KAUZIS.SK
UznesenieNajvyšší súd SR2. 11. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/2/2016 z 2. 11. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. novembra 2016, sp. zn. 3Sžf/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:5013200546.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200546
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5013200546.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Ján Chovanec, IČO: 10 871 390,
Kollárová 73, Martin, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske
námestie 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Regulačná rada, Bajkalská
27, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13/3308/13/RR zo dňa 15. apríla 2013, konajúc
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/79/2013-76 zo dňa 5. marca 2014,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/79/2013-76 zo dňa 5. marca 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
(Regulačnej rady) žalovaného číslo 13/3308/13/RR zo dňa 15. apríla 2013, ktorým bolo podľa § 45 ods.
1 prvá veta zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 250/2012
Z.z.“) v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví č. 1795/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012.

Uvedeným rozhodnutím Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil pre žalobcu pevnú cenu elektriny
pre stanovenie doplatku pre rok 2012 vo výške 119,11 eura/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v
zariadení výrobcu elektriny FVZ Ing. Chovanec s celkovým inštalovaným výkonom 42,48 kW.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru,
že ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a
vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č.
309/2009 Z.z.) umožňuje prevádzkovateľovi Stredoslovenská energetika - Distribúcia (ďalej aj „SSE-
D“) určiť prevádzkový poriadok, v ktorom určí spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Môže
teda určiť ako dátum vykonania funkčnej skúšky až dátum schválenia Protokolu SSE-D (ďalej v texte
aj „protokolu“). V konaní nebolo sporné, že SSE-D v danom čase nemala prevádzkový poriadok
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ale na druhej strane v rámci svojej pôsobnosti určila postupnosť
jednotlivých krokov a priebeh skúšobného procesu premietla do formy protokolu o funkčnej skúške, určila
koľko bodov bude protokol obsahovať, v akom poradí budú jednotlivé body postupovať a akú záväznosť
budú mať. Podľa krajského súdu, v súlade so stanoviskom SSE-D zo dňa 04.02.2013 je funkčná skúška
tvorená technickou časťou (v teréne) a administratívnou časťou (záverečná kontrola a podpis), pričom
tieto časti sú ukončené až schválením protokolu riaditeľom sekcie. Pokiaľ ide o moment ukončenia



funkčnej skúšky, až overením správnosti podkladov protokolu a výstupov v ňom, t.j. administratívnou
časťou skúšky, je funkčná skúška zavŕšená. Ak je súčasťou skúšky aj schválenie protokolu, je funkčná
skúška vykonaná až týmto schválením, zavŕšeným podpisom riaditeľa SSE-D, čo jednoznačne vyplýva z
bodu 13 protokolu, kde je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky, platnosť protokolu od 10.07.2012
s upozornením, že bez tohto podpisu je protokol neplatný.

Krajský súd námietku žalobcu, že zákonodarca nemal na mysli v ustanovení § 2 ods. 3 písm. e/ a § 5
ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. zverenie rozhodovania o dátume uvedenia zariadenia výrobcu elektriny
do prevádzky vo vzťahu k súkromnému subjektu, spoločnosti SSE-D, a.s., vyhodnotil ako nedôvodnú,
pretože prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009
Z.z. povinnosť vykonať funkčnú skúšku a vydať doklad o jej úspešnom vykonaní.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie,
alternatívne o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 221 O.s.p. z dôvodu, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

V dôvodoch odvolania citoval ust. § 5 ods. 3, ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. a § 11 ods. 1
písm. b/ vyhlášky ÚRSO a zdôraznil, že súd nesprávne zistil skutkový stav z protokolu o funkčnej
skúške v nadväznosti na výklad § 2 ods. 3 písm. e/ citovaného zákona a následne nesprávne
aplikoval ustanovenie § 11a vyhlášky ÚRSO, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike.
Nestotožnil sa s názorom krajského súdu a jeho skutkovou a právnou argumentáciou v odôvodnení
rozsudku a uviedol, že funkčnú skúšku pokladá za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu
elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny. Podľa § 2 ods. 3 písm. e/
zákona č. 309/2009 Z.z. teda nebolo správne posudzovať za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky
pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov
funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie protokolu o funkčnej skúške dňa 10.07.2012, ale
dátum technickej realizácie vykonanej funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového
úkonu funkčnej skúšky dňa 28.06.2012. Namietal, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v procese
posudzovania návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 nesprávne posúdil predložené
doklady v cenovom konaní začatom v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových
odvetviach a nestotožnil sa s tým, že úrad ako čas uvedenia zariadenia do prevádzky určil dátum
10.07.2012, t.j. dátum potvrdenia správnosti a platnosti protokolu o funkčnej skúške. Žiadal, aby bol čas
uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky určený podľa protokolu o funkčnej skúške na deň
28.06.2012, pričom v prípade takéhoto určenia by sa cena elektriny pre rok 2012 riadila ustanovením §
11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike.

V ďalšej časti odvolania opakovane poukázal na znenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. s tým, že
zákon rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (28.06.2012) a vystavenie dokladu o
jej vykonaní ako administratívneho úkonu (10.07.2012). Za rozporuplný pokladá výklad krajského súdu
uvedený v rozsudku na str. 8 ods. 4, a má za to, že ide o vyslovenie záveru nad rámec uvedený v zákone,
že SSE-D je oprávnená v rámci svojej pôsobnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a
podmienky funkčnej skúšky na svojom webovom sídle a v protokole.

Ďalej argumentoval, že zákonodarca umožnil upraviť podmienky funkčnej skúšky v prevádzkovom
poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy práve z dôvodu, že tento podlieha schváleniu Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví, teda orgánu štátnej správy. Vzhľadom k tomu, že časom uvedenia
zariadenia výrobcu do prevádzky je dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia
zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v danom prípade bola funkčná skúška podľa bodu 12 protokolu
vykonaná dňa 28.06.2012, patrí žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky ÚRSO, ktorou sa
ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, doplatok vo výške 194,54 €. Pre posúdenie veci je
preto rozhodujúci zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a nie protokol o funkčnej skúške
pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D zo dňa 10.07.2012. Protokol je len dokladom
o úspešnom vykonaní skúšky, pričom skúška bola úspešne vykonaná v dátume podľa bodu 12 protokolu
teda dňa 28.06.2012, čomu nasvedčuje aj fakt, že už v tomto čase bolo zariadenie žalobcu pripojené



do sústavy SSE-D. Pokiaľ ide o bod 13 protokolu - dátum ukončenia funkčnej skúšky dňa 10.07.2012,
toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s vyhláškou ustanovujúcou cenovú reguláciu a to ani v prípade,
že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli zapracované do prevádzkového poriadku, čo v
rozhodnom období absentovalo. Prevádzkový poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom. Samotný
žalovaný v priebehu dokazovania poukazoval na to, že v protokole o funkčnej skúške je určená časová
postupnosť krokov a na predposlednom mieste v bode 12 je uvedená kontrola pripojenia, správnosti
merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonanú
projektovým manažérom SSE-D. Táto kontrola a povolenie na pripojenie je zo dňa 28.06.2012 a pre
posúdenie veci nie je rozhodujúce administratívne schválenie riaditeľom sekcie AM, pretože v konečnom
dôsledku ide už len o formálnu záležitosť, teda o vydanie dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
nesúhlasil s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a zotrval na závere, že proces zavŕšenia
funkčnej skúšky sa skončí momentom podpísania protokolu o funkčnej skúške zodpovednou osobou
prevádzkovateľa distribučnej siete len v prípade, ak kontrola technických dokladov, samotné výstupné
čiastkové kontroly a doklady predložené žiadateľom sú bezchybné. Z dôvodu jednoznačnosti a
zachovania istoty v právnych vzťahoch si žalovaný vyžiadal stanovisko generálneho riaditeľa spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., v ktorom sa uvádza, že čas kedy bola funkčná skúška
technicky, ako aj administratívne ukončená uvádza bod 13 Protokolu o funkčnej skúške pripojenia
zariadenia výrobcu elektriny; bod 13 uvedeného protokolu jasne definuje dátum ukončenia funkčnej
skúšky; toto stanovisko spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., nikdy nespochybnila
a trvá na ňom od samého začiatku. Žalobca v predmetnej veci nesprávne aplikuje jazykový
výklad ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorým výkladom
rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu (v danej veci ide o dátum 28.6.2012) a
vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu (10.7.2012). Opakovane uviedol, že vo
svojom rozhodnutí zastáva názor, podľa ktorého jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojím
podpisom na predpísanom tlačive protokolu o funkčnej skúške určená zodpovedná osoba spoločnosti
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., ktorá v prípade pozitívnych výsledkov osvedčí svojím
podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento „záverečný podpis“ zodpovednej osoby nie
je možné považovať len za formálnu kontrolu vykonania funkčných skúšok, ale za úkon, ktorý vyžaduje
oprávnená distribučná spoločnosť a ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich
úkonov, a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky.

Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že jeho postupom boli porušené zásady správneho
konania a princípy garantované Ústavou Slovenskej republiky, kde v rámci výkladu zákona
správnym orgánom (žalovaným) bola súkromnému subjektu - prevádzkovateľovi distribučnej siete -
zverená právomoc rozhodovať o právach (určovať dátum uvedenia zariadenia do prevádzky) a v
nadväznosti na to určovať ceny vzhľadom na zmenu právnej úpravy stanovujúcej cenovú reguláciu v
oblasti elektroenergetiky. Právny rámec pre vykonávanie funkčných skúšok súkromným subjektom -
prevádzkovateľom distribučnej siete - je v zmysle platnej právnej úpravy daný, preto v tejto súvislosti nie
je možné hovoriť o porušovaní zásad a princípov platných v Slovenskej republike.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a
rozsudkom sp. zn. 3Sžf/43/2014 zo dňa 28.01.2015 potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/79/2013-76 zo dňa 05.03.2014, keďže sa stotožnil s vyhodnotím právnej povahy prejednávanej
veci.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. I. ÚS 373/2015-33 zo dňa 25.11.2015 rozhodol, že
základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení
s čl. 13 ods. 1 písm. a/ a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené rozsudkom Najvyššieho



súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/43/2014 z 28.01.2015. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu
SR zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Ústavný súd SR v bode 27 poukázal na to, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal
s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania funkčnej
skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu
prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej
aplikácie vo všetkých obdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť konvalidoval subjektívnym výkladom,
ktorý nemal oporu v jasných ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej regulácii.
Týmto spôsobom bolo prenesené znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných
ustanovení ad hoc na výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

Ústavný súd v bode 28 poukázal na skutočnosť, že Najvyšší súd SR sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal so špecifickými námietkami žalobcu, týkajúcimi sa prejednávanej veci. Najvyšší súd SR
sa nevysporiadal s námietkou, že neprijatie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky odobril aj
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého rozhodnutie bolo predmetom zákonného prieskumu, ako
aj s námietkou, že zariadenie žalobcu na výrobu elektrickej energie bolo fakticky pripojené do distribučnej
siete SSE - Distribúcia už od 28.06.2012, kedy bola podľa riadku 12 protokolu o funkčnej skúške úspešne
vykonaná jeho funkčná skúška, t.j. už od tej doby bolo toto zariadenie aj fakticky používané a dodávalo
elektrickú energiu do distribučnej siete a nie až od 10.07.2012, kedy bol protokol o funkčnej skúške v
jeho riadku 13 podpísaný riaditeľom sekcie AM. Najvyšší súd sa taktiež nevysporiadal s tým, že Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví v súvislosti s iným zariadením na výrobu elektrickej energie rozhodol celkom
opačne a pre určenie uvedenia tohto zariadenia do prevádzky priznal na zmenu relevanciu riadku 12
protokolu o funkčnej skúške a nie jeho riadku 13, a to práve v dôsledku absencie jednotných pravidiel na
vykonanie funkčnej skúšky. Najvyšší súd sa taktiež nevysporiadal s tým, či bol dodržaný zákon pokiaľ ide
o dodržanie lehoty 10 dní na podpis (vydanie) protokolu po úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Práve
táto skutočnosť má pri závere o právnej relevancii tohto dátumu podpisu na určenie ceny elektrickej
energie význam vtedy, ak by uplynutie uvedenej lehoty pripadlo na obdobie jún - júl, keď podľa vyhlášky
o cenovej regulácii dochádza k zmene ceny za vyrobenú a dodanú elektrickú energiu z obnoviteľných
zdrojov.

Vzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu, najvyšší súd konštatuje, že je potrebné zrušiť
rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že sa krajský súd vysporiada s
námietkami, na ktoré poukázal Ústavný súd SR vo svojom náleze. Je potrebné posúdiť aký vplyv mala
absencia prevádzkového poriadku na posúdenie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky, tiež
rozdielne posudzovanie relevantnosti riadku 12 a 13 protokolu o funkčnej skúške a najmä skutočnosti,
že zariadenie na výrobu elektrickej energie sa fakticky používalo a dodávalo elektrickú energiu do
distribučnej siete už od 28.06.2012. Po vyhodnotení uvedených námietok, na ktoré poukázal Ústavný
súd SR vo svojom náleze súd prvého stupňa rozhodne o ďalšom postupe vo veci.

Súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 21S/79/2013

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5013200546)

  1. 4. 3. 2014Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/79/2013 z 4. 3. 2014
  2. 27. 1. 2015Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/43/2014 z 27. 1. 2015zrušené
  3. 2. 11. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/2/2016 z 2. 11. 2016 (toto rozhodnutie)
  4. 24. 1. 2017Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/79/2013 z 24. 1. 2017

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)