Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1Tos/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010280 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5816010280.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2016 prejednal sťažnosť podanú obvineným V. H., nar. X.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0Tp/15/2016 z 5.12.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného V. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného V. H. n e n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka. o d ô v o d n e n i e : Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Námestovo uznesením sp.zn. 0Tp/15/2016 z 5.12.2016 podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietla žiadosť obvineného V. H. o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd nenahradil väzbu obvineného V. H. dohľadom probačného a mediačného úradníka. Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou obvineného. Podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode odôvodnenia sťažnosti opísal výrokové časti napadnutého uznesenia s tým, že vykonávanú väzbu považoval za nezákonnú. V tejto súvislosti uviedol, že stíhaného trestného činu sa nedopustil. Poukázal na zabezpečené dôkazy, ktoré mali svedčiť o jeho nevine. Krajskému súdu preto navrhol napadnuté uznesenie okresného zrušiť a prepustiť ho z väzby na slobodu. Predsedníčka senátu krajského súdu podľa § 302 ods. 2 Tr. por. umožnila obhajcovi obvineného účasť na neverejnom zasadnutí konanom o podanej sťažnosti V. H.. Obhajca obvineného na neverejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch podanej sťažnosti a navrhol po zrušení napadnutého uznesenia obvineného prepustiť na slobodu. Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť obvineného, nie je dôvodná. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. por. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby, len ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Okresný súd rozhodol správne, keď zamietol žiadosť obvineného V. H. o prepustenie z väzby na slobodu. Dôvodnosť podozrenia, že obvinený spáchal skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., je doposiaľ potvrdená priebežne vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní. Medzi tieto dôkazy patrí najmä výpoveď poškodeného E. F., ktorý podrobným spôsobom opísal protiprávne konanie obvineného. Poškodený obvineného ako páchateľa stíhaného trestného činu označil aj pri vykonanej konfrontácii dňa 26.9.2016. Protiprávne konanie obvineného dokumentujú aj zabezpečené listinné dôkaz, ktoré svedčia o zadržaní obvineného po oznámení spáchania stíhaného trestného činu poškodeným. V tejto súvislosti v doposiaľ zistených skutkových okolnostiach krajský súd odkazuje na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Záver o existencii väzobného dôvodu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyplýva najmä zo skutočností, že obvinený už bol v minulosti trestne stíhaný pre úmyselné trestné činy s tým, že súčasne stíhaného trestného činu sa mal dopustiť v čase podmienečného prepustenia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 1T/196/2012 z 9.1.2013, a to pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Za to mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedeného trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený 13.11.2014 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní troch rokov a dĺžka probačného dohľadu taktiež v trvaní troch rokov. Na základe týchto skutočností krajský súd ustálil, že u obvineného V. H. sú dané dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obvinený sa už v minulosti systematicky dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti, o čom svedčia právoplatné odsúdenia súdov. Osoba obvineného vykazuje vážne znaky kriminálneho narušenia a predchádzajúce uložené tresty nesplnili svoj prevýchovný účinok. Navyše, súčasne stíhaného trestného činu sa mal dopustiť v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Väzba obvineného je preto v súčasnom štádiu trestného stíhania adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím opatrením. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu dospel aj k záveru, že väzbu obvineného vzhľadom na vyššie uvedené hodnotenie jeho osoby nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. V súvislosti s týmto tvrdením krajský súd uvádza, že obvinený sa mal dopustiť zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a v minulosti aj inej úmyselnej trestnej činnosti (štyri prečiny a jeden zločin). Nahradenie jeho väzby inštitútom uvedeným v ustanovení § 80 Tr. por., sa preto druhostupňovému súdu javilo ako neúčinné a nedostatočné. Krajský súd záverom doplňuje, že v konaní o väzbe obvineného nerozhodoval o otázke jeho viny, resp. neviny a takýto postup bude realizovaný na súde prvého stupňa po podaní obžaloby. V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil. Krajský súd vzhľadom na tieto dôvody rozhodol tak, že sťažnosť obvineného zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nie je dôvodná a zároveň jeho väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.