 uviedla: „Je to inventúra, ale čísla znamenajú majetok žalovaného k určitému dátumu. Je to stav celého majetku žalovaného, teda stromčekov pestovaných na majetku žalovaného, nielen v lesnej škôlke Ratkovie. Týka sa to aj duba zimného. Teda celkový počet stromčekov duba zimného pestovaných na majetku žalovaného k dátumu inventúry 29.10.1999 bol 472 700 kusov." Právny zástupca odporcu na pojednávaní zo dňa 5.5.2010 uviedol: „Štátny podnik Semenoles vykonával v tom čase inventúry všetkých semenáčikov a sadeníc a to aj takých, ktoré pestoval sám, aj takých, ktoré boli pestované jednotlivými podnikateľskými subjektami pre neho na základe zmlúv o nájomnom pestovaní." Z citovaných stanovísk bolo teda podľa žalobcu zrejmé, že právna zástupkyňa žalovaného najprv spochybnila, že ide o inventúru žalovaného a následne spochybnila, že položka 472.700 kusov v inventúre sa týka Lesnej škôlky Ratkovie, pričom tvrdila, že položka 472.700 kusov v inventúre predstavovala celkový počet stromčekov duba zimného pestovaných na majetku žalovaného. Ani jedno z uvedených tvrdení sa nezakladá na pravde. Inventúra semenáčikov a sadeníc k 29.10.1999, ktorú použil žalobca ako podklad pri uplatnení svojich pohľadávok voči žalovanému (č.l. 14-15 spisu), na strane 2, riadok štvrtý, obsahuje tieto údaje: drevina: DBZ, uznaná jednotka: 1451244-001, vek: 2/0, množstvo v tis. Ks: 472,7. Žalovaný na základe výzvy okresného súdu predložil do súdneho spisu okrem iných aj nasledovné doklady: „Inventarizácia sadbového materiálu k 31.8.1998 Inventúra sadbového materiálu Semenoles š.p. (k 31.8.1998)“. Z predloženého dokladu „Inventarizácia sadbového materiálu k 31.8.1998" jednoznačne vyplýva, že š.p. Semenoles osobitne evidoval zmluvné pestovanie semenáčikov a sadeníc jednotlivými pestovateľmi. Na strane 8 inventarizácie (Príloha č. 1) sú pri zmluvnom pestovateľovi „Trnovec" uvedené tieto údaje: pestovateľ: Trnovec, drevina: DB, vek: 1/0, ID kód: 1451244-001, počet ks.: 422 000, tis. ks.: 422. V predloženom doklade „Inventúra sadbového materiálu Semenoles š.p. (k 31.8.1998)“ sú na strane (Príloha č. 2) uvedené tieto údaje: pestovateľ: Trnovec, drevina: DB vek: 1/0, ID kód: 1451244-001, tis. ks.: 422. Z týchto dokladov jednoznačne a nesporne vyplývali podľa žalobcu závažné a pre toto konanie podstatné skutočnosti: „kód 1451244-001 je nezameniteľným kódom týkajúcim sa zmluvného pestovania duba zimného v Lesnej škôlke Ratkovle - Liptovský Trnovec k 31.8.1998 - po prvom vegetačnom období po výseve duba (preto je vek označený 1/0) tento vzišiel v počte 422 000 kusov š.p. Semenoles vo svojej evidencii striktne rozlišoval vlastnú pestebnú činnosť a pestebnú činnosť vykonávanú na základe zmluvy.“ Týmito dôkazmi bola podľa žalobcu jednoznačne preukázaná nepravdivosť citovaných tvrdení žalovaného a jeho zástupcov ohľadne inventúry z roku 1999. Bolo zrejmé, že: „Inventúra semenáčikov a sadeníc k 29.10.1999 je inventúrou žalovaného položka 472 700 kusov v inventúre sa týka iba Lesnej škôlky Ratkovie kód 1451244-001, je nezameniteľným kódom týkajúcim sa zmluvného pestovania duba zimného v Lesnej škôlke Ratkovie položka 472 700 kusov v inventúre nepredstavuje celkový počet stromčekov duba zimného pestovaných na majetku odporcu, ale len v Lesnej škôlke Ratkovie.“ Ohľadne rozdielu v počte kusov medzi inventúrou z 31.8.1998 (422 000 kusov) a inventúrou z 29.10.1999 uviedol, že k 31.8.1998 mali sadenice duba za sebou len prvé vegetačné obdobie (preto je vek označený ako 1/0). Vegetačné obdobie je pritom charakterizované ako obdobie ohraničené nástupom a ukončením na dni s priemernou dennou teplotou vyššou ako 10°C. V roku 1999 - po druhom vegetačnom období (preto je vek v inventúre označený ako 2/0) - sa počet sadeníc zvýšil na 472.700 kusov. Odchýlka môže byť spôsobená aj použitou metodikou sčítania. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom odvolaní zo dňa 21.7.2007 proti rozsudku okresného súdu na strane 2 uviedla: „Súd nevykonal žiaden dôkaz na zistenie koľko semenáčikov a sadeníc duba zimného sa mohlo z množstva 1 572 kg semena vypestovať. Ak by tak vykonal, dospel by k záveru, že z uvedeného množstva semena sa mohlo dopestovať maximálne 157 200 ks semenáčikov a sadeníc duba zimného“. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zo dňa 5.5.2010 uviedol: „Popieram množstvo semenáčikov Duba zimného 472.000 kusov, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu vypestované Lesnou škôlkou s.r.o. ... V tejto súvislosti poukazujem na publikáciu Lesné semenárstvo na Slovensku, kde je na strane 56 uvedené u Duba zimného počet dopestovaných semenáčikov z 1 kg semena 150 kusov. Pokiaľ by sme sa držali tejto odbornej publikácie, z množstva semena vysiateho v Lesnej škôlke Trnovec, teda 1572 kg, by bolo možné dopestovať 235.000 ks semenáčikov. Pokiaľ by sme mali vychádzať zo Slovenskej technickej normy, na daný prípad sa vzťahuje Slovenská technická norma č. 481211, táto technická norma pri Dube zimnom počíta s priemernou čistotou 95% a priemernou klíčivosťou 70%. Pri množstve 1572 kg semena Duba zimného, ktorý mal byť vysiaty v Lesnej škôlke Trnovec, z tohto množstva bolo možné dopestovať maximálne 397.244 kusov semenáčikov. V tejto súvislostí poukazujeme na to, že normovaná strata pri semenáčikoch z prvého roku do druhého roku života predstavuje 10% a v každom ďalšom roku 5% počtu jedincov." Z citovaných tvrdení žalovaného bolo podľa žalobcu zrejmé, že tento pri možnostiach, koľko kusov semenáčikov duba zimného je možné vypestovať z 1.572 kg semena, uvádzal hneď tri údaje: 21.7.2007 uvádza počet 157 200 kusov, 5.5.2010 uvádza najprv 235 000 kusov, 5.5.2010 uvádza následne 397 244 kusov. Argumentácia žalovaného bola nejednoznačná a nepreukázateľná - právni zástupcovia žalovaného v každom svojom podaní uvádzali iný údaj. Žalobca pritom od počiatku uvádza jediný relevantný údaj - údaj z originálnej inventúry žalovaného, ktorú mu sám žalovaný predložil. Zo žalovaným predloženého dokladu „Inventarizácia sadbového materiálu k 31.8.1998" jednoznačne podľa žalobcu vyplývalo, že š.p. Semenoles osobitne evidoval zmluvné pestovanie semenáčikov a sadeníc jednotlivými pestovateľmi. Na strane 8 inventarizácie (Príloha č. 1) sú pri zmluvnom pestovateľovi „Trnovec" uvedené tieto údaje: pestovateľ: Trnovec, drevina: DB, vek: 1/0, ID kód: 1451244-001, počet ks: 422 000 tis. ks.: 422. V predloženom doklade „Inventúra sadbového materiálu Semenoles š.p. (k 31.8,1998)" boli na strane (Príloha č. 2) uvedené tieto údaje: pestovateľ: Trnovec, drevina: DB vek: 1/0, ID kód: 1451244-001, tis. ks.: 422“ Žalovaný vo svojich inventúrach, ktoré sám predložil okresnému súdu, uvádzal pri drevine dub zimný počet semenáčikov duba zimného - 422.000 kusov. Bolo teda podľa žalobcu zrejmé, že sám žalovaný vo svojej inventúre kvantifikoval počet semenáčikov, vzídených po prvom vegetačnom období (leto 1998) vo výške 422.000 kusov. Tento počet bol vyšší, ako sú výsledky všetkých žalovaným produkovaných výpočtov. Ak bola „...Inventúra sadbového materiálu Semenoles š.p. (k 31.8.1998)" - pravdivá, v skutočnosti došlo k výsevu vyššieho množstva semena duba zimného. O pravosti inventúry pritom niet pochýb - bola predložená priamo odporcom. Svedok Ing. Stanislav Bystriansky, bývalý riaditeľ odporcu na pojednávaní konanom dňa 22.03.2010 okrem iného - Vzhľadom na množstvo Duba zimného 472,7 v tisícoch je to na 90% lesná škôlka Radkovie v Trnovci. Svedok ukazuje na strane čl. 15 štvrtý riadok. Usudzujem aj z toho, že je to veľké množstvo a na jochách toľko nebolo. To isté sa týka aj borovice sosny. - Čo sa týka toho dubu zimného, tam som si istý na 99% tak ako to je v súlade s inventúrnym záznamom. - Za dobu troch rokov som tam bol možno 5 či 6 krát. Pri inventúrach, pri podrezávaní a pri pálení. - na otázku zástupcu žalobcu, či korešpondoval inventúrny stav so skutočným stavom v lesných škôlkach, svedok uvádza: „v zásade áno. Existoval na to podnikový systém. Na inventúry bola potom naviazaná aj distribúcia celého podniku. Vznikali len štatistické odchýlky. Inventúry sa robili na celý majetok štátneho podniku. Určil sa termín pre celé Slovensko, vrátane inventarizácie škôlok. Pre jednotlivé škôlky sa určili inventarizačné komisie. Potom sa fyzicky rátal stav v lesných škôlkach. Podnik mal na to vlastnú metodiku, ktorá bola pomerne presná a štatisticky overená. Ja som potom podpisoval inventúrne záznamy s tým, že som ich fyzicky videl a majú všetky náležitosti, ktoré sa pre vykonanie inventúry vyžadovali“. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podkladom fakturácie žalobcu vo vzťahu k množstvu dopestovaných semenáčikov duba zimného bola inventúra, ktorú vykonal a predložil mu priamo žalovaný. Taktiež je zrejmé, že po vystavení faktúr žalobcom žalovaný nikdy nespochybňoval množstvo vypestovaného duba zimného, urobil to až v tomto konaní. Okresný súd sa napriek tomu, že „pravosť inventúry a správnosť jej metodiky bola potvrdená svedeckými výpoveďami stotožnil s vyjadrením Národného lesníckeho centra, koľko semenáčikov duba zimného je možné vyprodukovať z množstva 1572 kg, čo je údajné množstvo semena dodaného navrhovateľovi. Je pritom nutné uviesť, že dodanie ako aj výsev semena vykonával priamo odporca, pričom súdu nijako nepreukázal, či na vysiatie v Lesnej škôlke právneho predchodcu odporcu použil skutočne len tvrdených 1572 kg. Z predloženej listiny vyplýva, že od Pozemkového spoločenstva Zajkov nadobudol až 6000 kg semien a teda vzhľadom na vykonanú inventarizáciu v skutočnosti muselo dôjsť zo strany odporcu k výsevu vyššieho počtu semien duba zimného ako deklaroval, čo je po overení pravosti inventúr odporcu jediné možné vysvetlenie väčšieho množstva semenáčikov duba zimného a potvrdzuje aj prax odporcu, keďže aj v prípade borovice sosny značne prevýšil pôvodné zmluvne dohodnuté množstvo poskytnutých sadeníc.“ Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP žiadal žalobca odvolací súd, aby: „Rozsudok prvostupňového súdu zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu okrem časti úroku z omeškania vo výške 1,99% ročne od 08.05.2003 zo žalovanej sumy 64.913,61 EUR a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia alebo rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.“ Proti rozsudku podal odvolanie i žalovaný, ktorý namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP). Žalovaný „od vstupu súčasného pr. zástupcu do konania namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako základnú prekážku úspešnosti žalobou uplatnenej pohľadávky. Na tejto námietke žalovaný zotrváva naďalej, pričom práve tento nedostatok podľa právneho názoru žalovaného bráni tomu, aby bol žalobca v spore čo i len čiastočne úspešný. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobca je v spore vecne aktívne legitimovaný a to vzhľadom k uzavretej zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Lesná škôlka, s.r.o. a žalobcom. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že žalobca bol oprávnený uzavrieť túto zmluvu.“ Žalovaný v odvolaní konštatoval nepredloženie súhlasu postupníka s vymáhaním pohľadávky žalobcom podľa § 530 ods. 1 OZ. Súčasťou súdneho spisu ako príloha č. 1. je skupina listinných dôkazov: str. 27-28 Opätovné oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalobcom, pánom Milošom Spilým Odštepnému závodu SEMENOLES, str. 29-30 príloha oznámenia - Zmluva o postúpení pohľadávky, str. 31-32 Oznámenie p. Miloša Spilého zo dňa 20.05.2008 o postúpení pohľadávok postupcovi Ing. Y. W. r.č. XXXXXX/XXXX, bytom v I. XXX/XX, I. T. doručené LSR, š.p. OZ SEMENOLES dňa 19.12.2008. Z tohto oznámenia vyplývalo, že žalobca postúpil Ing. W. pohľadávky z faktúr č. 2/2003 a 1/2003 ktoré sú predmetom sporu, a to spolu s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s týmito pohľadávkami spojené. Zároveň oznámenie obsahuje nasledovný príkaz udelený žalovanému: „Od doručenia tohto oznámenia ste povinní plniť svoj záväzok novému veriteľovi." „K oznámeniu je pripojené osvedčenie podpisu p. Spilého zo dňa 21.05.2008 notárom JUDr. Vierou Hámorskou str. 33 Oznámenie o postúpení pohľadávok-doplnenie, oznámenie platobného miesta, zo dňa 19.12.2008, doručené LSR, š.p. OZ SEMENOLES dňa 19.12.2008, pričom ide o písomnosť p. Miloša Spilého, ktorú v jeho mene podpísal konateľa jeho vtedajšieho právneho zástupcu, AK Geško, Hulín, v.o.s., JUDr. Richard Hulín. V tomto oznámení je výslovne uvedené: „Relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu postupníka a vymáhanie postúpenej pohľadávky. Na základe § 526 ods. 1 OZ sa zbavíte záväzku výlučne zaplatením dlžnej sumy novému veriteľovi, Ing. Y. W., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom v I. XXX/XX, XXX XX I. T.." Žalovaný v odvolaní citoval § 526 ods. 1, 2 OZ, § 530 ods. 1 OZ. „Žalobca Miloš Spilý ako postupca žalovanému (a súdu) počas celého súdneho konania nepreukázal súhlas Ing. Y. W. ako postupníka s tým, aby pohľadávku vymáhal vo svojom mene Miloš Spilý, a to na účet Ing. Y. W., a to napriek procesnému poučeniu podľa 120 ods. 4 OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nepreukázal svoje oprávnenie vymáhať predmetnú pohľadávku v zmysle § 530 ods. 1 OZ-a teda ani svoju vecnú aktívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní, v dôsledku čoho by odvolací súd mal rozsudok v napadnutom výroku I. zmeniť tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu.“ Podľa právneho názoru žalovaného neprichádza do úvahy taký procesný postup odvolacieho súdu, ktorým by vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko by týmto spôsobom bola žalobcovi poskytnutá neprimeraná pomoc zo strany súdu, ktorý by nedostatok aktivity žalobcu v priebehu prvostupňového konania (a neunesenie dôkazného bremena) nahrádzal vlastnou činnosťou. V odvolaní žalovaný ďalej namietal neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 24.03.2003 medzi postupcom: Lesná škôlka, s.r.o. a postupníkom: Miloš Spilý, predmetom ktorej boli pohľadávky vo výške 1105.987,50 Sk z faktúry č. 1/2003 (odplata za pestovanie borovice sosny) a vo výške 849.600,- Sk z faktúry č. 2/2003 (odplata za pestovanie duba zimného). Svoje oprávnenie vymáhať pohľadávky postupcu Lesnej škôlky, s.r.o. preukazoval žalobca, pán Miloš Spilý, v prebiehajúcom súdnom konaní Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2003, na základe ktorej ako jeden z konateľov tejto spoločnosti ako postupca previedol sám na seba pohľadávky spoločnosti vyúčtované faktúrami č. 1/2003 a 2/2003 v nominálnej hodnote 1955 587,5 Sk za odplatu vo výške 1,00 Sk (čl. II. Zmluvy). „Súčasťou súdneho spisu ako príloha č. 1. je skupina listinných dôkazov: str. 24-26 Čestné prehlásenie JUDr. Ladislava Hrobárika zo dňa 29.01.2010. Z obsahu tohto čestného prehlásenia vyplýva, že JUDr. Ladislav Hrobárik ako druhý spoločník a druhý konateľ spoločnosti Lesná škôlka, s.r.o. nemal o existencii zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi touto spoločnosťou a pánom Milošom Spilým žiadnu vedomosť a nikdy neudelil súhlas s tým, aby sa pohľadávky spoločnosti na pána Spilého previedli.“ Žalovaný citoval § 134 OBZ. Obchodným vedením rozumie sa (uplatniac judikatúru a extenzívny výklad) vnútorná pôsobnosť konateľov. Jedná sa o rozhodovanie všetkých otázok, najmä riadenia chodu spoločnosti s ručením obmedzeným, o obchodnej, personálnej, mzdovej, ekonomickej, účtovnej, technickej, podnikateľskej stratégii, rozhodovanie o schvaľovaní a vydávaní vnútorných firemných smerníc atď. Podľa ustálených obchodných zvyklostí je obchodným vedením rozhodovanie o všetkých otázkach organizačných, technických, vnútornej prevádzky, vedení účtovníctva, obchodnej taktiky, prípravy obchodných zmlúv, personálnej a mzdovej agendy a rozhodovaní o podnikateľských zámeroch, okrem otázok, ktorých rozhodovanie je zverené spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou) a okrem otázok, ktorých rozhodovanie je vyhradené stanovami alebo rozhodnutím (uznesením) valného zhromaždenia valnému zhromaždeniu. Obchodné vedenie je ťažiskom kompetencií konateľov. Rozhodnutia konateľského obchodného vedenia tvoria základ pre právne úkony robené obchodnou spoločnosťou voči tretím osobám. Do obchodného vedenia nepochybne spadá i rozhodovanie spoločnosti o tom, či spoločnosť postúpi svoje pohľadávky tretím osobám a za akých podmienok. Na rozhodnutie konateľov o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky v prospech jedného zo svojich spoločníkov a konateľov, ktoré spadá do obchodného vedenia, sa vyžadoval súhlas väčšiny konateľov, ktorý v posudzovanom prípade udelený nebol. Tvorbu vôle obchodnej spoločnosti, spočívajúcej v rozhodnutí o jej obchodnom vedení, je potrebné odlíšiť od prejavu vôle navonok, ktoré sa realizuje samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Na samotný akt podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje, aby túto podpísali obaja konatelia, keďže každý z nich bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. „To však nijako nezbavuje pána Spilého ako jedného z konateľov spoločnosti získať súhlas druhého z konateľov, ktorý bol zároveň druhým spoločníkom spoločnosti s rovnakým obchodným podielom, na uzavretie takejto zmluvy. Bez súhlasu druhého z konateľov v skutočnosti nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko spoločnosť nikdy relevantným spôsobom neprejavila vôľu takúto zmluvu uzavrieť.“ „Keďže druhou zmluvnou stranou je práve druhý konateľ a druhý spoločník obchodnej spoločnosti, ktorý v snahe obohatiť sa na úkor obchodnej spoločnosti takúto zmluvu podpísal, tento sa nemôže odvolávať na svoju dobromyseľnosť pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky. Práve naopak, z konania žalobcu je nepochybne, že konal so zlým úmyslom poškodiť spoločnosť, a poškodiť aj jej veriteľov.“ V odvolaní žalovaný citoval § 135a ods. 1 OSP a konštatoval, že žalobca „ flagrantným spôsobom porušil svoje základné povinnosti konateľa uvedené v § 135a ods. 1 ObZ a v rozpore so záujmami spoločnosti a druhého spoločníka previedol na seba pohľadávky spoločnosti v nominálnej hodnote takmer 2 000 000,00 Sk za odplatu vo výške 1,00 Sk (pričom je sporné, či vôbec aj odplata v tejto symbolickej výške bola spoločnosti zaplatená). Týmto spôsobom poškodil spoločnosť, poškodil jej druhého spoločníka a zároveň znemožnil veriteľom spoločnosti domôcť sa zaplatenia svojich pohľadávok, z ktorých minimálne pohľadávky veriteľov: štátneho podniku LESY Slovenskej republiky vo výške istiny 38 830,00 Sk, Ing. P. P. vo výške istiny 1100 000,00 Sk boli priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a boli vymáhané v exekučných konaniach voči spoločnosti Lesná škôlka, s.r.o.“. Po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného registra s tým, že táto nemala v čase výmazu žiaden majetok. Druhý spoločník tak nezískal žiaden podiel na likvidačnom zostatku, na ktorý by inak bol mal nárok a rovnako ani veritelia spoločnosti neboli z majetku spoločnosti uspokojení a konanie žalobcu tak malo za následok poškodzovanie veriteľov a citoval „§ 239 TZ: Poškodzovanie veriteľa“. Osobitne žalovaný poukázal na rozhodnutie: „NS SR sp. zn. 2Obo/222/2001, podľa ktorého sa spoločník obchodnej spoločnosti môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorú spoločnosť uzavrela s inými spoločníkmi alebo tretími osobami a ktoré môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku spoločnosti, NS SR sp. zn. 5Obo/83/2008, podľa ktorého sa súd ako predbežnou otázkou môže zaoberať otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, NS ČR sp. zn. 22Cdo/871/2000, podľa ktorého je kúpna zmluva, ktorou dvaja z troch spoločníkov obchodnej spoločnosti previedli majetok spoločnosti za cenu podstatne nižšiu ako trhovú cenu a tak objektívne zmenšili majetok spoločnosti, absolútne neplatným právnym úkonom, je konaním, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a odporujúce dobrým mravom.“ Žalovaný citoval v odvolaní § 39 OZ a § 265 OBZ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku č. I. zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní z dôvodu nepredloženia súhlasu postupníka s vymáhaním pohľadávky žalobcom podľa § 530 ods. 1 OZ. Podľa žalovaného Miloš Spilý ako postupca žalovanému počas celého súdneho konania nepreukázal súhlas Ing. Y. W. ako postupníka s tým, aby pohľadávku vymáhal vo svojom mene Miloš Spilý, a to na účet Ing. Y. W., a to napriek procesnému poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP. „Oprávnenie postupcu vymáhať pohľadávku vyplývalo priamo zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2008 (čl. IV ods. 1 Zmluvy). V apríli 2009 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora. Po oboznámení navrhovateľa a Ing. Y. W. so vzniknutou situáciou došlo medzi stranami dňa 11.05.2009 k podpisu zrušenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2008, na základe ktorého sa veriteľom stal Miloš Spilý. Z tohto dôvodu nebolo nutné preukazovať, že navrhovateľ disponuje súhlasom pohľadávku vymáhať, keďže sa zrušením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2008 stal jej opätovným vlastníkom. Vzhľadom na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2008 je zrejmé, že navrhovateľ je ako súčasný vlastník pohľadávky aj aktívne legitimovaný na jej vymáhanie.“ Žalovaný tiež namietal neplatnosť „Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 24.03.2003 medzi postupcom: Lesná škôlka, s.r.o. a postupníkom: Miloš Spilý, predmetom ktorej boli pohľadávky vo výške 1,105.987,50 Sk z faktúry č. 1/2003 (odplata za pestovanie borovice sosny) a vo výške 849.600,- Sk z faktúry č. 2/2003 (odplata za pestovanie duba zimného).“ Podľa žalovaného je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatná z dôvodu, že druhý konateľ spoločnosti postupcu JUDr. Ladislav Hrobárik nemal vedomosť o tomto postúpení. V tejto súvislosti poukázal žalobca na § 13 OBZ, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia OBZ o jednotlivých obchodných spoločnostiach určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Ustanovenie § 133 ods. 1 OBZ „určuje štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním spoločnosti s ručením obmedzeným nasledovne: štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Za spoločnosť Lesná škôlka s.r.o. konali konatelia spôsobom zapísaným v Obchodnom registri nasledovne: „menom spoločnosti konajú konatelia každý samostatne bez obmedzenia". P. Miloš Spilý nesporne bol konateľom spoločností v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj v čase oznámenia o postúpení. Spoločnosť preto platne a účinne prostredníctvom konateľa uzavrela zmluvu. Ak by aj bol p. Spilý obmedzený v konaní za spoločnosť, v nijakom prípade by to nespôsobilo neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.“ Konanie konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti (vonkajšia funkcia) je potrebné striktne odlíšiť od obchodného vedenia spoločnosti (vnútorná funkcia). Obchodným vedením spoločnosti na rozdiel od konania v mene spoločnosti je predovšetkým rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti - najmä po stránke organizačnej, personalistickej, výrobnej a pod. (zdroj: prof. JUDr. Karel Eliáš, Společnost s ručením obmezeným, Praha, 1997, strana 163). „Z prehlásenia okrem uvedeného vyplýva iba to, že JUDr. Hrobárik sa nepodieľal na obchodnom vedení spoločnosti, v rozhodnej dobe sa v Lipt. Trnovci nezdržiaval a o veci nič nevie. Dôvod, kvôli ktorému bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok bez predošlého súhlasu JUDr, Hrobárika vyplýva z čestného vyhlásenia účastníka konania zo dňa 12.11.2010, kde navrhovateľ na otázku "mal Dr. Hrobárik vedomosť o tom, že boli vystavené faktúry Lesnou škôlkou, s.r.o., ktoré sú predmetom tohto konania?" uviedol: "Faktúry som za spoločnosť vystavoval ja, keďže v tej dobe už p. Hrobárik vykonával činnosti smerujúce k exekúcii nehnuteľného majetku spoločnosti. Nereagoval na písomné ani telefonické výzvy. Opakovane som sa ho snažil kontaktovať kvôli tomu, že na moju adresu začali chodiť exekučné zásielky na spoločnosť ohľadne vozidla Nissan, taktiež ohľadom faktúr Orange, o ktorých som ja nemal žiadnu vedomosť." Na otázku "mal Dr. Hrobárik vedomosť ú tom, že pohľadávky z týchto faktúr boli postúpené žalobcovi?" navrhovateľ odpovedal:" Dr. Hrobárikovi som všetky doklady posielal poštou. Nad rámec otázok chcem uviesť, že Dr. Hrobárik po tom, ako sa úplne prestal zaujímať o chod spoločnosti, bol doporučenou zásielkou z 06.02.2001 vyzvaný, aby mi predložil kompletnú daňovú dokumentáciu a účtovné podklady. Dostal totiž odo mňa financie na dane za brigádnikov, ktorí v škôlke vykonávali potrebné pestovateľské práce. Tento list som napísal po tom, ako som na daňovom úrade v Šamoríne zistil, že žiadne daňové priznanie za spoločnosť nebolo podané. Dr. Hrobárik mal u seba účtovníctvo a ja som zistil, že tento sa notárskymi zápisnicami opakovane podvodne pokúsil previesť nehnuteľný majetok spoločností. Po vykonaní exekúcie na exekučnom súde v Nových Zámkoch nadobudla na dražbe tieto nehnuteľnosti moja dcéra, ktorej peniaze na tento účel daroval môj otec Y. U.. Otec mal peniaze z odškodnenia za to, že bol v predchádzajúcom režime politicky stíhaný a odsúdený ako politický väzeň“. Žalobca taktiež uviedol, že práve on vybavil spoločnosť hnuteľným zariadením - traktorom, závlahom, rotavátorom a elektrocentrálou, pričom práve druhý spoločník, JUDr. Hrobárik spôsobil, že na spoločnosť boli vedené viaceré exekučné konania a viackrát sa pokúsil spoločnosť bez vedomia žalobcu predať. Z uvedeného bolo teda podľa žalobcu zrejmé, že v čase podpísania Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2003 nebolo možné vyžiadať si súhlas druhého konateľa, keďže ten na písomné ani telefonické výzvy žalobcu nereagoval, a teda sa dobrovoľne účasti na obchodnom vedení spoločnosti vzdal. Z popisu situácie je taktiež zrejmé, že konanie žalobcu rozhodne nebolo v rozpore s dobrými mravmi a ani v úmysle poškodiť spoločnosť. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok v časti napadnutej odvolaním žalovaného potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania a právneho zastúpenia žalobcu. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu, ktorý konštatoval, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a to ani čiastočne. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa sumy 60.108,21 Eur s príslušenstvom, konal podľa žalovaného popráve. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie i nad rámec rozsahu navrhnutého účastníkmi konania, pričom niektoré navrhnuté dôkazy nebolo možné vykonať pre to, že žalobca na to neposkytol súčinnosť, nebolo možné vykonať dôkaz výsluchom žalobcu, nakoľko tento po tom, ako bol na niektoré otázky vypočutý sa na ďalšie pojednávania nedostavoval napriek opakovaným predvolaniam. Žalovanému tak bolo znemožnené konfrontovať žalobcu s inými dôkazmi (výsluchmi svedkov a listinnými dôkazmi) a vyvrátiť skutkové tvrdenia žalobcu k niektorým dielčím, no z pohľadu predmetu konania podstatným otázkam. „Napríklad - ako je možné, že štatutárny orgán právneho predchodcu žalovaného rokoval so žalobcom v deň, keď bol na služobnej ceste. Žalobca sa na pojednávaní v rámci svojho výsluchu nevysporiadal tvrdeniami druhého spoločníka právneho predchodcu žalobcu, ktoré spochybňujú platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.“ Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu vo vzťahu k odmene za škôlkovanie Borovice sosny uviedol, že tvrdenie žalobcu o dohode medzi právnymi predchodcami účastníkov konania o tom, že právny predchodca žalovaného sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu pevnú sumu 2,90 Sk za každý stromček borovice sosny, nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Správny bol záver okresného súdu o tom, že pokiaľ SEMENOLES, š.p. nedosiahol zisk, Lesná škôlka, s.r.o. nemala nárok na poskytnutie finančného plnenia. „Zo zmluvy o nájomnom pestovaní vyplýva, že spoločnosť Lesná škôlka, s.r.o. mala pre pr. predchodcu žalovaného, SEMENOLES, š.p., vykonať preškôlkovanie 300 000 ks borovice sosny. V skutočnosti však nepreškôlkovala ani jeden jedny kus. Žalovaný v konaní preukázal, že škôlkovanie sadeníc Borovice sosny vykonal SEMENOLES svojim zamestnancami, a to najmä nasledovnými listinnými dôkazmi: denník zamestnanca škôlkárskeho strediska JOCHY P. Y. vodič traktora (škôlkovanie sa realizuje škôlkovacím strojom, ktorý je nesený traktorom) - záznamy z dní 11-19.05.1998-škôlkovanie borovice sosny + STAS-ky 11-19 /05 z JOCH do Trnovca - škôlkovanie BOS.“ „Tvrdenie: Keby si pr. predchodca žalovaného bol sadenice borovice vyzdvihol v termíne, ako bolo v zmluve pôvodne dohodnuté, t.j. na jar 1999 alebo jar 2000, bolo možné sadenice odpredať a dosiahnuť zisk. Zo zmluvy nevyplýva povinnosť SEMENOLES-u vyzdvihnúť si sadenice (t.j. vybrať strojom alebo ručne sadenicu s koreňmi a zemným balom). Takáto povinnosť nevyplynula ani z dokazovania. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by Lesná škôlka, s.r.o. SEMENOLES, .š.p. na vyzdvihnutie sadeníc vyzvala. Lesná škôlka, s.r.o. sama vyzdvihnutie sadeníc borovice nevykonala. Sadenice prerástli v mladé stromy, ktoré nie sú vhodné na výsadbu a nie sú predajné.“ Semenáčikom je stromček, ktorý vyrastie zo semena, tento sa následne presadí, čomu sa hovorí škôlkovanie. Malý stromček po preškôlkovaní, ktorý sa má použiť na zalesnenie, sa nazýva sadenicou. Prerastený stromček, t.j. stromček, ktorý sa už na zalesnenie nepoužíva, „(z dôvodu veľkosti, problémov pri adaptácii ....) sa už sadenicou nenazýva. Číselné označenie 1/0 znamená, že ide o jednoročný semenáčik, ktorý nebol preškôlkovaný - „1" je vek stromčeka počítaný od prvej inventúry, ktorá sa robí na jeseň - do inventúry nie je stromček ani vedený v účtovníctve „/" znamená škôlkovanie - presadenie, číslo za lomkou predstavuje vek sadenice po presadení.)“ K tvrdeniu, že právny predchodca žalovaného borovicu odobral, a to tak, že ju nechal z dôvodu jej prerastenia spíliť a spáliť. K vyzdvihnutiu dopestovaného materiálu teda došlo, žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobcu opomenul dve rozhodujúce skutočnosti, a to že borovica bola pestovaná na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovaného a pokiaľ došlo k spáleniu borovíc, bolo to z dôvodu uvoľnenia plochy na pestovanie iných semenáčikov a sadeníc. Žalovanému tým vznikli náklady a k vyčisteniu plochy na pestovanie došlo po tom, ako mladé borovice neboli už sadenicami a nebolo ich možné vyzdvihnúť a predať. Stalo sa tak v čase, keď Lesná škôlka, s.r.o. areál neprevádzkovala. Medzi účastníkmi konania, ani medzi Lesnou škôlkou, s.r.o. a SEMENOLES-om nedošlo po uzavretí Zmluvy o nájomnom pestovaní k dohode, že Lesná škôlka, s.r.o. vykoná preškôlkovanie iného - väčšieho množstva semenáčikov, ani k dohode, že Lesná škôlka, s.r.o. vykoná pre SEMENOLES, š.p. iné konkrétne činnosti v súvislosti s rastom sadeníc borovice sosny (napr., že tieto bude zalievať, plieť, a pod.). Žalobca neuplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za tieto iné činnosti, pričom preškôlkovanie preukázateľne vykonal SEMENOLES, š.p. Žalobca ani Lesná škôlka, s.r.o. nemá a ani nikdy nemal voči žalovanému, ani voči jeho právnemu predchodcovi žiadnu pohľadávku v súvislosti s preškôlkovaním semenáčikov borovice sosny. Pri určení množstva vypestovaných stromčekov duba vychádzal právny predchodca žalobcu z množstva zisteného inventúrou právneho predchodcu žalovaného. Toto tvrdenie je síce podľa žalovaného pravdivé, ale inventúra bola preukázateľne vykonané nesprávne (zrejme nesprávnym výberom skusných plôch). Pravosť inventúry bola potvrdená svedeckými výpoveďami. Okresný súd sa nemal stotožniť s vyjadrením Národného lesníckeho centra k množstvu stromčekov, ktoré je možné vypestovať z 1572 kg semien. Inventúra sa nevykonáva fyzickým sčítaním skutočného počtu jedincov (to by ani nebolo možné, „ale tak, že osoby vykonávajúce inventúru sčítajú počet jedincov na určitej ploche - napr. 1 m2 a týmto počtom vynásobia výmeru na ktorej sú sadenice pestované. Keďže na rôznych miestach môžu na Im2 vyrásť rôzne počty jedincov, výsledok inventúry závisí od výberu takej skusnej plochy, ktorá predstavuje reprezentatívnu vzorku. V opačnom prípade môžu byť (tak ako v tomto prípade) výsledky inventúry výrazne odlišné od skutočnosti. Z tohto dôvodu nemožno výsledky inventúry verifikovať výsluchom bývalého riaditeľa SEMENOLES-u, ktorý inventúru nevykonával. Pokiaľ súd pri zisťovaní skutočného množstva stromčekov vypestovaných v lesnej škôlke vychádzal z odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra, jeho postupu nemožno nič vytknúť. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na oboznámené dôkazy: výsledok rozboru klíčivosti čl 562, informáciu o kvalite osiva čl. 563, list o pôvode osiva čl 564, odborné vyjadrenie NC čl. 561.“„Okresný súd vykonal dokazovanie - okrem iného oboznámením skladových kariet žalovaného (č.l. 467-475, číselníkov pohybov - čl 476, výdajky čl 486, interných záznamov o výseve duba zimného a preškôlkovaní borovice sosny č.l. 501-503, prehľadu výkonov žalovaného čl. 504, evidencie výkonov zamestnancov žalovaného čl. 505-524. Z týchto dôkazov vyplýva, aká bola váha semena duba zimného, ktoré bolo vysadené. Žalovaný preukázal, množstvo vysadeného semena, ako aj množstvo stromčekov, ktoré z tohto semena mohlo vzísť a dožiť sa druhého roku veku.“ Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ohľadne žalobcom napadnutého výroku II. (ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá) ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. „Pokiaľ sa žalobca alternatívne domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, pre takýto postup odvolacieho súdu nie je splnený žiaden zákonom predpokladaný dôvod. Žalovaný vníma tento návrh ako pokus žalobcu odstrániť nedostatky v dokazovaní. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na svoje námietky nepreukázania vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní -vzhľadom k oboznámenému oznámeniu o postúpení pohľadávky žalobcu na tretiu osobu-č.l. 31-32 a 33 z prílohy č. 1. Žalobca nepreukázal súhlas postupníka s tým, aby pohľadávku vymáhal žalobca ako postupca. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie uvedené až vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že medzi žalobcom ako postupcom a postupníkom došlo k dohode o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa veriteľom žalovanej pohľadávky stal opätovne žalobca. Žalobca bol opakovane poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, súd nemôže jeho nečinnosť nahrádzať vlastnou aktivitou, nakoľko by tým narušil zásadu rovnosti účastníkov konania.“ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/176/2015-909 zo dňa 21.06.2016 k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v zákonnej lehote a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žilina ako i osobitnou písomnosťou doručenou právnym zástupcom účastníkov. Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie správnosti meritórnych výrokov napadnutého rozsudku, ktorými okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 4.805,40 Eur s príslušenstvom ako i vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti istiny 60.108,21 Eur s úrokom s príslušenstvom žalobu zamietol, krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie a ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci. Z podaného odvolania žalovaného, ktoré bolo doručené v zákonnej lehote, vyplýva, že žalovaný v rámci podaného odvolania namietal „Nepredloženie súhlasu postupníka s vymáhaním pohľadávky žalobcom podľa § 530 ods. 1 OZ“ (č.l. 858 spisu). Žalovaný pritom poukazoval na súčasť súdneho spisu prílohu č. 1 a zároveň na to, že v konaní nebolo preukázané, že by postupník dal súhlas s vymáhaním pohľadávky žalobcom. V rovine uvedenej argumentácie žalovaného, krajský súd poukazuje na to, že tento druh námietky nepoužil žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa, nenamietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní a z celej argumentácie žalobcu pred súdom prvého stupňa nie je možné prijať záver, že by žalovaný osobitne namietal absenciu splnomocnenia žalobcu na vymáhanie predmetnej pohľadávky a ani to, že vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom, označeným pod prílohou č. 1, by poskytol v rozhodnom období, teda v konaní pred súdom prvého stupňa takéto zdôvodnenie alebo argumentáciu, ktorá by spochybňovala aktívnu legitimáciu žalobcu. Len pre úplnosť krajský súd pripomína, že vecnou legitimáciou, a to či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 Cdo 21/2010 „....či je účastník konania tiež vecne legitimovaným (aktívne či pasívne) ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Jej nedostatok zmätočnosť konania podľa § 237 písm. b/ OSP nespôsobuje, vedie k zamietnutiu návrhu (žaloby) na začatie konania meritórnym rozhodnutím.“ Keďže žalovaný bol relevantne poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP, napríklad v predvolaní č.l. 596 spisu v spojení s doručenkami na č.l. 595 rub spisu, tak z tohto odvolacieho dôvodu nemohol byť posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu, keďže v zmysle § 120 ods. 4 OSP v spojení s § 205a ods. 1 OSP sa tieto odvolacie dôvody nemohli stať relevantnými odvolacími dôvodmi práve z titulu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady pri tvrdení skutočností a označovaní dôkazov do momentu vyhlásenia uznesenia súdom prvého stupňa, ktorým sa dokazovanie končí. Je zrejmé a žiada sa akcentovať, že žalovanému ako účastníkovi konania vznikla nielen povinnosť tvrdenia, ale vznikla mu aj dôkazná povinnosť, v rámci ktorej dôkaznej povinnosti bolo dňa 14.06.2010 podľa obsahu zápisnice na č.l. 364 spisu a nasledujúceho vykonané oboznámenie s ním pripojenými dôkazmi pripojenými v ním označenej prílohe č.1, avšak nebolo k tomu poskytnuté žiadne tvrdenie zo strany žalovaného (samozrejme vo väzbe na túto odvolaciu námietku), žiadna argumentácia nielen na tomto pojednávaní, ani v neskoršom štádiu, z ktorej by priamo pri predložení, resp. v ďalšom konaní bolo zrejmé, že žalovaný vôbec spochybňuje aktívnu legitimácia žalobcu a už vôbec nie vo vzťahu k listinnému dôkazu, ku ktorému argumentáciu poskytol až v odvolaní napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP, čím podľa odvolacieho súdu nebola splnená povinnosť tvrdenia. Podľa krajského súdu je namieste pripomenúť že „Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010). Uvedený odvolací dôvod použitý až v odvolacom konaní, ktorý mimo akýchkoľvek pochybností bol argumentom primárne v skutkovej rovine, nebolo možné vyhodnotiť ako relevantný. Nad rámec tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd uvádza, že vzhľadom na obsah tejto odvolacej námietky, napriek tomu, že žalovaným nebola splnená dôkazná povinnosť v rovine tvrdenia v rozhodnom štádiu konania, sa poukazuje na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, ktoré bolo doručené právnemu žalovaného, v zmysle ktorého „Oprávnenie postupcu vymáhať pohľadávku vyplývalo priamo zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2008 (čl. IV ods. 1 Zmluvy). V apríli 2009 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora. Po oboznámení navrhovateľa a Ing. Y. W. so vzniknutou situáciou došlo medzi stranami dňa 11.05.2009 k podpisu zrušenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2008, na základe ktorého sa veriteľom stal Miloš Spilý. Z tohto dôvodu nebolo nutné preukazovať, že navrhovateľ disponuje súhlasom pohľadávku vymáhať, keďže sa zrušením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2008 stal jej opätovným vlastníkom. Vzhľadom na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2008 je zrejmé, že navrhovateľ je ako súčasný vlastník pohľadávky aj aktívne legitimovaný na jej vymáhanie.“ Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené len pripomína, že nemožno opomenúť, že pre rozhodnutie súdu je predsa záväzný stav v čase jeho vyhlásenia v zmysle § 154 OSP a že „...Zásada, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, sa plne uplatní vtedy, ak zistené skutočnosti alebo skutočnosti, ktoré vyšli za konania najavo a ku ktorým je súd povinný prihliadať v zmysle citovaného ustanovenia § 132 O.s.p., majú v čase vyhlásenia rozsudku význam pre hmotnoprávne posúdenie veci. Nerešpektovanie tejto zásady v spojení s porušením povinnosti prihliadať na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a s následným porušením povinnosti rozhodovať na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, môže v konkrétnych súvislostiach znamenať zaťaženie konania vážnou vadou zakladajúcou porušenie procesného práva neúspešného účastníka konania na spravodlivé súdne konanie v zmysle § 1 O.s.p. a zároveň porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, zaručeného čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Pri nachádzaní práva je súd povinný dbať na stanovený, t. j. zákonný postup. Takýmto postupom je rešpektovanie procesných predpisov a pravidiel z nich vyplývajúcich. Nedodržanie tohto postupu, znamenajúce v konkrétnych súvislostiach porušenie práva na spravodlivý proces, je vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi riadne konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 204/2010 z 23. marca 2011). Z uvedených dôvodov táto argumentácia žalovaného nemohla byť vyhodnotená ako taká, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť rozsudku okresného súdu v žalovaným napadnutej časti. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 24.03.2003 medzi postupcom Lesná škôlka a postupníkom Milošom Spilým, predmetom ktorej boli pohľadávky, je neplatná, tak krajský súd považuje za podstatné poukázať na to, že už v rámci prvostupňového konania sa okresný súd zaoberal predmetnou argumentáciou a na základe odvolania žalovaného v tejto rovine nebol vytvorený priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa, s ktorými sa krajský súd ako s vecne správnymi stotožnil cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP. Len pre úplnosť krajský súd poukazuje na rozpornosť uvedenej argumentácie žalovaného v odvolaní, pretože táto odvolacím súdom vyhodnotená novotvrdená skutočnosť až v odvolaní, nepredloženie súhlasu postupníka s vymáhaním pohľadávky žalobcom vo väzbe na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, je vo vzájomnom rozpore, veď ak žalovaný v rámci podaného odvolania tvrdil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, tak potom je irelevantné predloženie súhlasu či nesúhlasu uvedeného postupníka. V súvislosti s argumentáciou žalovaného v rovine neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, krajský súd cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a k judikatúre, na ktorú poukazoval žalovaný v odvolaní, uvádza, že táto vzhľadom na odlišnosť riešených otázok a skutkový stav, s dôrazom na riešené otázky v tejto konkrétnej veci a súdom prvého stupňa ustálený skutkový stav veci v tejto veci, nebola aplikovateľná podľa odvolacieho súdu na prejednávanú vec, keďže žalovaným uvedená argumentácia (judikatúra) sa primárne viaže na riešenie vnútorných (spoločník proti spoločnosti) vzťahov, záležitostí v spoločnosti ako takej, teda nemôže byť predmetom tohto konania, v ktorom je v pozícií účastníka konania predsa tretí subjekt. Ak žalovaný tvrdil, že je povinnosťou súdu skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok ako predbežnú otázku, tak krajský súd sa s touto argumentáciou v tomto štádiu konania a v tomto konaní rozhodne stotožnil, avšak len v rozsahu v akom ju skúmal okresný súd. Argumentácia žalovaného v odvolaní sa podľa odvolacieho súdu týkala takého rozsahu, ktorý pre potreby rozhodnutia v prejednávanej veci výslovne prekračovala únosnosť ako i potreby a tiež i kompetenciu okresného aj odvolacieho súdu. Žalovaný v odvolaní citoval a argumentoval § 134 OBZ, § 135a ods. 1 OBZ a ak poukazoval na tvrdené „flagrantné porušovanie povinnosti pánom Spilým“, tak krajský súd zvýrazňuje, že v rozhodnutí na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Obo/222/2001, bol predsa aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby spoločník spoločnosti a nie tretia osoba, právna veta z tohto rozhodnutia bola aplikovaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky i v ďalšom rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/191/2008 zo 14.10.2009, v ktorom sa uvádza, že „...V zmysle § 133 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Právne úkony konateľa zaväzujú spoločnosť aj keď prekračujú rozsah jeho právomoci. Konateľ spoločnosti pôsobí jednak ako štatutárny orgán spoločnosti a tiež sa podieľa na vedení obchodnej spoločnosti. Obchodným vedením spoločnosti sa prevažne poníma konanie dovnútra spoločnosti, ktoré zahŕňa riadenie spoločnosti, vnútornú správu spoločnosti, rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti, technických, obchodných otázkach a pod. Konateľ spoločnosti má pri obchodnom vedení všeobecnú pôsobnosť, je o týchto otázkach oprávnený rozhodovať vo všetkých veciach, okrem tých, ktoré sú zverené zákonom, prípadne určené v spoločenskej zmluve do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti,….. Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2002 sp.zn. 2 Obo 222/2001).“ Vzhľadom na poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/871/2000, krajský súd z eurokonformného prístupu uvádza, že ide o rozhodnutie zo dňa 21.8.2000 a vyplýva z neho „…Proto pokud dva ze tří společníků veřejné obchodní společnosti bez souhlasu třetího účastníka prodají nemovitost, která je ve vlastnictví této společnosti, jiné společnosti, jejímiž společníky jsou, a to za cenu podstatně nižší, než za jakou by jí bylo možno v daném čase a místě prodat, a tak objektivně zmenší majetek společnosti, jakož i podíl třetího společníka na likvidačním zůstatku, jde o jednání, které je v rozporu se zásadami poctivého obchodního styku (§ 265 Obchodního zákoníku), a tudíž i odporuje dobrým mravům a kupní smlouva je proto neplatná podle § 39 ObčZ. Tvrzení, že prodávající sledoval jiné cíle, než poškození společníka, je v případě, že k tomuto poškození objektivně došlo, právně nevýznamné.“ V prejednávanej veci však tvrdí neplatnosť tretí subjekt - žalovaný, z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, poukazuje na čestné vyhlásenie JUDr. Ladislava Hrobárika, ktoré sa nachádza v Prílohe č. 1. V rovine tejto odvolacej argumentácie odvolací súd uvádza, že z tohto čestného prehlásenia vyplýva aj, že „Od roku 1999 som sa o dianie v spoločnosti Lesná škôlka s.r.o. prestal zaujímať“, „nemám vedomosť o tom, či Lesná škôlka s.r.o. ako zhotoviteľ pristúpila k realizácií zmluvy zo dňa 06.05.1998 šp.“, „vedenie účtovných kníh spoločnosti mal z titulu konateľa spoločnosti na starosti pán Spilý, nemám vedomosť o tom, kde sa účtovníctvo nachádza....“, odvolací súd odkazuje na celé znenie predmetného listinného dôkazu. Pokiaľ sa žalovaný ako tretí subjekt, bez splnomocnenia JUDr. Ladislava Hrobárika, na základe skutočností uvádzaných v odvolaní v rámci svojej obrany sa dovolával rozporu konania p. Spilého so zásadami poctivého obchodného styku, tak krajský súd nemal vytvorený priestor pre konštatovanie absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok. Ak žalovaný v rámci podaného odvolania konštatoval, že druhý spoločník nezískal žiaden podiel na likvidačnom zostatku, na ktorý by bol mal inak (podľa žalovaného) nárok a rovnako ani veritelia spoločnosti neboli z majetku uspokojení, tak nebolo zrejmé z akého titulu tieto skutočnosti práve vo vzťahu k prejednávanej veci uplatňuje žalovaný. Ak žalovaný tvrdil, že žalovaným konkretizované konanie p. Spilého poškodilo veriteľov, pána JUDr. Hrobárika, príp. Ing. P. P., tak nebolo preukázané, že predmetné osoby splnomocnili žalovaného na uplatnenie prípadných práv v relevantnom štádiu, resp. v osobitných konaniach a tiež nemožno predsa opomenúť, že v konečnom dôsledku ide o obchodné záležitosti subjektov odlišných od žalovaného, ktoré požívajú status svojprávnosti a pokiaľ sa oni nedomáhali ochrany, tak pre takýto postup mali dôvody (resp. nepovažovali za dôležité a ani potrebné). Ak sa žalovaný domáhal skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, z ním uvádzaných dôvodov a v rozsahu uvádzanom v odvolaní, tak odvolací súd akcentuje, že okresný súd ju skúmal v dostatočnom rámci. Z vyjadrenia žalobcu na čl. 885 a nasl. spisu k odvolaniu žalovanému, však práve v rovine osoby a konania JUDr. Hrobárika vyplynuli tvrdenia žalobcu, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami uvádzanými žalovaným a tiež JUDr. Hrobárika. K žalovaným citovanému § 135a ods. 1 OSP sa žiada dodať, že predsa ide primárne o ochranu práv samotnej spoločnosti. Ak v rámci podaného odvolania žalovaný tvrdil, že konaním p. Spilého, teda predmetnou zmluvou o postúpení došlo k škode, ktoré konanie označil ako spáchanie trestného činu, tak okresný ani odvolací súd nemal priestor pre posúdenie prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti v obchodnoprávnom konaní (nedá však nepripomenúť, že žalovaný v tomto konaní predsa nevystupuje ako veriteľ, ale je v pozícií žalovaného). Vo vzťahu k argumentácií žalovaného v rovine rozporu s § 265 OBZ, krajský súd uvádza, že korektív zásadami poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým. Ustanovenie § 265 OBZ je tak treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou, pričom, oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite týchto vzťahov možno dokonca, vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé v obchodnoprávnej rovine možno, podľa okolností, považovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako nemravné (viď napr. Obchodným zákonníkom v § 267 ods. 2 vylúčená možnosť namietať v obchodnoprávnych vzťahoch tieseň a nápadne nevýhodné podmienky). Napokon aj v rozhodnutí zo dňa 1. júna 2008 sp. zn. 29 Odo 1027/2006 Najvyšší súd pripustil, že normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov sa obsahovo nekryjú (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. januára 2009, sp. zn. 29 Cdo 359/2007). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, však nebol odvolacím súdom zistený priestor pre aplikáciu § 265 OBZ a ani § 39 OZ a v podrobnostiach odkazuje cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP na dôsledné a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, keďže nebolo možné žalovanému ako odvolateľovi vo vyvolanom odvolacom konaní odvolacím súdom vyhovieť. Podanie odvolanie žalovaného nebolo možné po vykonaní odvolacieho prieskumu vyhodnotiť ako dôvodné. K podanému odvolaniu žalobcu, krajský súd poukazuje na to, že po vykonanom odvolacom prieskume, v rozsahu ním podaného odvolania sa nemohol s touto argumentáciou stotožniť, ak žalobca mal za to, že bola nesprávne právne posúdená dohoda obsiahnutá v Dodatku k zmluve o nájomnom pestovaní semenáčikov a sadeníc lesných drevín zo dňa 12.05.2000 (ďalej aj len „dodatok“), tak krajský súd poukazuje na doslovné znenie uvedenej dohody, ale i na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý sa podľa krajského súdu v dostatočnom rozsahu s uvedenou argumentáciou v rámci rozsudku vysporiadal. Poukazuje sa pritom na doslovné znenie dodatku v jeho závere, a práve z dôvodov tohto obsahového znenia, argumentácia žalobcu v odvolaní nevytvorila dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa. K výpovedi svedka Ing. Bystrianskeho na pojednávaní dňa 22.03.2010, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, odvolací súd poukazuje primárne na celý jej obsah a následne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý túto výpoveď vyhodnotil v dostatočnom rámci. Ak poukazoval žalobca v tomto smere na správanie žalovaného pričom dôvodil, že „keby si bol odporca vyzdvihol sadenice borovice sosny v riadnom termíne tak, ako bolo dohodnuté v pôvodnej Zmluve o nájomnom pestovaní semenáčikov a sadeníc lesných drevín, t.j. jar 1999 alebo jar 2000, bolo možné sadenice odpredať a vytvoriť zisk, čo sa však nestalo z dôvodov na strane odporcu. Vzhľadom na to, že nedošlo k zmluvne dohodnutému vyzdvihnutiu v čase, keď boli sadenice súce na odpredaj a sadenie, sadenice neskôr prerástli, boli napadnuté chorobou a odporca ich nechal spíliť a následne spáliť. Z uvedeného taktiež vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie súdu, že objednávateľ žiadne ďalšie sadenice borovice sosny od zhotoviteľa neodobral, keďže nielen z výpovede p. Bystrianskeho, ale aj z listinných dôkazov a výpovedí ďalších svedkov vyplýva, že borovicu sosnu nechal z dôvodu prerastenia navrhovateľ spíliť, z ktorého predsa nie je možné vyvodiť záver uvádzaný žalobcom, ktorý spochybňoval neodobratie ďalších sadeníc. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, jednoznačne bolo teda preukázané, že k vyzdvihnutiu dopestovaného materiálu zo strany odporcu došlo“ (č.l. 865 spisu), tak potom neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že predsa sám žalobca uviedol v odvolaní, že „nedošlo k zmluvne dohodnutému vyzdvihnutiu v čase, keď boli sadenice súce na odpredaj a sadené sadenice neskôr prerástli, boli napadnuté chorobou a odporca ich nechal spíliť a následne spáliť.“ Ak žalobca v rámci podaného odvolania konštatoval, že nie je zrejmé z čoho okresný súd vychádzal, keď uvádzal, že žalobca si uplatnil odmenu nad rámec dohodnutého plnenia, keďže sadenice mu poskytol žalovaný a vychádzalo sa z jeho inventúry a že k týmto záverom dospeli na základe inventúry žalovaného, tak žiada sa podľa krajského súdu v tomto smere dodať, a to práve v rovine predmetnej inventúry, že v inventúrach pod tým kódom boli evidované všetky semenáčiky a sadenice duba zimného náležiace žalovanému a ak okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že „reálne nie je možné zistiť z výsledkov inventarizácie skutočný počet resp. inventúrou zistený počet množstva semenáčikov a sadeníc duba zimného pestovaných na plochách, ktoré prevádzkoval právny predchodca žalobcu“, tak s týmto záverom sa krajský súd vzhľadom na obsah spisového materiálu a argumentáciu sporových strán stotožnil cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP a v tomto smere sa poukazuje i na výsledky i na skutočnosti vyplývajúce z odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra č.l. 561 spisu (ďalej aj len „odborné vyjadrenie“). K záverom okresného súdu odvolací súd uvádza, že „Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 1/2010 z 28.2.2011). Podľa zistení odvolacieho súdu, okresný súd i takto špecifikované požiadavky na samotné dokazovanie a následné vyhodnotenie vykonaného dokazovania splnil. Pokiaľ žalobca vyčítal okresnému súdu, že kládol dôraz na skutočnosti vyplývajúce z odborného vyjadrenia Národného lesníckeho centra č.l. 561 spisu, tak krajský súd pripomína, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 MCdo 1/2010). Pri vyhodnotení namietaného postupu okresného súdu odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priestor na stotožnenie sa s touto odvolacou námietkou žalobcu. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že kód 1451244-001 je nezameniteľným kódom týkajúcim sa zmluvného pestovania duba zimného v Lesnej škôlke Radkovie, tak s uvedenou argumentáciou nie je možné sa stotožniť vzhľadom na odborné vyjadrenie, teda na listinný dôkaz na č.l. 561 spisu (odborné vyjadrenie k údajom o pestovaní duba zimného). Žalobca v rovine svojich tvrdení v odvolaní neposkytol okrem poukazu a vlastnej argumentácie žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil predmetné odborné vyjadrenie. K argumentácii žalobcu, že žalovaný nepreukázal, či na vysiatie v lesnej škôlke žalovaného použil skutočne len tvrdených 1 572 kg, odvolací súd uvádza, že v tomto smere považoval za ťažisko zmluvný vzťah, s dôrazom na predmet zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o nájomnom pestovaní semenáčikov a lesných drevín, pričom práve od predmetnej zmluvy predsa žalobca odvíjal svoj nárok uplatnený žalobou. Odvolací súd pripomína, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Obdo V 68/2001 (ZSP č. 1/2003), podľa právnej vety v bode 2, občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Platí teda, že súd je viazaný žalobou; nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom návrhu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo výroku rozsudku nemôže uložiť žalovanému inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore s § 79 a nasl. OSP. Práve o § 79 ods. 1 OSP je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako vyplývajú z § 79 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 OSP. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom je rozhodujúce pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež také skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom jedinou a nevyhnutnou podmienkou je, aby popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami (§ 79 ods. 1, 2 OSP), ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku. Žalobca žalobou uplatnený nárok odvíjal od písomne uzatvorenej zmluvy v spojení s dodatkom, teda v žalobe tvrdil, že medzi účastníkmi došlo danou zmluvou k založeniu záväzkových právnych vzťahov. Záväzkový právny vzťah je definovaný v § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. V tomto smere je potrebné pre definovanie každého právneho vzťahu, z ktorého má vzniknúť záväzok, záväzkový vzťah, aby bolo zrejmé, kto je v danom právnom - záväzkovom vzťahu povinným subjektom, oprávneným subjektom, čo je predmetom práv a povinností (pohľadávky a záväzku) prípadne, či ide o plnenie odplatné alebo bezodplatné, v akom čase plnenia a v akom mieste plnenia. Preto ak žalobca nárok uplatnený žalobou uplatnil titulom zmluvného plnenia, teda konkrétnej zmluvy a v konaní nebol na základe vykonaného dokazovania preukázaný nárok v celom ním uplatnenom rozsahu žalobou, tak potom nemohlo byť relevantne postupované okresným súdom v zmysle žaloby žalobcu v celom jej rozsahu a ak okresný súd rozhodol o čiastočnom úspechu žalobcu, tak odvolací súd sa s týmto postupom okresného súdu ako s vecne správnym stotožnil vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali čiastočné tvrdenia uvádzané v odvolaní. V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodné ani podané odvolanie žalobcu z vyššie uvedených dôvodov. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. Krajský súd zdôrazňuje vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu, že pokiaľ svoje závery dotvrdzoval poukazom na judikatúru súdov vyšších inštancií, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP. Krajský súd rozhodoval v odvolacom konaní len v rozsahu podaného odvolania vo veci samej, keďže v prvostupňovom konaní nebolo rozhodované o trovách konania z dôvodu postupu okresného súdu podľa § 151 ods. 3 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 OSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).