Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20Scud/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200329 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200329.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, U., Poľská republika, právne zast. Advokátskou kanceláriou V4 Legal, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého č. 4, Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, so sídlom Štúrova č. 2078, Čadca, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. 46308-1/2013-CA zo dňa 04. októbra 2013, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a . Návrh na prerušenie konania zo dňa 10. októbra 2016 z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 06. apríla 2016 domáhal sa žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 46308-1/2013-CA zo dňa 04. októbra 2013. V žalobnom návrhu ako žalovaného označil Sociálnu poisťovňu, ústredie, ale žiadal zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. 2. Krajský súd v Žiline preto výzvou na odstránenie vád č. k. 20Scud/1/2016-18 zo dňa 18.05.2016 vyzval žalobcu, aby uviedol do súladu označenie žalovaného s ostatným obsahom žaloby, najmä s jej petitom. Žalobca podaním zo dňa 03. júna 2016 nazvaným ako návrh na pripustenie zámeny účastníka konania žiadal, aby súd ďalej ako so žalovaným pokračoval so Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca, ktorý je vecne príslušný na konanie vo veci sociálneho poistenia a navrhol, aby Sociálna poisťovňa, ústredie zo súdneho konania vystúpila a na jej miesto vstúpila Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca. Súd toto podanie v zmysle § 55 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP posúdil podľa jeho obsahu ako opravu žaloby v jej náležitosti označenia žalovaného a ďalej konal ako so žalovaným so Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca. 3. Takto opravenou žalobou domáhal sa žalobca zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 46308-1/2013-CA zo dňa 04. októbra 2013, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa WEBUNG, s. r. o., odo dňa 01.03.2013 podľa slovenskej legislatívy. Žalobca nesúhlasil s týmto rozhodnutím a cítil sa byť ukrátený na svojich právach, a to postupom Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. V žalobe formuloval meritórne námietky proti tomuto rozhodnutiu. Okrem toho namietal doručenie tohto rozhodnutia, keď uviedol, že toto rozhodnutie mu nebolo riadne doručené. Ihneď ako mal možnosť dozvedieť sa o tomto rozhodnutí, podal proti nemu odvolanie, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie vyhodnotila ako oneskorene podané, o čom ho informovala listom zo dňa 16.01.2014, keď uviedla, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca sa stálo právoplatným a vykonateľným, nakoľko odvolanie podal žalobca po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo oznámené v zmysle Zákona o sociálnom poistení, pretože po preskúmaní podpisu osoby, ktorá prevzala zásielku na doručenke, je zrejmé, že daný podpis nekorešponduje s menom a priezviskom žalobcu. Žalobca žiadal, aby súd v rámci šetrenia predbežnej otázky uložil Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca doručiť toto rozhodnutie žalobcovi a odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. 4. Žalovaný, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca sa k žalobe nevyjadril. Namiesto toho sa k žalobe vyjadrila Sociálna poisťovňa, ústredie, hoci žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca. Táto uviedla, že žalovaným v danom konaní môže byť len Sociálna poisťovňa, ústredie, nakoľko len voči druhostupňovému rozhodnutiu je prípustná žaloba na krajský súd podľa § 219 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a taktiež podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Čo sa týka procesného postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca dňa 13. decembra 2013 odvolanie na poštovú prepravu, t. j. po zákonom ustanovenej lehote na podanie odvolania. Sociálna poisťovňa, ústredie sa k odvolaniu vyjadrila listom zo dňa 16. januára 2014. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca nadobudlo právoplatnosť 16. novembra 2013. Ďalej sa zaoberala mechanizmom doručovania prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca v zmysle § 212 Zákona o sociálnom poistení a poukázala na to, že hoci Zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, Sociálna poisťovňa sa aj napriek tomu pokúšala rozhodnutie adresátovi doručiť do vlastných rúk, a to doručenkou pre medzinárodný styk. V Poľskej republike však inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob doručovania, ako zvolila Sociálna poisťovňa, ani nebol možný. Ďalej poukázala na to, že žaloba bola podaná po dvojmesačnej lehote stanovenej v Správnom súdnom poriadku. Žiadala, aby súd konanie zastavil. 5. Keďže sa k žalobe nevyjadril žalovaný Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ale jeho nadriadený orgán Sociálna poisťovňa, ústredie, súd toto vyjadrenie zaslal žalobcovi. Ten sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 10. októbra 2016. Nesúhlasil s jeho tvrdením, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa účastníkom konania o sociálnom poistení neoznamuje doručením do vlastných rúk. Pritom poukázal na judikatúru Krajského súdu v Trenčíne. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu žalobca využil až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Poukázal na § 179 SSP a mal za to, že je opomenutým účastníkom v správnom konaní, ktorý má procesnú legitimáciu na podanie žaloby. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorý uložil Sociálnej poisťovni, ústredie opätovne doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach, v ktorých najvyšší súd potvrdil rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, v ktorých prvostupňový súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zotrval na žalobnom petite a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. októbra 2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby krajský súd prerušil konanie, a to do momentu ukončenia konania o prejudiciálnych otázkach Súdnym dvorom Európskej únie, ktoré mu predložil NS SR a následne rozhodol tak, ako je uvedené v petite. 6. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 97 SSP procesné podmienky sú zákonom stanovené požiadavky, ktorých absencia spôsobuje, že správny súd musí konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal nárokom žalobcu vo veci samej. Ukončenie konania nastane buď odmietnutím žaloby alebo zastavením konania. Správny súd sa prioritne zaoberal splnením procesných podmienok na vedenie konania o doručenie a zároveň na zrušenie prvostupňového rozhodnutia žalovaného. V prvom rade Krajský súd v Žiline konštatuje, že podaná žaloba nie je žalobou opomenutého účastníka v zmysle § 179 SSP, pretože jej základnou podmienkou je, že žalobca tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené vôbec. Ďalším predpokladom je, že nebolo jeho odvolaní vydané druhostupňové rozhodnutie, ak je v správnom konaní prípustné odvolanie, a preto pasívne legitimovaným na podanie takejto žaloby je priamo prvostupňový správny orgán. V danom prípade však zo správneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalobcovi bolo doručované medzinárodnou doručenkou a toto rozhodnutie bolo aj určitou fyzickou osobou prevzaté. Tiež je preukázané zo správneho spisu, že voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Následne o tomto odvolaní neformálnym listom zo dňa 16. januára 2014 rozhodoval druhostupňový správny orgán a toto odvolanie vyhodnotil ako oneskorené. V tomto prípade teda sa nemožno domáhať v zmysle § 179 uloženia povinnosti prvostupňovému správnemu orgánu doručiť prvostupňové rozhodnutie, a tým nanovo otvoriť odvolacie konanie na správnom orgáne, pretože o odvolaní už odvolací orgán určitým spôsobom rozhodol. 8. Pokiaľ došlo k vydaniu listu zo strany druhostupňového správneho orgánu o oneskorene podanom odvolaní, toto opatrenie môže byť predmetom preskúmania pred správnym súdom ako opatrenie orgánu verejnej správy, keďže sa jedná o správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým mohli byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP). V súdne praxi sa pravidelne objavujú prípady, kedy účastník správneho konania, ktorý podal odvolanie, ktoré bolo vyhodnotené odvolacím správnym orgánom ako oneskorené, domáha sa preskúmania zákonnosti tohto neformálneho listu druhostupňového správneho orgánu, a to z dôvodov, ktoré môžu byť relevantné pre posúdenie tejto oneskorenosti. Dôvody na zrušenie takéhoto opatrenia teda nemôžu spočívať v meritórnych námietkach voči prvostupňovému rozhodnutiu, ale len v námietkach, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia oneskorenosti podaného odvolania. 9. V danom prípade však žalobca tento postup nezvolil a opatrenie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16. januára 2014 v správnej žalobe nenapadol. Naopak, žiadal zrušiť prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré okrem toho ešte žiadal ako opomenutý účastník aj doručiť. Pokiaľ však bolo vydané opatrenie druhostupňového správneho orgánu o vyhodnotení odvolania ako oneskorené, prvostupňové správne rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. a) SSP. 10. Aj tu sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva, ktorý pred podaním žaloby vyžaduje vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Ak ide o dvojinštančné konanie, žalovaný je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (odvolaní). Ak takýchto orgánov niet, potom je pasívne legitimovaný orgán verejnej správy, ktorý vydal napadnuté administratívne rozhodnutie alebo opatrenie v prvom stupni. V danom prípade bolo administratívne konanie dvojstupňové a v druhom stupni o odvolaní rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie. V tom prípade potom ako pasívne legitimovaná mala byť uvedená Sociálna poisťovňa, ústredie, pretože vydala opatrenie v druhom stupni, ktoré malo byť predmetom prieskumu. Pokiaľ tieto procesné podmienky neboli splnené, bolo potrebné žalobu odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) ako neprípustnú. 11. Súd sa nestotožnil s názormi žalobcu uvedenými vo vyjadrení k vyjadreniu Sociálnej poisťovne, ústredie. Pokiaľ žalobca odkazoval na judikatúru Krajského súdu v Trenčíne týkajúcu sa posúdenia doručovania administratívneho rozhodnutia v zmysle § 212 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, tento argument mal byť použitý práve v konaní pri preskúmavaní opatrenia Sociálnej poisťovne, ústredie o posúdení odvolania ako oneskorene podaného. Napokon sám žalobca vo vyjadrení tvrdí, že nesúhlasí s názorom, že opravný prostriedok využil až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, z čoho vyplýva, že podľa jeho názoru bolo odvolanie podané v lehote. Potom bolo legitímnym právom žalobcu domáhať sa preskúmania opatrenia Sociálnej poisťovne, ústredie o posúdení jeho odvolania ako oneskorene podaného, a to správnou žalobou podanou v lehote podľa vtedy účinného O.s.p. odo dňa doručenia tohto opatrenia. Súd sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, keď poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré mali mať totožný skutkový stav. Z pripojených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými najvyšší súd potvrdil rozsudky Krajského súdu v Žiline č. k. 21Scud/99/2014-38 a 20Scud/64/2014-72 vyplýva, že žalovanou bola Sociálna poisťovňa, ústredie a predmetom prieskumu bolo druhostupňové správne rozhodnutie, ktoré vydala Sociálna poisťovňa, ústredie v odvolacom konaní, keď bolo odvolanie podané v zákonnej lehote. Skutkový stav v týchto veciach je diametrálne odlišný od predmetnej veci. Rovnako sa správny súd nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že daný prípad je totožný so skutkovým stavom podľa uznesení Krajského súdu v Prešove, ktorými tento súd uložil Sociálnej poisťovni, ústredie doručiť rozhodnutia Sociálnych poisťovní, pobočiek Stará Ľubovňa a Svidník. Z odôvodnení týchto rozhodnutí totiž nevyplýva, že by bol žalobca podal voči nesprávne doručenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie tak, že ho vyhodnotila ako oneskorené, ako tomu bolo v danej veci. 12. Súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie súdneho konania, ktorý podal vo svojom vyjadrení zo dňa 10. októbra 2016, ktorý bol odôvodnený tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 15Sžso/11/2015 zo dňa 28.01.2016 prerušil odvolacie konanie z dôvodu predloženia jednotlivých prejudiciálnych otázok na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ. 13. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. V danom prípade súd preskúmal tieto podmienky pred tým, ako vec posúdil meritórne. Zistil, že v konaní existuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, tak ako bol uvedený vyššie a nie je možné vec meritórne preskúmať. Preto za týchto okolností nemôže byť vyhovené návrhu na prerušenie tohto konania, keďže meritórne preskúmanie napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia neprichádza do úvahy. Potreba prerušenia konania, u ktorého nie sú splnené procesné podmienky, a to z akýchkoľvek dôvodov, nikdy nie je daná. Preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP zamietol. 15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 06. februára 2017 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková