Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/73/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200312 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200312.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: T. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. T. XX, XX-XXX A., Poľská republika, zast. spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. Augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti: J. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Xb/XX, XX-XXX V.-V., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8496-4/2014-BA zo dňa 01.04.2014 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. III.Ďalšiemu účastníkovi J. R. Y. súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 8496-4/2014- BA zo dňa 01.04.2014, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.700-0182/2011-23 zo dňa 08.09.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že zamestnancovi J. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX XXX A., T. XX, Poľská republika, nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.12.2010. Žalovaná vydala zmenové rozhodnutie, pričom k zmene rozhodnutia došlo len v texte výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keď sa text: „....nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.12.2010 nahradil textom: „.... nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 1.12.2010 podľa slovenskej legislatívy. V ostatnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie žalovanou potvrdené. Žalobca namietal, že žalovaná potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané po uplynutí zákonnej 60 dňovej lehoty (§ 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.) a sám o odvolaní rozhodol po uplynutí takmer 3 rokov od jeho podania. Má súčasne za to, že žalovaná vo svojom procesnom postupe neúplne zistila skutkový stav veci a aplikovala naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnila, keď iba poukázala na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadal s individuálnou situáciou žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa vykonanej dňa 7.7.2011, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca (pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listiny, evidencia dochádzky, mesačné výkazy odvodov poistného, registračné listy) a zo záverov ktorej vyplýva, že nedostatky vo výkone činnosti zamestnancov zistené neboli. Poukazoval na to, že koordinácia systému sociálneho zabezpečenia je okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatívne ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého: „ u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniku poistenia, t.j. že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu šablónových rozhodnutí bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 2.Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 1.8.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že riešenie zamestnancov zamestnávateľa J. R. Y.-GM CONZULTING prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. 3.Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, sa dňa 7.7.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania je rodinný dom. Kontrolou bolo zistené, že v rodinnom dome sa nenachádza žiadna prevádzka a ani žiadni zamestnanci. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady ktoré by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Dňa 14.7.2011 bola vypracovaná správa o vykonaní kontroly a súčasne bol zamestnávateľ vyzvaný na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich výkon práce zamestnancov na území SR. Zamestnávateľ následne predložil štvrťročné správy o vykonaní práce ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácii. Iné doklady zo strany zamestnávateľa predložené neboli. Na základe týchto skutkových zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľa žalobcu nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti je nutné vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. 4.Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava vydala rozhodnutie, podľa ktorého zamestnancovi zamestnávateľa J. R. Y.-GM CONZULTING, so sídlom F., J. T. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom XX XXX A., T. XX, nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.12.2010. 5.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 26.10.2011 odvolanie. 6.Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti rozhodnutia tak že text: „....nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.12. 2010 nahradil textom: „..... nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 1.12.2010 podľa slovenskej legislatívy. V ostatnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie žalovanou potvrdené s odôvodnením, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa reálne nevykonávala svoju činnosť na území Slovenskej republiky, pričom pre vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti je potrebné okrem prihlášky aj to, aby bol preukázaný zo strany zamestnávateľa reálny výkon práce svojich zamestnancov na území Slovenskej republiky. 7.Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972. 8.Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“). Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch, alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. 9.Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. 10.Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. 11.Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala u zamestnávateľa J. R. Y.-GM CONZULTING, so sídlom F., dňa 7.7.2011 kontrolu zameranú na preukázanie skutočného výkonu činnosti na území Slovenskej republiky každého zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Pri vykonanej kontrole zistila, že na adrese podnikania F. XX je rodinný dom, v ktorom sa nenachádzala žiadna prevádzka v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ a ani žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady ktoré by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež bolo zistené, že uvedené miesto nespĺňa podľa živnostenského registra štatút registrového sídla. 12.Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. 13.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p a rozsudkom č.k.14S/73/2014-48 zo dňa 16.4.2015 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14.Proti uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25.5.2015 odvolanie. 15.NS SR uznesením č.9Sžso 106/2015 zo dňa 24.2.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.14S/73/2014 zo dňa 16.4.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia, keď podľa jeho názoru nekonal s účastníkom konania s ktorým konať mal a to zamestnávateľom žalobcu - J. R. Y.-GM Consulting. 16.Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.14S/73/2014-81 zo dňa 20. apríla 2016 bol do konania pribratý zamestnávateľ žalobcu J. R. Y., nar.XX.X.XXXX, bytom T. Xb/XX, XX-XXX V.-V., Poľská republika. 17.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 v zmysle § 23 ods. 2 písm. b) a § 107 a nasl. SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18. Žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný a pribratý účastník sa pojednávania nezúčastnili. 19. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky zo dňa 25.11.2016, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zároveň zaslal súdu rozsudky Krajského súdu v Žiline č.k.21Scud 99/2014 zo dňa 11.2.2015 a 20Scud 64/2014 zo dňa 3.3.2015 a uznesenie NS SR č.1Sžo 11/2015 zo dňa 28.1.2016 a žiadal, aby súd s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR prerušil konanie. 20. Podľa § 107 ods.1 písm. a) SSP Predseda senátu nariadi na prejedanie veci samej pojednávanie ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák.č. 461/2003 Z.z. Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ( s uvedením výnimiek) Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011, sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1, Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2, Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 21.Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly vykonanej u zamestnávateľa žalobcu za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti žalobcu prihláseného v Registri poistencov Sociálnej poisťovne, s prihliadnutím na dôvodnosť aplikácie právnych predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia. 22.Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že žaloba nie je dôvodná, pretože podľa názoru krajského súdu aplikácia nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 z 29.4.2004 (ďalej len základné nariadenie) a jeho článku 11 ods. 1 vo väzbe na článok 13 ods. 3 ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.987/2009 zo dňa 16.9.2009 (ďalej len vykonávacie nariadenie) a článku 14-16 je možná iba v prípade keď osoba vykonáva činnosť zamestnanca ako aj činnosť SZČO v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci žalobca vykonával SZČO v Poľskej republike (čo nebolo v konaní sporné), z vykonaného dokazovania v správnom konaní však nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa J. R. Y.-GM Consulting. 23.Krajský súd dospel k záveru, že dokladmi v rámci správneho konania resp. dokladmi pripojenými k žalobe - štvrťročné správy o vykonaní prác opatrené vizitkami, pečiatkami firiem, žalobca nepreukázal reálne vykonávanie činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Nie je uvedené konkrétne miesto výkonu prác v pracovnej zmluve, ani konkrétny dátum vykonávania prác, ako aj rozsah týchto prác, ktoré sa mali vo firmách, ktorých vizitky resp. pečiatky sú súčasťou fotokópii štvrťročných prác realizovať. Ani doložené výpisy z účtu z banky nemôžu preukazovať reálny výkon činnosti zamestnanca. Rovnako ani záznam z výkonu inšpekcie práce, na ktorý poukazuje žalobca, nesúvisel podľa názoru krajského súdu s prešetrovaním reálneho výkonu činnosti zamestnancov označeného zamestnávateľa. 24.Z uvedených listinných dôkazov podľa názoru krajského súdu žalobca nepreukázal vykonávanie prác podľa pracovnej zmluvy, na základe ktorej mal vykonávať prácu promotéra služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo klientmi zamestnávateľa. Promotér (z anglického promotion- podpora, propagácia značiek, výrobkov, akcií a ďalších) je osoba, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, značku alebo službu a učiniť ich pre zákazníkov atraktívnejšími a viditeľnejšími, za účelom podpory ich predaja, zvýšenia prestíže a všeobecného povedomia o samotnej značke, či už výrobku alebo služby. Práca zamestnanca bola definovaná v pracovnej zmluve ako kontakt s potencionálnymi klientmi zamestnávateľa a jeho klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa a jeho klientov, zabezpečenie písomných študijných podkladov, materiálov a technického vybavenia pre realizáciu a priebeh internetových školení. Úlohou promotéra nemôže byť len fyzické odovzdávanie vizitiek resp. letákov rôznych firiem bez ďalšieho. 25.Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného nariadenia článku 13 (3), nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcu ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané, že žalobca vykonával činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch tak ako to predpokladá článok 13 (3) základného nariadenia. Uvedené ustanovenie základného nariadenia predpokladá skutočný existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonané v odlišných členských štátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia článku 13 (3( a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II, článok 16 vykonávacieho nariadenia). 26.Z vyššie uvedeného dôvodu považuje krajský súd záver vyslovený v rozhodnutiach žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívny v súlade so zákonom. 27. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR č.10Sžso 29/2015 zo dňa 25. mája 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k.21Scud 53/2014 zo dňa 11. marca 2015. 28. Právny zástupca žalobcu síce zaslal súdu rozsudky Krajského súdu v Žiline, ktorými boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov v obdobných veciach, avšak jedná sa o rozsudky, ktoré boli vydané ešte pred rozhodnutím NS SR č.10Sžo 29/2015 a rovnako toto rozhodnutie NS SR bolo vydané neskôr ako predložené uznesenie NS SR č.1Sžo 11/2015 zo dňa 28.1.2016. Z uvedeného dôvodu krajský súd postupoval v zmysle rozsudku NS SR, ktorý bol vydaný neskôr ako rozhodnutia ktoré predložil právny zástupca žalobcu. Okrem toho rozsudky krajského súdu nemožno považovať za právne záväzné pre rozhodovanie v obdobných veciach pre iné krajské súdy a práve naopak, rozsudky NS SR sú pre súdy nižšieho stupňa právne záväzné. 29. Krajský súd napriek predloženému uzneseniu NS SR č.1Sžso 11/2015 zo dňa 28.1.2016 neprerušil konanie vo veci s prihliadnutím na rozsudok NS SR č.10Sžso 29/2015. Pokiaľ súd vyššieho stupňa bude toho názoru, že v danej veci je dôvod na prerušenie konania z dôvodu vyriešenia prejudiciálnej otázky v zmysle uznesenia NS SR č.1Sžso 11/2015, preruší konanie NS SR sám v rámci svojej kompetencie. 30. Procesne úspešnému žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 168 SSP. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.