Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/304/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200475 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715200475.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Yvetty Dzugasovej, v právnej veci žalobcu: TRADEINVEST SERVICE, spol. s r.o., so sídlom M. R. Štefánika 26/1024, Martin, IČO: 31 613 144, právne zastúpený JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom v A., T. XXXX/XB, proti žalovanej: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., L. č. X, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Kevickým, advokátom so sídlom Y., P. Y. XX, v konaní o určenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/24/2015-163 zo dňa 07.07.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej. 2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 151n ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môžu byť rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva tak, ako je to uvedené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Na oprávnenú držbu je potrebné, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že vydržal vecné bremeno práva prechodu peši a motorovým vozidlom na pozemok vo vlastníctve odporkyne parc. č. 442, 436/2, 437/2 k.ú. Y. zapísané na LV č. XXXX v rozsahu, ako je vyznačené v pripojenom geometrickom pláne č. 98/2014 zo dňa 07.11.2014. K vydržaniu vecného bremena podľa navrhovateľa malo dôjsť už jeho právnym predchodcom, a to Domácimi potrebami n.p. PR Banská Bystrica v súlade s Hospodárskou zmluvou č. 538/1983 v súvislosti s Hospodárskou zmluvou č.538/1983-II s tým, že Okresné komunálne služby, ako správca nehnuteľností, uvedených v predmetnej zmluve sa zaviazal zabezpečiť prístupovú cestu pre zásobovanie podniku Domáce potreby PR Banská Bystrica - elektrospotrebiče cez uvedené pozemky. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa je právnym nástupcom po Okresných komunálnych službách, ktoré zabezpečili výstavbu Sklenárstva, a preto na ňu prešiel záväzok zabezpečovať prístupovú cestu pre predajňu elektrospotrebičov tak, ako to bolo v predmetných zmluvách. Zo strany odporkyne boli súdu predložené listinné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia jej nehnuteľností vrátane budovy sklenárstva v Martine na Ul. Osloboditeľov 24. Odporkyňa nehnuteľnosti nadobudla vo verejnej dražbe, konanej dňa 01.08.1991, kedy vydražila sklenárstvo a pozemky parc. č. 442, 437/2 a 436/2. Zároveň pripojila zápisnicu k dražbe a prílohu zápisnicu k dražbe o úhrade finančných prostriedkov. Vychádzajúc z potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky (č.l. 120) je zrejmé, že na odporkyňu v zmysle predložených listín neprešlo vecné bremeno práva prechodu pešo a motorovými vozidlami po nehnuteľnostiach, uvedených navrhovateľom. Na LV tak isto vecné bremeno žiadnym spôsobom vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vyznačené nebolo. Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej podľa názoru súdu prístup navrhovateľ aj jeho právny predchodcovia k nehnuteľnosti t.č. vo vlastníctve navrhovateľa mali umožnený cez nehnuteľnosti odporkyne. Ide o prístup v meste z Ul. Moskovská na pešiu zónu Mesta Martin, ktorý je užívaný nielen navrhovateľom a jeho nájomníkmi v danej nehnuteľnosti, ale v podstate obyvateľmi mesta, pretože táto cesta je prístupná, neuzavretá, hlavne počas pracovných dní slúži na prechod z uvedených miest. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia, ktorí sa vyjadrili k tomu, že tento prechod bol bežne používaný, odporkyňa nebránila prechodu cez jej nehnuteľnosť okrem situácie, keď tam parkovali motorové vozidlá, ktoré jej bránili vo výkone jej podnikateľskej činnosti tak, ako to uviedol svedok Ing. R. F.. Svedkovia Ing. Y. a Ing. F., ktorí boli účastní pri nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností navrhovateľom, sa ku konkrétnemu vecnému bremenu vyjadriť nevedeli. Podľa ich svedeckej výpovede právo prechodu tu bolo realizované bežne bez spochybňovania, ohľadne zmluvne uzavretého vzťahu v súvislosti s vecným bremenom sa však vyjadriť nevedeli. Podľa názoru súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by vydržal vecné bremeno v čase a v rozsahu, ako to sám tvrdil. Prechod cez pozemky vo vlastníctve odporkyne využívali tak, ako bolo už uvedené aj iní jeho nájomníci, resp. iní občania mesta. Prechod je neuzavretý, avšak pokiaľ by si bol vedomý, že má právo, spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými vozidlami po nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, musel by sa prejaviť aj ako oprávnený držiteľ tohto vecného bremena a nejakým spôsobom sa podieľať na udržiavaní, resp. zabezpečovaní tohto prechodu. Zo žiadnych listinných dokladov ani z vyjadrení účastníkov, či svedkov nebolo zrejmé, že by akýmkoľvek spôsobom prechod navrhovateľ udržiaval, resp. podieľal sa na jeho údržbe, alebo iným spôsobom zabezpečoval jeho prechodnosť. Ani počas zimných mesiacov, kedy bolo potrebné odpratávať sneh a udržiavať prechod, sa navrhovateľ žiadnym spôsobom nestaral o údržbu. Prechod sa používal ako určitá samozrejmosť prístupu, resp. prechodu, avšak z tohto nebolo možné súdom ustáliť, že navrhovateľ vydržal právo vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne. Dlhodobé užívanie takýmto spôsobom, resp. používanie prechodu takýmto spôsobom nezaložilo zákonné predpoklady vydržania vecného bremena. Až do obdobia, kedy odporkyňa začala uzamykať prístup, podľa jej vyjadrenia z dôvodu opakovanej kriminálnej činnosti v danom priestore, sa navrhovateľ dožadoval vydržania práva vecného bremena. Uzamknutý priestor, ktorý chráni objekt a nehnuteľnosti odporkyne, je zabezpečený bránou, ku ktorej má navrhovateľ kľúč, a teda prístup k danému priestoru. Takýto postup bol zo strany odporkyne dobrovoľný a umožnila prístup cez jej nehnuteľnosti nielen teda navrhovateľovi, ale aj všetkým, ktorí potrebujú tadiaľto prejsť pešo. Podľa názoru súdu je možné, aby bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, avšak v nevyhnutnom rozsahu, k čomu nesporne slúžil predložený geometrický plán, ale tak, že by toto vecné bremeno bolo zriadené za odplatu. S takýmto postupom navrhovateľ nesúhlasil. Pri vyhodnotení všetkých listinných dôkazov, vyhodnotení výsluchu svedkov, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia vydržania vecného bremena v rozsahu, ako je uvedené v návrhu na začatie konania, a preto jeho návrh zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods.3 O.s.p. 3. V zákonnej lehote podal odvolanie voči citovanému rozsudku žalobca. Odôvodňuje ho ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné a nepreskúmateľné. Absentujú v ňom základné náležitosti, akými sú vyhodnotenie jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj ich vzájomná komparácia a dôsledky príčinných súvislostí. Konajúci súd opomenul napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodniť, nad rámec skutočnosti, že toto rozhodnutie je aj z ďalších dôvodov nezákonné. K základným právam účastníka konania obsiahnutých v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Ak súd v odôvodnení rozhodnutia nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Konajúci súd nevyhodnotil jednotlivé dôkazy, ktoré sú obsahom súdneho spisu ani jednotlivo, ani v ich vzájomných súvislostiach. V konkrétnom prípade súd vôbec nevyhodnotil listinný dôkaz predložený žalobcom, a to Kúpnu zmluvu zo dňa 30.08.1985 týkajúcu sa nehnuteľností obsiahnutých v poz. Knihe mesta Martin, a to: - vložka č. 361 časť parcely č. 436 vo výmere 58 m2 - dom pod č. 16 s dvorom na Masarykovej ceste, dľa 8, radové číslo 20 zapísané v celosti na R. Y., rod. U., ktorú nehnuteľnosť na základe uznesenia Štátneho notárstva v Martine D 745/60 zo dňa 14.01.1961 nadobudli ako dedičia zo zákona vyššie uvedení predávajúci, každý z nich v 1/3-ine. Predmetná časť parcely bola zmenená a vyznačená geometrickým plánom č. 243-253-120-85/A zo dňa 14.05.1985 na parcelu č. 436/2. Uvedená nehnuteľnosť je vedená v evidencii nehnuteľností strediska Geodézie Martin - viď. list č. 2214, ako zastavaná plocha, -vložka č. 2 103 časť parcely č. 437 k.ú. Y. vo výmere 151 m2 - záhrada na Masarykovej ceste dľa B 4., 5/a, /b na každého z predávajúcich v 1/3 zapísaná a im patriaca - so všetkými právami a príslušnosťami, tak ako tú dodnes užívali, resp. právo užívať mali. Predmetná časť parcely bola zmenená a vyznačená geometrickým plánom č. 243-253-120-85/A zo dňa 14.05.1985 a geom. plánom č. 243-253-257-83 zo dňa 26.10.1983 na parcelu č. 437/2. Uvedená nehnuteľnosť je vedená v evidencii nehnuteľností strediska Geodézie Martin - evid. list č. 1597, ako záhrada. Predávajúci predávajú a kupujúci kupuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa na uvedených pozemkoch, a to vedľajšie stavby/suché WC, chlievy a zajačinec/, garáž, oplotenie a porasty. V zmysle bodu 3. Kúpnej zmluvy šlo o nehnuteľnosti určené na prevádzkové účely kupujúceho podniku - na základe a v súlade s rozhodnutím NsNV odbor ÚPA 6/88/lng. Ka, ov. č. 20/05, zo dňa 16.04.1985, potvrdeného rozhodnutím ONV, odbor ÚP v Martine, č. ÚP 546/85 - Po, zo dňa 27.06.1985, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Obslužná komunikácia pre Sklenárstvo OKS Martin“ na predmetných pozemkoch. Naviac na uvedenú Kúpnu zmluvu poukazovala aj žalovaná, ktorá od počiatku svojho vyjadrenia tvrdila, že práve i na uvedených pozemkoch je situovaná obslužná komunikácia, ktorá bola zriadená jednak pre výstavbu budovy sklenárstva, ako i pristúp k nehnuteľnostiam v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu. S odkazom na uvedenú Kúpnu zmluvu tvrdila, že aj tieto pozemky nadobudla spolu s prevádzkovou budovou sklenárstva do svojho výlučného vlastníctva privatizáciou podľa zákona č. 427/1990 Z. z., avšak bez vecného bremena, určenia ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní. Uvedený dôkaz je podstatným dôkazom pre rozhodnutie o vzniku vecného bremena, určenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha. Tým, že súd prvej inštancie nevyhodnotil a vôbec sa nezaoberal týmto listinným dôkazom, malo to za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Poukazuje na Hospodársku zmluvu č. 538/1983/II, z ktorej bodu 6. vyplýva, že preberajúca organizácia preberá s majetkom záväzky: podľa zápisu z 11.05.1983 zaväzuje sa podnik OKS Martin zabezpečiť prístupovú cestu pre zásobovanie podniku Domáce potreby PR Banská Bystrica (predajňa elektrospotrebiče na ulici Osloboditeľov) cez pozemky parc. č. 442m 443/2, 437 a 436 k.ú. Y.. Tiež poukazuje na bod 7. tejto zmluvy, z ktorého vyplýva, že po vydaní územného rozhodnutia a ich nadobudnutí je potrebné vykonať zápis v evidencii nehnuteľností pre preberajúcu organizáciu v pozemnoknižnom výpise z vložky č. 2558 pre preberajúcu organizáciu Okresné komunálne služby Martin. Uvedená listina je evidovaná aj v katastri nehnuteľností. Tiež poukazuje aj na Hospodársku zmluvu č. 538/1983 uzavretú medzi odovzdávajúcou organizáciou Bytový podnik Martin a preberajúcou organizáciou Domáce potreby PR Banská Bystrica, z ktorej bodu 7 vyplynul záväzok tak, že OKS zabezpečí prístup k objektu zo zadnej strany, čo podľa bodu 9. bolo potrebné zapísať aj v evidencii nehnuteľností. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď štatutárneho orgánu žalobcu Ing. Ramšíka, Ing. U. Y., ako aj na výpoveď samotnej žalovanej. Realizáciu vecného bremena v rozsahu určenia, ktorého sa žalobca domáha, potvrdila aj vypočutá svedkyňa A. R.. Tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že pôvodná prístupová cesta vybudovaná na základe Hospodárskej zmluvy 538/1983/II za účelom zásobovania z ulici Moskovská, bola zrušená pri vybudovaní novej infraštruktúry v centre Martin, je nepravdivé. Tiež sú nepravdivé tvrdenia o tom, že žalobca mal možnosť požiadať Mesto Martin o možnosť parkovania na parkovacej zóne 2. Žalobca nesúhlasí so stanoviskom súdu prvej inštancie, že ak by si bol vedomý, že má právo spočívajúce v práve prechodu po nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, musel by sa prejaviť aj ako oprávnený držiteľ a nejakým spôsobom sa podieľať na udržiavaní, resp. zabezpečovaní tohto prechodu. Žalobca sa denno- denne podieľal na spravovaní práva prechodu tým, že uzamykal priestor po pracovnej dobe, kontroval a dbal na priechodnosť prejazdu, umožňoval prechod a prejazd z titulu zásobovania a zabezpečoval údržbu cesty. Poukazuje tiež na to, že žalovaná umožňuje prístup motorovými vozidla po pozemkoch v jej vlastníctve ďalším právnickým osobám, napr. Družstvu Sklabiňa, podľa jej tvrdenia odplatne. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že prechod využívajú všetci občania, pretože prechod využívajú občania Martina len počas pracovnej doby a mimo sobôt a nedelí. Inak využívajú prechod len vlastníci a nájomcovia nehnuteľností, ktorými sú v súčasnej dobe žalobca a žalovaná. Posudzovanie možnosti iného prístupu k domovej nehnuteľnosti žalobcu motorovým vozidlom rozdielnym od prístupu a prechodu cez pozemky žalovanej v rozsahu tak, ako sa domáha žalobca určenia vecného bremena, je právne irelavantné. Žalobca nikdy nevyužíval prístup k svojej stavbe motorovými vozidlami z pešej zóny, nakoľko z pešej zóny je vchod do domovej nehnuteľnosti vybudovaný iba pre peších, keď jeho rozmery nie sú prispôsobené na prejazd motorovými vozidlami čo do šírky a výšky. Prvostupňový súd sa nezaoberal ani predloženými listinnými dôkazmi, a to Grafickou prílohou k VZN Mesta Martin č. 54/98 o záväzných častiach územného plánu historického centra pešej zóny Martin, z ktorého listinného dôkazu vyplýva prístupová a zásobovacia komunikácia v bloku D. Žalobca svoje právo prechodu a prejazdu pešo i motorovými vozidlami dobromyseľne a nerušene užíval v dobrej viere, a to i v čase, keď terajšia pešia zóna bola používaná ako obojsmerná verejná komunikácia. Žalobca po celú dobu, t.j. od roku 1994 dobromyseľne a najmä nerušene svoje právo užíval. Žalovaná po celú dobu právo žalobcu nepoprela a to žiadnou listinou a ani verbálne, nepožadovala žiadne finančné vyporiadanie, zabezpečovanie údržby, a to až do roku 2014. Neurobila žiadny úkon, z ktorého by bolo zrejmé, že popiera žalobcove právo na prechod a prejazd. Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosti, na základe ktorých je presvedčený, že mu právo z vecného bremena patrí, pretože riadne vzniklo a následne i na neho prešlo: - Dňom 11.05.1983 bolo zriadené vecné bremeno na základe právnych titulov - Hospodárskych zmlúv č. 538/1983 a č. 538/1983 - II., ktoré vecné bremeno vzniklo na pozemkoch nadobudnutých Okresnými komunálnymi službami Hospodárskou zmluvou č. 538/1983 - II. a to na pozemkoch parc. č. 442, 443/2, a tiež na pozemkoch parc. č. 436/2 a 437/2, ktoré pozemky Okresné komunálne služby nadobudli Kúpnou zmluvou od pôvodných spoluvlastníkov práve za účelom vybudovania prístupovej cesty pre zásobovanie Sklenárstva a Domácich potrieb. - Došlo k vybudovaniu prístupovej cesty pre účely zásobovania, v prvom kroku ako spevnenej plochy, neskôr došlo k vyasfaltovaniu prístupovej cesty. - Po celú dobu dochádzalo jednak právnymi predchodcami, tak i samotným žalobcom k nerušenej realizácii práva z vecného bremena spočívajúceho vo využívaní prístupovej cesty pre zásobovanie. - Žalovaná nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX privatizáciou prevádzkovej jednotky v r. 1991 tak, ako je titul nadobudnutia uvedený v aktuálnom liste vlastníctva a stala sa právnou nástupkyňou prevádzkovej jednotky Okresných komunálnych služieb v Martine - Žalovaná rešpektovala právo žalobcu - prechod pešo i motorovými vozidlami po pozemkoch v jej vlastníctve, a to dlhodobo od nadobudnutia vlastníctva k predmetným pozemkom, až do 17.10.2014, ničím nenarušovala právo prechodu pešo i motorovými vozidlami žalobcovi. Jej zdôvodnenie, že vzhľadom na skutočnosť, že právo vecného bremena nie je zapísané v katastri nehnuteľností, nie je povinná umožňovať žalobcovi prechod k jeho nehnuteľnostiam, nie je právne dôvodné s poukazom na doterajšie ničím nerušené dobromyseľné užívanie vecného bremena žalobcom. Žalovaná až do roku 2014 nepoprela a ani ničím nespochybnila žalobcovo právo z vecného bremena a umožňovala žalobcovi nerušené užívanie tohto práva z vecného bremena. - Žalobca nepretržite od roku 1994 právo prechodu a prejazdu nerušene vykonával. Ak by i samotné vecné bremeno vyššie uvedenými Hospodárskymi zmluvami na žalobcu neprešlo a na žalovanú neprešla povinnosť z vecného bremena strpieť žalobcovo právo prechodu a prejazdu, vzhľadom na celú dobu, keď od roku 1994 vykonával právo prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovanej, je treba posudzovať ako konanie v ospravedlniteľnom omyle, že mu takéto oprávnenie svedčí. I v takomto prípade je potrebné kvalifikovať na strane žalobcu jeho konanie ako dobromyseľné vykonávanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Súd prvej inštancie citoval v napadnutom rozsudku ustanovenia § 151n ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré však v konkrétnom prípade nesprávne aplikoval. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena sú v konkrétnom prípade Hospodárske zmluvy č. 583/1983 a 583/1983 - II. Vecné bremeno práva prechodu pešo a motorovými vozidlami vzniklo najneskôr 11.05.1983 a od tohto dátumu bolo užívané nerušene, jednak právnymi predchodcami navrhovateľa, ako aj navrhovateľom samým až do 17.10.2014. Právni predchodcovia žalobcu ako i on sám poznajúc text oboch Hospodárskych zmlúv boli a sú presvedčení, že cez pozemky vo vlastníctve žalovanej prechádzajú právom, t.j. toto svoje právo ako právo „panujúceho pozemku“ po celú dobu i oprávnene držia. V konkrétnom prípade teda pôjde aj o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním. Toto právo bolo vykonávané žalobcom, ako aj jeho právnymi predchodcami nepretržite a po celú dobu nerušene. S poukazom na hore uvedený skutkový stav je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že na predmetných pozemkoch žalovanej viazne vecné bremeno - právo prechodu pešo i motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam žalobcu, čoho si žalovaná je vedomá a právo vecného bremena žalobcu rešpektovala od nadobudnutia jej vlastníctva k nehnuteľnostiam, t.j. od roku 1991 až do 17.10.2014 v rozsahu vyznačenom Geometrickým plánom č. 98/2014. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení vecného bremena v zmysle podanej žaloby, nakoľko žalovaná i keď vydala žalobcovi kľúče od vstupnej brány na pozemky, na ktorých viazne vecné bremeno oprávneného žalobcu, naďalej nedôvodne popiera existenciu vecného bremena, ktoré nad akúkoľvek pochybnosť viazne na pozemkoch v jej vlastníctve. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaná vo vyjadrení udáva, že zo samotného súdneho rozhodnutia a z existujúcich vykonaných dôkazov je zrejmé, že toto rozhodnutie je založené na správnom právnom a skutkovom základe, je dôvodné a opiera sa o správne vyhodnotenú dôkaznú situáciu. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú zavádzajúce, nesprávne a neúplné. Tvrdenia v samotnom žalobnom petite sú zmätočné. Je zrejmé, že žalobca je v dôkaznej núdzi, čoho dôsledkom je skutočnosť, že v priebehu konania svoj petit zmenil z nároku na zriadenie vecného bremena, ktorý mal vychádzať z listinných dôkazov, ktoré sa nepreukázali a nepotvrdili, na možnosť vydržania, bez toho, aby sa tento nárok opieral o právny a reálny základ. Podľa názoru žalovanej je odôvodnenie rozsudku riadne zdôvodnené, vystihuje dôkazy, ktoré predložili obidve sporové strany. Súd správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaná nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX privatizáciou v roku 1991 a nestala sa právnou nástupkyňou prevádzkovej jednotky sklenárstva Okresných komunálnych služieb v Martine, vrátane pozemkov parciel č. CKN 442, 443/2, 437 a 436 s vecným bremenom. Dôkazy žalobcu nepreukazujú akýkoľvek prechod práv a povinností z neexistujúceho zriadenia práva vecného bremena na žalovanú. Žalobca sa za uplynulých 20 rokov nepodieľal na zimnej údržbe, ani na údržbe prístupového dvora. Celý problém vznikol z dôvodu, že žalovaná si vybudovala prístup tak, aby mohla využívať motorové vozidlá na zásobovanie svojej prevádzky, čo v súčasnosti chce žalobca využiť, a to iba z dôvodu toho, že nemá záujem na vybudovaní si vlastného prístupu. Cez pozemky oboch sporových strán prechádzajú denne stovky ľudí a každá zo strán si uzamkne svoje prístupové miesta po skončení prevádzkových hodín. Nikto v tomto čase nikoho neobmedzuje. Žalovaná umožňuje využívanie svojich pozemkov iným subjektom, ktoré zásobujú svoje prevádzky v susedstve. Žalobca však nikdy žalovanú nepožiadal o uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, o čom by žalovaná uvažovala za vzájomne odsúhlasených podmienok. Žalovaná nie je právnym nástupcom organizácie Okresné komunálne služby Martin ako to tvrdí žalobca, ktoré zanikli likvidáciou. V zmysle platnej dražby prešli na žalovanú iba práva a povinnosti z dražby vyplývajúce, nie však záväzky spojené s právom prechodu na pozemkoch - parc. č. 442, 443/2, 437 a 436 k. ú. Y.. Žalovaná žiada napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy konania. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 7. Odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne za dôvodné. Okresný súd nesprávnym procesným postupom spôsobil porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 8. Právo na spravodlivý proces, ktoré každému účastníkovi garantuje článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj článok 46 ods. 1 Ústavy SR zahŕňa v sebe aj právo účastníka na riadne a dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný. Právo na spravodlivý proces však zahŕňa právo účastníka, aby súd dal účastníkovi jasné a zrozumiteľné odpovede v odôvodnení rozhodnutia, ako sa vysporiadal s jeho zásadnou právnou argumentáciou. Rovnako, ako to vyplývalo v čase rozhodovania súdu v z ust. § 153 ods. 2 O.s.p., vyplýva to aj zo súčasne platného Civilného sporového poriadku, ktorý v ust. § 220 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 9. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedené kritériá nespĺňa. Jednotlivé konštatovania a závery súdu nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, nie sú dostatočne a logicky vysvetlené úvahy súdu, akými sa spravoval, keď došiel k vyššie uvedeným záverom. Rovnako súd nedal žalobcovi odpoveď na jeho podstatnú právnu argumentáciu uvedenú v žalobe a jej spresnení. 10. Žalobca v žalobe a v jej úprave vymedzil predmet žaloby, a to uvedením jednak petitu žaloby a zároveň uvedením skutkových tvrdení, na základe ktorých sa domáha určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 11. Najpodstatnejšie pre súd je najmä skutkové vymedzenie uplatňovaného nároku, ktorým je súd v sporovom konaní viazaný. Pokiaľ žalobca v žalobe niektoré skutkové tvrdenia aj právne kvalifikuje, právna kvalifikácia uvedená žalobcom nie je pre súd záväzná, vychádzajúc zo zásady, že súd pozná právo. 12. Žalobca v žalobe tvrdí, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, ktoré viazne na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu, vzniklo už v roku 1983 na základe bližšie špecifikovaných hospodárskych zmlúv (Hospodárska zmluva č. 538/1983 zo dňa 11.05.1983 a Hospodárska zmluva č. 538/1983-II z 11.05.1983). Žalobca teda tvrdí, že vecné bremeno vzniklo v roku 1983 tak, že na strane oprávneného a povinného boli socialistické organizácie štátu. Takto vzniknuté vecné bremeno malo prejsť spolu s nadobudnutím vlastníctva k pozemku na žalobcu. Žalobca zároveň tvrdí, že pokiaľ by vecné bremeno nevzniklo na základe uvedených právnych skutočností, právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe nerušeného a dobromyseľného užívania od roku 1991 až do roku 2014 vydržal, poukazujúc na dobromyseľnosť založenú práve vyššie uvedenými hospodárskymi zmluvami. 13. Povinnosťou súdu bolo vyhodnotiť takto uvedené skutkové tvrdenia žalobcu a zistený skutkový stav subsumovať pod príslušnú právnu normu tak, aby bolo zrejmé, či na základe uvedených skutkových tvrdení požadovaný nárok žalobcovi patrí alebo nepatrí. 14. Okresný súd sa nijako nezaoberal skutkovo a právne hodnotením, či tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu v roku 1983 vzniklo, keď nevyhodnotil vykonané listinné dôkazy - vyššie uvedené hospodárske zmluvy, či odôvodňujú záver o vzniku vecného bremena a skutkové zistenia právne, aplikujúc právnu normu účinnú v rozhodnom čase, nevyhodnotil. Až po vyriešení prejudiciálnej otázky, či právo zodpovedajúce vecnému bremenu právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo, môže súd hodnotiť, či na strane oprávneného z vecného bremena prešlo toto právo na žalobcu a na strane povinného z vecného bremena na žalovanú povinnosť strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 15. Pokiaľ ide o podstatu a zmysel inštitútu vecného bremena, je právne irelevantné, či žalovaná je právnym nástupcom pôvodného povinného subjektu v zmysle univerzálnej sukcesie. 16. Podstatou vecného bremena je obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti buď za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľnosti alebo konkrétneho vlastníka, alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jeho vlastníka. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Pokiaľ ide o zaťaženie v prospech určitej nehnuteľnosti (vecné bremeno in rem), prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti prechádza ťarcha v podobe vecného bremena na nového vlastníka, a to bez ohľadu na to, či o existencii vecného bremena vie alebo nie (§ 151n ods.2 OZ). 17. Z uvedeného hľadiska je potom právne irelevantné, že žalovaná nie je univerzálnou právnou nástupkyňou predmetnej organizácie štátu, od ktorej nadobudla prevádzkovú jednotku na verejnej dražbe. Pre prechod práva zodpovedajúceho vecnému bremenu postačuje, že nadobudla vlastníctvo k pozemku zaťaženému vecným bremenom. Je úplne irelevantné, či o existencii vecného bremena vedela alebo nevedela, či bolo alebo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. To však platí za predpokladu, že vecné bremeno pôvodnému vlastníkovi vzniklo. 18. Je preto potrebné, aby okresný súd vyhodnotil, či vecné bremeno na základe predložených hospodárskych zmlúv vzniklo a za predpokladu jeho vzniku je dôvodné zaoberať sa skutočnosťou, či ako vecné bremeno in rem prešlo na základe prevodu alebo prechodu práv k pozemku na oprávnený subjekt - žalobcu, ako aj povinný subjekt - žalovanú. 19. Tieto skutočnosti, čo do skutkového a právneho posúdenia, okresný súd nevyhodnotil. Bez toho, aby okresný súd vyhodnotil vznik práva a povinností z vecného bremena pôvodných vlastníkov, nemôže vyhodnocovať jeho prípadný prechod na žalovanú. 20. Súd je povinný vyhodnotiť všetky zásadné skutkové tvrdenia žalobcu. Aj pre prípad, že by sa nepreukázal vznik vecného bremena v roku 1983 na základe tvrdených hospodárskych zmlúv, je povinnosťou súdu vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu smerujúce k vydržaniu práva vecného bremena, čo predstavuje jeden zo zákonných spôsobov vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 21. Pokiaľ doposiaľ okresný súd tieto skutočnosti vyhodnotil len na tých skutočnostiach, či sa žalobca podieľal na údržbe pozemku, alebo iným spôsobom zabezpečoval jeho prechodnosť, takéto vyhodnotenie je nedostatočné, keď súd je povinný vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti z hľadiska naplnenia predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, ako vyplývajú z ust. § 151o ods. 1 s poukazom na ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia okresný súd vôbec na zistený skutkový stav neaplikoval, hoci ide o právne normy zásadné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a jeho vráteniu na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom povinnosťou okresného súdu bude vyhodnotiť vykonané dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach tak, aby v svojich skutkových a právnych záveroch dal jasnú a logickú odpoveď na vyššie uvedené tvrdenia a argumentáciu žalobcu. Povinnosťou okresného súdu bude zároveň rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)