Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/79/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200546 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5013200546.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Ján Chovanec, s miestom podnikania Kollárová 73, 036 01 Martin, IČO: 10 871 390, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, P. O. BOX 12, 820 04 Bratislava 27, právne zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Kvasňovský, so sídlom N. XX, XXX XX R., v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačnej rady č. 13/3308/13/RR zo dňa 15.04.2013, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada č. 13/3308/13/RR zo dňa 15.04.2013 z r u š u j e a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á n á r o k proti žalovanému na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13/3308/13/RR zo dňa 15.04.2013, ktorým rozhodnutím podľa § 45 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. a § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1795/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012. V žalobe žalobca poukazuje na to, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu. Správny orgán v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistil skutkový stav - nesprávne posúdil dátum uvedenia zariadenia do prevádzky ako dátum 10.07.2012, namiesto dátumu dňa 28.06.2012. Takisto poukázal na nesprávne zistený skutkový stav veci a najmä na to, že pri schvaľovaní ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu podľa § 11a Vyhlášky URSO rozhodol v rozpore so zákonom. Pre určenie ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu je rozhodujúci dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Vzhľadom na dikciu § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, definujúcu pojem zavedenia zariadenia do prevádzky, sa za uvedenie do prevádzky považuje dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v prípade oboch dátum, ktorý nastane neskôr. Kolaudačné rozhodnutie, ktorým Mesto Martin povolilo užívanie stavby - Fotovoltaické zariadenie 45,36 kWp nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2012. Žalobca má teda za to, že žalovaný nesprávne posúdil v odvolacom konaní proti rozhodnutiu v cenovom konaní ako dátum uvedenia zariadenia do prevádzky dátum 10.07.2012, vychádzajúc z dátumu uvedeného v protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D v bode 13. schválil za SSE-D riaditeľ Sekcie AM. Zo samotného protokolu o funkčnej skúške vyplýva, že v rámci funkčnej skúšky bola vykonaná kontrola spôsobu merania vykonaná pracovníkom SSE - Metrológia, s.r.o. - Sekcia Fakturačné meranie dňa 04.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola nadstavenia ochrán vykonaná pracovníkom SSE, a.s. - Odbor Riadiaca technika - tím Ochrany, merania a automatizácie dňa 31.05.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola správnosti vykonaných manipulácii, skúšok a testov vykonaná zodpovedným pracovníkom prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektriny dňa 28.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonaná manažérom SSE-D dňa 28.06.2012 s výsledkom vyhovel a teda jednotlivé čiastkové úkony funkčnej skúšky boli ukončené dňa 28.06.2012 s vyhovujúcim výsledkom. Uvedený dátum je uvedený v bod 12. Protokolu o funkčnej skúške. Žalobca pokladá funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, nie je teda správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie Protokolu o funkčnej skúške dňa 10.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 28.06.2012. Žalobca poukazuje aj na jazykový výklad ust. § 5 ods. 14 Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, pričom samotný zákon rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, v uvedenom prípade s dátumom dňa 28.06.2012 a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu, v uvedenom prípade dňa 10.07.2012. Následne teda pri aplikácii § 2 Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie - základné pojmy - je nevyhnutné, za úspešné vykonanie funkčnej skúšky považovať dátum jej technickej realizácie. Žalobca zároveň poukázal na prekročenie zákonného termínu na vydanie dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky zo strany prevádzkovateľa funkčnej siete. Žalobca mal za to, že zákonodarca formuláciou uvedenou v § 2 ods. 3 písm. e) a § 5 ods. 14 zákona, nemal na mysli zverenie rozhodovania o dátume uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a z toho plynúce stanovenia ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu, podľa Vyhlášky ÚRSO ustanovujúcej cenovú reguláciu na súkromný subjekt spoločnosť SSE-D, a. s., ale o to umocnenejšie podporovať z dôvodu transpozície článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorej cieľom je vytvoriť reálny predpoklad na dosiahnutie cieľa 20 % využívania obnoviteľných zdrojov energie na konečnej energetickej spotrebe pre r. 2020, podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie, mimo iného aj formou zachovávania dôvery investorov. Aj v samotnom protokole je uvedené upozornenie pod písm. b): Všetky vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 8. K tomu sa vyjadril aj riaditeľ sekcie AM spoločnosti SSE-D, a. s., v upresnení k Protokolu o funkčnej skúške zo dňa 25.07.2012, ktorý je okrem iného aj oprávnený na schválenie a podpis Protokolu o funkčnej skúške v bode 13, pričom uviedol, že ide o tlačovú chybu a správne má byť uvedené, že všetky vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 12. Vzhľadom k uvedenému nie je možné na predmetné konanie, resp. na schvaľovanie ceny elektriny aplikovať § 11a Vyhlášky ÚRSO, ktorý by sa aplikoval pre zariadenie výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 01.07.2012 do 31.12.2012, ale § 11 Vyhlášky ÚRSO pre zariadenia výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od 01.01.2012 do 30.06.2012. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 2. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný, pričom vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že ide o nepreukázané tvrdenie žalobcu s účelom získať vyššiu cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Takýto zjednodušený výklad pojmu „čas uvedenia zariadenia do prevádzky“ sa zakladá iba na názore, že rozhodujúcim pre úspešné vykonanie funkčnej skúšky je dátum poslednej čiastkovej technickej skúšky. Motivácia získať vyššiu cenu elektriny od 01.07.2012 nemôže byť dôvodom na ich urýchlenie, najmä vzhľadom na zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti distribučnej sústavy. Žalovaný postupuje pri posudzovaní funkčných skúšok jednotne a nediskriminačne, pričom priebežne vykonáva zisťovanie, ak vzniknú v protokoloch o funkčných skúškach nezrovnalosti. Ak sa výrobca elektriny domnieva, že bol v rámci vykonania funkčnej skúšky poškodený, môže si uplatniť nárok na náhradu škody, resp. ušlého zisku u prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Funkčná skúška nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov zariadenia výrobcu elektriny, ale jej predmetom je aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Teda ide aj o preskúmavanie realizačného projektu stavby, uzatvorenej zmluvy o pripojení zariadenia výrobcu do distribučnej sústavy a prípadne zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny. Protokol o funkčnej skúške pre fotovoltaické zariadenie žalobcu obsahuje spolu 13 bodov, pričom je z neho zrejmé, že funkčná skúška pozostáva z viacerých kontrol. Úrad nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci do procesu vykonávania funkčnej skúšky vôbec zasahovať. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok musí vychádzať z dokumentov iných subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Na základe vyššie uvedeného úrad vyhodnotil ako dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky deň uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t.j. 10.07.2012. Tvrdenie žalobcu o skutočnom - faktickom uvedení zariadenia do prevádzky dňa 28.06.2012 úrad nemohol vziať do úvahy. Vyhodnotil ho ako nedôvodný a nemajúci oporu v zákone č. 309/2009 Z.z. Spoločnosť SSE- D, a. s., ho určila v rámci svojej kompetencie. Žalovaný má za preukázané, že pre platnosť Protokolu o funkčnej skúške je záväzný dátum podpísania tohto protokolu v bode 13, v dôsledku čoho sa stáva právnym dokumentom zaväzujúcim všetky zainteresované strany. Samotný fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške, je len predpokladom na to, aby z hľadiska výsledku funkčnej skúšky vykonaný zodpovednou osobu záver vyjadrený jej podpisom v bode 13 protokolu, pričom nie je vylúčený rovnaký dátum v bode 12 aj 13. Podľa žalovaného záväzným je dátum podpísania dokumentu, ktorý osvedčuje skutočnosť, ktorá nastala, t.j. protokol o funkčnej skúške, nie samotný fyzický výkon vykonania funkčných skúšok. Podpis protokolu zo strany zodpovednej osoby podľa názoru žalovaného predstavuje predpoklad platnosti právneho úkonu. Samotný protokol o funkčnej skúške pritom vo svojom bode 13 označuje ako dátum ukončenia funkčnej skúšky 10.07.2012, potvrdené podpisom a pečiatkou zodpovednej osoby, t.j. riaditeľom sekcie AM Ing. G. G.. Podpis dokumentu, t.j. protokolu o funkčnej skúške predstavuje rozhodnú udalosť, z ktorej sa odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním funkčných skúšok. Prevádzkovateľovi distribučnej sústavy - SSE-D, a. s., vyplýva z § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. povinnosť vykonať funkčnú skúšku a po jej úspešnom vykonaní vydať o tejto doklad - protokol o funkčnej skúške. Spoločnosť SSE-D, a. s. určila v rámci svojej pôsobnosti postupnosť jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu premietla do formy protokolu o funkčnej skúške, ďalej sama určila, koľko bodov bude obsahovať, v akom poradí budú nasledovať a akú záväznosť budú mať. SSE-D, a. s. jednoznačne vyjadrila záväznosť bodu 13, čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Vzhľadom na to žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3. Súdu dňa 07.10.2013 bolo doručené písomné podanie žalobcu, v ktorom namietal diskriminačný postup správnych orgánov, pričom poukázal na iné rozhodnutie v predmetnej veci, kde na základe neskôr vykonaných čiastkových úkonov funkčnej skúšky, ako v prípade zariadenia žalobcu zo strany správneho orgánu, bol posúdený ako deň uvedenia zariadenia do prevádzky skorší dátum ako v prípade zariadenia žalobcu. Jediným rozdielom okrem neskôr vykonaných jednotlivých čiastkových úkonov funkčnej skúšky je podpis riaditeľa sekcie AM v bode 13 zo dňa 29.06.2012. 4. Prvostupňovým rozhodnutím č. 1795/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 276/2001 Z.z., v spojení s § 1 písm. a) a § 2 písm. a) Vyhlášky ÚRSO č. 179/2011 Z.z. o spôsobe jej vykonania a § 11a vyhlášky ÚRSO č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre regulovaný subjekt schvaľuje pre r. 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 Eur/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ Ing. Chovanec, Martin, 42,48 kW s celkovým inštalovaným výkonom 0,04248 MW, nachádzajúcom sa na streche garáže súp. č. XXXX v k. ú. G., na pozemku s parc. č. KNC 2898/74. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že dňa 09.11.2012 bol úradu doručený návrh ceny, ktorým regulovaný subjekt požiadal o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku na r. 2012 vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom 0,04248 MW nachádzajúcom sa na streche garáže so súp. č. XXXX v kat. úz. G. na CKN parcele č. 2898/74. Zariadenie výrobcu elektriny bolo uvedené do prevádzky dňa 10.07.2012. Poukázal na § 3 ods. 6 zákona č. 309/2009 Z.z. a pri schvaľovaní ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 postupoval podľa § 11a Vyhlášky ÚRSO č. 225/2011 Z.z.. 5. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko podľa jeho názoru bol rozhodujúci dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky s poukazom na § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie dátum dňa 28.06.2012, pričom jednotlivé čiastkové úkony funkčnej skúšky boli ukončené konkrétne v tento deň dňa 28.06.2012 s vyhovujúcim výsledkom. Vzhľadom k tomu pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku mala byť vo výške 194,54 Eur/MWh. 6. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 15.04.2013 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa § 45 ods. 1 veta prvá zákona č. 250/2012 Z.z. v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že s poukazom na § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov sa podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabezpečuje vo forme doplatku. Ďalej tiež poukázal na § 2 ods. 3 písm. e) Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov, pričom žalobca predložil ako súčasť podkladov k cenovému návrhu kolaudačné rozhodnutie, ktorým Mesto Martin povolilo užívanie predmetnej stavby - fotovoltaické zariadenie 45,36 kWp, to znamená FVZ Ing. Chovanec a nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2012 a ďalej predložil protokol o funkčnej skúške. Protokol o funkčnej skúške bol schválený a podpísaný za spoločnosť SSE-D, a. s. riaditeľom sekcie AM p. Ing. G. G. dňa 10.07.2012. Odvolací orgán sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý určil dátum uvedenia zariadenia do prevádzky ako dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky a vzhľadom na tú skutočnosť, že tento dátum nastal neskôr v zmysle § 2 ods. 3 písm. e) zákona. Na zariadenia uvedené do prevádzky po 01.07.2012 sa vzťahuje § 11a ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 225/2011 Z.z. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 14 ods. 9 Zákona o regulácii, § 2 ods. 3 písm. e) a § 5 ods. 14 Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a v súlade s § 11a ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 225/2011 Z.z. Zo samotného protokolu o funkčnej skúške vyplýva, že v rámci funkčnej skúšky bola uskutočnená tzv. kontrola spôsobu merania vykonaná pracovníkom spoločnosti SSE-Metrológia, s. r. o. - sekcia fakturačné meranie, dňa 04.06.2012 s výsledkom vyhovel, kontrola nadstavenia ochrán vykonaná pracovníkom spoločnosti SSE, a. s., - odbor riadiaca technika - tím ochrany, merania a automatizácie dňa 31.05.2012 s výsledkom vyhovel, kontrola správnosti vykonaných manipulácií, skúšok a testov vykonaná zodpovedným pracovníkom prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektriny dňa 28.06.2012 s výsledkom vyhovel, kontrola pripojenia správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonaná manažérom SSE-D dňa 28.06. 2012 s výsledkom vyhovel. Spoločnosť SSE-D, a. s., vydala a zverejnila na svojom webovom sídle usmernenie, aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, resp. aké povinnosti musí splniť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a. s. V usmernení v časti A - Funkčné skúšky zariadenia v bode 3 spoločnosť SSE-D, a. s. uvádza: Úspešné vykonanie funkčných skúšok elektrárne je nevyhnutnou podmienkou pre vykonanie preberacieho konania. O úspešnosti funkčných skúšok bude žiadateľovi vydaný písomný protokol s uvedením výsledku. Ak funkčné skúšky nebudú úspešné, bude vyhotovený písomný protokol s výsledkom o neúspešnosti skúšky a žiadateľ musí opätovne písomne požiadať o ich opätovné vykonanie. Žalovaný zastal názor, že jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúšky určená osoba zo spoločnosti SSE-D, a. s. V prípade pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojím podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento záverečný podpis zodpovednej osoby nie je teda možné považovať len za formálnu kontrolu vykonania funkčných skúšok, ale za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť, a ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Spoločnosť SSE-D, a. s. určila v rámci svojej pôsobnosti postupnosť jednotlivých krokov a priebeh tohto skúšobného procesu premietla do formy protokolu o funkčnej skúške, ďalej sama určila koľko bodov bude obsahovať, v akom poradí budú nasledovať a akú záväznosť budú mať. Samotnou formuláciou v bode 13 vyjadrila, že bez podpisu v bode 13 je protokol neplatný, vyjadrila teda záväznosť bodu 13, čo do platnosti protokolu a určenia dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky. Taktiež žalovaný poukázal aj na jednoznačné konečné záverečné stanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti SSE-D, a. s. zo dňa 04.02.2013, podľa ktorého až bod 13 uvedeného protokolu jasne definuje dátum ukončenia funkčnej skúšky. 7. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pod č. k. 21S/79/2013-76 zo dňa 05.03.2014 a to tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom pod č. k. 3Sžf/43/2014 zo dňa 28.01.2015 a to tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2015. 8. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom pod č. k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015 rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 13 ods. 1 písm. a) a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžf/43/2014 z 28.01.2015. Predmetný rozsudok najvyššieho súdu bol zrušený a vec vrátená najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. 9. Najvyšší súd SR uznesením pod č.k. 3Sžf/2/2016 zo dňa 3.11.2016 zrušil rozsudok KS v Žiline pod č.k. 21S/79/2013-76, zo dňa 5.4.2014 keď konštatoval, že vzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu je potrebné zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že krajský súd sa vysporiada s námietkami, na ktoré poukázal ústavný súd vo svojom náleze. Je potrebné posúdiť, aký vplyv mala absencia prevádzkového poriadku na posúdenie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky, tiež rozdielne posudzovanie relevantnosti riadku 12 a 13 Protokolu o funkčnej skúške a najmä skutočnosť, že zariadenie na výrobu elektrickej energie sa fakticky používalo a dodávalo elektrickú energiu do distribučnej siete už od 28.06.2012. Po vyhodnotení uvedených námietok, na ktoré poukázal Ústavný súd SR vo svojom náleze súd prvého stupňa rozhodne o ďalšom postupe vo veci. 10. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 25.01.2017. 11. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu žalobných bodov uvedených v žalobe ( § 183 SSP ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 pís.c) SSP a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, a to z nasledovných dôvodov : 12. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. stav k 31.12.2013 na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia 3) povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. 3) § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 13. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 14. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 276/2001 Z.z. úrad schvaľuje prevádzkový poriadok prevádzkovateľa sústavy a siete a prevádzkovateľa zásobníka plynu. 15. Podľa § 12a ods. 6 zákona č. 276/2001 Z.z. prevádzkovateľ sústavy a siete, prevádzkovateľ zásobníka plynu a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou je povinný zapracovať pravidlá trhu vydané podľa odseku 5 do prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti nariadenia vlády vydaného podľa odseku 5. Úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu. 16. Ústavný súd, Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IÚS 373/2015-33 z 25.11.2015, ktorým zrušil rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf 43/2014 z 28.01.2015, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 14, v 2 ods. 3, písm. c/ zákona o podpore OZE a právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 1 a v § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii konštatoval: ... „Z citovaných relevantných ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii vyplýva, že relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, pričom podľa § 2 ods. 3, písm. e/ zákona o podpore OZE zariadenie na výrobu el. energie sa považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky) spôsob a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE určený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej vety § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná, ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Z rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek dokazovaním zistenej skutočnosti, že SSE - Distribúcia ako správca distribučnej siete si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a úradom pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným spôsobom neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto nezákonnosť, paradoxne v konaní o preskúmanie zákonnosti, opomenul, resp. prehliadol a pri ustálení rozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky tento nedostatok zaplátal svojím výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu relevanciu internému protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky, výklad formy (usporiadania) ktorého je však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť, a teda aj nevynutiteľnosť značne polemický....“ Ústavný súd v danom prípade ustálil právny záver: „...Najvyšší súd v napádanom rozsudku v kontexte uvedeného sa nevysporiadal s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu el. energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť, navyše v konaní o jej preskúmanie (podľa druhej hlavy V. časti OSP) najvyšší súd ústavne neudržateľným spôsobom ospravedlnil a konvalidoval svojím subjektívnym výkladom nemajúcim oporu v jasných ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej regulácii. Najvyšší súd týmto svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu distribútora siete a v konečnom dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý schválil prevádzkový poriadok SSE - Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadovanú úpravu podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše v danej veci aj ako správny organ v prvom stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na plecia výrobcov el. energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, majúcich však vplyv na ich osobnú a majetkovú sféru....“ Ústavný súd konštatoval: „...vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozhodnutia najvyššieho súdu je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd nerozhodol v danej veci tak, aby poskytoval rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že napádaným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 došlo k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v nadväznosti na zistenie porušenia základných práv sťažovateľa vo výroku tohto rozhodnutia v bode. 2 rozhodol o zrušení rozsudku najvyššieho najvyššieho súdu sp, zn. 3Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie....“ 17. Z vykonaného dokazovania krajský súd mal preukázané, že Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., ktorý schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 276/2001 Z. z. rozhodnutím č. 0160/2010/ E-PP zo dňa 06.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.12.2010 (ďalej len Prevádzkový poriadok) platil aj v roku 2012, kedy bola vykonávaná funkčná skúška a vyhotovoval sa protokol o funkčnej skúške. Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len prevádzkovateľ distribučnej sústavy), prevádzkovateľ podľa § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike bol kompetentný, s poukazom na § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. posúdiť a vyhodnotiť, či zariadenie výrobcu elektriny - žalobcu spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy a bol následne povinný vydať výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky v lehote stanovenej zákonom (pokiaľ funkčná skúška bola úspešne vykonaná). Zákonodarca v § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom do 28.02.2013 upravil, že spôsob a podmienky vykonávania funkčnej skúšky určí Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 18. V ust. § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom k 28.02.2013 zákonodarca delegoval kompetenciu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, výlučne však v Prevádzkovom poriadku, ktorý schvaľuje žalovaný, upraviť posudzovanie technických podmienok na pripojenie zariadenia do sústavy, a to vo forme spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky. S poukazom na ust. § 12a ods. 6 zákona č. 276/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, je úradom schválený Prevádzkový poriadok záväzný pre účastníkov trhu, keď iba úradom schválenom Prevádzkovom poriadku môžu byť komplexne upravené pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou. 19. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy opomenul v roku 2012 v obsahu prevádzkového poriadku vykonať úpravu spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky. Podľa názoru krajského súdu nebolo možné, aby si mimo schváleného Prevádzkového poriadku upravoval osobitne (inak) spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. 20. § 5 ods. 14 prvá veta zákona č. 309/2009 Z. z. v znení účinnom k 28.02.2013 delegoval prevádzkovateľovi distribučnej sústavy len kompetenciu vyhodnocovať technické podmienky konkrétneho zariadenia (zariadenia žalobcu na pripojenie do sústavy), preto aj spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky sa museli viazať výlučne len na vyhodnocovanie technických podmienok (rôznych technických parametrov zariadenia alebo technických podmienok pripojenia zariadenia do sústavy). 21. Vychádzajúc z obsahu posudzovaného Protokolu o funkčnej skúške vo forme, ako bol vydaný v konaní žalobcovi, krajský súd konštatuje, že Protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE v bodoch 1 - 12 obsahuje údaje, v bode 1 o budúcom výrobcovi elektriny, v bode 2 o výrobnom zariadení a v následných bodoch vrátane bodu 12 obsahuje technické údaje o konkrétnej kontrole spôsobu vykonania funkčnej skúšky. 22. Protokol o funkčnej skúške pripojenia obsahuje nielen údaje o výrobcovi a konkrétnom výrobnom zariadení (bod 1 a 2 protokolu) ale aj časti, v ktorých boli vykonávané prevádzkovateľom distribučnej siete kontroly v súvislosti s vyhodnocovaním technických parametrov zariadenia žalobcu (v bodoch 5 - 12 protokolu) so záverom vyhovel a nevyhovel. V kolónke 13 protokolu je uvedené schválil za SSE riaditeľ sekcie AM, dátum ukončenia funkčnej skúšky, platnosť protokolu „od“, bez toho, aby bol bod 13 protokolu iným spôsobom špecifikovaný a aby bolo zrejmé, v čom spočíva (aké úkony prevádzkovateľ technického charakteru v bode 13 posudzoval) schválenie a stanovenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky a v dôsledku toho aj dátum platnosti Protokolu o funkčnej skúške. 23. Len žalovaným schválený Prevádzkový poriadok, ako normatívny právny akt, mohol upravovať spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, avšak len za predpokladu, že spôsob a podmienky vykonania skúšky sa týkajú overovania a zisťovania technických podmienok zariadenia a technických podmienok na jeho pripojenie do sústavy. V posudzovanej veci bolo preukázané, že prevádzkový poriadok, platný a účinný v čase vyhotovenia Protokolu o funkčnej skúške úpravu, na ktorú odkazovalo ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. neobsahoval, neupravoval spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Len normatívnym právnym aktom mohla byť daná kompetencia prevádzkovateľovi, vykonávať funkčné skúšky výlučne, však spôsobom a podmienkami, ktoré boli obsahom schváleného Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Potom je bez právneho významu zverejnenie akýchkoľvek podmienok vykonania funkčnej skúšky, ktoré na svojej internetovej stránke zverejnil prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s., ktoré nie sú normatívnym aktom, ale iba jeho prejavom súkromnoprávnej povahy. 24. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške mohol vykonať len kontrolu preverenia a vyhodnotenia technických podmienok posudzovaného zariadenia a splnenia technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do sústavy. Zo samotného označenia, ale ani obsahu bodu 13 protokolu nevyplýva posudzovanie konkrétnych technických podmienok zariadenia, ani súdu nie je zrejmé, aké technické podmienky zariadenia prevádzkovateľ, v bode 13 posudzoval, naviac, keď technické podmienky pripojenia sú posudzované v predchádzajúcich bodoch protokolu s výsledkom vyhovel. Ani z vyjadrenia prevádzkovateľa č. l. 98 spisu, vo väzbe na výzvu súdu č. l. 94, nie je zrejmé, ktoré konkrétne technické podmienky vykonania funkčnej skúšky boli vyhodnocované v bode 13 protokolu, resp. že bolo potrebné z technického hľadiska osobitne v bode 13 vyhodnocovať závery skúšok uvedené v bode 1 - 12 protokolu. 25. Bez existencie objektívnych skutočností technického charakteru, ktoré by oprávňovali prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonať postup a vyhodnotiť posudzované zariadenie aj v bode 13, je potom dátum uvedený v kolónke v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške bez relevancie. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy ako obchodná spoločnosť sám o sebe nie je orgánom verejnej správy. V súvislosti so skúmaním technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny a posudzovania jeho pripojenia do sústavy, má kompetenciu posudzovať len technickú stránku zariadenia a technické podmienky pripojenia zariadenia do sústavy a iba výlučne v tejto rovine má, zákonom delegovanú kompetenciu, vyhodnocovať a posudzovať technické podmienky zariadenia výrobcu elektriny a technické podmienky na jeho pripojenie do sústavy, pričom zákonodarca mu nedelegoval vyhodnocovanie iných, než technických, podmienok. Potom stanovisko riaditeľa sekcie AM, ktorý schválil v bode 13 protokolu funkčnú skúšku s určením dátumu v kolónke 13 a konečný dátum platnosti protokolu o funkčnej skúške, v obsahu, vo forme ako bol prevádzkovateľom distribučnej siete vykonaný, je bez relevancie. Za daných skutkových okolností mohol v bode 13 prevádzkovateľ distribučnej siete len deklarovať skutočnosti vyjadrené v predchádzajúcich bodoch Protokolu o funkčnej skúške, ktorými technické zariadenie výrobcu elektriny na pripojenie do sústavy skúmal, kontroloval a vyhodnocoval, keď opak v konaní nebol preukázaný a nebolo v konaní preukázané, že skutočnosti zistené v bodoch, ktoré predchádzali bodu 13 Protokolu o funkčnej skúške (s konštatovaním prevádzkovateľa distribučnej sústavy „vyhovel“), sa osobitne vyhodnocovali (z technického hľadiska) a bolo ich potrebné vyhodnotiť. Potom takýto postup prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyjadrený v bode 13 protokolu sa javí krajskému súdu ako duplicitný (schválenie funkčnej skúšky v bode 13 napriek tomu, že v predchádzajúcich bodoch došlo k vykonaniu funkčných skúšok s výsledkom vyhovel) a neboli preukázané skutočnosti, že bolo potrebné osobitne vyhodnocovať vykonanie skúšok a kontrol s výsledkom vyhovel uvedených v predchádzajúcich bodoch protokolu, než v bode 13, vo vzájomnej súvislosti. 26. V konečnom dôsledku obsah preskúmavaného Protokolu o funkčnej skúške a bod 13 vykazuje znaky formalizmu, ktorý v konečnom dôsledku, aj vzhľadom na odlišnú právnu úpravu určovania pevnej ceny elektriny pre rok 2012 do 30.06.2012 a od 01.07.2012 diskriminuje, bez právneho základu a objektívnych skutočností, žalobcu. Tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani prevádzkovateľ distribučnej sústavy nepreukázali, že mali objektívne dôvody posudzovať funkčnú skúšku aj v bode 13 a nepreukázali, že v bode 13 prevádzkovateľ preveroval konkrétne technické podmienky posudzovaného zariadenia a podmienky jeho pripojenia do sústavy. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z vyjadrenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s., ktoré si zabezpečil súd v preskúmavanom konaní. 27. Krajský súd sumarizuje, že obsah Protokolu o funkčnej skúške v bode 13 je v rozpore s § 5 bod 14 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom k 28.02.2013, keď prevádzkovateľ distribučnej sústavy na takéto „skúmanie“ hodnotenia zariadenia výrobcu elektriny žalobcu kompetenciu nemal, keď jeho kompetencia sa viazala výlučne na posudzovanie technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny a technických podmienok pre pripojenie zariadenia žalobcu do sústavy. 28. Samotný obsah bodu 13 nepreukazuje hodnotenie konkrétnych technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny. 29. Potom treba konštatovať, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy postupoval v rozpore so zákonom, keď svojvoľne rozšíril okruh svojich kompetencií, ktoré mu boli zverené zákonom č. 309/2009 Z.z. v § 5 ods. 14, keď jeho postup nemal oporu v ustanoveniach platného a účinného Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, preto je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesúladné so zákonom, keď žalovaný určil deň uvedenia posudzovaného zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky v súlade s dátumom v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške. Keďže žalovaný nepreukázal dôvody, ktoré by oprávňovali prevádzkovateľa distribučnej sústavy na uvedený postup a oprávňovali ho v bode 13 samostatne, vo väzbe na predchádzajúce body Protokolu o funkčnej skúške schvaľovať a určovať platnosť a účinnosť protokolu, dátumom uvedenom v bode 13, tak krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v konaní nebolo preukázané, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy posudzoval technické podmienky zariadenia výrobcu elektriny dňa 10.07.2012, z čoho vyplýva, že pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 bolo potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíjala od určenia dátumu uvedeného v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške. 30. Krajský súd zdôrazňuje, že § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. jednoznačne upravil, že spôsob a podmienky, ako má byť funkčná skúška prevádzkovateľom distribučnej sústavy realizovaná, má upraviť Prevádzkový poriadok SSE, ktorý však musí byť schválený žalovaným a má charakter normatívneho aktu a len úradom schválený Prevádzkový poriadok (ako normatívny akt), môže jednotlivý spôsob a podmienky vykonania skúšky, prevádzkovateľom distribučnej sústavy, upravovať. Oznámenie alebo usmernenie SSE nemá charakter normatívneho aktu, a preto nemôže byť ani právne záväzným. 31. Pre posúdenie veci je irelevantné, že § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. vstúpil do účinnosti od 01.05.2011 a Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy bol schválený pred 01.05.2011. Je povinnosťou každého prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v súlade so zákonom, mať schválený Prevádzkový poriadok a z tohto dôvodu bolo v kompetencii a aj povinnosťou prevádzkovateľa distribučnej sústavy s účinnosťou zákona č. 136/2011 Z.z. zo dňa 05.04.2011, ktorý novelizoval zákon č. 309/2009 Z.z. a upravil ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011, upraviť a doplniť, už existujúci Prevádzkový poriadok, v súlade so zákonom. 32. Krajský súd pri aplikácii § 491 ods. 1, 2 SSP vo väzbe na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 33. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania, rozhodne, po právoplatnosti rozhodnutia, správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.