Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/172/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214335 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715214335.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., U. W. XXX/XX, proti odporcovi: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX N., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/433/2015-61 zo dňa 22. marca 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že počnúc dňom 16.10.2015 je odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 55,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Zameškané výživné od 16.10.2015 do 29.02.2016 v sume 67,68 Eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach 10,- Eur spolu s bežným výživným do úplnej úhrady pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/376/2000 zo dňa 11.12.2002. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba 13 rokov, keď rozhodnutie o výživnom nadobudlo právoplatnosť 18.02.2013. Na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že v čase podania návrhu bol študentom 3. ročníka strednej školy a preukazoval nevyhnutné výdavky, ktoré spolu s matkou uhrádzajú za bývanie a bežné výdavky spojené so stravovaním a nákladmi na osobné potreby. Z vlastnej iniciatívy si našiel ako študent prácu v snahe pomôcť matke uhrádzať výdavky, aby si sám mohol zaplatiť kino alebo aspoň ísť s kamarátmi von počas voľných dní. Prezentoval potreby spojené so štúdiom, nakoľko študuje odbor mechanik počítačových sietí a potrebu počítača - výkonnejšieho, akým doma disponuje (tento má po bratovi), potreboval by notebook, ktorý si iní spolužiaci nosia do školy. Na strane odporcu boli preukázané osobné a zárobkové pomery, ktoré neodôvodňovali zvýšenie výživného v úplnej výške, ako požadoval navrhovateľ, a to 200,- Eur mesačne. Odporca je dlhodobo nezamestnaný, poberá len dávky zo sociálnej poisťovne s tým, že jednorazovo mu bola vyplatená čiastka 805,- Eur v marci 2015 za úraz kolena. Výživné zvýšil na čiastku 55,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľ potrebuje výživné na zabezpečenie nevyhnutných potrieb, ktoré toto výživné aj tak nie je schopné pokryť jeho výdavky ani v nevyhnutnom rozsahu. K tvrdeným zlým vzťahom medzi odporcom ako otcom a navrhovateľom ako synom v čase konania už bolo možné len konštatovať, že navrhovateľ vyrastal od 3 rokov bez svojho otca, väzby medzi ním sa nevyvíjali a vlastne ani nevznikli. Avšak z pohľadu zlého spolužitia nie je možné hodnotiť priznanie vyživovacej povinnosti, pretože navrhovateľ nemá ukončené ani stredoškolské vzdelanie. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý poukazuje na to, že navrhovateľ ako syn sa k nemu správa v rozpore s dobrými mravmi, čo bolo preukázateľné aj na samotnom pojednávaní. Pred súdom vypovedal nepravdivo o jeho osobe, že bol násilný a bil ich. Keď odišli bývať k rodičom matky, navrhovateľ mal 2 roky, nemohol si to pamätať. Ďalej popisoval situáciu v čase, keď sa s matkou navrhovateľa rozvádzal. Matka navrhovateľa mu bránila v styku s navrhovateľom, preto niekoľkokrát navštívil odbor sociálnych vecí a rodiny v Martine, rozhodol sa podať návrh na výkon rozhodnutia, avšak matka navrhovateľa využívala kamarátstvo zamestnankyne okresného súdu. Matka navrhovateľa podala i návrh na zákaz styku, ktorý bol zamietnutý. Keď mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu na účet, o čom nemal vedomosť, nebolo uhradené ani výživné a pokiaľ to zistil, matka navrhovateľa mu cez exekútora zadržala vodičský preukaz, ktorý potreboval na výkon povolania a tým mu bola znemožnená zárobková činnosť. Navrhovateľ sa robí chudobný a pritom sa zúčastňuje tuningových zrazov, dokonca ich usporadúva. Navrhovateľ je zamestnaný, kde v priemere zarobí 233,57 Eur, aj keď na pojednávaní bol čítaný dôkaz, že zarobí 260,- Eur. On má základný plat v čistom okolo 350,- Eur a k tomu mu boli vyplácané cestovné náhrady, ktoré sú určené na stravu a prežitie počas pracovných ciest v zahraničí. Je dlhodobo práceneschopný a rok pred touto práceneschopnosťou bol tiež 9 mesiacov práceneschopný, nakoľko ochrnul na pol tváre a predtým mal úraz kolena a následnú operáciu. Pokiaľ ide o vyplatené peniaze z BSM 10.000,- Eur, musel si vyplatiť nejaké prenájmy, stravu a platiť aj výživné a mal aj svoje výdavky. Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Zamestnankyňa okresného súdu, ktorá je známa matky navrhovateľa, má možnosť vplývať a ovplyvňovať výsledky konania, ktoré sa týkajú jeho osoby a preto si bol istý, že bude aspoň čiastočne vyhovené návrhu navrhovateľa aj napriek jeho vyjadreniam o rozpore s dobrými mravmi. Myslel si, že navrhovateľ, keď bude dospelý, bude sa zaujímať, ako to všetko bolo, avšak sa sklamal. Je ovplyvnený svojou matkou. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu zrušiť a rozhodnúť, že vyživovacia povinnosť dovŕšením 18. roku života navrhovateľa končí a vyplatené výživné po 18. roku života je povinný vrátiť na jeho účet. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie i navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí s určenou výškou výživného. Od roku 2003 nebol podaný žiadny návrh na zvýšenie výživného a všetky náklady spojené s jeho výchovou a výživou hradila výlučne matka. Na základe vyporiadania BSM matka si musela zobrať pôžičku a vyplatiť otca. Výživné platil v sume 1.200,- Sk. Okrem toho inou sumou vôbec nikdy neprispieval, nezaujímal sa o neho. Má za to, že v súčasnej dobe má odporca dostatok financií na to, aby mu prispieval vyššou čiastkou, ako určil súd. Preto navrhuje rozhodnutie okresného súdu zrušiť a určiť výživné vo výške 200,- Eur, ako požadoval. Ani jeden z účastníkov sa navzájom k odvolaniu druhého účastníka nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že proti rozhodnutiu podal odvolanie včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Táto základná protestná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. V preskúmavanej veci bolo zistené, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/376/2000 zo dňa 11.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výživnému dňa 18.02.2003. Od tejto doby nebolo upravované výživné. V tom období mal navrhovateľ 6 rokov a v súčasnej dobe je žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy strojníckej v Martine. Býva spoločne s matkou a cez víkendy vykonáva brigádnickú činnosť, kde za obdobie od júna 2015 do decembra 2015 dosiahol priemerný mesačný príjem 233,57 Eur. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu v odvolaní, že by sa malo jednať o sumu 260,- Eur, nakoľko priemerná mzda z brigádnickej činnosti navrhovateľa tak, ako ju ustálil okresný súd, vyplýva z listinného dôkazu, a to z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa (č.l. 31). Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná a jej priemerný mesačný príjem je 444,70 Eur. Náklady spojené s bývaním majú vo výške - nájomné 120,- Eur, matriko 20,40 Eur, televízia, rozhlas a elektrina 36,77 Eur, poistka pre navrhovateľa 21,81 Eur, úhrady za telefón a úhrady splátok vo výške 66,34 Eur. Odporca je od 06.07.2015 práceneschopný, ktorá práceneschopnosť trvala počas celého konania a sú mu vyplácané nemocenské dávky v priemere mesačne 235,86 Eur v období od júla 2015 do februára 2016. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 06.10.2015 sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bez peňažných prostriedkov na kompenzáciu s mierou funkčnosti poruchy 50 %. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca v konaní prezentoval, že navrhovateľ sa k nemu nedobre správa a osočuje ho, preto priznanie výživného a zvýšenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom okresného súdu vo svojom rozhodnutí ohľadne tejto skutočnosti a zdôrazňuje, že bol to práve odporca, ktorý si nevytvoril väzby s navrhovateľom počas života a počas obdobia, keď navrhovateľ bol maloletý. Odporca nemôže očakávať, že navrhovateľ sa bude sám zaujímať o všetky skutočnosti, keď už bude dospelý, ako to vyjadril vo svojom odvolaní. Pokiaľ poukazuje na to, že počas jeho maloletosti matka mu bránila v stretávaní sa s ním, je aj na odporcovi, aby oslovil samotného navrhovateľa a pokúsil sa nadviazať tie väzby - otec a syn - v ktorých mala počas maloletosti navrhovateľa podľa tvrdenia odporcu brániť matka navrhovateľa. V dospelosti navrhovateľa matka už uvedené údajné bránenie nemôže ovplyvňovať, a preto je i na odporcovi, aby mal záujem nadviazať kontakt s navrhovateľom. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením odporcu, že priznanie výživného je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd správne konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, keď v čase pôvodného rozhodovania mal 6 rokov a v súčasnej dobe je už študentom 3. ročníka strednej školy. Vzhľadom na to vyhovel čiastočne jeho návrhu a zvýšil výživné, avšak toto výživné zvýšil i s poukazom na možnosti a schopnosti odporcu, keď v konaní bolo preukázané, že tento počas celého konania v tejto veci bol práceneschopný a boli mu vyplácané iba nemocenské dávky mesačne v priemere vo výške 235,86 Eur. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že odporca mal. finančné prostriedky z vyplatenia BSM, odvolací súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že odporca si po tomto musel zabezpečiť nové bývanie a v tejto súvislosti mu vznikli s tým ďalšie náklady, preto nie je možné na túto čiastku prihliadať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V odvolacom konaní ani jeden z účastníkov konania nemal úspech, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.