Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/66/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200417 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200417.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Roman Linder LINTEX, so sídlom Lazany č. 468, IČO: 31 052 177, právne zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom G. H. X, D., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OPS/BEZ/2016/3186, O-178/2016 zo dňa 15.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňový správny orgán - Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím č. k. 028/2016-IZA-2.3/pok/R/St zo dňa 29.01.2016 uložil na základe ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. žalobcovi pokutu vo výške 600 € za porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z pracovnoprávneho predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z.), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v dňoch 21.01.2015, 28.01.2015, 21.04.2015 v prevádzke žalobcu OD Prior, Štúrova 1, Liptovský Mikuláš, konkrétne: Za porušenie § 121 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. tým, že -zamestnávateľ neposkytol zamestnancom p. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, p. A. D., nar. XX.XX.XXXX a p. K. E., nar. XX.XX.XXXX prácu nadčas v mesiaci december 2014 mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % ich priemerného zárobku, keď podľa predloženej evidencie pracovného času a výplatných lístkov zamestnancov p. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, p. A. D., nar. XX.XX.XXXX a p. K. E., nar. XX.XX.XXXX za mesiac december 2014 bolo zistené, že zamestnanci vykonávali prácu nadčas, nasledovne: p. Y. I., nar. XX.XX.XXXX - 19 hod., p. A. D., nar. XX.XX.XXXX - 8,50 hodín a p. K. E., nar. XX.XX.XXXX - 12,5 hodín. Za porušenie § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. tým, že: -zamestnávateľ neposkytol zamestnancom p. Y. I., nar. XX.XX.XXXX a p. A. D., nar. XX.XX.XXXX za mesiac december 2014 za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % ich priemerného zárobku, keď podľa predloženej evidencie pracovného času a výplatných lístkov zamestnancov p. Y. I., nar. XX.XX.XXXX a A. D., nar. XX.XX.XXXX za mesiac december 2014 bolo zistené, že zamestnanci vykonávali prácu vo sviatok dňa 24.12.2014 nasledovne: p. Y. I., nar. XX.XX.XXXX - 4,5 hod. a p. A. D., nar. XX.XX.XXXX - 4,5 hodín. Prvostupňový správny orgán ďalej konštatoval, že z dokladov predložených inšpektorovi práce nebolo preukázané, že by bolo s dotknutými zamestnankyňami dohodnuté čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, resp. za prácu vo sviatok, kedy by im mzdové zvýhodnenie nepatrilo. Pri zvažovaní výšky pokuty prihliadol prvostupňový správny orgán na skutočnosť, že porušenie pracovnoprávnych predpisov bolo u žalobcu zistené po prvýkrát, avšak dané porušenie nebolo ojedinelé, nakoľko bolo pri inšpekcii u žalobcu zistených až 10 nedostatkov týkajúcich sa porušenia zákona č. 311/2001 Z.z.. Pri ukladaní pokuty postupoval prvostupňový správny orgán na základe absorpčnej zásady a pri spáchaní dvoch správnych deliktov uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, pričom spáchanie viacerých správnych deliktov vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Uložená pokuta podľa názoru prvostupňového správneho orgánu zohľadňuje skutočnosť, že nevyplatením mzdového zvýhodnenia došlo k finančnému ukráteniu zamestnancov. 2. Na základe odvolania žalobcu vydal žalovaný dňa 15.04.2016 rozhodnutie č. k. OPS/BEZ/2016/3186, O-178/2016, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil majúc za to, že prvostupňový správny orgán dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, keď vyššie popísané konanie žalobcu kvalifikoval ako porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z ust. § 121 ods. 1 a ust. § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z.. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu poznamenal, že dodatočné splnenie zákonnej povinnosti možno považovať pri posudzovaní výšky uloženej pokuty ako poľahčujúcu okolnosť nie ako okolnosť, ktorá by zbavila účastníka zodpovednosti za správny delikt. V prípade správneho deliktu, za ktorý je žalobca postihovaný, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania nie zavinenie, a preto námietka žalobcu, podľa ktorej bolo pochybenie spôsobené chybou v zakúpenom účtovnom systéme, je účelová a neupotrebiteľná. Uložená pokuta podľa názoru žalovaného spĺňa preventívne aj výchovný charakter, bola uložená v súlade s ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., ako aj ust. § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku, keď prvostupňový správny orgán rešpektoval zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania a dbal o to, aby v podobných prípadoch nevznikali v rozhodovaní neodôvodnené rozdiely a bola tak zachovaná kontinuita rozhodovania. Pokutu považuje žalovaný za primeranú aj vzhľadom na skutočnosť, že k porušeniu povinnosti došlo v relatívne malom rozsahu a protiprávny stav trval relatívne krátky čas. Na druhej strane je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že zamestnanec v žiadnom prípade nemôže byť ukrátený na svojich právach. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie povinností zamestnávateľa spočívajúce v nevyplatení mzdy alebo odmeny za vykonanú prácu či ďalších mzdových nárokov, je tento správny delikt považovaný za závažný. Na záver žalovaný zdôraznil, že finančný postih nemôže byť ani neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného dôvodiac, že nedostatky, ktoré boli prvostupňovým správnym orgánom zistené pri výkone inšpekcie práce, boli nedostatkami spôsobenými len chybou v účtovnom systéme, ktorý má žalobca zakúpený od firmy SoftCom, s. r. o.. Uvedená chyba bola žalobcom okamžite odstránená, v danom prípade nešlo o úmysel účastníka konania ukrátiť svoje zamestnankyne o mzdové zvýhodnenie. Nedostatky boli odstránené 13.05.2015 opravou výplatných pások a rozdiely jednotlivým zamestnankyniam celkom doplatené. Žalobca poukázal, že zo strany žalobcu nedošlo od roku 1992, kedy začal podnikateľskú činnosť, k porušeniu pracovnoprávnych predpisov. 4. Vo vyjadrení zo dňa 08.07.2016 uviedol žalovaný totožné skutkové a právne zdôvodnenie ako v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. 5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 24.10.2017, za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a ust. § 491 ods. 2 veta prvá SSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou SSP, zostali zachované. 6. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa ust. § 194 a nasl. SSP v spojení s ust. § 177 a nasl. SSP v nadväznosti na ust. § 491 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 190 SSP z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene Zákona o nelegálnej práci v znení účinnom do 17.06.2016 (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. 2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len zákon č. 311/2001 Z.z.), za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len Správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 8. Medzi účastníkmi konania nebolo sporu o tom, že žalobca nevyplatil zamestnankyniam Y. I., A. D., K. E. mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas odpracovanú v mesiaci december 2014 a zamestnankyniam I. a D. aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok odpracovanú v tom istom mesiaci. Žalobca si uvedenú povinnosť splnil dodatočne v nadväznosti na vykonanú inšpekciu práce. 9. Sporným ostalo, či bol žalobca spôsobilý zbaviť sa zodpovednosti tvrdením, že nedostatok nezavinil, nakoľko bol spôsobený chybou v účtovnom systéme zakúpenom od spoločnosti SofCom, s. r. o., pričom sa žalobca doposiaľ od roku 1992 nedopustil jediného porušenia pracovnoprávneho predpisu. 10. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že v posudzovanom prípade bola konaním žalobcu naplnená formálna aj materiálna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu podľa citovaného ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v nadväznosti na citované ust. § 121 ods. 1, § 122 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z.. Zákonodarca koncipoval z uvedených ustanovení plynúci druh zodpovednosti ako zodpovednosť objektívnu. Objektívna zodpovednosť je zvláštnym druhom zodpovednosti; jedná sa o zodpovednosť za protiprávny stav (zodpovednosť za výsledok). Preto správny orgán pri posudzovaní uvedeného druhu zodpovednosti neskúma formu zavinenia, ale hodnotí, či protiprávny stav nastal a porušením právneho predpisu došlo k objektívnemu naplneniu zákonom definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu. Aplikované ustanovenia nepoznajú ani žiadne liberačné dôvody, ktoré by mohli byť prípadnou príčinou zbavenia tejto objektívnej právnej zodpovednosti u žalobcu. V intenciách uvedených úvah je potom potrebné obranu žalobcu, podľa ktorej vznik protiprávneho stavu bol spôsobený chybou v účtovnom systéme zakúpenom od spoločnosti SofCom, s. r. o., s ohľadom na objektívny charakter zodpovednosti zamestnávateľa za daný typ správneho deliktu, považovať za právne bezvýznamnú. Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/68/2016) za pochybenie zamestnanca, resp. softvérového systému pri konštrukcii subjektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu bez ohľadu na zavinenie nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Táto obrana nie je relevantná ani ako kritérium zohľadňujúce výšku uloženej pokuty, a teda nie je dôvodom ani na zníženie uloženej pokuty, pretože na túto skutkovú okolnosť nie je možné hľadieť ako na okolnosť poľahčujúcu. 11. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné tiež ozrejmiť, že ukladanie pokút za správne delikty sa deje vo sfére voľného správneho uváženia (tzv. diskrečnej právomoci) správneho orgánu, teda v zákonom dovolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach, resp. voliť niektoré z viacerých možných riešení, ktoré zákon dovoľuje. Na rozdiel od posudzovania otázok zákonnosti, ktorými sa súd musí pri posudzovaní správnej veci vo vzťahu k žalobnej námietke zaoberať, je oblasť právnej úvahy súdnej kontrole prakticky uzatvorená. Podrobiť voľné správne uváženie súdnemu prieskumu pri hodnotení zákonnosti rozhodnutí možno len v prípade, ak správny orgán prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, vybočil z nich, alebo voľné uváženie zneužil. Správny súd je oprávnený sám rozhodnúť, aká sankcia by mala byť uložená len za naplnenia podmienok ust. § 198 ods. 1 písm. a) SSP, t. j. ak by správny súd na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu dospel k záveru, že uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku, alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. O takúto situáciu v prejednávanom prípade nešlo minimálne pre absenciu vzneseného procesného návrhu na postup správneho súdu v zmysle § 198 ods. 1 SSP. 12. Po preskúmaní veci dospel správny súd ďalej k záveru, že správny orgán zohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, ktoré má na mysli citované ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. pre určovanie výšky pokuty, ako aj účel, ktorý má sankcia na úseku všeobecnej i generálnej prevencie splniť. Úvahy správneho orgánu o výške pokuty sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky. Podľa názoru správneho súdu správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia, ani ho nezneužil. Správne orgány v danom prípade správne zohľadnili celkový počet zamestnávaných osôb, ako aj skutočnosť, že nešlo o opakované porušenie zákona, že k porušeniu povinnosti došlo v relatívne malom rozsahu, protiprávny stav trval relatívne krátky čas, išlo o prvé porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa. Súčasne na druhej strane správne zohľadnili aj skutočnosť, že zamestnanec nemôže byť ukrátený na svojich právach, pričom miera spoločenskej nebezpečnosti správneho deliktu spočívajúca v nevyplatení mzdy či odmeny za vykonanú prácu, resp. iných mzdových nárokov je potrebné vo všeobecnosti považovať za závažnú. Zohľadnili tiež preventívnu úlohu postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi ako zamestnávateľovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností; tento účinok potom môže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť znateľný v majetkovej sfére delikventa, teda výška uloženej sankcie nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak v sebe musí atrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Nemožno tiež opomenúť významnú skutočnosť, že jedným zo základných pravidiel správneho konania vyjadrených v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku je povinnosť správnych orgánov dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Zo súdnej praxe je správnemu súdu známe, že správnym orgánom uložená pokuta nevybočuje s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, ktorých sa pochybenie zamestnávateľa týkalo zo štandardov rozhodovacej praxe správneho orgánu. 13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.