Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210403 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614210403.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. č. XXX proti žalovanému: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 852 453, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v konaní o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/290/2014-30 zo dňa 5. júna 2015, takto r o z h o d o l : uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 7C/290/2014-30 zo dňa 05.06. 2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku spis. zn.: SR 16776/14 zo dňa 03.12.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že žalobou podanou na súde dňa 22.12.2014 sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 16776/14 zo dňa 03.12.2014. Vydaným rozhodcovským rozsudkom zaviazal vyššie uvedený rozhodcovský súd žalobkyňu, aby žalovanému zaplatila istinu vo výške 50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 50 eur od 12.06.2014 do zaplatenia. Taktiež rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu k zaplateniu žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 12 eur, trovy, nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 91,01 eur. Žalobkyňa v návrhu zároveň súdu navrhla vydať uznesenie, ktorým odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 (ďalej len „zákona č. 244/2002 Z. z.). Svoj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnila tým, že rozhodcovský súd v priebehu rozhodovania porušil spotrebiteľské právo a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu je vykonateľným exekučným titulom, žalobkyni ako spotrebiteľovi hrozí ujma na jej právach. V opise rozhodujúcich skutočností žaloby žalobkyňa uvádza skutočnosti na podporu svojich tvrdení o tom, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 06.05.2014, z ktorej odvodzoval žalovaný v rozhodcovskom konaní svoju pohľadávku voči žalobkyni obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež práva a povinnosti zmluvných strán obsiahnuté vo vyššie uvedenej zmluve o úvere sú podľa tvrdení žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu. S poukazom na ust. § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 súd posúdil návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej keď priznal vo výroku uznesenia dôvodnosť tomuto procesnému návrhu. Dôvody pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku súd videl v tom, že vydaný rozhodcovský rozsudok po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti sa stáva spôsobilým exekučným titulom voči žalobkyni s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa v postavení spotrebiteľa domáha v riadne začatom občianskom súdnom konaní zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku súd priznal dôvodnosti jej procesnému návrhu na odklad vykonateľnosti a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. V prípade uvedeného procesného rozhodnutia súdu ide o poskytnutie preventívnej právnej ochrany ohrozeným právam žalobkyne, ktorá sa svojou žalobou domáha zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktorý podľa aktuálneho právneho stavu predstavuje spôsobilý exekučný titul voči jej osobe. V závere rozhodnutia poukazujúc na dôvodovú správu k aplikovanému ustanoveniu zákona o rozhodcovskom konaní (predtým § 40 ods. 2) súd uviedol, že úmysel zákonodarcu v predloženej právnej úprave rozhodcovského konania pertraktuje záujem na poskytovaní zvýšenej právnej ochrany slabšej zmluvnej strany, t.j. spotrebiteľa tým, že umožňuje všeobecným súdom v riadnom civilnom sporovom konaní na návrh účastníka rozhodcovského konania odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť. Vytýkal súdu nedostatočné odôvodnenie uznesenia. Súd sa obmedzil len na konštatovanie, že vyhovel žiadosti žalobkyne a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej len s odôvodnením existencie hrozby ujmy žalobkyne. V tomto smere žalovaný poukázal na skutočnosť, že hoci zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 40 ods. 2 nestanovuje výslovne žiaden dôvod pre odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku neznamená to, že rozhodovanie o odklade vykonateľnosti je na ľubovôli súdu. Právny poriadok SR v obdobných prípadoch v rámci odkladu vykonateľnosti ustanovuje niekoľko kritérií, ktoré musia byť dodržané, aby takéto rozhodnutie napĺňalo charakter zákonnosti a povinnosťou súdu je existenciu týchto podmienok vo svojom rozhodnutí riadne odôvodniť. Ďalej bol žalovaný názoru, že podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci splnené neboli: a/ existencia ujmy alebo hrozby jej vzniku na strane žalobkyne /V exekučnom konaní súdny exekútor nemôže siahnuť na všetky finančné prostriedky žalobkyne a teda jej bude ponechaná suma, ktorá jej dovolí zabezpečiť všetky základné potreby potrebné na dôstojný život. Okrem toho peňažný záväzok uvedený v rozhodcovskom rozhodnutí neobsahuje úroveň závažnosti a súd ani nezdôvodnil existenciu atribútu závažnosti/, b/ výnimočnosť /odklad vykonateľnosti je na mieste iba vo výnimočnom prípade, pričom súd sa nevenoval ani otázke výnimočnosti/, c/ predpoklad úspešnosti vo veci samej /Podľa žalovaného predpoklad úspešnosti žalobkyne v súdnom spore s ohľadom na zmluvnú dokumentáciu, obsah rozhodcovského rozhodnutia, ako aj skutkový a právny stav je nízky/. Z týchto dôvodov žalovaný považoval uznesenie súdu za arbitrárne, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré nemá oporu v právnom poriadku SR. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods.1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávanie (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko okresný súd svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2, § 169 ods. 1 O. s. p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku) spočíva v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. V podstate ide o rozhodnutie, ktoré má charakter dočasný a najmä predbežný, ktoré môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo osebe nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr, ako bude o tomto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, dáva možnosť rozhodnúť na návrh účastníka o odklade vykonateľnosti (§ 40 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní - v znení účinnom do 31.12.2014 - poznámka odvolacieho súdu) Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania. Pokiaľ teda súd v zmysle uvedeného ustanovenia odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považovaná za opodstatnenú (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 121/2012 z 05.12.2013). Odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu sa domnieva, že za daného stavu, pokiaľ sa žalobkyňa, ako účastníčka rozhodcovského konania a ako povinný subjekt v zmysle výroku rozhodcovského rozsudku, dovoláva preskúmania zákonnosti vydaného rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeho zákonnosť bola v predmetnom sporovom konaní spochybnená a namietaná (podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní popierajúc platnosť rozhodcovskej doložky a § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa). Je namieste poskytnúť takúto predbežnú ochranu žalobkyni, voči ktorej žalovaný, ako oprávnený subjekt, môže viesť exekúciu za účelom vymoženia svojho nároku vyplývajúceho z daného rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatný a až do momentu odkladu jeho vykonateľnosti alebo jeho zrušenia aj vykonateľný. Vzhľadom na spochybnenú zákonnosť rozhodcovského rozsudku a vôbec legitimitu celého rozhodcovského konania, ako aj na reálnu hrozbu exekúcie, v ktorej by mohol tento rozhodcovský rozsudok byť exekučným titulom, je žiadúce a korektné odložiť predbežne vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a to v záujme predchádzaniu prípadných nežiadúcich protiprávnych stavov. Odvolací súd odmieta argument obsiahnutý v odvolaní žalovaného o údajnej nepreskúmateľnosti a argumentačnej nepresvedčivosti napadnutého uznesenia. Dôvody, pre ktoré súd považoval za potrebné a vhodné odložiť dočasne vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zákonnosť je predmetom skúmania vo veci samej, a to s poukazom na hrozbu začatia exekučného konania na jeho podklade, považoval za dostatočné. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.