Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/337/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201379 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616201379.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci navrhovateľa W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, W. I., proti matke S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/X, W. I., maloletého dieťaťa D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie otcovstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 11C/33/2016-46 zo dňa 2. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi platiť výživné na maloletú v sume 50,- eur mesačne, p o t v r d z u j e . Vo výroku o úprave styku rozsudok okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou D. R. každý párny týždeň v roku od stredy 19,00 hod. do nedele 18,00 hod. s tým, že maloletú v obvyklej hodine vyzdvihne pred bytom matky, kde ju aj v stanovenú hodinu odovzdá. V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd konanie o určenie otcovstva zastavil, zveril maloletú D. R., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že zastupovať maloletú D. R. a spravovať jej majetok v bežných veciach sú oprávnení obidvaja rodičia a navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej D. R. sumou 50,- eur mesačne a umožnil mu stretávať sa s maloletou D. R. každý párny týždeň od stredy 19.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň s tým, že v piatok vyzdvihne maloletú D. v obvyklej hodine zo škôlky a odovzdá ju odporkyni v sobotu o 19.00 hod. Navrhovateľ prevezme maloletú D. R. v každý párny týždeň a odovzdá ju v mieste bydliska maloletej D. a v tomto mieste bydliska ju aj odovzdá matke. Matke uložil povinnosť pripraviť maloletú D. na stretnutie s navrhovateľom. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2) Konanie zastavil, nakoľko došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením jeho rodičov. Nakoľko súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, v súlade s citovanými ustanoveniami uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na jej výživu a pri určení výšky výživného prihliadol na záujmy maloletej D. a vychádzal zo zistených osobných, zárobkových a majetkových pomerov každého z rodičov. Výživné by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa, pričom každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča ho poukazovať riadne a včas. Na základe uvedeného súd uložil navrhovateľovi, ktorý má podstatne nižší príjem ako matka, prispievať na výživu maloletej D. R. sumou vo výške 50,- eur mesačne, ktorú súd vzhľadom na vek maloletej a od toho odvíjajúce sa potreby dieťaťa považuje za primeranú. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. 3) Proti uvedenému rozsudku, čo do výroku o vyživovacej povinnosti a úprave styku navrhovateľa s maloletou podala odvolanie matka. Mala za to, že otec podal návrh až v čase, keď dcéra dovŕšila vek 4 rokov a aj táto skutočnosť svedčí o jeho záujme o maloletú. Nesúhlasila s výškou výživného na dcéru, ktorú určil súd, nakoľko navrhovateľ má vyššie príjmy ako zdokladoval, čo aj sám pripustil na pojednávaní. Nebolo ani pravdou, že ona dosahuje každý mesiac vyšší plat ako navrhovateľ, nakoľko jej plat je variabilný. Žiadala, aby súd upravil výšku výživného na sumu 100 Eur, aby bolo určené spätne od času, kedy nežije s navrhovateľom v jednej domácnosti, teda od mesiaca júl 2015. Nesúhlasila s rozsahom styku otca s maloletou. Súd vôbec nezvažoval záujem maloletého dieťaťa. Úprava styku nie je vyvážená a už vôbec nie je v záujme dcéry. Ako matka má právo tráviť čas s dcérou, no pokiaľ ide o víkendy, iba dve nedele do mesiaca sú absolútne neadekvátne. Preto navrhla zmeniť rozsudok v napadnutej časti. 4) K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Nie je pravdou, že by nemal záujem na určení otcovstva. Bola to matka, ktorá na spoločnom súhlasnom vyhlásení nemala záujem, a preto musel podať návrh na určenie otcovstva. Pokiaľ išlo o príjem, ten je v spise zdokumentovaný a nikdy netvrdil, že má nezdokladovaný/bočný príjem. Nevidel dôvod na zmenu dohody o úprave styku s maloletou. 5) Kolízny opatrovník navrhol predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi platiť výživné na maloletú v sume 50,- eur mesačne, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletou v zmysle ust. § 388 CSP zmenil. V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. 7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka - matka, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 8) Pokiaľ išlo o výšku výživného a majetkové pomery navrhovateľa a matky, vychádzal súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, pričom na rozdiel od názoru matky prezentovaného v odvolaní je názoru, že súdom určené výživné vychádza z preukázaných skutočností na strane navrhovateľa. Nebolo preukázané (a ani sám nepripustil), že by mal iné príjmy ako boli prezentované na pojednávaní dňa 02. 06. 2016. 9) Matka požadovala priznať výživné spätne od času, kedy spolu s navrhovateľom nežijú v spoločnej domácnosti. Pre posúdenie jej návrhu je relevantné ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré uvádza, že právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako je zrejmé, spätné priznanie výživného má výnimočný charakter a nebolo preukázané, že by matke po odchode niečo bránilo podať návrh na určenie otcovstva a požiadať o určenie výživného v čase, za ktoré žiada výživné. Odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu nemal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné spätne. 10) Matka v odvolaní poukázala na skutočnosť, že jej čas strávený s dcérou cez víkendy sa v podstate zredukoval na dve nedele za mesiac. Podľa názoru súdu takéto obmedzenie matky v strávení spoločných víkendov s dcérou nie je v záujme maloletej a matka má právo (rovnako ako otec) tráviť s dieťaťom aj víkendový čas, a preto rozhodnutie v predmetnej časti zmenil tak, že navrhovateľovi umožnil stretávať sa s maloletou D. R. každý párny týždeň v roku od stredy 19,00 hod. do nedele 18,00 hod. 11) Súd pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom berie v prvom rade ohľad na záujmy dieťaťa a nie na záujmy alebo osobné priania rodiča. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu. Pri zmene pomerov môže požiadať každý s rodičov o úpravu styku s maloletou, prípadne aj o úpravu výšky výživného. 12) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).