Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/220/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201170 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5015201170.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: TENDERFOOD AB, s. r. o., so sídlom Makovického č. 59/2, Žilina, IČO: 36 398 228, právne zast. Advokátskou kanceláriou SOLICITORS s. r. o., so sídlom Sládkovičova č. 6, Žilina, adresa na doručovanie písomností: Mgr. D. K., P. č. X, S., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 1521488/2015 zo dňa 08.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Trenčín, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 1096754/2015 zo dňa 02.07.2015 určil žalobcovi rozdiel v sume 39 060,61 € na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej Zákon o DPH) za zdaňovacie obdobie apríl 2013. Znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 44 830,74 € na 5 770,13 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt si odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry zo dňa 29.04.2013 od dodávateľa NEXT TRADE, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom za tovar (kuracie prsia). Tovar mal byť nakúpený od spoločnosti Well Trade s. r. o., Nové Mesto nad Váhom. Dodávateľom tohto tovaru bol Martin Söregi, Nové Mesto nad Váhom. Tento nie je a ani nebol zaregistrovaný v zmysle Zákona o veterinárnej starostlivosti ani podľa Zákona o potravinách ako sprostredkovateľ podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami živočíšneho pôvodu. Tento mal tovar nakúpiť od spoločnosti Ribeco Business s.r.o. Praha (konateľ Peter Slivka). Tento zostal nekontaktný a jeho pobyt nie je známy. Ďalej bolo vykonané miestne zisťovanie v mraziarňach v Dolnom Moštenci, kde mal byť podľa vyjadrení Martina Söregiho sklad, v ktorom mal byť mrazený tovar uskladnený spoločnosť Ribeco Business, s. r. o.. Bolo zistené, že v tomto sklade nemala táto spoločnosť žiadne skladové priestory a táto spoločnosť im nie je známa. Správca dane usúdil, že bolo umelo vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako celok vytvárajú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie daňovej výhody. Celý obchodný reťazec je vytvorený len za účelom odpočítania dane z pridanej hodnoty a navýšenia ceny tovaru, kde na začiatku reťazca figuruje „zmiznutý platiteľ“. Ďalšími faktúrami, ktorá sa preverovali, bola dodávateľské faktúry zo dňa 16.04.2013 a 12.04.2013 od dodávateľa Bidvest Slovakia, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom. Jeho dodávateľom mala byť spoločnosť Well Trade s. r. o., Nové Mesto nad Váhom. Zasa sa jednalo o tovar kuracie prsia. Jeho dodávateľom mal byť Martin Söregi, ktorý vypovedal, že tovar bol dodaný z mraziarní v Dolnom Moštenci, kde má mraziarne spoločnosť Ribeco Business s.r.o. Slovakia. Tak ako v predchádzajúcom prípade nebolo preukázané, že v tomto sklade má táto spoločnosť uzavretú nájomnú zmluvu, resp. skladové priestory. Rovnako nebolo preukázané, že Martin Söregi bol zaregistrovaný v zmysle Zákona o veterinárnej starostlivosti a Zákona o potravinách ako sprostredkovateľ podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami. Ďalej poukázal na to, že vozidlo, ktoré malo podľa vyjadrenia konateľa Well Trade s. r. o. Radovana Ižolda prepravovať tovar nakúpený od Martina Söregiho priamo na sklad spoločnosti Bidvest Slovakia, s. r. o., bol zaznačený prejazd z Českej republiky v Drietome a pokračovanie po ceste prvej triedy medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom, čo nesúhlasí s výpoveďou Martina Söregiho. Ďalšou preverovanou faktúrou bola dodávateľská faktúra zo dňa 29.04.2013 od dodávateľa TC Grupe s. r. o., Kajal. Jeho dodávateľom bola spoločnosť EXI-line s. r. o. (konateľ Mgr. Róbert Varga), tiež sa jednalo o dodávku kuracích pŕs, pričom Mgr. Varga uviedol, že predmetný tovar nadobudol od viacerých tuzemských dodávateľov, konkrétne k uvedeným faktúram za predaj doloží príslušné dodávateľské faktúry za nadobudnutie, nakoľko mu mali byť odcudzené pri krádeži v kancelárskych priestoroch, čo však nepredložil. Na základe bankových výpisov bolo zistené, že dodávateľmi boli spoločnosti GROSS CENTRUM, s. r. o., Dunajská Streda a EXMATIC, s. r. o., Bratislava. Správca dane spochybnil aj vyššie uvedený obchodný vzťah, nakoľko pri inom šetrení sa konateľ spoločnosti TC Grupe s. r. o. pán Czepregy vyjadril, že T. A. nebol nikdy zamestnancom spoločnosti TC Grupe s. r. o. a konateľ spoločnosti EXI-line Mgr. Varga uviedol, že všetky obchody so spoločnosťou TC Grupe, s. r. o. dohadoval a uzatváral práve s T. A.. Ďalej je tu pochybnosť o dodaní tovaru spoločnosťami GROSS CENTRUM, s. r. o. a EXMATIC, s. r. o, nakoľko daňový subjekt EXI-line s. r. o. nepredložil dodávateľské faktúry za nákup mrazených kuracích pŕs. Bolo preukázané, že dodávateľ GROSS CENTRUM, s. r. o. v konkrétnom zdaňovacom období mal v predmete podnikania obchodovanie s rifľami. Ďalej spoločnosť EXMATIC, s. r. o., ako dodávateľ, v zdaňovacom období neobchodovala so spoločnosťou EXI-line s. r. o. (uviedol konateľ spoločnosti Jozef Jusna). Správca dane vyhodnotil aj tento obchodný reťazec ako fiktívny, ktorý ako celok vytvára umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie daňovej výhody. Poukázal aj na miestne zisťovanie v spoločnosti MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo, kde mala mať spoločnosť EXI-line s. r. o. prenajaté skladové priestory. Táto spoločnosť nemala na sklade spoločnosti MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo žiaden pohyb naskladnenia a vykladania tovaru a čo sa týka spoločnosti TC Grupe s. r. o., v rozhodnom zdaňovacom období boli predložené správcovi dane dve príjemky tovaru na sklad spoločnosti TC Grupe s. r. o., pričom výdaj zo skladu pre daňový subjekt v zdaňovacom období 4/2013 sa však v skladovej evidencii nenachádza, tzn. že spoločnosť TC Grupe s. r. o. z uskladneného tovaru nemohol predať kuracie prsia daňovému subjektu. Ďalej správca dane poukázal na zistené dôkazy, ktoré boli poskytnuté kriminálnym úradom finančnej správy dňa 22.05.2015. Na základe vyššie uvedeného pohyb tovaru od dodávateľa priamo k odberateľovi nie je preukázaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach, obchody sa javia ako uskutočnené v rámci karuselových podvodov. Predloženie dokladov je jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane, i keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované. Je potrebné však preukázať aj pôvod tovaru, obchodníkov a konečných spotrebiteľov tovaru. V danom prípade však nebol preukázaný pôvod tovaru mrazeného potravinárskeho tovaru, resp. pri navyšovaní ceny tovaru u spoločností v reťazci bola navýšená hodnota tovaru vykompenzovaná na vstupe tovarom od dodávateľov, ktorí sú nekontaktní a so správcom dane nespolupracujú, t. j. od spoločností Ribeco Business, s. r. o. Praha, MALKO Slovakia, s. r. o., Bratislava, EXI-line s. r. o., Bratislava. Správca dane nespochybnil existenciu, resp. predaj predmetného tovaru odberateľom, ale skutočnosť, či spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. mrazený potravinársky tovar obstarala od dodávateľov, ktorí sú uvedení na predmetných faktúrach. Táto skutočnosť daňovým subjektom preukázaná nebola. Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 1521488/2015 zo dňa 08.10.2015 prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Poukázal na zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom. Stotožnil sa aj s jeho právnym posúdením. Platiteľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že nemal možnosť zisťovať a preverovať obchodné transakcie svojich dodávateľov vzhľadom na obchodné tajomstvo, no vykonávacie nariadenie EÚ č. 931/2011 na základe čl. 18 ods. 5 nariadenia č. 178/2002 upravuje požiadavky na vysledovateľnosť osobitne pre sektor potravín živočíšneho pôvodu. Dodatočné informácie, ktoré sa musia poskytovať, sú informácie o objeme, množstve potravín živočíšneho pôvodu, o dávke/šarži/ zásielke, podrobný opis potravín a dátum ich odoslania, identifikácia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov (ďalej PPP), ktorý potravinu odoslal, identifikácia odosielateľa, ak sa líši od PPP, ktorý potravinu odoslal, a identifikácia PPP, ktorému sa potravina odosiela, ako aj identifikácia príjemcu, ak sa líši od PPP, kam sa potravina odosiela. Vyššie uvedené údaje platiteľ a ani jeho dodávatelia nepredložili, a tým znemožnili zistiť pôvod tovaru. V prípade obchodovania spoločnosti Well Trade, s. r. o., Martin Söregi, EXI-line s. r. o., EXMATIC, s. r. o. a GROSS CENTRUM, s. r. o. s potravinovým tovarom v apríli 2013, sa nepreukázalo ani splnenie zákonných podmienok upravujúcich obchodovanie s potravinami. Poukázal na to, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardná požiadavka správcu dane prekračujúca rámec zákona v rozpore s ustálenou judikatúrou, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu o to viac, že je plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, pretože na trh boli uvádzané potraviny. Čo sa týka návrhov daňového subjektu na vypočutie svedkov (F., skladníci MRAZIARNÍ, a. s., Sládkovičovo), uviedol, že svedkyňa F. už vypovedala na Kriminálnom úrade finančnej správy Nitra a uvedenú výpoveď správca dane použil iba ako podpornú. Výsluch svedkyne F. by nemohol privodiť pre platiteľa vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie. Čo sa týka vypočutia skladníkov, uvedené nebolo potrebné, pretože bolo riadne preukázané, že v apríli 2013 pre platiteľa z tejto firmy nebol vyskladnený žiadny tovar od spoločnosti TC Grupe s. r. o.. Poukázal na to, že v prípade pochybností a nedostatkov ohľadne predložených a získaných dôkazov súvisiacich s prijatými zdaniteľnými plneniami správca dane podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku prenáša dôkazné bremeno na platiteľa, ktorého úlohou je následne preukázať, že tvrdenia, prostredníctvom ktorých si uplatňuje práva, sú opodstatnené. Neobstojí preto platiteľovo jednoduché spoliehanie sa na materiálnu existenciu tovaru. Práva a povinnosti daňových subjektov vyplývajú z procesných a hmotnoprávnych noriem, ktoré nemožno účelovo obchádzať. Daň uvedenú na sporných faktúrach bol daňový subjekt povinný platiť iba z titulu jej uvedenia na faktúrach (§ 69 ods. 5 Zákona o DPH), nie však z titulu uskutočnenia zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH a jej následná možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia správny orgán sa nezaoberal návrhmi účastníka konania na vykonanie dôkazov a konal v rozpore so všeobecnými zásadami stanovenými pre dokazovanie v daňovom konaní. Postupom správcu dane, ktorý použil zápisnicu o miestnom zisťovaní a výsluchu Teodora Czepregyho, Mgr. Róberta Vargu, Petra Štepánka, ako aj použitie zápisníc kriminálneho úradu finančnej správy, došlo k porušeniu jeho ústavných a zákonných práv na spravodlivý proces, konkrétne právo byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky. Správca dane vykonával niektoré úkony bez toho, aby účastníka oboznámil o možnosti byť prítomný na nich a uspokojil sa so zápisnicami kriminálneho úradu finančnej správy. Správca dane spochybňuje existenciu dodania tovaru od uvedených dodávateľov napriek tomu, že daňový subjekt predložil jednotlivé dodacie listy, doklady preukazujúce prepravu tovaru, ako i ďalšie nakladanie s dodaným tovarom a samotné dodanie tovaru potvrdil aj dodávateľ tovaru, ktorý aj príslušnú daň na výstupe odviedol. Ak daňový subjekt disponoval zdaniteľným plnením, vrátane dokladov, je v rozpore so zásadou formálnej logiky popierať uskutočnenie obchodného vzťahu. V súčasnej dobe nie je nevyhnutné disponovať skladovými priestormi a k dodaniu tovaru môže dôjsť i tým, že v záujme znižovania nákladov a dodávky je tovar priamo od dodávateľa presmerovaný k odberateľovi bez možnosti jeho medziskladovania. Samotné poukazovanie na nezrovnalosti týkajúce sa obchodného reťazca, ktorý predchádzal jeho obchodnému vzťahu, nemá právnu relevanciu. Skutočnosť, že jeho dodávatelia nemôžu preukázať nadobudnutie tovaru, sa nemôže dotýkať daňových povinností žalobcu, ale výlučne daňových povinností jeho dodávateľov. Daňový úrad nerešpektoval predmet obchodného tajomstva jednotlivých dodávateľov, ktorí pri realizácii obchodných vzťahov sa snažia ochrániť pred vyzradením sieť svojich subdodávateľov. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ Optigen (C-354/03), Fulcrum Elektronics (C-355/03) a Bond House (C-384/03). O tom, že žalobca vedel o existencii daňového podvodu, nevypovedá ani jeden zo zadovážených dôkazov a nevyplývajú ani z výpovedí zadovážených kriminálnym úradom finančnej správy. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.08.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom názore uvedenom v napadnutých rozhodnutiach. Uviedol, že tvrdenia žalobcu, že predložením jednotlivých dodacích listov, dokladov preukazujúcich prepravu tovaru, ako i ďalšie nakladanie s dodaným tovarom, potvrdenia dodania tovaru dodávateľmi tovaru predstavujú priamy dôkaz dodania tovaru, sú nedôvodné. Žalovaný už uviedol, že sa nepreukázalo, že spoločnosť TC Grupe s. r. o. vyskladnila pre žalobcu z deklarovaného miesta uskladnenia MRAZIARNE, a. s., Sládkovičovo v zdaňovacom období apríl 2013 tovar, ktorý mal byť predaný žalobcovi v zmysle tvrdení konateľa spoločnosti TC Grupe s. r. o.. Rovnako sa nepreukázalo, že spoločnosť Well Trade s. r. o. dodala tovar žalobcovým dodávateľom, a to spoločnostiam NEXT TRADE, s. r. o. a Bidvest, s. r. o. tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach. Skutočnosti, ktoré správca dane zistil pri skúmaní obchodného reťazca, spochybňujú vierohodnosť predložených faktúr. Vzhľadom na tieto nepreukázané tvrdenia žalobcu bolo nevyhnutné posudzovať jednotlivé dodávky cez všetkých zistených dodávateľov a odberateľov a hľadať súvislosti, posudzovať jednotlivé zistenia osobitne a navzájom. Výsledkom tejto analýzy sa potom vytvoril reťazec spoločností, ktorý poukazuje na nereálnosť dodávok, tak ako sú deklarované na vystavených faktúrach. Účelom nariadenia Rady č. 178/2002 nie je prezradenie obchodného reťazca osobám v ňom zúčastnených, ale zabezpečenie vysledovateľnosti potravín a v prípade potravinového incidentu umožniť identifikáciu takýchto potravín a následné stiahnutie nebezpečnej potraviny z trhu. Všetci prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia byť schopní byť identifikovaní v potravinovom reťazci jeden krok dozadu a jeden krok dopredu. Žalobca uvádza, že ustanovenia nariadenia č. 178/2002 na vypátranie a dosledovanie prvovýrobcu ním boli v plnom rozsahu zachované, ale neuvádza akým spôsobom. 5. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 7. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou na nej uvedenou. 8. Správca dane na základe vykonaného šetrenia dospel k záveru, že priamym dodávateľom tovaru (kuracie prsia) pre žalobcu mala byť spoločnosť TC Grupe s. r. o., jeho dodávateľ mala byť spoločnosť EXI-line s. r. o., jeho dodávateľom mali byť spoločnosti GROSS CENTRUM, s. r. o., Dunajská Streda a EXMATIC, s. r. o., Bratislava. V ďalšom obchodnom reťazci mali dodať žalobcovi kuracie prsia spoločnosť NEXT TRADE, s. r. o., Nové Mesto Nad Váhom a Bidvest Slovakia, s. r. o., ktorých dodávateľom mala byť spoločnosť Well Trade s. r. o., jej dodávateľom mal byť Martin Söregi, Nové Mesto nad Váhom a jeho dodávateľom Ribeco Business, s. r. o., Praha. Správca dane dospel k správnemu záveru, že prostredníctvom uvedených spoločností je vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie daňovej výhody. Zistené obchodné reťazce sú vytvorené za účelom odpočítania dane z pridanej hodnoty. 9. Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že preverením vyššie uvedených daňových dokladov a rozsiahlym šetrením správca dane vykonal nielen neformálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení § 70, § 71 a § 72 zákona č. 222/2004 Z.z.), ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo viedlo k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2013. Správca dane dospel k záveru, že predložené faktúry sú nevierohodné, dostatočným spôsobom nepreukazujú nárok na uplatnenie odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a že je spochybnená reálna ekonomická činnosť v oblasti predaja mrazeného potravinárskeho tovaru spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o.. Správca dane odpočítanie dane Eur neuznal, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona možno platiteľovi odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a následne podľa § 51 ods. 1 písm. c) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 70, § 71. 10. Správny súd vo vzťahu ku konkrétnym námietkam žalobu uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že správny orgán sa nezaoberal návrhmi účastníka na vykonanie dôkazov, uvádza, že v druhostupňovom rozhodnutí sa žalovaný zaoberal návrhmi na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov. Uvedené je zanalyzované na strane 13 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný riadne odôvodnil, prečo nemal potrebu vypočuť navrhovaných svedkov zo strany žalobcu. Čo sa týka námietky, že žalobcovi nebolo umožnené právo byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky, aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal v tomto kontexte použitie zápisnice o miestnom zisťovaní, súd uvádza, že na miestnom zisťovaní neboli vykonané žiadne výsluchy svedkov, ale skutočne sa jednalo len o miestne zisťovanie, a preto neboli porušené žiadne procesné práva žalobcu. Čo sa týka použitia listinných dôkazov s výsluchmi Teodora Czepregyho, Mgr. Róberta Vargu a Petra Štepánka: čo sa týka výsluchu Teodora Czepregyho, tento bol obsiahnutý v zápisnici z Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava, jedná sa teda o listinný dôkaz využitý z iného konania, ktorý je možné v danom prípade použiť. Mgr. Róbert Varga bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 27.05.2014 na dožiadanie Daňového úradu Bratislava. Na tento výsluch žalobca predvolaný nebol, avšak konateľ spoločnosti EXI- line s. r. o. Mgr. Varga žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenia žalobcu uvádzané v daňovom konaní, a preto pokiaľ aj sa žalobca nezúčastnil na tomto výsluchu, materiálne nebol týmto nedostatkom na žiadnych svojich právach ukrátený. Pochybnosti, ktoré vyslovil správca dane, neboli založené na tejto výpovedi. Žalobca ďalej namieta jeho neúčasť na výpovedi svedka Petra Štepánka a k tomu správny súd uvádza, že takýto výsluch v druhostupňovom správnom rozhodnutí vôbec nebol použitý ani vyhodnotený. Ďalej správca dane aj žalovaný vychádzali zo zápisníc z kriminálneho úradu finančnej správy ako z listinného dôkazu, pričom v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku z takýchto listinných dôkazov vychádzať môžu. 11. Ďalšou námietkou bola všeobecná námietka, že správca dane vykonával niektoré úkony bez toho, aby účastníka oboznámil o možnosti byť prítomný na nich. Keďže žalobca neoznačil konkrétne procesné úkony, pri ktorých malo mu byť odňaté procesné právo, nie je možné túto námietku vyhodnotiť. Čo sa týka paušálneho tvrdenia o odmietnutí vykonať výsluchy, súd k tomu uvádza, že so všetkými návrhmi na vypočutie svedkov v správnom konaní sa správne orgány vysporiadali dostatočne. Len samotné nevykonanie navrhovaného dôkazu nie je porušením práva účastníka, pretože účastník nemá zákonné právo na to, aby správny orgán vykonal jeho návrh na doplnenie dokazovania. Dokazovanie vedie správny orgán a on sám určuje, ktoré dôkazy sa vykonajú, a ktoré nie. 12. Ďalšou námietkou bolo, že daňový subjekt uniesol svoje dôkazné bremeno, keď predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, najmä dodacie listy, doklady preukazujúce prepravu tovaru, ako i ďalšie nakladanie s dodaným tovarom a samotné dodanie tovaru potvrdili i dodávatelia tovaru. Krajský súd sa s týmto názorom nestotožnil. V danom prípade ide o tzv. karuselový obchod, keďže bolo preukázané, že žiadna zo spoločností zapojených do obchodného reťazca nepozná ani neuvádza krajinu pôvodu tovaru a nie je známa ani krajina konečnej spotreby - tovar sa nespotrebuváva, je v neustálom fakturačnom i prepravnom kolobehu. Žiadna zo spoločností v reťazci nepreukázala spotrebu konečnému zákazníkovi. Tovar síce existoval, ale išlo o zneužitie práva na odpočet, preto správca dane bol oprávnený skúmať celý obchodný reťazec a nielen posledný stupeň obchodného reťazca pred dodaním tovaru samotnému daňovému subjektu. Len zistenie poslednej dodávky v reťazci medzi dodávateľom a žalobcom nepostačuje na unesenie dôkazného bremena žalobcu na preukázanie odpočítania dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť, rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledok je získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). Samotný žalobca nespochybňoval nepreukázanie nadobudnutia tovaru u niektorých jeho dodávateľov. Táto otázka je nesporná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že: 1) Subdodávateľ EXI-line s. r. o. nemala v apríli 2013 v MRAZIARŇACH, a. s., Sládkovičovo žiadne prenajaté priestory, 2) TC Grupe s. r. o. v apríli 2013 nevydala z tohto skladu žiaden tovar, 3) Hoci tovar od spoločnosti Ribeco Business, s. r. o. mal byť nakladaný v sklade v Dolnom Moštenci, táto spoločnosť v ňom nemala prenajaté priestory, 4) Vozidlo s evidenčným číslom TN 836DZ malo prepraviť tovar zo skladu v Dolnom Moštenci do skladu NEXT TRADE, s. r. o. v Novom Meste nad Váhom, ale vozidlo bolo podľa elektronického mýtneho systému zaevidované na trase hranice Česká republika a Slovenská republika - Nové Mesto nad Váhom, 5) Well Trade s. r. o. a Martin Söregi neboli podľa zákona č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o veterinárnej starostlivosti podnikatelia špecializovaní na obchod s potravinami - produktmi živočíšneho pôvodu. 6) Žalobca ani jeho dodávatelia nepredložili údaje o pôvode potravín živočíšneho pôvodu podľa vykonávacieho nariadenia č. 931/2011 (čl. 18 ods. 5 nariadenia č. 178/2002), čím znemožnili zistiť pôvod tovaru, 7) Žalobca konal ako s oprávnenou osobou zastupovať dodávateľa TC Grupe s. r. o. s T. A., ktorý ale nemal žiadne oprávnenie na zastupovanie tohto dodávateľa (nebola mu udelená žiadna plná moc a nebol ani konateľom). Nebola teda preukázaná dodanie a preprava tovaru od priameho dodávateľa žalobcu TC Grupe s. r. o. pre žalobcu a ani od subdodávateľa žalobcu spoločnosti Well Trade s. r. o. pre žalobcových priamych dodávateľov NEXT TRADE, s. r. o. a Bidvest Slovakia, s. r. o.. Pritom vyššie uvedené zistenia sú práve také dôkazy, ktoré jednoznačne svedčia o karuselovom obchode v zmysle umelých obchodných reťazcov, na ktorých sa zúčastnil žalobca. 13. Je potom nedôvodná aj námietka, že pokiaľ dodávatelia žalobcu nemôžu preukázať nadobudnutie tovaru, nemôže sa to dotýkať aj daňových povinností žalobcu. Je pravda, že žalobca nemá povinnosť predložiť dôkazy o obchodných transakciách svojich dodávateľov. Ak však tieto obchodné transakcie sú vážne spochybnené a samotný daňový subjekt iné dôkazy nepredloží, potom musí počítať s tým, že sa dostane do dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na odpočítanie dane. V tomto ohľade je potrebné, aby si žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou bol vedomý toho, že ak v obchodnom styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala by byť takáto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybnené (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/45/2014 zo 16. decembra 2015). V uvedenom rozsudku ďalej najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v zmysle rozsudku C-255/02 Halifax. Pritom podmienkou pre vyhodnotenie konania ako zneužitie práva nie je nevyhnutné to, že sa musí jednať o závislé osoby, napr. v zmysle personálneho prepojenia firiem. 14. Poukazovanie žalobcom na rozsudky súdneho dvora C-354/03, C-355/03 a C-384/03 je v danom prípade bezvýznamné, pretože ich nie je možné použiť na konkrétny skutkový stav. Rovnako nedôvodná je aj námietka v tom, že žalobca nemal vedomosť o existencii daňového podvodu. Súd konštatuje, že správne orgány obchodné správanie sa daňových subjektov v rámci reťazového obchodu nekvalifikovali ako podvodné správanie. V danom prípade treba rozlišovať medzi jednotlivými možnosťami správania sa daňového subjektu; najmä že môže ísť o podvod, simuláciu alebo zneužitie práva. Pri podvode sa musí preukázať priamy úmysel, t. j. vedome sa zdaniteľný obchod v zmysle uzavretej zmluvy vôbec neuskutočnil. Pokiaľ však ide o zneužitie práva, zdaniteľný obchod sa uskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Ide o umelú konštrukciu v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku veta prvá. Odberateľ sleduje najmä minimalizáciu dane. V tomto prípade sa nevyžaduje úmysel. Súd v tomto ohľade poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ Halifax a spol. C-255/02, podľa ktorého Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcich túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov tak isto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. 15. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 16. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal. Rovnako nepriznal súd právo na náhradu ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu, výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.