Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210403 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614210403.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. č. XXX, proti odporcovi: MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova 25, IČO: 35 852 453, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/290/2014-63 zo dňa 20. októbra 2015, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/290/2014-63 zo dňa 20.10.2015 rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 03.12.2014 sp. zn. SR 16776/14 zrušil. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Odporcu zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Liptovský Mikuláš súdny poplatok 331,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 02.12.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 16776/14 zo dňa 03.12.2014, ktorým jej bola uložená povinnosť uhradiť odporcovi sumu 50 eur s príslušenstvom, a to úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 50 eur od 12. 06. 2014 do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 12 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 91,01 eur. Navrhovateľka tvrdila, že rozhodcovské konanie trpelo vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a z dôvodu, že nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú tieto podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka považovala konanie na Stálom rozhodcovskom súde za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, a preto sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona č. 244/2002 Z. z.“). Tvrdila, že rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne individuálne vyjednaná, čo vyplýva hlavne z toho, že navrhovateľke, ako spotrebiteľovi, nebol vysvetlený význam tejto zmluvy, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku a zároveň jej nebola daná ani možnosť túto zmluvu odmietnuť a podpísať bez toho, aby spotrebiteľ neprišiel o možnosť poskytnutia požadovanej pôžičky. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok, upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu považovala navrhovateľka za absolútne neplatnú aj v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože aj keď rozhodcovská zmluva dáva možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, ale následne konštatuje, že ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Navrhovateľka sa ďalej odvolávala na ustanovenia zákona č. 129/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nakoľko zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, jedná sa o úver bez úrokov a bez poplatkov. Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť tvrdiac že pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Odporca s navrhovateľkou dňa 06.05.2014 pristúpili k podpisu samostatnej a nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, pričom rozhodcovská zmluva je uzavretá platne v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. Z dôvodu uzavretia nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Odmietol akékoľvek argumenty navrhovateľky, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. Navyše, ak mala navrhovateľka pochybnosti o platnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. nesúhlasila s uzavretím tejto zmluvy, mala v zmysle čl. II. bod 3 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23.12.2013 (správne 06.05.2014 - pozn. odvolacieho súdu) možnosť v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy, a to aj bez udania dôvodu. Navrhovateľka svoje právo na odstúpenie od zmluvy nevyužila. Žiadal preto návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v predmetnej veci nebola rozhodcovská zmluva dojednaná platne postupom podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. Vypočutím navrhovateľky aj preskúmaním listinných dôkazov, že zmluva mala byť uzatvorená na diaľku, a preto bolo pre zachovanie písomnej formy nevyhnutné dodržať režim vzájomne vymenených listov medzi zmluvnými stranami, čo znamená doručenie ponuky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy zo strany odporkyne a následne prijatie tejto ponuky navrhovateľkou. K takémuto vzájomnému vymeneniu zmluvy však nedošlo, nakoľko z predloženej zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obidve mali byť uzavreté v rovnaký čas, 06.05.2014 o 10.24 hod. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že obidve zmluvy boli vygenerovaná systémom v tom istom okamihu, pričom súd nemal preukázané, že pred uzatvorením zmlúv bola navrhovateľka oboznámená s návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a s jej možnými dôsledkami. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že k odsúhlaseniu jej bola elektronicky predložená iba zmluva o úvere, pričom v počítači mala „odkliknúť“, že súhlasí s podmienkami. Určite jej však elektronicky nebola zaslaná rozhodcovská zmluva, a teda ona takúto listinu elektronicky neodsúhlasila. Toto tvrdenie navrhovateľky odporca nevyvrátil a skutočnosť, že okamih uzavretia rozhodcovskej zmluvy aj zmluvy o úvere je totožný nasvedčuje, že rozhodcovská zmluva účastníkmi nebola vôbec predmetom samostatného jednania a uzavretie tejto zmluvy bolo len elektronicky vygenerované ako súčasť uzavretia zmluvy o úvere. Nakoľko predpokladom pre prejednanie akéhokoľvek nároku v rozhodcovskom konaní je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a v predmetnej veci takáto zmluva platne nebola dojednaná, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu prejednať nárok. Pretože pri absencii rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prerokovať, súd vyhovel návrhu navrhovateľky a zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 03.12.2014 pod sp. zn. SR 16776/2014. Pri rozhodnutí okresný súd vychádzal z ust. § 3 ods.1, § 4 ods. 1,2, § 40 ods. 1 písm. c/, ods. 2 a § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení platnom do 31.12.2014. Navrhovateľka, ktorá bola v konaní úspešná si neuplatnila náhradu trov konania, a preto súd rozhodol, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Navrhovateľka bola pri podaní návrhu oslobodená od súdnych poplatkov s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“). Nakoľko súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporca nie je od poplatku oslobodený, je tento povinný podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok. Podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom sa platí súdny poplatok 331,50 eur. Vzhľadom na výsledok konania preto súd odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok 331,50 eur, a to okresnému súdu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na citované ust. § 43 ods. 1 zák. 244/2002 Z. z. v znení platnom do 31.12.2014 (ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe) súd uviedol, že po právoplatnosti tohto rozsudku pokračovať v konaní o návrhu, ktorý podal v rozhodcovskom konaní súčasný odporca, ktorým sa voči navrhovateľke domáha priznania istiny 50 eur, zákonného úroku z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 50 eur od 12.06.2014 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 12 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Mal za to, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odporcu tvrdenia súdu o dôvode neplatnosti (vyvodené len z listinných dôkazov, ktorými považoval za zistené, že zmluva uzatvorená na diaľku nedodržala režim vzájomne vymenených listov medzi zmluvnými stranami, pričom záver bol vyvodený jedine zo skutočnosti, že zmluva ako i rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v rovnaký čas 06.05.2014 o 10.24 hod., z čoho vyvodil, že sa s ňou nemal možnosť dlžník oboznámiť, pričom navrhovateľka uviedla, že sa jej ponúkla možnosť oboznámiť sa výslovne len so zmluvou o úvere a že rozhodcovskú zmluvu určite nikde nemala a nebola s ňou oboznámená) nijako neboli dokázané a napriek tomu súd rozhodol v prospech navrhovateľky. V prvom rade odvolací súd odkázal na stránku <https://www.minipozicka.sk>, kde chce názorne poukázať ako presne uzatvorenie zmluvy prebieha a s akými predzmluvnými dokumentmi sa má možnosť klient oboznámiť predtým ako potvrdí „odkliknutím“ žiadosť o úver. Z tohto postupu je jasne dokázané, že klienti sa dostatočne oboznamujú so všetkými dokumentmi, ktoré patria k zmluve o úvere. Ďalej odporca uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi navrhovateľkou a ním je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od navrhovateľa, aby spory s odporcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odporcu navrhovateľ má kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. proti jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka alebo priamo na rozhodcovský orgán), pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná. Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zák. č. 244/2002 Z. z. podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Podľa ust. § 106 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“, ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené mal odporca za to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne, a teda aj právomoc rozhodcovského súdu bola zákonne založená a rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný, vedený pod sp. zn. SR 16776/2014 dňa 03.12.2014, je platne vydaný. Ďalej sa odporca v odvolaní nestotožnil s úhradou súdneho poplatku vo výške 331,50 eur nakoľko vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Navyše v druhom výroku nebola navrhovateľke priznaná náhrada trov konania s čím sa stotožňuje avšak trovy konania v zmysle § 137 O. s. p. sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva, jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa odporcu k povinnosti uhradiť súdny poplatok preto súd zaviazal nesprávny subjekt. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. prvý a tretí výrok rozsudku okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci sa návrhom došlým súdu dňa 22.12.2014 navrhovateľka voči odporcovi domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 16776/14 zo dňa 03.12.2014, ktorým jej ako účastníkovi rozhodcovského konania bola uložená povinnosť uhradiť sumu 50 eur s príslušenstvom, a to úrok z omeškania vo výške 5,15 eur % ročne zo sumy 50 eur od 12.06.2014 do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 12 eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 91,01 eur. Tvrdila, že dňa 06.05.2014 s odporcom uzatvorila zmluvu o úvere č. 447419 na základe ktorej jej poskytol bezúčelový úver vo výške 50 eur. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa navrhovateľka dovolávala z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej doložky (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z.) a z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z.) Okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky z dôvodu, že nakoľko predpokladom pre prejednanie akéhokoľvek nároku v rozhodcovskom konaní je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a predmetnej veci takáto zmluva platne nebola dojednaná pretože nemala písomnú formu, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu prejednať nárok. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 40 ods. 1 písm. c/, § 40 ods. 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom do 31.12.2014. V súvislosti s právnym posúdením je potrebné uviesť, že od januára 2015 v SR vstúpila do platnosti nová úprava v prípadoch spotrebiteľských sporov a to na základe zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákon pružnejšie reaguje na niektoré problémy, týkajúce sa postavenia spotrebiteľov, ktoré boli v minulosti riešené súdnou cestou. Zákon preberá niektoré ustanovenia z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a zo smernice 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Uplatňuje sa hlavne na spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisia. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uvedený právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským nakoľko zmluva o úvere je svojim charakterom spotrebiteľská zmluva, jej účastníkmi boli na jednej strane dodávateľ ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane spotrebiteľa ako každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania a ktorou bola navrhovateľke poskytnutá zo strany odporcu suma 50 eur treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené okresný súd v napadnutom rozhodnutí, ktorým zrušil tuzemský rozhodcovský rozsudok, neuviedol (s poukazom na ust. § 73 zákona č. 335/2014 Z. z.) prečo považoval za potrebné aplikovať na danú vec ust. zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31.12.2014 a nie zákona č. 335/2014 Z. z. účinného v čase rozhodovania súdu (20.10.2015). Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a to vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania a súdnom poplatku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.