Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200340 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200340.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: MUDr. Z. X., rod. Z., nar. XX.XX.W., bytom S.. XXXX/X, T., právne zast. JUDr. Ing. Jozefom Lalinským, advokátom so sídlom H. č. XX, T., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa č. 17, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OÚ-ZA-OVBP2-2016/002787-3/ Pál zo dňa 17.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Mesto Žilina ako stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím č. k. 6284/2015-34913/2015-OS-DB zo dňa 10.08.2015 vydal stavebné povolenie stavebníkom Ing. Z. A. a Ing. B. U. podľa § 39, 39a a 66 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon) v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu stavebné úpravy, nadstavba a prístavba rodinného domu súp. č. XXXX na ul. Q. v T. na pozemku registra C p. č. 683, 684/1, 684/2 v katastrálnom území T.. Vo výroku svojho rozhodnutia špecifikoval stavbu ako jestvujúci rodinný dom dvojpodlažný s čiastočným podpivničením. Prvé podlažie vytvára celú pôdorysnú plochu objektu, druhé podlažie je obytné len nad časťou pôdorysu a je tvorené obytnou manzardou. Odstránené budú časti objektu až po úroveň múrov prvého nadzemného podlažia. Prístavbou sa rozšíri pôdorys domu z východnej strany o 4,50 m, zo severnej strany o 2,15 m. Zrealizuje sa druhé nadzemné podlažie do výškovej úrovne pôvodného objektu a ukončí sa plochou strechou. Po realizácii stavebného zámeru bude objekt tvorený dvoma plnohodnotnými nadzemnými podlažiami. Odstránené bude aj pôvodné oplotenie od ulice Q. a časť jestvujúceho oplotenia v dĺžke 3,190 m medzi p. č. 683 a 691/2, na mieste ktorého sa zrealizuje konštrukcia nosného piliera nadvstupového prestrešenia, ktorá bude prepojená s objektom rodinného domu. Na severnej strane rodinného domu je navrhnutá terasa na úrovni prvého nadzemného podlažia o rozmeroch 8,78 m x 5,80 m, ktorá je prepojená s obývacou a jedálenskou časťou prízemia. Na južnej strane pred rodinným domom je navrhnutý prístrešok pre osobný automobil, ktorý je konštrukčne spojený s konštrukciou rodinného domu a voľne prístupný z ulice Q.. Ďalej v stavebnom povolení prvostupňový správny orgán určil podmienky na umiestnenie a uskutočnenie stavby, a to v zmysle § 39a ods. 2 písm. a) Stavebného zákona a v zmysle § 66 ods. 2 Stavebného zákona, čo sa týka polohového umiestnenia, výškového umiestnenia, napojenia na siete technického vybavenia a v zmysle § 66 ods. 3 Stavebného zákona. Ďalej vyhodnotil námietky, ktoré vzniesla 15.05.2015 MUDr. Z. X. a námietky 1, 3, 4 a 5 zamietol a námietke 2 a 6 vyhovel. Čo sa týka vyhovenia námietok, poukázal na bod 10 uvedený v podmienkach vo výrokovej časti rozhodnutia a bod 8. Čo sa týka zamietnutia námietok, tieto vyhodnotil v odôvodnení, pričom k prvej námietke, že nesúhlasí s vybudovaním prestrešenia prístupového chodníka, ktorý je umiestnený na hranici jej pozemku v mieste oplotenia a tretej námietky, že nesúhlasí so zmenou pôdorysu, nakoľko prípadným rozšírením jestvujúcej zástavby dochádza k obmedzeniu jej vlastníckych práv, uviedol, že v danom prípade nebolo potrebné postupovať podľa § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z., pretože predmetom konania nie je rozhodnutie o umiestnení novej stavby, pri ktorej by bolo možné aplikovať citované ustanovenie, ale predmetom konania je povolenie stavebných zmien na už existujúcej stavbe rodinného domu na nadväzujúcu prístavbu a nadstavbu. Oplotenie je taktiež jestvujúce. Podľa projektovej dokumentácie má dôjsť k čiastočnému odstráneniu pôvodného oplotenia a v tej istej rovine sa v dĺžke 3,190 m zrealizuje nosný pilier nadvstupného prestrešenia, ktorý bude prepojený s objektom rodinného domu. Nezasiahlo sa trvalo do užívania pozemku p. č. 691/2 na určený účel, ani nebudú nijakým spôsobom obmedzené vlastnícke práva vlastníka pozemku. Jestvujúci rodinný dom namietateľky je v najužšom mieste vzdialený od hranice zp. č. 684/1 a 684/2 minimálne 7,50 m. Od tejto hranice je rodinný dom stavebníka vzdialený v najužšom mieste ďalšie 2 m. Čo sa týka piatej námietky, že žiada neorientovať okná z obytných miestností na jej pozemok a žiada o znepriehľadnenie uvažovaného balkóna na prvom poschodí a okien na schodisku, uviedol, že sa nejedná o novostavbu, ale o zmenu dokončenej stavby, a táto zmena s pôvodnou stavbou lícuje. Analogicky postupoval podľa § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a posudzoval aj zachovanie pohody bývania v susednej stavbe. Mal za to, že umiestnením prístavby a nadstavby nedôjde k trvalému obmedzeniu pozemku namietateľky na určený účel. Svetlotechnické posúdenie susednej nehnuteľnosti je opodstatnené vyžadovať iba vo vzťahu k oknám obytných budov, lebo iba tie majú podľa STN 734301 predpísanú minimálnu úroveň osvetlenia, resp. prípustnú mieru zatienenia. K námietke 4, podľa ktorej žiada vytýčiť hranice pozemkov autorizovaným geodetom za jej účasti a predložiť geodetické zameranie overené autorizovaným geodetom pred vydaním stavebného povolenia, táto námietka je neodôvodnená, pretože samotné vlastníctvo stavebník preukázal listom vlastníctva č. 9971 a bola predložená aj overená kópia katastrálnej mapy. Poukázal na § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje, medzi iným aj geometrické určenie nehnuteľnosti, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Účastníčka MUDr. X. nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vlastníctvo k horeuvedeným pozemkom vyvrátila. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 17.09.2015. Nesúhlasila so zamietnutím jej námietok a nesúhlasila ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stavebného úradu. Konkrétne uviedla dôvody, prečo nesúhlasí so zamietnutím jej námietok č. 1, 3 a 5. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. k. OÚ-ZA-OVBP2-2016/002787-3/Pál zo dňa 17.02.2016 na základe odvolania účastníčky JUDr. Z. S., bytom Q. č. XX T. zmenil prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia 1. na strane prvej v popise stavby sa veta: „Na severnej strane rodinného domu je navrhnutá terasa na úrovni prvého nadzemného podlažia o rozmeroch 8,78 m x 5,8 m, ktorá je prepojená s obývacou a jedálenskou časťou prízemia“ nahrádza: „Na severnej strane rodinného domu je navrhnutá terasa na úrovni prvého nadzemného podlažia o rozmeroch 7,98 x 3 m, ktorá je prepojená s obývacou a jedálenskou časťou prízemia“, 2. na strane prvej v popise stavby sa vypúšťa veta: „Na južnej strane pred rodinným domom je navrhnutý prístrešok pre osobný automobil, ktorý je konštrukčne spojený s konštrukciou rodinného domu a voľne prístupný z ulice Q.“, 3. na strane druhej v podmienkach pre umiestnenie a uskutočnenie stavby v bode 1. písm. a): - v polohovom umiestnení sa vypúšťa: „osadenie západnej strany prístrešku pre osobný automobil - 0,20 m od p. č. 682 KN“, - v polohovom umiestnení sa: „osadenie terasy na p. č. 684/1 KN - 0,20 m od p. č. 682“ nahrádza: „osadenie terasy na p. č. 684/1 KN - 1,0 m od p. č. 682/1“, - vo výškovom umiestnení stavby sa vo vete: „je dané jestvujúcim rodinným domom č. s. XXXX nachádzajúceho sa na p. č. 683 a tým je dané aj umiestnenie prístavby k rodinnému domu prístrešku a terasy“ vypúšťa slovo „prístrešku, 4. na strane druhej v podmienkach pre umiestnenie a uskutočnenie stavby v bode 1. písm. c) sa veta: „stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (...)“ nahrádza vetou: „stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie predloženej v odvolacom konaní a overenej Okresným úradom v Žiline, odborom výstavby a bytovej politiky (...)“, 5. na strane tretej v podmienkach pre umiestnenie a uskutočnenie stavby v bode 2. písm. d) sa veta: „na stavenisku musí byť po celý čas výstavby projektová dokumentácia stavby overená stavebným úradom (...)“ nahrádza vetou: „na stavenisku musí byť po celý čas výstavby projektová dokumentácia stavby overená Okresným úradom v Žiline, odborom výstavby a bytovej politiky“, 6. na strane štvrtej v podmienkach pre umiestnenie a uskutočnenie stavby v bode 8. sa vo vete: „uvedené sa vzťahuje aj na základové časti oplotení pri realizácii konštrukčného nosného piliera nadvstupového prestrešenia, aj na práce na terase, prístrešku pre auto, pri nadstavbe, vrátane dokončovacích prác a povrchovej úpravy stavby“ vypúšťa spojenie: „prístrešku pre auto“, 7. na strane štvrtej v podmienkach pre umiestnenie a uskutočnenie stavby v bode 10 sa vo vete: „dažďové vody a vody z topiaceho sa snehu zo strešných konštrukcií stavby, prístrešku, terasy, prestrešenia na úrovni medzi 1. NP a 2. NP budú zvedené pomocou odkvapových, strešných zvodov, strešných úžľabí na pozemok stavebníka, do dažďovej kanalizácie alebo do vsakovacej jamy na pozemku stavebníka“ vypúšťa slovo: „prístrešku“. Ostatné podmienky vydaného rozhodnutia určené Stavebným úradom pre umiestnenie a uskutočnenie predmetnej stavby ostávajú v platnosti. V odôvodnení sa podrobne vysporiadal s odvolaním, ktoré podala voči prvostupňovému rozhodnutiu ďalšia účastníčka stavebného konania JUDr. Magda S., bytom Q. č. XX, T., pričom aj zo záhlavovej časti napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný rozhodoval o podanom odvolaní účastníčky konania JUDr. Z. S. proti prvostupňovému rozhodnutiu. Keďže sa jednalo o odvolanie podané v zákonnej 15-dňovej lehote, toto odvolanie žalovaný meritórne preskúmal. Ďalej v odôvodnení konštatoval, že proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané aj odvolanie účastníčkou MUDr. Z. X., ktoré stavebný úrad, ako aj žalovaný vyhodnotili ako oneskorené, a teda jeho obsah v rozhodnutí ani neuvádza a nerozhoduje o ňom, a to vzhľadom na tieto skutočnosti: Toto rozhodnutie prevzala osobne účastníčka konania MUDr. X. 05.09.2015, avšak neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol vykonaný zo strany poštového doručovateľa dňa 20.08.2015. Opakované doručenie bolo nasledujúci deň, t. j. 21.08.2015. V tento deň bola zásielka uložená na pošte. Odvolanie bolo podané dňa 17.09.2015. Aplikujúc ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku posledný deň trojdňovej lehoty od uloženia zásielky na pošte sa považuje za deň doručenia. V tomto prípade bol deň uloženia zásielky 21.08.2015. Keďže si účastníčka konania túto nevyzdvihla v lehote 3 dní od uloženia, t. j. do 24.08.2015, týmto dňom sa rozhodnutie považovalo za doručené, a to od tohto dňa začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania. Táto skončila 08.09.2015, pričom odvolanie bolo doručené stavebnému úradu až 17.09.2015, tzn. po lehote. Ďalej žalovaný skonštatoval, že MUDr. X. 23.10.2015 doručila žalovanému podanie, ktorým reagovala na oznámenie stavebného úradu o odstúpení administratívneho spisu z dôvodu podaného odvolania na druhostupňové konanie, v ktorom bolo uvedené, že ňou podané odvolanie stavebný úrad vyhodnotil ako oneskorené. S týmto však vyjadrila nesúhlas a uviedla, že odvolacia lehota plynie odo dňa riadneho doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré jej bolo doručené 05.09.2015. K doručovaniu rozhodnutia došlo v dovolenkovom období a v tomto období mala zdravotné problémy, o čom predložila lekárske potvrdenie. K tomu žalovaný uviedol, že nemôže akceptovať tieto námietky, a to ani uvádzané zdravotné problémy účastníčky, nakoľko menovaná si v termíne od 21.08.2015 do 21.09.2015 v uvedenom potvrdení, ktoré bolo vystavené dňa 22.10.2015 MUDr. G. B., kardiológom, prevzala osobne dňa 05.09.2015 rozhodnutie a dňa 17.09.2015 podala písomné odvolanie proti rozhodnutiu. Menovaná nebola hospitalizovaná v dobe doručovania predmetného rozhodnutia a ani počas plynutia 15-dňovej odvolacej lehoty, ale bola len ambulantne liečená. Uvedené nie je prekážkou pre včasne podané odvolanie, a to aj vzhľadom na to, že túto skutočnosť vôbec neuviedla vo svojom odvolaní zo dňa 16.09.2015, ale až potom, keď jej bolo oznámené, že ňou podané odvolanie bolo posúdené ako oneskorené. 4. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body uviedla: Žalovaný porušil základnú zásadu správneho konania, nakoľko odvolacie konanie fakticky úplne nahradilo prvostupňové konanie, nakoľko odvolací orgán rozhodoval na základe „upravenej“ fakticky úplne novej projektovej dokumentácie. Odvolací orgán mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie s tým, že nová projektová dokumentácia mala byť vypracovaná v rámci prvostupňového konania s poskytnutím možnosti na vyjadrenie všetkým účastníkom stavebného konania. Nakoľko žalovaný doplňoval v odvolacom konaní dokazovanie predložením novej stavebnej dokumentácie zo strany stavebníka, mala právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku, čo aj urobila v podaní zo dňa 27.01.2016. Skutočnosti uvedené v tomto podaní však žalovaný odignoroval a vôbec sa ním nezaoberal, nakoľko mala tieto údaje predložiť v prvostupňovom konaní v súlade s tzv. koncentračnou zásadou. Nemohla sa predsa v prvostupňovom konaní v 7-dňovej lehote vyjadrovať k podkladom odvolacieho rozhodnutia, súčasťou ktorých bola aj nová projektová dokumentácia. Ďalšou námietkou bolo, že stanovená 7-dňová lehota na podanie námietok bola krátka a nedostatočná. V prípade, ak stavebný úrad vyzýval stavebníka, jemu vždy určoval 30-dňovú lehotu. Ďalej namietala, že pôdorys prístavby podľa pôvodného geometrického zamerania je menší, ako pôdorys prístavby uvádzaný stavebníkom pred rekonštrukciou. Povolenie nadstavby nemôže byť na neexistujúcom pôdoryse. Taktiež neboli vytýčené hranice s jej pozemkom, a teda stavba nosného piliera je na neurčenej hranici. Stavba nosného piliera - neurčený spôsob údržby z jej parcely, kde sa nachádza kontinuálne stromoradie do výšky 2 m. Stavba nosného piliera a prestrešenia je nová a pevná súčasť stavby, nelícuje s pôvodným pôdorysom a je na hranici jej parcely. Nespĺňa tým odstupové parametre. Vzdialenosť 7 metrov, ktorou argumentuje stavebný úrad, sa nachádza výlučne na jej parcele. Požiadavku na odstup je potrebné posudzovať proporcionálne, a nie výlučne na úkor jedného stavebníka. Ona taktiež plánuje jej pozemok využiť na vlastnú stavebnú aktivitu. Mala za to, že žalovaný sa mal zaoberať aj jej námietkami, nakoľko sa nimi vyjadrovala k podkladom nového rozhodnutia. Poštové avízo o doručení prvostupňového rozhodnutia bolo štandardné a ona nemala možnosť z neho zistiť, že ide o doručovanie zo strany stavebného úradu v režime správneho poriadku. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.05.2016. Konštatoval, že odvolanie žalobkyne bolo vyhodnotené ako oneskorené, pričom zopakoval dôvody tohot posúdenia už uvedené v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že v tomto prípade by malo byť napadnuté rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu v dôsledku nevyužitia práva podať proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa riadny opravný prostriedok, a teda podanie žaloby proti nemu by malo byť neprípustné. Navrhol, aby súd konanie zastavil. 6. Na vyjadrenie žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 19.05.2016, kde konštatovala, že využila svoje právo podať odvolanie, i keď podľa vyhodnotenia správneho orgánu oneskorene. Horeuvedené však nič nemení na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné a je potrebné ho zrušiť. Poukázala pritom na dôvody, ktoré už uviedla v žalobe. 7. Žalovaný sa k replike žalobkyne vyjadril duplikou zo dňa 29.09.2016, kde uviedol, že v samotnom druhostupňovom konaní sa žalobkyňa na základe oznámenia o pokračovaní v odvolacom konaní vzhľadom na predloženú upravenú projektovú dokumentáciu s podkladom pre napadnuté rozhodnutie oboznámila (č. l. 26 správneho spisu). Žalobkyňou uvedené skutočnosti v podaní zo dňa 27.01.2016 však nesmerovali k doplneným podkladom. Trval na svojom pôvodnom vyjadrení. 8. Správny súd nepribral do konania ďalších účastníkov správneho konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p. (ani s nimi nekonal podľa z.č. 162/2015 Z.z), keďže vzhľadom na charakter žalobných námietok a rozsah preskúmavaného rozhodnutia (týkajúci sa len oznámenia žalovaného o oneskorene podanom odvolaní žalobkyne - bližšie vysvetlené v bode 13.) práva a povinnosti ostatných účastníkov správneho konania nemohli byť zrušením napadnutého správneho rozhodnutia dotknuté. Krajský súd v Žiline preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP), podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline v lehote stanovenej v § 137 ods. 4 SSP. 9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP v rozsahu žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 134, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 10. Podľa § 490 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 490 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 122 SSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Podľa § 60 cit. zákona odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 11. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že predmetom prieskumu sú aj oznámenia odvolacieho správneho orgánu v zmysle § 60 Správneho poriadku, v ktorých je konštatované oneskorene podané odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Hoci formálne nejde o rozhodnutie v zmysle § 46 Správneho poriadku, ale len o neformálne oznámenie, aj takýto právny akt má spôsobilosť zasiahnuť do práv účastníka správneho konania vtedy, ak odvolací správny orgán nesprávne posúdi skutkovú alebo právnu otázku, ktorej výsledkom je konštatovanie oneskorenosti podaného odvolania. Správny orgán môže neformálnym spôsobom - oznámením, takúto skutočnosť oznámiť účastníkovi konania, ktorý podal oneskorené odvolanie. Pokiaľ existujú o tejto skutočnosti pochybnosti a účastník ich uplatní, je povinnosťou súdu k takejto otázke zaujať stanovisko a posúdiť, či boli splnené podmienky pre takýto postup, resp. či nebolo povinnosťou odvolacieho správneho orgánu sa zaoberať vecnými námietkami účastníka a ukončiť správne konanie vydaním rozhodnutia (rovnako uznesenie NS SR č.k. 1Sžd/10/2012 z 19.06.2012). 12. V danom prípade bolo vedené správne konanie s viacerými jeho účastníkmi. Účastníčka (žalobkyňa) podala odvolanie, ktoré vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako oneskorené a s takýmto vyjadrením predložil vec odvolaciemu správnemu orgánu. Iný účastník stavebného konania (JUDr. Z. S.) taktiež podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo vyhodnotené ako včasné a obe odvolania boli predložené odvolaciemu orgánu. Odvolací orgán vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa meritórne sa zaoberal a rozhodol len o odvolaní JUDr. Z. S.. Súčasťou odôvodnenia vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne bolo konštatovanie jeho oneskorenosti, pričom sa žalovaný nezaoberal meritórnymi námietkami v ňom uvedenými. Následne žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej namietala hmotnoprávne a procesné vady stavebného konania, a to vo vzťahu ku konkrétnym podmienkam vydania stavebného povolenia. Jedinou žalobnou námietkou, ktorá sa týkala žalovaným tvrdenej oneskorenosti jej odvolania bolo, že poštové avízo o doručení prvostupňového rozhodnutia bolo štandardné a ona nemala možnosť z neho zistiť, že ide o doručovanie zo strany stavebného úradu v režime Správneho poriadku. 13. Tu treba zdôrazniť, že aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby má žalobkyňa len v rozsahu preskúmania oznámenia žalovaného, že jej odvolanie je oneskorene podané, t.j. predmetom prieskumu môže byť len táto časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bez výroku, ktorý sa týka len odvolania inej účastníčky správneho konania), pretože len táto časť sa týka práv a povinností žalobkyne ako účastníčky správneho konania, v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania žaloby a § 177 ods. 1 SSP účinného v čase rozhodovania správneho súdu. Správny súd sa nesmie zaoberať napadnutým rozhodnutím v rozsahu, ktorý sa netýka postavenia žalobkyne, konkrétne výrokom, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní ďalšej účastníčky JUDr. Z. S. a časťou odôvodnenia, ktorou odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu tomuto odvolaniu, pretože táto účastníčka správnu žalobu nepodala a žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby za túto účastníčku, pretože by vo vzťahu k týmto častiam napadnutého rozhodnutia uplatňovala cudzie práva. 14. Krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný v zmysle § 60 Správneho poriadku skonštatuje oneskorenosť podaného odvolania, nezaoberá sa (ako tomu bolo aj v danom prípade) meritórnymi námietkami uvedenými v odvolaní. V tom prípade môže účastník správneho konania, ktorý podal takéto odvolanie, domáhať sa správnou žalobou, aby súd preskúmal zákonnosť takéhoto oznámenia, teda či odvolací správny orgán správne vyhodnotil túto oneskorenosť. Keďže odvolací správny orgán nevyhodnocuje v tomto prípade meritórne námietky uvedené v odvolaní, takéto námietky nemajú právnu relevanciu ani v správnej žalobe a súd sa takýmito námietkami nemôže zaoberať. Správny súd posudzuje jedine zákonnosť posúdenia oneskorenosti podaného odvolania zo strany odvolacieho správneho orgánu, pokiaľ takéto námietky žalobca v žalobe uplatní. 15. Pokiaľ teda žalobkyňa vo svojej žalobe namietala vady, ktoré sa týkajú konkrétnych podmienok pri vydávaní stavebného povolenia žalovaným, a to napr. nemožnosť vyjadrenia sa k novej projektovej dokumentácii, neprimeraná dĺžka lehoty na podanie námietok, rozpor medzi zakreslením pôdorysu pôvodného domu a pôdorysu v projektovej dokumentácii, nesplnenie odstupových parametrov, atď., jedná sa o námietky, ktoré nemôže posudzovať správny súd v prieskume oznámenia o oneskorene podanom odvolaní. Pokiaľ by správny súd zistil nezákonnosť tohto oznámenia, dôsledkom by bolo jeho zrušenie, čo by znamenalo, že správne konanie by nebolo právoplatne ukončené (napriek vydaniu iných právoplatných rozhodnutí o odvolaniach iných účastníkov), pretože by nebolo rozhodnuté o odvolacích námietkach žalobkyne. V ďalšom konaní by správny orgán meritórne preskúmal námietky uvedené v podanom odvolaní, teda námietky hmotnoprávneho charakteru. Preskúmanie hmotnoprávnych námietok v súdnom konaní bez toho, aby bola konštatovaná nezákonnosť oznámenia podľa § 60 Správneho poriadku, je predčasné, a preto na tieto námietky správny súd nemohol prihliadnuť a ani ich žiadnym spôsobom vyhodnotiť. 16. Jediná žalobná námietka týkajúca sa vyhodnotenia odvolania žalobkyne ako oneskoreného bola tá, že poštové avízo o doručení prvostupňového rozhodnutia bolo štandardné a ona nemala možnosť z neho zistiť, že ide o doručovanie zo strany stavebného úradu v režime Správneho poriadku. K tejto námietke súd uvádza, že zo správneho spisu vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručované žalobkyni MUDr. Z. X. na doručenku doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením, a to poštou Žilina 1. Z doručenky ďalej vyplýva, že boli vykonané dva pokusy o doručenie, a to 20.08.2015 a 21.08.2015. Tieto v skutočnosti žalobkyňa nerozporovala. Z uvedeného vyplýva, že jej museli byť doručené dve poštové avíza, a to prvé avízo s tým, že jej bude opätovne doručená písomnosť a druhé avízo s tým, že táto písomnosť bude uložená na pošte. Už len tým, že žalobkyni boli doručené dve avíza o doručení prvostupňového správneho rozhodnutia, mala vedomosť, že sa jedná o zásielku s opakovaným doručením, teda o úradnú zásielku, Je všeobecne známa skutočnosť, že na takýchto avízach je uvedený odosielateľ, avšak nie je uvedené, podľa akého právneho režimu sa doručovanie vykonáva; teda pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala vedomosť, že ide o doručovanie zo strany stavebného úradu v režime Správneho poriadku, táto námietka je účelová. Možno konštatovať, že orgán doručovania (Slovenská pošta, a. s.) nemala povinnosť na avíze uvádzať konkrétny zákon, ktorý určuje režim doručovania (Správny poriadok), napokon Slovenská pošta, a. s., o takomto údaji nemohla mať ani žiadnu vedomosť. Súd preto túto jedinú námietku, ktorú bolo možné vyhodnotiť v rámci súdneho prieskumu, vyhodnotil ako nedôvodnú. 17. Len na margo správny súd uvádza, že údaj na avíze o odbernej lehote 18 dní na prevzatie uloženej zásielky na pošte zamestnanec vpisuje v rámci interných predpisov doručujúceho orgánu. Tým nie sú dotknuté všeobecne záväzné právne normy, teda ani lehota uvedená v ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ by žalobkyňa aj nemala subjektívnu vedomosť o tejto lehote, v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení účinnom ku dňu 20.08.2015 (deň prvého pokusu o doručenie prvostupňového rozhodnutia žalobkyni), o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. 18. Čo sa týka návrhu žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že žalobkyňa nevyužila riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu, podľa názoru správneho súdu nebolo dôvodné konanie z tohto dôvodu zastaviť, pretože žalobkyňa riadny opravný prostriedok podala (hoci bol žalovaným vyhodnotený ako oneskorene podaný). Práve posúdenie žalovaného tejto oneskorenosti malo byť predmetom tohto súdneho konania, t.j. súdny prieskum tejto okolnosti prebehne práve vtedy, keď žalovaný tvrdí, že riadny opravný prostriedok bol podaný oneskorene. Pri opačnom chápaní by nikdy nemohlo dôjsť k súdnemu prieskumu oznámení podľa § 60 Správneho poriadku, pretože opravné prostriedky súv týchto oznámeniach pravidelne vyhodnocované ako oneskorené. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Právo na náhradu by mal žalovaný v prípade podmienok uvedených v tomto ustanovení. Keďže však nebolo preukázané splnenie týchto podmienok, súd žalovanému náhradu trov nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 10. januára 2017 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková