Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20Scud/64/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200825 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200825.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu Mgr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L. XX, XX-XXX B. L., Poľsko, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: WEBUNG, s. r. o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, v zastúpení: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27926-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 27926-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 518,76 Eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 08.07.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 27926-2/2014-BA zo dňa 14.05.2014, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 47823-1/2013-CA zo dňa 29.10.2013. Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodnutím rozhodla tak, že vo vzťahu k žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy s odôvodnením, že 26. februára 2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, Čadca v čase kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj Ing. F. Šperku, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o.. Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26.02.2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiadny zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa článkov 11 (3), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a aRady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“). V dôvodoch rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 3 ods. 1 písm. a), § 14 písm. a), § 15 písm. a) a § 19 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z.z.). Účastník konania je vedený v registri poistencov ako zamestnanec zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. od 01.10.2013. Zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na základe zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina a do registra zamestnávateľov bol prihlásený k 01. februáru 2012. Žalovaný poukázal na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, nariadenie rade EHS č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie EHS č. 574/1972. Ďalej poukázal aj na nariadenia č. 883/2004 a č. 987/2009. Poukázal na čl. 11 (3) (a) a tiež, že v súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie v čl. 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS w Nowym Saczu oprávnená na určenie uplatniteľných právnych predpisov podľa čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia oznámila žalobcovi listom zo dňa 19.11.2013, že v období od 01.10.2013 podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia v súlade s článkami 13 (3) základného nariadenia. Určenie uplatniteľných právnych predpisov vzťahujúcich sa na žalobcu oznámila poľská inštitúcia Sociálnej poisťovni, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie voči jej určeniu uplatniteľných právnych predpisov členským štátom bydliska nenamietala, t.j. nemala voči určeniu uplatniteľnej legislatívy výhrady a preto sa určenie poľskej legislatívy, ktorá sa v oblasti sociálneho poistenia od 01.10.2013 vzťahovala na žalobcu uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa bola informovaná o tejto skutočnosti v súlade s článkom 16 (3) definitívnym. Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca nerozhodla, že dotknutí zamestnanci účastníka konania, v danom prípade žalobca, nemôžu vykonávať práce na území Slovenskej republiky a taktiež nepoprela platnosť pracovnej zmluvy, ale rozhodla v súlade so základným nariadením v spojení s vykonávacím nariadením, že dotknutým zamestnancom nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v období, kedy tieto práce na území Slovenskej republiky vykonávali. Proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu žalobca podal žalobu riadne a včas, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Výlučne na základe nepodložených skutočností ZUS listom zo dňa 19.11.2013 žalobcovi oznámil, že podlieha poľským právnym predpisom. ZUS svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mu bola informácia poskytnutá žalovaným a on s ňou súhlasí. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že šetrenia za účelom určenia uplatniteľnej legislatívy vykonáva dotknutý členský štát a tým je Slovenská republika. Žalovaný v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistil skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne hmotnoprávny predpis. Žalovaný neposudzoval celú vec individuálne, žalovaný sa len formálne vysporiadal so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky nezdôvodnil. Paušálne poukázanie na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobcu je nedostatočné a odporujúce požiadavke zákonnosti. Žalobca má za to, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z úradnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Ďalej namietal aj všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu 8 nariadenia a je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov. Žalovaný svojím konaním porušuje vyššie uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pribratý účastník konania WEBUNG, s.r.o., Čadca sa k žalobe písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a to pre nezrozumiteľnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov, a to z nasledovných dôvodov: Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie 883/2004“, „základné nariadenie“) čl. 13: Vykonávanie činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch - (3) - „Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s ods. 1.“ Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - čl. 14 týkajúceho sa spresnenia čl. 12 a 13 základného nariadenia, bod 5a - „Na účely uplatňovania hlavy druhej základného nariadenia sa pod pojmom „registrované sídlo alebo miesto podnikania“ rozumie registrované sídlo alebo miesto podnikania, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia podniku a vykonávajú funkcie jeho ústrednej správ.“ bod 5b - „Na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa čl. 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Čl. 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia (hlava II - určenie príslušnosti právnych predpisov) - všeobecné pravidlá, osoby na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. Podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia (1) - „Osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu v mieste bydliska.“ Podľa čl. 16 (2) - „Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia, čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určenej inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.“ Pod čl. 16 (3) - „Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v ods. 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe ods. 4, alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.“ Podľa čl. 16 (4) - „Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodu a so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia čl. 14 vykonávacieho nariadenia.“ Podľa čl. 16 (5) - „Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.“ Podľa rozhodnutia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v bode 7 ustanovila (2010/C 149/03) čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) 987/2009) umožňuje, aby príslušná inštitúcia v prípade pochybností požiadala inštitúciu v mieste pobytu alebo bydliska o overenie informácií, ktoré poskytla príslušná osoba alebo platnosti dokumentu. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 1.1.2012 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnancov uvedené v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá, právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Pravidlá určujúce príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia osôb vykonávajúcich činnosť v štátoch Európskej únie upravujú koordinačné nariadenia, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Uplatniteľná legislatíva sa v jednotlivých situáciách určuje na základe osobitných pravidiel, ktoré zabezpečujú, aby osoby pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu a zároveň vylučujú, aby nepodliehali systému žiadneho členského štátu, prípadne, aby sa na nich vzťahovali systémy dvoch alebo viacerých členských štátov z dôvodu bydliska a zárobkovej činnosti. Tieto pravidlá majú výhradný účinok a tak neumožňujú pracovníkom, aby si mohli vyberať výhodnejšie systémy sociálneho zabezpečenia alebo, aby počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte ostali poistení v štáte bydliska. Je možné, že výsledkom uplatnenia pravidiel budú pracovníci pokrytí systémom sociálneho zabezpečenia s menej výhodnými podmienkami, aké sú v štáte ich bydliska, sídla zamestnávateľa, či štátu, v ktorom je samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) usadená. Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t.j. na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie) a verejné zdravotné poistenie. Príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia sa potvrdzuje prenosným dokumentom (PD A1 - potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia), ktoré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveň oslobodzuje klienta od povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť, či už dočasne z dôvodu vyslania alebo zvyčajne pri súbežne vykonávajúcich činnostiach zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. A1 je pre všetky členské štáty záväzný až do doby, kým nebol vyhlásený za zrušený alebo neplatný. A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie na výkon zárobkovej činnosti. Nevystavenie A1 z dôvodu nevyslania neznamená, že zamestnanec (SZČO) nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť na území iného členského štátu. Ak je osoba zamestnaná alebo SZČO len v jednom členskom štáte, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom činnosť vykonáva aj napriek tomu, že sa jej bydlisko, či sídlo zamestnávateľa nachádzajú v inom členskom štáte. V takých prípadoch sa A1 nevystavuje. Výnimkou zo všeobecnej zásady je inštitút vyslania, ktorý môžu uplatniť zamestnávateľ aj SZČO po splnení stanovených podmienok. Od vyslania sa odlišujú situácie, kedy osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná alebo SZČO v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Osoba, ktorá má bydlisko na Slovensku podlieha slovenskej legislatíve: a) ak zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ako osoba samostatne zárobkovo činná v dvoch alebo viacerých členských štátoch, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v štáte bydliska na Slovensku, b) nevykonáva podstatnú časť svojej činnosti v štáte bydliska na Slovensku a zamestnávateľ má registrované sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku, c) zamestnáva ju viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v odlišných členských štátoch (účinnosť od 27.06.2012), d) je súčasne zamestnaná na Slovensku a samostatne zárobkovo činná osoba v inom členskom štáte. Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípade súbežného výkonu zamestnania v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských štátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných štátoch sa skúma podmienka podstatného výkonu činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch. SZČO zvyčajne vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha legislatíve štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmu, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých vykonáva podstatnú časť svojej činnosti. Takéto osoby oznamujú svoju situáciu inštitúcii štátu bydliska, ktorá určí uplatniteľnosť právnych predpisov len jedného členského štátu. Toto určenie je predbežné a definitívne sa stane do dvoch mesiacov za predpokladu, že inštitúcia, resp. inštitúcie členských štátov, v ktorých osoba činnosť vykonáva, nezaujmú k situácii dotknutej osoby odlišné stanovisko. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že kontrolou nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky, preto žalobca nemôže podliehať slovenským právnym predpisom a preto žalobcovi ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. Čadca nevzniklo poistenie od 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. Prvostupňový správny orgán poukazoval najmä na kontrolu zo dňa 26.02.2013 v sídle zamestnávateľa. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že žalobcovi bola určená poľská legislatíva v súlade s čl. 13 (3) Nariadenia, čo žalobcovi bolo oznámené listom z 19.11.2013 zo strany poľskej inštitúcie ZUS w Nowym Saczu podľa čl. 16 (2), od 01.10.2013. Touto poľskou inštitúciou - určenie uplatniteľných právnych predpisov vzťahujúcich sa na žalobcu (poľských) bolo oznámené žalovanému a tento nenamietal voči určeniu uplatniteľných právnych predpisov (poľských), preto sa určenie poľskej legislatívy v oblasti sociálneho poistenia stalo definitívnym uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy bol žalovaný o tejto skutočnosti informovaný ( čl. 16 (3)). Ďalej žalovaný tiež v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že prvostupňový správny orgán nerozhodol, že dotknutí zamestnanci zamestnávateľa, v danom prípade žalobca nemohol reálne práce vykonávať na území Slovenskej republiky, taktiež nepoprel platnosť pracovnej zmluvy. Podľa názoru súdu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, resp. ich odôvodnenia, si vzájomne odporujú, keď žalobca má právo na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie správneho rozhodnutia, s poukazom na § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný z tohto dôvodu vo veci opätovne rozhodne a uvedené skutočnosti dá do súladu tak, aby rozhodnutia správnych orgánov boli pre žalobcu (čo do dôvodov) zrozumiteľné tak, aby bolo zrejmé, či bolo rozhodované vo vzťahu k žalobcovi za skutkovej situácie, že u neho nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca u zamestnávateľa - WEBUNG, s.r.o., Čadca na území SR, alebo či žalovaný nespochybňuje reálny výkon činnosti zamestnanca, ale došlo k určeniu uplatniteľných predpisov podľa čl. 16 (3) nariadenia. Z tohto dôvodu súd považoval rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za nezrozumiteľné (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keď konanie prvo a druhostupňového správneho orgánu tvorí jeden celok). V rámci odôvodnenia rozhodnutia žalovaný správny orgán uvedie, či žalobca je v Poľsku SZČO (tieto skutočnosti nevyplývajú z odôvodnení prvostupňového a ani druhostupňového rozhodnutia ) resp. či vykonáva, alebo nevykonáva činnosť zamestnanca u označeného zamestnávateľa na území SR, aby bolo zrejmé, aké konkrétne ust. koordinačných nariadení sa majú v danom prípade aplikovať. Povinnosťou žalovaného bude k týmto skutočnostiam riadne zistiť skutkový stav veci, keď z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie k otázke zistenia, či zamestnanie žalobcu u jeho zamestnávateľa WEBUNG, s. r. o., Čadca, od 01.10.2013 bolo reálne, vzhľadom na pracovné zaradenie žalobcu u uvedeného zamestnávateľa. Krajský súd poukazuje, že v obsahu administratívneho spisu absentujú akékoľvek listinné dôkazy preukazujúce vznik pracovného pomeru žalobcu u WEBUNG, s. r. o., pracovná náplň žalobcu ako i dôkazy preukazujúce jeho reálny výkon prác u uvedeného zamestnávateľa od 01.10.2013. Súd sa preto nemohol relevantne vyjadriť k žalobcovým námietkam uvedeným v žalobe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p. ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu vzniká právo na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý úspech v konaní nemal. Žalobca si v konaní uplatnil trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 3. marca 2015, celkom vo výške 608,81 Eur, a to za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie žaloby po 134,- Eur za úkon, vyjadrenie - nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania 67,- Eur, 3 x 8,04 Eur režijný paušál, účasť na pojednávaní 139,83 Eur + 8,39 Eur režijný paušál a 20% DPH vo výške 101,47 Eur. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 518,76 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - podanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04, - účasť na pojednávaní dňa 03.03.2015 vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, a to v zmysle § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“), - 20% DPH z tejto sumy vo výške 86,46 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 518,76 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - vyjadrenie zo dňa 12.11.2014 - nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetné podanie nemožno považovať za úkon právnej služby podľa § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. V danom prípade išlo len o reakciu na výzvu súdu, či žalobca súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a samotné podanie neobsahovalo žiadne iné skutočnosti, či dôvody, ktoré by sa týkali veci samej. Z uvedených dôvodov preto nemožno trovy v súvislosti s týmto úkonom vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.