Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/267/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200058 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714200058.1 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., F. XXXX/X proti žalovaným : 1/ V. S., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., X. XX, 2/ Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, H. XXXXX, Spolková republika Nemecko, v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a vrátenie daru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/1/2014-198 zo dňa 24.02.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že využitie inštitútu vrátenia daru predpokladá predtým platné uzatvorenie darovacej zmluvy a následné také správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Žalobca žalovaným v rade 1/, 2/ vyčítal, že ho vyháňajú z bytu, snažia sa ho umiestniť v domove dôchodcov, takéto konanie u žalovaných v rade 1/, 2/ preukázané nebolo. Pokiaľ i žalovaná v rade 1/ sa pokúšala a nakoniec aj vybavila pre žalobcu umiestnenie v domove dôchodcov, kde mal nastúpiť v januári 2014, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol s takýmto riešením viac-menej uzrozumený, že takéto riešenie rodina prijala vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktorý sa výrazne zhoršil v druhej polovici roku 2013, keď bol opakovane hospitalizovaný pre kardiovaskulárne choroby a pre mozgovú príhodu a dokonca jeden čas bol imobilný. Za logické preto súd považoval, že rodinní príslušníci - nevlastné deti žalobcu žalovaní v rade 1/, 2/ sa snažili nájsť vzhľadom na zdravotný handicap žalovanej v rade 1/ a na druhej strane na odchod žalovaného v rade 2/ do zahraničia najvhodnejšie riešenie ako sa postarať o osamelého a chorého človeka v situácii, keď obýva byt na 4. poschodí v obytnom dome, v ktorom sa nenachádza výťah. Takéto správanie žalovaných v rade 1/, 2/ súd vyhodnotil skôr ako správanie, ktoré bolo v súlade s morálkou a všeobecne vžitými predstavami o vzťahoch medzi rodinnými príslušníkmi, mladšou a staršou generáciou. Žalobca konštatoval, že žalovaní počas jeho pobytu v Trstenej odniesli veci z bytu, šperky manželky, vlastne vybielili mu byt. Takéhoto konania sa jednoznačne nedopustil žalovaný v rade 2/, pokiaľ tak konala žalovaná v rade 1/ ako vyplynulo z dokazovania bolo to po dohovore so žalobcom v rámci prípravy predaja bytu, ktorý bol v spoluvlastníctve obidvoch súrodencov a riešenia starostlivosti o žalobcu po prepustení do domáceho ošetrenia. Akonáhle však žalobca prejavil vôľu vrátiť sa do bytu, nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaní v rade 1/, 2/ žalobcu v užívaní bytu akýmkoľvek spôsobom obmedzovali, že by pokračovali v predávaní bytu a pod., resp. že by tak robili v čase vyhlásenia rozsudku. Ani tvrdenie, že žalovaná v rade 1/ vylákala od žalobcu bankomatovú kartu sa v konaní nepotvrdilo. Žalobca udelil žalovanej v rade 1/ generálne plnomocenstvo a bankomatovú kartu jej poskytol v čase, keď bol hospitalizovaný v Trstenej a keď za ním žalovaná dochádzala, čo jej spôsobovalo nemalé náklady a bola nútená nakupovať pre žalobcu rôzne potrebné veci. V rámci trestného konania žalovaná predložila ústrižky bločkov z registračnej pokladne preukazujúce nákupy vecí, ktoré pre žalobcu nakupovala, i keď žalobca v priebehu konania jej aktivity v tomto smere bagatelizoval. Súd uveril žalovanej v rade 1/ ako i žalovanému v rade 2/, že žalovaná bola motivovaná dobrým úmyslom, snahou pomôcť žalobcovi vyriešiť jeho situáciu a je len smutné, že došlo k nedorozumeniu, ktoré vyústilo do takého konfliktu, že medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/, 2/ došlo k súdnemu sporu. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania okresný súd ustálil, že dobré mienené konanie žalovaných v rade 1/, 2/ bolo žalobcom nesprávne pochopené. Motiváciou žalovaných ku konaniu, ktoré vo vzťahu k žalobcu vykonali, resp. k bytu, ktorý žalobca užíval, ale ktorý spoluvlastnícky patrí žalovaným v rade 1/, 2/, bola snaha žalobcovi pomôcť vyriešiť jeho problém a vychádzala z pocitu zodpovednosti voči bývalému manželovi matky žalovaných. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na úspech žalovaných v rade 1/, 2/ v spore a na to, že náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi si neuplatnili. 2. Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu vyjadril nesúhlas s konštatovaním, že motiváciou žalovaných 1/, 2/ bola snaha pomôcť žalobcovi vyriešiť jeho problém a vychádzala z pocitu zodpovednosti. Zastal názor, že byt, ktorý je predmetom daru v uvedenom spore chceli žalovaní v rade 1/, 2/ predať, hlavne žalovaná v rade 1/. Jej vyjadrenia označil za zhluk klamstiev s tým, že veľmi dobre vie ako narábať a manipulovať s ľuďmi v jej okolí. Byt potrebovala akútne predať, pretože jej vysoko nastavený životný štýl, ktorý dovtedy žila sa zrazu stal minulosťou. Bola na penzii s nízkym príjmom a tiež prišla o majetného priateľa, ktorý jej tento životný štýl dopriaval. Predať predmetný byt bola rýchla cesta ku peniazom, zabezpečeniu jej vysokého životného štandardu. Uviedol, že žalovaná v rade 1/ nie je úprimný človek. Tvrdenie, že doteraz byt nepredala, aby mal kde bývať, je iba ďalšie klamstvo z jej strany. Byt nepredala nie pre jeho dobro, ale preto, že podal návrh na zrušenie darovacej zmluvy k predmetnému bytu a tiež návrh na predbežné opatrenie, ktorým by sa zakázalo s daným bytom nakladať do rozhodnutia súdu. Ani tvrdenia žalovanej v rade 1/ ako vypratávala byt a vynášala jeho osobné veci po dohode so žalobcom nie je právne korektné. Má svedka - susedu, ktorá má byt priamo oproti spornému bytu, a ktorá môže dokázať, že ju videla utekať z daného bytu po schodoch, rýchlo s plnými taškami spolu s dcérou. Namietol tiež tvrdenia žalovanej v rade 1/, že 1.000,- Eur boli náklady, ktoré vynaložila, keď u nej býval, nevie aké to boli náklady, keďže si platil obed, ktorý si rozdelil na dve časti a jednu zjedol na večeru. Navyše v období, keď býval u žalovanej v rade 1/ platil sporný byt na F. ulici. Vytýkal súdu, že nebral do úvahy cenu jeho oblečenia a všetkých ostatných vecí, ktoré zobrala z jeho bytu. Žiadal vypočuť MUDr. A. z Nemocnice s poliklinikou Trstená, primárku oddelenia dlhodobo chorých, ktorá svojou výpoveďou môže preukázať neprávoplatnosť generálnej plnej moci zo dňa 17.10.2013, ktorá je kľúčovou v celom tomto spore. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p. ) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 5. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Ide o tzv. dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 6. Ak teda žalobca v konaní tvrdil, že žalovaní v rade 1/, 2/ vo vzťahu k jeho osobe sa správajú spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, bolo jeho povinnosťou súdu tieto skutočnosti preukázať a navrhnúť na ich preukázanie relevantné dôkazy. 7. V priebehu konania a podanom odvolaní žalobca žiadal vypočuť k udeleniu generálnej plnej moci podpísanej žalobcom 17.10.2013 v Trstenej primárku oddelenia dlhodobo chorých MUDr. A.. Ani odvolací súd nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za významné z hľadiska rozhodnutia súdu vo veci samej, nakoľko podpis žalobcu na generálnej plnej moci bol riadne overený pracovníčkou Mestského úradu v Trstenej 17.10.2013 a pokiaľ žalobca v priebehu celého konania namietal, že nič takéto žalovanej nepodpísal, resp. že nevedel, čo písal, z oboznámenej výpovede pracovníčky Matričného úradu v Trstenej V. D. bolo preukázané, že generálnu plnú moc žalobca pred ňou riadne podpísal, bol poučený, aby si listinu riadne prečítal, následne pred ňou ju aj vlastnoručne podpísal. Pri uvedenom úkone bol žalobca riadne pri zmysloch, vedel presne čo podpisuje, čo robí, podpisoval sa riadne na linajku k splnomocniteľovi, a pokiaľ by bola videla, že žalobcovi zdravotný stav neumožňuje tento úkon vykonať, tak by ho vykonať odmietla. 8. K tvrdeniam žalobcu o tom, že darovaný byt žalovaní v rade 1/, 2/ mali záujem odpredať a jeho umiestniť do domova dôchodcov, vypočutý svedok Ing. V. V., švagor žalobcu uviedol, že počas hospitalizácie v Martine po mozgovej príhode žalobca nevedel chodiť, čiastočne ho postavili na nohy až v Trstenej, na čo sa účastníci dohodli, že žalobca pôjde bývať k žalovanej v rade 1/. Žalobca požiadal žalovanú v rade 1/, aby povytrieďovala jeho osobné veci, ktoré mal v byte. Sám dokonca nosil svoje osobné veci zo svojho bytu do bytu žalovanej v rade 1/ a tiež potvrdil, že medzi účastníkmi prebehol rozhovor ohľadne predaja bytu užívaného žalobcom, kvôli problémom žalobcu dostať sa do bytu na 4. poschodie bez výťahu. Podľa výpovede svedka žalobca mal dokonca sám sprostredkovať stretnutie pracovníčky realitnej kancelárie so žalovanou v rade 1/. Pokiaľ sa týkalo predaja osobného motorového vozidla zn. Škoda 120 GLS ev. č. MT 103-CP kúpnu cenu za odpredaj motorového vozidla 400,- Eur, žalovaná odovzdala žalobcovi, keď u nej býval, pričom žalobca túto skutočnosť popieral. 9. V nadväznosti na takto zistené a konštatované skutočnosti sa odvolací súd stotožnil so záverom vysloveným zo strany okresného súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie zákonných podmienok pre využitie inštitútu vrátenia daru v zmysle ust. § 630 OZ. 10. Právnym dôvodom, na základe ktorého sa môže darca domáhať vrátenia daru je správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré porušuje dobré mravy. Pod porušením dobrých mravov si môžeme predstaviť napr. hrubé hanlivé urážky, psychický nátlak, fyzické násilie, neposkytnutie potrebnej pomoci. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci inej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. Tak isto je ustálený názor súdov, že za právne relevantné sa považuje iba také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. 11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná v rade 1/ navštevovala žalobcu počas jeho hospitalizácie v zdravotníckom zariadení, nakupovala pre žalobcu veci, ktoré potreboval, obstarala predaj jeho motorového vozidla. Po návrate z nemocnice si žalobcu nasťahovala do svojho bytu a po zhoršení vzájomných vzťahov sa žalobca presťahoval do bytu, ktorý vlastnícky patrí žalovaným v rade 1/, 2/, v ktorom doposiaľ býva. Pokiaľ sa týka okolnosti odovzdania platobnej karty, podpísania generálnej plnej moci, odsťahovania vecí žalobcu z bytu, výpoveďami svedkov bolo preukázané, že všetky tieto skutočnosti prebehli po vzájomnej dohode žalobcu a žalovanej v rade 1/. Ani výpoveď susedy žalobcu by preto nemala z hľadiska takto ustálených skutkových zistení zásadný význam. 12. V nadväznosti na to odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že nebolo preukázané také objektívne správanie žalovaných 1/, 2/ vo vzťahu k žalobcovi, ktoré by spĺňalo predpoklady na použitie inštitútu v zmysle ust. § 630 OZ. V nadväznosti na to, stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, toto ako správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 13. Nakoľko z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaným v rade 1/, 2/ vznikli trovy odvolacieho konania, žalovaným v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania i napriek ich úspechu nepriznal. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)