Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200413 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200413.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: AGRONOVA Liptov, s. r. o., so sídlom Liptovská Sielnica č. 176, IČO: 36 408 085, právne zast. JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom U.. X, Q., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. OPS/ BEZ/2016/2268, O-18/2016 zo dňa 10.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. k.: 298/2015-IZA-2.2/pok/ R/St zo dňa 23.11.2015 uložil účastníkovi konania AGRONOVA Liptov, s. r. o. na základe § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. d) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 10 000 € za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dňoch 25.02., 27.02., 05.03., 09.03., 12.03., 20.03., 23.03., 26.03. a 31.03.2015 pri šetrení príčin vzniku registrovaného pracovného úrazu p. U. A., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanca zamestnávateľa AGRONOVA Liptov, s. r. o., 176 Liptovská Sielnica 032 23, IČO: 36 408 085, ktorý sa stal dňa 24.02.2015 o 06.40 hod. u účastníka konania na mieste: plocha pri zásobníku jadrového krmiva na hospodárskom dvore Prosiek, spočívajúce v porušení ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 4 ods. 2 a prílohu č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. tým, že nezabezpečil, aby nezakrytý hnací kĺbový hriadeľ používaný na pohon kŕmneho návesu typ DX 75/3, výr. č. 9802005 na hospodárskom dvore Prosiek, neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnanca U. A., nar. XX.XX.XXXX dňa 24.02.2015 o 6.40 hod. pri obsluhe uvedeného kŕmneho návesu, ktorý mu zamestnávateľ poskytol na vykonávanie určenej práce. V odôvodnení správny orgán poukázal na protokol o vyšetrení príčin vzniku registrovaného pracovného úrazu zo dňa 31.03.2015, kde je podrobne popísaný vznik úrazu a ďalšie dôležité skutočnosti. Elementy práce uvedené v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. musia byť v takom stave, aby jednotlivo alebo vo svojom spoločnom pôsobení na zamestnanca neohrozovali jeho bezpečnosť a zdravie. Nestačí, aby stroje, zariadenie, organizácia práce, atď. len spĺňali požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Takto rezolútne postavená požiadavka zákona vyplýva z absolútnej priority, ako je zdravie človeka, bezpodmienečné zaručenie jeho telesnej a duševnej integrity. V danom prípade bolo zistené, že účastník konania ako zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby nezakrytý hnací kĺbový hriadeľ používaný na pohon kŕmneho návesu typ DX 75/3, výr. č. 9802005 na hospodárskom dvore Prosiek neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnanca U. A., nar. XX.XX.XXXX dňa 24.02.2015 o 6.40 hod. pri obsluhe uvedeného kŕmneho návesu, ktorý mu zamestnávateľ poskytol na vykonávanie určenej práce. Traktorista U. A. bol pridelený na hospodársky dvor Prosiek na vykonávanie kŕmenia hovädzieho dobytku pomocou kŕmneho návesu Futtermicher DX 75/3 a na ďalšie práce. Túto prácu vykonával už niekoľko rokov. Kŕmny náves Futtermicher DX 75/3, na ktorom došlo k úrazu, sa používal na hospodárskom dvore Prosiek viac ako 6 rokov. Tento zakúpil zamestnávateľ ako použitý od iného subjektu pred rokom 2009 na kŕmenie hovädzieho dobytka. Vtedy bol k nemu zakúpený nový hnací kĺbový hriadeľ s príslušným krytom. Keď sa kryt na hriadeli poškodil, bol hriadeľ používaný bez krytu, ako to bolo i v čase vzniku pracovného úrazu U. A.. Tento pracoval s uvedeným kŕmnym návesom takmer každý deň. Pri používaní sa striedal s traktoristom F. R., a ten zastupoval U. A., keď bol chorý alebo mal dovolenku. Podľa vyjadrenia U. A. o tom, že na kĺbovom hriadeli chýba kryt, vedel aj vedúci zamestnanec L. Y., ktorý bol mechanizátorom a často ho kontroloval pri práci s kŕmnym návesom. Naposledy bol pri ňom 19.02.2015 a rozprával sa s ním pri nezakrytom točiacom sa hriadeli počas miešania krmiva na korbe návesu vedľa zásobníka na jadrové krmivo, teda na tom istom mieste, kde 24.02.2015 došlo k pracovnému úrazu. L. Y. uviedol, že pre urýchlenie zapínania kŕmneho voza asi vyhovovalo traktoristom, že bol hriadeľ bez krytu. Keď to fungovalo bez krytu hriadeľa asi 6 rokov, tak nechcel narušovať zvyklosti v práci. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva: Pri šetrení registrovaného pracovného úrazu bolo zistené, že príčinou vzniku úrazu bolo chýbajúce ochranné zariadenie, t. j. kryt na hnacom kĺbovom hriadeli, čo je závažným porušením predpisov BOZP u zamestnávateľa. Účastník konania v tejto súvislosti nesúhlasil s jednoznačným určením príčiny úrazu len na strane zamestnávateľa, pretože uviedol, že poškodený absolvoval školenie u oprávnenej právnickej osoby L. W. 12.06.2014. K tomu správny orgán uviedol, že účastník konania t. j. zamestnávateľ poškodeného vyžadoval od poškodeného prácu s kŕmnym návesom poháňaným kĺbovým hriadeľom bez krytu. Keďže hriadeľ bez krytu sa ľahšie pripája na vývodový hriadeľ traktora, aj na prívodový hriadeľ kŕmneho návesu, a tiež sa ľahšie odopína z týchto hriadeľov, preto si traktoristi zvykli na prácu s kĺbovým hriadeľom bez krytu. Riziko vzniku úrazu pri nezakrytom kĺbovom hriadeli traktoristi postupne považovali za prijateľné a nemali obavy z možnosti vzniku úrazu, lebo u zamestnávateľa na kĺbovom hriadeli ešte nedošlo k úrazu. Odokrytú hladkú strednú vysúvaciu časť kĺbového hriadeľa nepovažovali za nebezpečnú, preto za príčinu úrazu nebolo zo strany inšpektora určené nevedomé nebezpečné inštinktívne konanie poškodeného. Nebezpečné konanie, a to siahnutie za hydraulickou páčkou ponad hladkú časť točiaceho sa kĺbového hriadeľa, nepovažoval poškodený za nebezpečné konanie v dôsledku nesprávnej organizácie práce a nesprávnej výchovy zamestnanca k dodržiavaniu predpisov na zaistenie BOZP. Nesprávna organizácia práce zo strany zamestnávateľa spočívala v nevyžadovaní plnenia predpisov na zaistenie BOZP od podriadených, súhlasenie s nebezpečným spôsobom práce a vedenie zamestnancov k nebezpečnému spôsobu práce nevytvorením podmienok na dodržiavanie predpisov BOZP. Dôkazom tolerovania nebezpečného spôsobu práce je aj skutočnosť, že miesto úrazu v čase ohliadky dňa 25.02.2015 nebolo v pôvodnom stave, pretože hneď po vzniku úrazu pred príchodom polície zootechnik U. A. s ošetrovateľom hovädzieho dobytka T. F. odkrútili odev poškodeného A. z kĺbového hriadeľa a traktorista, ktorý zastupoval poškodeného, F. R. pokračoval v kŕmení dobytka pomocou kŕmneho voza s nezakrytým hnacím kĺbovým hriadeľom. Čo sa týka výšky pokuty, správny orgán postupoval v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to konkrétne prihliadol na závažnosť zisteného porušenia a závažnosť následkov, ktorými v danom prípade bol vznik registrovaného pracovného úrazu zamestnanca účastníka konania, na počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti - v tomto prípade zamestnával 17 zamestnancov, pričom riziká v prípade porušenia predpisov na zaistenie BOZP môžu mať bezprostredný vplyv na vznik nebezpečných situácií a v tomto prípade neboli vopred posúdené a neboli ani prijaté opatrenia, aby nedošlo k nežiaducej situácii, ďalej na to, že v danom prípade išlo o dôsledok neúčinného systému riadenia ochrany práce a za splnenia všetkých týchto ukazovateľov uložil pokutu účastníkovi vo výške 10 000 € v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. d) citovaného zákona. Osobitne prihliadol na to, že ide o závažné porušenie bezpečnostných predpisov, ktoré bolo možné ľahko zistiť kontrolnou činnosťou vlastných zamestnancov na pracovisku a ľahko odstrániť vykonávaním včasnej údržby, opravy a výmenou poškodeného krytu za nový. Kryt na kĺbovom hriadeli chýbal niekoľko rokov pred vznikom úrazu a zamestnávateľ mal príslušné prostriedky na odstránenie tohto nedostatku a mohol predísť vzniku úrazu. Ďalej prihliadol na to, že po vzniku pracovného úrazu sa znovu pracovalo na kŕmnom voze s nezakrytým hnacím kĺbovým hriadeľom. Tak isto prihliadol na vyjadrenie účastníka konania, ako aj na celkový počet zamestnancov. Pokuta nemá likvidačný charakter a je po zhodnotení všetkých kritérií podľa zákona primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu. 3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/2268, O-18/2016 zo dňa 10.03.2016. V odôvodnení sa stotožnil s právnym posúdením, ako ho uviedol prvostupňový správny orgán. Rovnako sa stotožnil aj so zistením skutkového stavu, ako ho v prvostupňovom rozhodnutí uviedol prvostupňový orgán. Ku konštatovaniu účastníka, že poškodený absolvoval v roku 1990 SOU Poľnohospodárske a v roku 2010 počas práce u účastníka konania školenie v školiacom stredisku L. W., kde získal doklad o odbornej spôsobilosti na obsluhu špeciálnych strojov na zber poľnohospodárskych plodín, odvolací orgán uviedol, že jeho teoretické poznatky o bezpečnosti práce boli u účastníka potláčané tým, že účastník ako jeho zamestnávateľ vyžadoval od neho prácu s kŕmnym návesom poháňaným kĺbovým hriadeľom bez krytu. Tiež vyjadrenie účastníka, že riziko vzniku úrazu pri nezakrytom kĺbovom hriadeli traktoristi postupne považovali za prijateľné a nemali obavy z možnosti vzniku úrazu, nakoľko u účastníka ešte nedošlo k úrazu, pokladal druhostupňový správny orgán za irelevantné, keďže príčina úrazu, t. j. chýbajúce ochranné zariadenie, zahŕňa v sebe aj nesprávnu organizáciu práce, následkom ktorej došlo k nezabezpečeniu krytu na kĺbovom hriadeli a tolerovanie práce s nezakrytým kĺbovým hriadeľom zo strany účastníka, čo okrem iného potvrdzuje aj tá skutočnosť, že hneď po vzniku pracovného úrazu poškodeného traktorista F. R. pokračoval v kŕmení dobytka pomocou kŕmneho voza s nezakrytým hnacím kĺbovým hriadeľom. Odvolací orgán sa stotožnil aj s názorom prvostupňového orgánu, keď uložil účastníkovi pokutu vo výške 10 000 € a prihliadol na to, že sa jednalo o závažné porušenie bezpečnostných predpisov, ktoré bolo možné zistiť kontrolnou činnosťou vlastných zamestnancov účastníka na pracovisku a ľahko ho bolo možné odstrániť vykonávaním včasnej údržby, opravy, resp. výmenou poškodeného krytu za nový. Prihliadol tiež na tú závažnú skutočnosť, že kryt na kĺbovom hriadeli chýbal niekoľko rokov pred vznikom popisovaného úrazu a zamestnávateľ disponoval príslušnými prostriedkami na odstránení tohto nedostatku a mohol tak úrazu predísť. Poukázal na návod na montáž a používanie kĺbového hriadeľa od výrobcu Weasler, kde je uvedené, že nie je dovolené používať kardanový (kĺbový) hriadeľ bez krytu, s poškodeným krytom alebo bez použitia správne pripojených zadržiavacích prvkov. Poukázal tiež na to, že v danom prípade je zodpovednosť účastníka konštruovaná ako objektívna zodpovednosť za správne delikty, pokiaľ sa preukáže naplnenie konkrétnej skutkovej podstaty správneho deliktu. Zamestnávateľ je teda zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu došlo bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik takejto objektívnej zodpovednosti teda nie je rozhodné, či došlo aj k pochybeniu zamestnancov zamestnávateľa, prípadne iných subjektov. Rovnako nie je podstatné ani to, že zamestnávateľ následne odstránil zistený nedostatok. Žalovaný ďalej poukázal na odvolanie účastníka konania, v ktorom vytýkané porušenie povinnosti nijakým spôsobom nerozporoval. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Výška sankcie je vecou správneho uváženia, nie však ľubovoľnej úvahy. Správny orgán síce použil na vec správne ustanovenie zákona, avšak nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnej interpretácii tohto ustanovenia - právneho posúdenia pri ukladaní sankcie. Príkladný výpočet kritérií, na ktoré je povinný správny orgán pri určení výšky sankcie prihliadnuť, je daný v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. Správny orgán neprihliadol na poľahčujúce kritériá dané v písm. d) a e) citovaného ustanovenia, že išlo o ojedinele zistený nedostatok u zamestnávateľa a že zistené nedostatky boli žalobcom ako zamestnávateľom odstránené, že zamestnanec U. A. je po práceneschopnosti už riadne spôsobilý výkonu práce a naďalej pracuje ako traktorista a opravár poľnohospodárskych strojov a že výška pokuty je pre žalobcu ako pre zamestnávateľa likvidačná. Tvrdenie v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobca vyžadoval od svojich zamestnancov prácu s hriadeľom v nezakrytom stave, je nepravdivé a zavádzajúce. Takúto prax žalobca od svojich zamestnancov nevyžadoval, ale išlo o dobrovoľné riziko zamestnancov, ktorí si týmto zjednodušovali prácu. Uvedené malo byť vyhodnotené ako ďalšia poľahčujúca okolnosť. Správny orgán mal zobrať do úvahy, že žalobca si z vykonaných zistení zobral ponaučenie a veľmi dôsledne dbá na dodržiavanie predpisov o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci svojich zamestnancov, čiže prognóza budúceho správania je u neho pozitívna. Starý kŕmny voz už bol žalobcom vyradený a aj v čase úrazu už bol na pracovisku nový kŕmny voz a nebol v čase úrazu použitý iba preto, lebo sa čakalo na objednané odborné zaškolenie zamestnancov žalobcu s týmto novým mechanizmom. Rovnako správny orgán neprihliadol na to, že poškodený bol 11 mesiacov pred úrazom na náklady žalobcu odborne zaškolený o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a svoj podiel zodpovednosti na pracovnom úraze doznal pri zasadnutí škodovej komisie u žalobcu. Poukázal, že uložená výšky pokuty je v zjavnom rozpore s praxou správnych orgánov inšpekcie práce v iných prípadoch a poukázal na viaceré konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky, kde aj pri smrteľných pracovných úrazoch bola uložená nižšia pokuta. Mal za to, že uložená pokuta je na daný prípad neprimerane vysoká. Ďalej namietal nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný sa nezaoberal dôvodmi odvolania, t. j. ohľadne neprimeranosti výšky uloženej sankcie. Žalovaný aj prvostupňový orgán nesprávne interpretovali, keď sa žalobca domáhal aplikácie poľahčujúcich okolností, keď mali za to, že sa jedná o liberačné dôvody. Z pohľadu posúdenia poľahčujúcich okolností je teda napadnuté rozhodnutie neodôvodnené. Napadnuté rozhodnutie sa tiež nezaoberá odvolacou námietkou, že pokuta je pre neho likvidačná. V prípade, ak by súd nevidel dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, navrhol, aby bolo rozhodnutie zmenené a aby bola výška sankcie ustanovená sumou 1 000 €. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že by mu bola uložená pokuta vo výške 1 000 €. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.06.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení uvedenom v správnom konaní napadnutých rozhodnutiach. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že by sa ako s kritériom výšky uloženej pokuty nevysporiadal v § 19 ods. 6 písm. d) a e) zákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne čo sa týka písmena e), týmto sa ani nemohol zaoberať (opakované zistenie toho istého nedostatku), pretože inšpekcia práce bola vykonaná podľa § 7 ods. 3 písm. b), teda vyšetrovali sa príčiny vzniku pracovného úrazu. Pokuta bola uložená podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 citovaného zákona v spojení s § 19 ods. 3 písm. d) citovaného zákona, kde zákon ukladá správnemu orgánu povinnosť uložiť pokutu. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 6. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku podaním zo dňa 15.03.2017. Zdôraznil, že nevyžadoval od poškodeného, aby pracoval s kŕmnym návesom bez krytu a pre toto sa sám zamestnanec rozhodol, pretože to bolo preňho pohodlnejšie. Žiadne nariadenie takejto práce žalobca nevydal. Pokiaľ by žalobca vedel, že niektorý z jeho zamestnancov z dôvodu uľahčenia si práce porušuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, neodkladne by zasiahol a zjednal by nápravu. Keďže tento pracovný úraz bol ojedinelý na strane žalobcu, túto skutočnosť boli správne orgány povinné zohľadniť, čo nenaplnili. Inak zotrval na žalobných námietkach. Mal za to, že už samotné vyšetrovanie a prejednanie správneho deliktu splnilo účel, ktorý je zákonom č. 125/2006 Z.z. sledovaný a tento účel je nadbytočné znásobovať pokutou pre žalobcu v neúnosnej výške. 7. Žalovaný sa na repliku žalobcu nevyjadril. 8. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených za účinnosti pôvodnej právnej úpravy (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p. účinný do 30.06.2016) v zmysle § 491 ods. 2 veta prvá zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP), keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostali zachované. Ďalej boli splnené procesné podmienky na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.05.2017 9. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 194 a nasl. SSP za použitia § 177 a nasl. SSP v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom nezistil dôvody, pre ktoré by mal postupovať v zmysle § 195 SSP. Zistil pritom, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z týchto dôvodov: 10. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.02.2015 (deň spáchania správneho deliktu) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur. Podľa § 19 ods. 3 písm. d) citovaného zákona závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia. Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.02.2015 zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Podľa § 4 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 392/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis 2) neustanovuje inak. 2) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 310/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 571/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na výťahy v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 327/2003 Z.z. Podľa § 4 ods. 2 citovaného nariadenia vlády zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. Podľa prílohy č. 1 (Všeobecné minimálne požiadavky na pracovný prostriedok) bod 2.8 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z., ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné. 11. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so zistením skutkového stavu tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, ktorý žalobca v správnom konaní ani nerozporoval. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ závažne porušil povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu spáchania iného správneho deliktu (24.02.2015), ktoré konkrétne spočívali v tom, že nezabezpečil ochranné zariadenie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konkrétne nezabezpečil ochranný kryt na hnací kĺbový hriadeľ, používaný na pohon kŕmneho návesu typ DX 75/3 na svojom hospodárskom dvore. Pritom nariadenie vlády č. 392/2006 Z.z. v § 4 ods. 1 konkrétne stanovuje povinnosť, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1 a v § 4 ods. 2 tohto nariadenia zároveň stanovuje povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť, aby takýto pracovný prostriedok zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 po celý čas jeho používania. Podľa prílohy č. 1 bod 2.8 potom je jednoznačne stanovené, že ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktoré môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva. V danom prípade hnací kĺbový hriadeľ nebol vybavený takýmto krytom, čo je nesporné. Bola teda naplnená skutková podstata iného správneho deliktu v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v spojení s § 19 ods. 3 písm. d) zákona č. 125/2006 Z.z.. Zodpovednosť za spáchanie tohto správneho deliktu nesie zamestnávateľ, pričom sa jedná o zodpovednosť objektívnu. Za takýto správny delikt je možné v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 uložiť sankciu od 1 000 € do 200 000 €. Pokiaľ prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi sankciu vo výške 10 000 € s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, súd sa s takto uloženou výškou sankcie taktiež stotožnil. 12. Súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako v plnom rozsahu nedôvodné. Konkrétne k nim uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že správne orgány riadnym spôsobom neprihliadli na všetky relevantné kritériá pri ukladaní pokuty vo výške 10 000 €, súd k tomu uvádza, že prvostupňový správny orgán zohľadnil pri ukladaní výšky sankcie všetky relevantné kritériá, ktoré vyplývajú z daného prípadu. Tieto kritériá podrobne vyhodnotil na strane 7 a nasl. prvostupňového rozhodnutia. V zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. správny orgán prihliada najmä na kritériá, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, pričom výpočet týchto kritérií je len demonštratívny vzhľadom na slovíčko „najmä“. Jedným z takýchto kritérií môže byť aj prihliadnutie na opakované zistenie toho istého nedostatku (odsek 6 písm. e). Vzhľadom na okolnosti daného prípadu však nebolo možné, aby správny orgán prihliadol na opakované zistenie rovnakého nedostatku zisteného v tomto správnom konaní, pretože inšpekcia práce vyšetrovala príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, čo pojmovo vylučuje, aby došlo opätovne k rovnakému porušeniu za rovnakých skutkových okolností. 13. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sankcia bola uložená len s prihliadnutím na zistené konkrétne skutkové okolnosti, ktoré boli podrobne rozobraté aj ako kritériá pri určovaní výšky pokuty. Správny orgán prihliadol na závažnosť zisteného porušenia povinnosti, ktorá bola vyhodnotená ako závažné porušenie bezpečnostných predpisov, ďalej na počet zamestnancov zamestnávateľa, ktorí boli vystavení nebezpečnému stavu odokrytia hnacieho kĺbového hriadeľa, na riziká, ktoré sa vyskytli v takto zistenej činnosti zamestnávateľa, ako i na skutočnosť, že zistené porušenie bolo dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, z čoho potom vyplývalo, že nešlo o ojedinelý výskyt tohto nedostatku. V danom prípade boli skutkové okolnosti daného prípadu špecifické v tom, že žalobca niekoľko rokov (minimálne 6 rokov) toleroval používanie kĺbového hriadeľa bez krytu, ďalej že postihnutý zamestnanec pracoval s hriadeľom bez krytu takmer každý deň, ďalej aj v tom, že o tom, že kryt z hriadeľa chýba, vedel aj jeho nadriadený vedúci zamestnanec L. Y.. Ďalšou relevantnou skutočnosťou, ktorá sa premietla do výšky sankcie, bolo to, že školenie dňa 26.03.2014 u T. L. - BOZP Liptovský Mikuláš, neobsahovalo oboznámenie sa s návodom na bezpečnú obsluhu kŕmneho návesu DX 75/3 (ale len kŕmneho prívesu WP3,5M, čo je iný stroj). Ďalšou dôležitou skutočnosťou vplývajúcou na výšku sankcie bola aj tá, že tesne po vzniku pracovného úrazu iný zamestnanec žalobcu znova pracoval na kŕmnom návese bez krytu hriadeľa. Zistené okolnosti zaužívanej praxe na pracovisku žalobcu a okolnosti vzniku pracovného úrazu sa premietli do určenia výšky sankcie, a to s poukazom na maximálne možnú výmeru 200 000 €. 14. Čo sa týka kritéria daného v písm. b), uvedené kritérium bolo plne vzaté do úvahy. Odôvodnenie obšírne uvádza, prečo porušenie zistené v správnom konaní bolo dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa. Bolo totiž preukázané, že žalobca nevyžadoval od zamestnancov, aby využívali kĺbový hriadeľ s ochranným krytom, tento kryt dlhodobo (najmenej 6 rokov) zamestnávateľ nezabezpečil, z čoho vyplýva, že túto skutočnosť na svojom pracovisku ani nekontroloval a nevyžadoval od zamestnancov prácu s krytom, a tiež tesne po pracovnom úraze ďalší pracovník žalobcu F. R. pokračoval v kŕmení dobytka pomocou kŕmneho voza s nezakrytým hnacím kĺbovým hriadeľom. Je pritom právne irelevantné, či o tejto skutočnosti (že hriadeľ je používaný bez krytu) žalobca mal vedomosť alebo nie. Ako zamestnávateľ mal povinnosť urobiť všetky opatrenia tak, aby bola splnená zákonná požiadavka na zabezpečenie pracovného prostriedku ochranným zariadením na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v danom prípade mal povinnosť zabezpečiť kĺbový hriadeľ krytom. Z týchto skutkových okolností, ktoré zistil prvostupňový správny orgán, a ktoré aj uviedol pri stanovení výšky pokuty, vyplýva, že žalobca dlhé časové obdobie, a to aj tesne po úraze, toleroval nebezpečný spôsob práce, z čoho je potrebné vyvodiť, že u žalobcu bol neúčinný systém riadenia ochrany práce. 15. Ďalšie skutočnosti, ktoré uvádza žalobca ako poľahčujúce, nie sú relevantné pre výšku uloženej pokuty. Jedná sa najmä o skutočnosti, že zistené nedostatky boli odstránené a že si zobral ponaučenie z pracovného úrazu. Povinnosť odstrániť zistené nedostatky mu vyplýva priamo z protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. z 31.03.2015. Uvedené je základnou povinnosťou žalobcu, pričom jej dobrovoľné splnenie sa predpokladá. Ďalej skutočnosť, že postihnutý zamestnanec U. A. je už práceschopný a že ďalej pracuje ako traktorista a že priznal podiel zodpovednosti za úraz, nie je takou okolnosťou, ktorá by podmieňovala zníženie sadzby pokuty, resp. mala by vplyv na určovanie tejto výšky. Čo sa týka tvrdeného likvidačného charakteru výšky pokuty, túto skutočnosť v odvolaní žalobca vôbec netvrdil, len uvádzal, že je uložená sankcia neprimerane vysoká vzhľadom na rozhodovaciu prax v iných prípadoch, teda nie pre jeho vlastnú ekonomickú situáciu. Až v žalobe žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je pokuta likvidačná. K tomuto tvrdeniu však nepriložil žiaden dôkaz (aktuálnu účtovnú závierku na rok 2015 na výzvu súdu predložil iba k návrhu na odklad vykonateľnosti a vzhľadom na deň vyhlásenia rozsudku už nie je aktuálna). 16. Ďalšia námietka sa týkala toho, že tvrdenie žalovaného, že vyžadoval od svojich zamestnancov prácu s kĺbovým hriadeľom v nezakrytom stave, je nepravdivé a zavádzajúce, pretože išlo o dobrovoľné riziko zamestnancov, ktorí si takto prácu zjednodušovali. Súd konštatuje, že táto námietka nebola uplatnená v správnom konaní. V odvolaní žalobca namietal len výšku sankcie, nie nedostatočné, resp. nepravdivé zistenie skutkového stavu alebo jeho zodpovednosť za správny delikt. Súd však napriek uvedenému vyhodnotil túto námietku a uvádza, že pokiaľ by aj išlo o „dobrovoľné riziko“ zamestnancov žalobcu, na posúdenie zodpovednosti žalobcu to nemá žiaden vplyv, pretože ako bolo vyššie uvedené, v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalobca ako zamestnávateľ mal mať po celý čas používania pracovného prostriedku prehľad o stave bezpečnosti tohto pracovného prostriedku (§ 4 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 392/2006 Z.z.), bol v každom momente povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám na takýto pracovný prostriedok z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nemohol sa spoliehať na zavedenú (nesprávnu) prax zamestnancov na svojom pracovisku, ktorá by aj bola taká, že by akceptovala pracovný prostriedok, ktorý takýmto minimálnym požiadavkám nezodpovedá. Bolo teda jeho povinnosťou urobiť za každých okolností primerané opatrenia na odstránenie takéhoto protiprávneho stavu. Ak aj žalobca výslovne prácu od svojich zamestnancov s kŕmnym návesom poháňaným kĺbovým hriadeľom bez krytu nenariadil, svojim opomenutím umožnil vykonávať prácu s takýmto nebezpečným pracovným prostriedkom, svojim zamestnancom takúto prácu dlhodobo toleroval, teda ju aj umožňoval bez prijatia konkrétnych bezpečnostných opatrení. Takýto prejav vôle žalobcu taktiež zodpovedá naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 19 ods. 3 písm. d) citovaného zákona, ktorý za závažné porušenie povinností zaraďuje aj nezabezpečenie ochranného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, t.j. prejav vôle opomenutím. 17. Ďalšia námietka sa týkala rozporu uloženej sankcie so sankciami uloženými v iných správnych konaniach. Súd k nej uvádza, že správny orgán má povinnosť postupovať v obdobných prípadoch rovnako, ale pokiaľ sú skutkové zistenia pri zisťovaní konkrétneho deja rôzne, správny orgán musí posúdiť tieto konkrétne skutočnosti a vychádzať z nich aj pri určení výšky sankcie. V danom prípade boli skutkové okolnosti daného prípadu špecifické v tom, že žalobca niekoľko rokov nezabezpečil kĺbový hriadeľ krytom, že postihnutý zamestnanec pracoval s hriadeľom bez krytu pravidelne a často, že o tom, že kryt z hriadeľa chýba, vedel aj jeho nadriadený vedúci zamestnanec L. Y., že školenie dňa 26.03.2014 neobsahovalo oboznámenie sa s návodom na bezpečnú obsluhu kŕmneho návesu DX 75/3, že tesne po vzniku pracovného úrazu iný zamestnanec žalobcu znova pracoval na kŕmnom návese bez krytu hriadeľa. Všetky tieto okolnosti daného prípadu nemohli byť zohľadnené v iných rozhodnutiach správneho orgánu, na ktoré poukazuje žalobca, pretože prípad je jedinečný po skutkovej stránke. Okrem toho § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. bol od 01.01.2012 novelizovaný zákonom č. 512/2011 Z.z., ktorým bola za porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona sprísnená sankcia. Žalobca, poukazujúc na iné prípady, uvádza, že išlo o správne delikty spáchané pred touto novelizáciou, a preto ani jednoduché porovnanie výšky pokút uložených v týchto konaniach s pokutou uloženou v prejednávanej veci nie je možné. 18. Posledná námietka sa týkala nedostatku dôvodov druhostupňového správneho rozhodnutia. Aj túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutie sa dostatočne zaoberá dôvodmi odvolania, keďže zotrvalo na dôvodoch, pre ktoré bola stanovená výška pokuty, ako ju uložil prvostupňový správny orgán. Pokiaľ nad rámec odvolania žalovaný zopakoval skutkový stav a dôvody zodpovednosti žalobcu v danej veci (aj nepreukázanie liberačných dôvodov z jeho strany), uvedené nie je vadou tohto rozhodnutia. Súd už v tomto odôvodnení podrobne uviedol, že prvostupňové správne rozhodnutie uložilo sankciu v súlade s kritériami uvedenými v zákone č. 125/2006 Z.z.. Rovnaké kritériá na posúdenie správneho určenia výšky pokuty použil aj žalovaný, ktorý sa stotožnil s týmito kritériami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí. 19. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 20. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.