Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/541/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710212951 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5710212951.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Bc. E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. X, proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom Martin, Nám. S. H. Vajanského 1, IČO: 00 316 792, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Zvolen, Námestie SNP 41, IČO: 36 856 517, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/257/2010-287 zo dňa 04. júna 2015, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/257/2010-287 zo dňa 04. 06. 2015 určil, že výpoveď zmluvy o nájme nebytového priestoru uzavretej dňa 26. 04. 2007 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, listom zo dňa 19. 07. 2010 je neplatná. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru - garáže č. 4 (na liste vlastníctva zapísanej ako priestor 2-3) na ulici Kijevskej v Martine, nachádzajúcej sa v bytovom dome súp. číslo XXXX, postavenom na parcele číslo KN-C 1337/120, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Martin na LV č. XXXX, pre katastrálne územie G.. Neplatnosť výpovede videl v neuvedení žiadneho výpovedného dôvodu, čo je v rozpore s čl. V. ods. 2 zmluvy o nájme. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť namietajúc, že nezisková organizácia, ktorá so žalobcom uzavrela nájomnú zmluvu na sporný nebytový priestor nebola na takýto úkon oprávnená. Ide preto o domnelú zmluvu, ktorá nikdy nevznikla. Citujúc ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p."), § 3 ods. 1, § 663, § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, 3, § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb."), § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov súd žalobe vyhovel. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že Mesto Martin previedlo do správy Matry n. o. výkon práv spojených so správou garáže v užívaní žalobcu. Vychádzal zo skutočnosti, že až do podania žaloby žiadna zo strán platnosť nájomnej zmluvy nespochybnila a bolo bežnou praxou, že Matra, n. o. vystupovala voči nájomcom nebytových priestorov ako oprávnený subjekt konajúci v mene Mesta Martin pri uzatváraní nájomných zmlúv a pri vyberaní nájomného. Od začatia činnosti Matra n. o. výkon správy nebytového priestoru - garáže vykonávala táto spoločnosť s vedomím a súhlasom Mesta Martin. Žalovaný v zastúpení Matrou, n. o. aj v súčasnosti naďalej účtuje žalobcovi nájomné a úhrady za plnenia poskytované s nájmom, ktoré žalobca dobromyseľne platí. Čo sa týka ukončenia predmetnej nájomnej zmluvy výpoveďou, zmluva vo svojom článku V. ods. 2. vymedzuje okolnosti, ktoré v prípade, že nastanú, umožňujú prenajímateľovi nájomnú zmluvu vypovedať. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca porušil niektorú zo svojich povinností uvedených v nájomnej zmluve. Táto skutočnosť nie je ani žalovaným tvrdená a skutkovo vymedzená v napadnutej výpovedi. Dôvodom výpovede z nájmu nebytového priestoru zo dňa 19. 07. 2010 bol článok VI. uvedenej zmluvy a § 10 zákona č. 116/1990 Zb. Článok VI. obsahoval len záverečné ustanovenia s tým, že v ods. 1 tohto článku bolo uvedené, že vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. a všeobecne platnými právnymi predpismi, najmä ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V § 10 zákona č. 116/1990 Zb. je uvedené, že ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ a nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne, bez udania dôvodov, ak nie je dohodnuté inak. V zmluve o nájme nebytových priestorov účastníci zmluvy v článku V. ods. 2 dohodli, že prenajímateľ môže písomne vypovedať nájomnú zmluvu z dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 116/1990 Zb. Výpoveď z nájmu nebytového priestoru zo dňa 19. 07. 2010 tak nebola daná v súlade s uzavretou nájomnou zmluvou, preto súd dospel k záveru, že výpoveď z nájmu nebytového priestoru daná žalobcovi listom zo dňa 19. 07. 2010 je neplatná. Rozhodnutie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.") vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu. Namietal, že súd prvej inštancie sa opätovne nevysporiadal so skutočnosťou vytýkanou už v predchádzajúcom, v poradí prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, a to že v konaní nebol predložený jediný listinný dôkaz o tom, že uzavreli, alebo poverili uzavretím nájomnej zmluvy spoločnosť Matra n. o., Martin. Predmetný skutkový, právny a dôkazný stav zostal v ďalšom konaní nezmenený. Je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tým, že sa odvoláva na akési nepriame dôkazy a správanie sa strán konania v podmienkach právneho štátu a spravodlivého súdneho konania riadiaceho sa zásadou náležitého zistenia objektívnej materiálnej pravdy nezávislej od vôle strán konania nemôže obstáť. Rozhodnutie založené výlučne na takýchto skutkových zisteniach súdu, z ktorých následne súd vyvodil právny záver, možno považovať za arbitrárne a nezákonné. Za najzásadnejšie pochybenie, nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu však žalovaný považuje práve posúdenie samotnej neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru, kedy súd zistený skutkový stav a možnosti ukončenia nájmu nesprávne subsumoval pod zmluvné dojednanie odkazujúce na § 9 zákona č. 116/1990 Zb. Výkladom zmluvy a zákona č. 116/1990 Zb. uskutočneným súdom prvej inštancie došlo k hrubému porušeniu jeho vlastníckeho práva. Mal tiež za to, že došlo k odňatiu možnosti konať Matre n. o. ako vedľajšiemu účastníkovi, do ktorého práv a povinností bolo napadnutým rozhodnutím zasiahnuté. Žalovaný ďalej napadnutému rozsudku vytýkal nedostatok riadneho a vyčerpávacúceho odôvodnenia, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Mal za to, že odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, v dôsledku čoho nemá možnosť primerane reagovať na jeho nedostatky a skutkové a právne závery. Opätovne poukázal na to, že ako odovzdávajúci uzavrel s neziskovou organizáciou Matra n. o. ako preberajúcim zmluvu o výkone správy majetku Mesta Martin, predmetom ktorej bolo odovzdanie nehnuteľného majetku mesta - bytového fondu v rozsahu podľa špecifikácie v prílohe č. 1 do správy preberajúcemu a odovzdanie a prevzatie správy záväzkov a pohľadávok preberajúcim súvisiacich s preberaným majetkom do správy podľa prílohy 2. Zmluva o výkone správy bola uzavretá v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. Do správy bol odovzdaný výlučne bytový fond v rozsahu podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 zmluvy o výkone správy. Neziskovej organizácii Matra n. o. nikdy neboli do správy odovzdané nebytové priestory. V ďalšom poukázal na v konaní namietaný nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Cieľom, ktorý žalobca sledoval bolo zotrvanie v predmetnom záväzkovom vzťahu a vzhľadom na faktický stav (žalobcom tvrdené zhodnotenie nehnuteľnosti a prípadnú možnosť žaloby na nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.) možno konštatovať, že žaloba na určenie (ne)existencie právnej skutočnosti nie je objektívne spôsobilá odstrániť spornosť tak, by vylúčila možnosť prípadných ďalších súdnych sporov a neodstraňuje stav právnej neistoty účastníkov právneho vzťahu. Žalobca v takom prípade nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z nájmu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Tento by bol daný len za predpokladu podania žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., ktorou by došlo k určeniu právneho vzťahu medzi účastníkmi. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p."). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v zásade zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (obdobne § 220 ods. 2 C. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. 7. Nakoľko odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom organizácii Matra n. o., Martin, ako vedľajšiemu účastníkovi konania, odvolací súd uvádza, že uvedená organizácia sa nestala vedľajším účastníkom konania v súlade s ust. § 92 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nakoľko táto sama do konania ako vedľajší účastník nevstúpila a žalovaný ju prostredníctvom súdu na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka ani nevyzval. Keďže uvedená spoločnosť sa nestala vedľajším účastníkom konania, nemohli byť porušené jej práva ako práva vedľajšieho účastníka. 9. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného spočívajúcu v nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Žaloba žalobcu, ktorý sa domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov, je nepochybne žalobou určovacou, pre úspešnosť ktorej podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, ako aj rozhodovania súdu prvej inštancie bola existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. I keď určenie platnosti či neplatnosti právneho úkonu, teda určenie jeho bezvadnosti či vadnosti, nezodpovedá doslovnému zneniu § 80 písm. c/ O. s. p. (určenie práva alebo právneho vzťahu), v kontexte konkrétnych okolností môže byť i takýmto určením zároveň nepriamo určená existencia či neexistencia právneho vzťahu alebo práva. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je totiž právny úkon právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, teda aj vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ktorých obsahom sú subjektívne práva a povinnosti. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že žalobca má na podanej žalobe naliehavý právny záujem, keď bez určenia neplatnosti výpovede by bolo ohrozené jeho právo na ďalšiu existenciu nájomného vzťahu. I keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bol účinný nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok, ktorý určovacie žaloby a ich prípustnosť upravuje v ust. § 137 písm. c/, d/ čiastočne odlišne ako Občiansky súdny poriadok, vzhľadom na to, že predmetom prieskumu odvolacieho súdu je rozsudok súdu prvej inštancie vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd pri posúdení uvedenej otázky vychádzal z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, z ktorého pri posúdení tejto otázky vychádzal i súd prvej inštancie. 10. V nadväznosti na vyššie uvedené závery, odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o v priebehu konania žalovaným namietanú platnosť uzavretej zmluvy o nájme nebytového priestoru z dôvodu, že táto nebola uzavretá oprávnenou osobou, s touto otázkou sa súd prvej inštancie vyporiadal ako s otázkou predbežnou. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný do správy organizácie Matra n. o., Martin, previedol nielen správu bytového fondu, ale i výkon práv spojených so správou nebytového priestoru - garáže v užívaní žalobcu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Zo zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 26. 04. 2007 jednoznačne vyplýva, že túto uzavrela Matra n. o., Martin, v mene Mesta Martin, t. j. žalovaného, ako prenajímateľa a žalobca ako nájomca. Skutočnosť, že uvedená organizácia vykonávala aj správu nebytových priestorov vyplýva aj z výpovede svedka Jána Tvarožného, ktorý bol súdom prvej inštancie vypočúvaný opakovane, druhýkrát na základe pokynu odvolacieho súdu v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že predtým než správu majetku žalovaného prevzala organizácia Matra n. o., Martin, túto vykonávala spoločnosť MARTICO, s. r. o., Martin, pričom z dohody o ukončení mandátnej zmluvy o obstaraní činností súvisiacich s prevádzkou bytového hospodárstva Mesta Martin uzatvorenej dňa 02. 01. 1996 medzi žalovaným ako mandantom a spoločnosťou MARTICO, s. r. o. ako mandatárom vyplýva, že uvedená spoločnosť vykonávala správu nielen bytov vo vlastníctve žalovaného, ale aj nebytových priestorov (viď bod 4, a to napriek tomu, že z označenia dohody by bolo možné nadobudnúť dojem, že predmetom správy bolo len „bytové" hospodárstvo žalovaného), pričom k ukončeniu práv a povinností plynúcich z mandátnej zmluvy došlo (citujem) „v záujme kontinuálneho prechodu spravovaného majetku Mesta Martin na novovytvorenú organizáciu" - Matra, n. o. Z ďalšieho listinného dôkazu - záznamu o odovzdaní a prevzatí bytového fondu Mesta Martin, spravovaného spoločnosťou MARTICO, s. r. o . k termínu 31. 12. 2014 spísaného medzi MARTICO s. r. o. ako odovzdávajúcim a žalovaným a Matrou n. o. ako preberajúcimi zároveň vyplýva, že predmetom prevodu boli budovy a stavby. I keď súdu neboli predložené i prílohy uvedené v tomto zázname, z ktorých by bol nepochybne zrejmý stav majetku prebratého do správy spoločnosťou Matra n. o., Martin, z uvedeného možno dôvodne a logicky vyvodiť záver, že spoločnosť Matra, n. o., Martin vykonávala správu aj k spornému nebytovému priestoru - garáže v užívaní žalobcu. Pokiaľ žalovaný namieta, že v konaní nebolo preukázané, že do správy spoločnosti Matra n. o. prešla i správa uvedeného nebytového fondu, unesenie tohto dôkazného bremena zaťažovalo práve žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť tvrdil. I keď žalovaný v konaní predložil zmluvu o výkone správy majetku Mesta Martin medzi žalovaným a organizáciu Matra n. o. s tým, že do správy bol odovzdaný len bytový fond v rozsahu podľa špecifikácie v prílohe 1, z čl. I zmluvy je zrejmé, že súčasťou zmluvy bola i príloha č. 2 obsahujúca záväzky a pohľadávky súvisiace s preberaným majetkom do správy, pričom táto príloha nebola súdu predložená. Z uvedeného zoznamu by pritom mohlo byť zrejmé, či v súvislosti s nájmom predmetnej garáže boli postúpené aj pohľadávky žalovaného, keď je zrejmé, že v čase, kedy žalobca vstúpil do nájomného vzťahu so žalovaným mal žalovaný pohľadávku voči predchádzajúcemu nájomcovi predmetnej garáže, k záväzku ktorého žalobca (tak vo vzťahu k bytu ako aj nebytovému priestoru) pristúpil a následne ho i uhradil. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne v tomto smere vychádzal z výpovede svedka Jána Tvarožného, ktorý ako riaditeľ Matry, n. o., Martin, sa nesporne vedel vyjadriť k tomu či vykonávali aj správu nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného a na akom základe. Odvolací súd zároveň dodáva, že i v prípade, ak by Matra n. o., Martin, nebola splnomocnená na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru, nakoľko z nájomnej zmluvy je nesporné, že túto spoločnosť Matra n. o. uzatvárala v mene žalovaného, pričom žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že pokiaľ je uvedená organizácia oprávnená konať v mene žalovaného v prípade nájmu bytu, je oprávnená konať aj v prípade nájmu garáže prináležiacej k tomuto bytu, mohlo by ísť o tzv. exces splnomocnenca alebo nesplnomocnené konateľstvo (§ 33 Občianskeho zákonníka). Právny úkon, ktorý v mene splnomocniteľa urobil splnomocnenec je v takom prípade pre splnomocniteľa záväzný v prípade, že ho dodatočne schváli, pričom na takéto dodatočné schválenie, tzv. ratihabíciu možno usudzovať z konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. V danom prípade by tak bolo možné vyvodiť práve zo skutočnosti, že žalovaný prijímal plnenie poskytované žalobcom - nájomné, a to aj potom čo bola podaná žaloba a zároveň sa domáhal, aby súd s organizáciou Matra, n. o., Martin konal v zmysle § 6 zákona č. 138/1991 Zb. V zmysle ods. 4, poslednej vety citovaného ustanovenia však správca koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje, t. j. nevyhnutným predpokladom, aby mohla uvedená spoločnosť konať v predmetnom spore za žalovaného je, že vykonáva správu predmetného nebytového priestoru. Na základe uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 26. 04. 2007 bola za žalovaného uzavretá oprávnenou osobou, a teda nie je neplatná z ním tvrdeného dôvodu. 11. Súd prvej inštancie následne správne vyhodnotil výpoveď z nájmu nebytového priestoru ako neplatnú. Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol uzavretý na čas neurčitý, pričom zmluva o nájme nebytových priestorov v čl. V., bode 2 upravuje spôsoby skončenia nájmu prenajímateľom. K ukončeniu nájmu prenajímateľom v zmysle uvedeného ustanovenia môže dôjsť písomnou výpoveďou z dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 116/1990 Zb., iné dôvody výpovede zo strany prenajímateľa uzavretá dohoda neupravuje. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd možnosti ukončenia nájmu nesprávne subsumoval pod zmluvné dojednanie odkazujúce na § 9 zákona č. 116/1990 Zb., odvolací súd uvádza, že rozhodujúcim v predmetnej veci je to, čo bolo obsahom písomnej zmluvy o nájme. Zákon č. 116/1990 Zb. v ust. § 10 síce uvádza, že ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, uvedené však podmieňuje tým, že nie je dohodnuté inak. Z uvedeného vyplýva, že ak si účastníci zmluvy dohodnú iný spôsob či podmienky ukončenia zmluvného vzťahu, má táto dohoda prednosť. Nie je teda vylúčené, aby si účastníci zmluvy o nájme dohodli možnosť skončenia nájmu aj pri zmluve uzavretej na čas neurčitý rovnako ako v prípade skončenia nájmu na dobu určitú. Pokiaľ si teda účastníci nájomnej zmluvy v čl. V. bode 2 zmluvy dohodli možnosť písomne vypovedať nájomnú zmluvu prenajímateľom len z dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 116/1990 Zb., má táto dohoda prednosť. Keďže v danom prípade výpoveď z nájmu nebytového priestoru bola daná bez uvedenia dôvodu, a teda v rozpore s čl. V. bodu 2 zmluvy o nájme nebytového priestoru, je táto výpoveď neplatná. 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)