Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200423 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200423.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX D. E. A., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/10362-0002 Tk zo dňa 13.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/10362-0002 Tk zo dňa 13.11.2015, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto č. ZA3/ PKNM/SOC/2015/72578-0010 zo dňa 28.08.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto na ďalšie konanie. Žalobca m á p r á v o proti žalovanému na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto pod č. ZA3/PKNM/SOC/2015/72578-0010 zo dňa 28.08.2015 rozhodol vo vzťahu k žalobcovi tak, že podľa § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v nadväznosti na § 25 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, podľa § 2, § 10, § 11, § 13, § 25 ods. 5 zákona č. 599/2003 Z. z., podľa § 2, § 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. a), § 14 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, žalobca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur od 01.12.2012 do 31.12.2013 a v sume 61,60 Eur mesačne od 01.01.2014. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 01.07.2015 bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto doručené z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutie č. j. UPS/US1/SSVOPHNNSD/BEZ/2015/15182 zo dňa 22.05.2015, ktorým sa zrušuje č. k. ZA3/RPVHN/SOC/2013/5671-014 zo dňa 03.05.2013 a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie veci. Opätovne boli zhodnotené v súlade s platnými právnymi predpismi v sociálnej oblasti majetkové pomery a sociálne pomery žalobcu, pričom v odôvodnení bolo uvedené, že žalobca je nezamestnaný, od 05.02.2013 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol. Dňa 22.07.2015 bola zaslaná výzva, aby najneskôr do dňa 29.07.2015 sa dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto a k nároku na príspevok na bývanie doložil nájomnú zmluvu a potvrdenie o úhrade nájomného. Dňa 29.07.2015 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov z dôvodu PN. Dňa 31.07.2015 bolo zaslané oznámenie o predĺžení lehoty do 17.08.2015 a taktiež bol upovedomený o predĺžení lehoty na rozhodnutie do 60 dní od začatia konania. Dňa 17.08.2015 žalobca predložil nájomnú zmluvu a potvrdenie o úhrade nájomného, preto nespĺňa žalobca nárok na príspevok na bývanie. Od 01.12.2012 do 31.12.2013 žalobca má nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,50 Eur a príspevok na zdravotnú starostlivosť vo výške 2,00 Eur. Celková suma nárokov bola vo výške 62,50 Eur, pričom žalobca nemal žiadny príjem. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 417/2013 od 01.01.2014 dávka v hmotnej núdzi sa upravuje na sumu 61,60 Eur. Úhrn súm nárokov je vo výške 61,60 Eur a príjem žalobca nemá žiadny. Vzhľadom na to bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 2. Proti tomuto rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom žalobca odvolaním napádal rozhodnutie v celom jeho rozsahu a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žiadal, aby dávka bola zvýšená na 100,00 Eur od počiatku, inak na 63,00 a bude k jednotlivým dávkam a príspevkom priznaný zákonný úrok z omeškania za omeškanie s plnením peňažného dlhu v zmysle recipročnej analógie § 25 ods. 6 zákona o hmotnej núdzi, inak v zmysle súkromného práva v kogentnej výške podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s tým, že zákonná dávka v hmotnej núdzi nebude znížená po 01.01.2014 resp. v analogicky rovnakej výške v zmysle overeného práva podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku do dňa splatnosti jednotlivých mesačných splátok od roku 2012 do zaplatenia, nakoľko vykazuje znaky protiústavnosti. 3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím zo dňa 13.11.2015 pod č. UPS/US1/ SSVOPHNNSD/SOC/2015/10362-0002 Tk a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na konanie pred prvostupňovým správnym orgánom, pričom poukázal na to, že žalobca požiadal o pomoc v hmotnej núdzi žiadosťou zo dňa 21.12.2012. Žalobca je slobodný a dňa 12.12.2012 bol prepustený z väzby čo preukazuje potvrdenie ústavu na výkon väzby v Žiline. Žalobca je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 05.02.2013. Listom zo dňa 31.12.2012 vyzval účastníka konania, aby predložil čestné vyhlásenie o majetku občana, rozhodnutie úradu práce o evidencii, potvrdenie Sociálnej poisťovne Čadca, že si uplatnil dávku v nezamestnanosti a k nároku na príspevok na bývanie mal predložiť list vlastníctva k bytu alebo rodinnému domu resp. nájomnú zmluvu. Zároveň bol poučený, že ak v stanovenej lehote požadované doklady nepredloží, bude vydané rozhodnutie o zastavení konania. Dňa 15.01.2013 bola doručená odpoveď na výzvu, v ktorej zaslal žalobca niektoré z vyžiadaných dokumentov. Zároveň uviedol, že žiadne rozhodnutie o evidencii z úradu mu doposiaľ doručené nebolo. Úrad rozhodnutím zo dňa 15.01.2013 podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku konanie zastavil vo veci žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že žalobca nepredložil požadované doklady, najmä potvrdenie Sociálnej poisťovne v Čadci že si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Voči predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, pričom odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu dňa 20.03.2013 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci tým, že nebol dôvod na zastavenie konania. Následne úrad požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočku Čadca o zaslanie potvrdenia, či si odvolateľ uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti od mesiaca 12/2012 do súčasnosti. Sociálna poisťovňa zo dňa 22.04.2013 potvrdila, že žalobca si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti od mesiaca 12/2013 doposiaľ. Úrad rozhodnutím zo dňa 03.05.2013 rozhodol, že účastníka konania nepovažuje za občana v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky z dôvodu, že si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti od mesiaca 12/2012 doposiaľ. Vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.06.2013, pričom odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie úradu bolo potvrdené. Proti predmetnému rozhodnutiu odvolacieho orgánu prokurátorka KP Bratislava podala protest evidovaný pod Kd 251/14/1100-9, ktorý bol odvolaciemu orgánu doručený dňa 23.06.2014. Prokurátorka žiadala rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Prokurátorka v proteste uvádzala, že odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci s ohľadom na námietku účastníka konania doplnenú v odvolacom konaní, pričom uviedla, že sociálna poisťovňa rozhodnutím pod č. 4785/2013-CA-DBN zo dňa 28.05.2013 mu nepriznala nárok na dávku v nezamestnanosti, to znamená, že odvolací orgán bol povinný v novom konaní prihliadnuť na nové skutkové okolnosti a týmito sa mal riadne zaoberať. Odvolací orgán protestu prokurátora nevyhovel a tento odstúpil Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako nadriadenému správnemu orgánu, pričom ministerstvo protestu prokurátora vyhovelo a rozhodnutím zo dňa 18.03.2015 rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušilo. Poukázalo v rozhodnutí najmä na porušenie zásady materiálnej pravdy, ktorá vyžaduje, aby správny orgán rozhodujúci o veci úplne a presne zistil skutkový stav a k tomu si zaobstaral potrebné podklady, čo nespravil tak úrad, ako ani odvolací orgán. Následne bolo vydané rozhodnutie žalovaným zo dňa 22.05.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 03.05.2013 a vec sa vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie. Úrad v novom konaní požiadal listom zo dňa 14.07.2015 o zaslanie potvrdenia, kedy účastník konania požiadal o dávku v nezamestnanosti a ako bolo vo veci nároku v nezamestnanosti rozhodnuté. Dňa 21.07.2015 bola úradu doručená odpoveď Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, v ktorej sa uvádza, že žalobca si uplatnil zákonný nárok na dávku v nezamestnanosti dňa 22.05.2013, odo dňa zaradenia do evidencii uchádzačov 05.02.2013. Nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa 05.02.2013 žalobcovi nevznikol, to znamená, že v období od 05.02.2013 ku dňu 16.07.2015 nebola účastníkovi konania vyplatená dávka v nezamestnanosti. Úrad listom zo dňa 22.07.2015 vyzval žalobcu, aby sa najneskôr do 29.07.2015 dostavil na úrad a predložil doklady potrebné k rozhodnutiu o nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Úrad následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa žalobcovi priznala pomoc v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur od 01.12.2012 do 31.12.2012 a v sume 61,60 Eur od 01.01.2014. Účastník konania priložil k veci nájomnú zmluvu o prenájme bytu uzatvorenú dňa 01.10.2013 prenajímateľom Z. K., potvrdenie o plnení dlhu. Úrad následne zaslal spisovú dokumentáciu spolu s odvolaním odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, dňa 05.11.2015 bolo doručené odvolaciemu orgánu doplnenie k odvolaniu, kde žalobca oznamuje vstup do konania, nakoľko rozhodnutím bude dotknutá aj jeho povinnosť a schopnosť platiť nájom prenajímateľovi, teda budú priamo dotknuté majetkové práva prenajímateľa. Pomoc v hmotnej núdzi bola žalobcovi priznaná v uvedenej výške vzhľadom k tomu, že žalobca nedoložil i napriek opakovanej výzve úradu dokumenty potrebné k priznaniu príspevku na bývanie. Tieto účastník konania doložil v rámci odvolacieho konania a to konkrétne nájomnú zmluvu o prenájme bytu uzatvorenú dňa 01.10.2013 prenajímateľom Z. K., nar. XX.XX.XXXX a potvrdenie o splnení dlhu. Žalovaný po preskúmaní predmetnej nájomnej zmluvy dospel k záveru, že účastníkovi konania príspevok na bývanie nepatrí a to vzhľadom na to, že účastník konania je nájomcom bytu, ktorý však neužíva v celosti, nakoľko byt mu bol prenechaný do spoluužívania, a to konkrétne prenajímateľom bytu - matka účastníka konania. Úrad posudzoval nároky účastníka konania na príspevok na bývanie za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a za obdobie od 01.01.2014 podľa zákona č. 417/2013 Z. z.. V ustanoveniach spomínaných zákonov, ktoré pojednávajú o podmienkach nároku príspevku na bývanie sú jednoznačne stanovené podmienky, za ktorých vzniká občanovi v hmotnej núdzi tento nárok. Z dikcie týchto zákonných ustanovení - § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 599/2003 Z. z. a § 14 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 417/2013 Z. z. vyplýva, že sa musí jednať buď o vlastníka bytu alebo vlastníka rodinného domu alebo nájomcu bytu alebo nájomcu rodinného domu alebo nájomcu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. Účastník konania nie je žiadnou z týchto osôb, ale je nájomcom časti bytu. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že účastníkovi konania je byt prenechaný do spoluužívania s prenajímateľom - matkou účastníka konania. Nie je možné považovať nájom časti bytu ani za nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, nakoľko sa jedná o samostatný inštitút upravený v občianskom zákonníku. Pokiaľ by zákonodarca mienil poskytovať príspevok na bývanie aj nájomcom časti bytu, muselo by to byť uvedené výslovne v zákonnom ustanovení. Podľa názoru žalovaného nie je možné toto ustanovenie vykladať rozširujúco, že by sa rozšíril okruh osôb, ktorým by patril tento nárok. Ústava SR zaručuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, pričom odvolávkou odkazuje na osobitný zákon, ktorým je zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý upravuje podmienky priznania príspevku na bývanie tak, ako je uvedené v § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 599/2003 Z. z. a § 14 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 417/2013 Z. z.. Žalovaný preto k námietke žalobcu v odvolaní, že výška jemu poskytovanej dávky vykazuje známky protiústavnosti uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené nemožno hovoriť, že zákon je protiústavný, pretože zákon realizuje právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, pričom podľa zákona je to len v takých prípadoch, ktoré zákon upravuje. Zákon rozvádza ústavou garantované právo, avšak takým spôsobom, ako je uvedené v zákone. Vzhľadom na uvedené došlo k zamietnutiu odvolania. 4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobca správnu žalobu, ktorá bola pôvodne doručená dňa 8.1.2016 na Najvyšší súd Slovenskej republiky a neskôr postúpená na tunajší krajský súd. Žiadal aby súd per analógiám podľa § 250j ods. 5 O.s.p. v spojení s per analógiám § 250i ods. 2 O.s.p. čiastočne zmenil napadnuté rozhodnutia žalovaného o dávkach a príspevkoch v hmotnej núdzi č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/10362-0002 Tk, zo dňa 13.11.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ÚPSVaR Žilina - KNM, č. ZA3/PKNM/SOC/2015/72578-0010, zo dňa 28.08.2015 tak, že žalobcovi v prvom rade priznáva status v hmotnej núdzi a dávky v hmotnej núdzi vo výške najnižšej vyššej nominálnej hodnoty garantujúcej dôstojný nechudobný a zdravý život v hmotnej núdzi vo výške aktuálne platného a účinného životného minima od 12. mesiaca roku 2012 do skončenia jeho hmotnej núdze spolu s tým, že žalobcovi sa priznáva 2a) aj zvýšenie dávky za omeškanie s plnením peňažného dlhu v zmysle recipročnej analógie § 25 ods. 6 zákon o hmotnej núdzi; 2b) aj zákonný úrok z omeškania v zmysle súkromného práva v kogentnej výške podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.; inak 20% per annum; 2c) inak aj zákonný úrok z omeškania v zmysle verejného práva (napr.) v kogentnej výške podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku inak 20% per annum; odo dňa splatnosti jednotlivých mesačných splátok od decembra roku 2012 do zaplatenia; vo zvyšku žaloby napadnuté rozhodnutia žalovaného o dávkach a príspevkoch v hmotnej núdzi, č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2015/10362-0002 Tk zo dňa 13.11.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ÚPSVaR Žilina - KNM č. ZA3/PKNM/SOC/2015/72578-0010 zo dňa 28.08.2015 žiadal zrušiť ako nezákonné, nepreskúmateľné, zmätočné a v celom rozsahu vecne nesprávne, a vec sa vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Inak súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) až j) v celom rozsahu zrušuje napadnuté rozhodnutia žalovaného o dávkach a príspevkoch v hmotnej núdzi č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/10362-0002 Tk zo dňa 13.11.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ÚPSVaR Žilina - KNM, č. ZA3/PKNM/ SOC/2015/72578-0010 zo dňa 28.08.2015 ako nezákonné, nepreskúmateľné, zmätočné a v celom rozsahu vecne nesprávne, a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedli, že žalobu podávajú riadne a včas, v zákonnej lehote dvoch mesiacov od doručenia žalobcovi v 1. rade., žalobkyni v 2. nedoručené. Žalobcovi v rade 1 napadnutým rozhodnutím nezákonne neboli priznané všetky relevantné práva na ktoré mal právny nárok, preto rozhodnutie považoval za nezákonné. Namietal nezákonný postup v neposkytnutí riadnej súčinnosti pri rozhodovaní, nezákonné vysporiadanie sa s viacerými relevantnými námietkami odvolania, nezákonné nevyhodnotenie dôkazov a ignorovanie dôkazov v rámci odvolania, čím sú rozhodnutia nezákonné a nepreskúmateľné, teda zjavne nepresvedčivé. Namietal nezákonné a vecne nesprávne nepriznanie ochranného príspevku za dlhodobú PNku, riadne zdokladovanú v spise, teda preukázanú čím je rozhodnutie a právna analýza nepreskúmateľná. Súčasťou žiadosti o dávky a príspevku bola aj žiadosť o resocializačný príspevok, o tomto nebolo doteraz nezákonne rozhodnuté, ani zamietnuté, čo správny orgán nezákonne ignoruje a neposudzuje samostatne podľa obsahu, ani v rámci toho konania, ani v rámci prípadného samostatného konania, čo považoval za denegatio iustitiae zo strany povinného správneho orgánu konať a rozhodnúť. V tejto súvislosti namietol zmätočnosť výroku, resp. neúplnosť prvostupňového výroku v ktorom existuje aj keď vecne čiastočne nesprávne priznanie výšky dávky, no negatívna zamietavá časť nemá oporu vo výroku (enunciáte), pričom je zdôvodňovaná v odôvodnený, čím je rozhodnutie zmätočné (absencia negatívneho zamietavého) enunciátu, rozpor záväzný obsah výrokovej časti s nezáväzným odôvodnením - obsahom odôvodnenia), ako závažná formálno-procesná vada, kedy výroková časť zakladajúca res iudicata k celému obsahu žiadosti, má údajný podklad v odôvodnení, ale nie vo výroku, okrem uplatneného nároku na resocializačný príspevok, ktorý nemá oporu ani vo výroku ani v odôvodnení, ale bol predmetom žiadosti a konania. Za hrubé procesné zlyhanie okrem nepreskúmateľnosti a iného, namietal odignorovanie riadne vznesených námietok zaujatosti, návrh na vylúčenie, nevyporiadanie sa s nimi, odignorovanie vstupu ďalšieho účastníka, nerozhodnutia rozhodnutím a pod., čo je tak nezákonný postup, zakladajúci nezákonnosť postupu i nezákonné rozhodnutia ktorým bol odopretý prístup do konania účastníkovi konania. Výkon spravodlivosti v právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený postup) a dodržiavanie zákonných a ústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné možno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne súladného postupu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. februára 2009). Pokiaľ ide o nezákonné nepriznanie príspevkov na bývanie, namietal nezákonné neposkytnutie riadnej súčinnosti úradu na priznanie oprávnených práv, napriek doloženiu vyžiadaných listín, tento nebol priznaný z arbitrárnym a nelogickým zdôvodnením, že nájomné zmluvy sú na časť bytu, čo je svojvoľný nezmysel správneho orgánu šikanujúceho žalobcu nezákonnými rozhodnutiami, dlhodobým nezákonným neposkytovaním dávok a príspevkov, neodborným prístupom k meritu veci a vymýšľaním si absurdít. Pre podozrenie z absencie nedobromyseľnosti, nemorálneho rozhodovania a zneužitia právomoci správneho orgánu 1. ale najmä 2. stupňa s účelovým úmyslom zbaviť ho základného ľudského práva na život, ako aj na dôstojný život, na pomoc v hmotnej núdzi a na majetok, čo je základný účel a zmysel dávok a príspevkov, nepoškodiť a nenávratne nezmariť tieto práva, namietal zaujatosť správnych orgánov, ako aj ich neodborný postup. Vyčítal správnemu orgánu v otázke príspevku na bývanie, v tejto otázke je rozhodnutie absurdné, a jediným účelom bolo nezákonne nepriznať príspevok na bývanie, hoci žalobcovi patril, pretože nie je pravda ako konštatuje odvolací orgán, že ide o nájom časti bytu, ale nájom celej nehnuteľnosti, pričom fakt, že ide o nájom s príbuzným je právne irelevantný. Zákon o hmotnej núdzi expressis verbis predpokladá nájom viacerých nájomcov v hmotnej núdzi, resp. viacerých osôb v jednej celej nehnuteľnosti a dokonca sa týmto zvyšuje výška príspevku na bývanie, ak je v jednej nehnuteľnosti viac nájomcov viac osôb užívajúcich len jednu nehnuteľnosť v celosti pre potreby všetkých, s tým, že limituje tento príspevok do maximálnej výšky pre viacerých nájomcov, do minimálnej výšky na jedného nájomcu v hmotnej núdzi, všetko na jednu nehnuteľnosť. Podľa § 14 ZoHN - Príspevok na bývanie (1) Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. (2) Príspevok na bývanie je a) 55,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti, b) 89,20 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu nevypočutím žalobkyne v rade 2. ako žiadal, nezabezpečenie iných podkladov ku komplexnému zisteniu skutkového stavu veci a správnemu právnemu posúdeniu za dostatočne poskytnutej súčinnosti úradu žalobcovi. Navrhol tiež napadnuté rozhodnutie zmeniť priznaním dávky v hmotnej núdzi vo výške reálne zabezpečujúcej základné životné podmienky a tak, že dávka bude zvýšená od počiatku, a bude k jednotlivým dávkam priznané navýšenie z omeškania za omeškanie s plnením peňažného dlhu v zmysle recipročnej analógie § 25 ods. 6 zákona o hmotnej núdzi, inak v zmysle súkromného práva v kogentnej výške podľa § 3 NV č. 87/1995 Z. z., že zákonná dávka v hmotnej núdzi nebude znížená po 01.01.2014, resp. analogicky v rovnakej výške; inak v zmysle verejného práva (napr.) podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku odo dňa splatnosti jednotlivých mesačných splátok od roku 2012 do zaplatenia, nakoľko toto vykazuje znaky protiústavnosti pri zvýšení nákladov na život a základné životné podmienky v SR, zvýšení ekonomiky štátu a znížení dávky v hmotnej núdzi od roku 2014, protiústavnosť dávky v hmotnej núdzi namietam a čo do protiústavnosti zákonnej výšky dávky a príspevkov, ktorá je fiktívna a ponižujúca ľudskú dôstojnosť, keď z toho reálne nie je možné si zabezpečiť základné životné podmienky, že táto hranica je nastavená pod hranicu chudoby v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR proti porušovanie základných ľudských práv a boju proti chudobe. Namietal vecnú nesprávnosť a protiústavnosť, predčasnosť rozhodnutia a nepreskúmateľnosť otázky omeškania a nepriznania úrokov (z omeškania). Podľa § 33 Prechodné ustanovenia (1) O nárokoch pred 01. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013. (3) Úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013 a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 01. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2017. V rozpore s citovaným ustanovením bola dávka po 01.01.2013 posúdená podľa nového zákona nezákonne a protiústavne, dokonca znížená, po uplynutí prekluzívnej lehoty v citovanom ustanovení. Protiústavnosť (časti) ustanovení zákona o hmotnej núdzi, tieto otázky nemal právomoc správny orgán riešiť, preto namietal prekročenie právomoci sa k uvedenej veci vyjadrovať v odôvodnení pre nedostatok právomoci na riešenie tejto veci, zato iná situácia je v správnom súdnictve, kedy súd toto má a je povinný riešiť, nezávisle a nestranne bez ohľadu na majetkový dopad na štát. Namietal nezákonný postup správnych orgánov, ktorý nebol dostatočne skonštatovaný ako nezákonný postup, ktorý nezákonne prejudiciálne odmietli riešiť nároky na dávky v nezamestnanosti, hoci vedeli, že nemá na ne nárok, nútili šikanózne žalobcu v 1. rade a zbytočne ísť na SP a žiadať o neexistujúce práva, ako to bežne v praxi robia. Žalobca nemá podľa hmotného práva nárok na absolútne žiadne práva zo sociálneho poistného systému zo SP a nebude žiadať niečo, na čo nemá absolútne žiadny nárok. Dôkazom toho je aj fakt, že správny orgán šikanózne v praxi prenáša túto povinnosť skúmania prejudiciálnej otázky nárokov na iné potencionálne (teoretické) nárokovateľné práva na žiadateľov a iné orgánu štátu tým, že ich nezákonne nútia podávať si neopodstatnené žiadosti na tieto neexistujúce práva, len aby obchádzal povinnosť materiálneho zisťovania skutkového stavu a v procesnej rovine docielil sám sebe záväznosť (týmto vynúteným zbytočným rozhodnutím deklarujúcim neexistenciu týchto práv) v zmysle § 40 ods. 1 alinea prvá spr. por., čím prakticky zjavne porušuje a obchádza ust. § 40 ods. 1 alinea za bodkočiarkou spr. por. v jeho neprospech. V správnom konaní platí zásada, že správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon nezakazuje - vyžaduje si to totiž požiadavka pružnosti správneho konania. Podľa súdnej judikatúry platí zásada, že správny orgán, ktorý koná vo veci, je nielen oprávnený, ale i povinný sa zaoberať predbežnými otázkami, ak sa v konaní vyskytnú. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu (Boh. A 3270/24) nesmie správny orgán napríklad odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná otázka nebola doposiaľ rozhodnutá príslušným orgánom. Buď si odpovie na túto otázku sám (urobí sa aj úsudok) alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a vyčká s vlastným rozhodnutím, dokiaľ sa o predbežnej otázke nerozhodne. Podľa ustanovenia § 40 správneho poriadku má správny orgán zásadne voľnosť v rámci úvahy o tom, ktorú z týchto dvoch možností si vyberie (táto voľnosť by mala byť obmedzená len osobitným zákonom). To znamená, že správny orgán nesmie nikdy pasívnym vo vzťahu k predbežnej otázke. Preto by bol v rozpore s ustanovením § 40 správneho poriadku i taký postup, ak by sa správny orgán obmedzil len na konštatovanie, že v s právnom konaní nebolo vlastnícke právo preukázané súdnym rozhodnutím a z toho dôvodu by prerušil konanie až do právoplatného súdneho rozhodnutia. Ako dôkaz nenároku na iné (teoretické) dávky zo SP zaslal aj potvrdenie VSZP o zdravotných odvodoch. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je procesne nesprávne v rozpore s Nálezom ÚS SR II. ÚS 8/94 č. 4/95, ktorý možno analogicky (mutatis mutandis) aplikovať i na daný prípad. č. 4 z ustanovenia § 4 ods. 1 druhej vety vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 105/1992 Zb. o sociálnej odkázanosti nemožno vyvodiť, že občan, ktorý je v hmotnej núdzi, je povinný pred žiadosťou o pomoc v tejto núdzi uplatniť nárok aj na inú dávku nemocenského alebo dôchodkového zabezpečenia alebo štátnu dávku sociálneho zabezpečenia. Len preto, že nepožiadal o také dávky, nemožno mu odňať peňažnú dávku sociálnej starostlivosti. Také rozhodnutie miestneho orgánu štátnej správny nie je v súlade s uplatnením základného sociálneho práva človeka na pomoc v hmotnej núdzi podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 5. Žalovaný podal k žalobe žalobcu písomné vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.06.2016. Dňa 23.09.2015 podal žalobca odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu s tým, že v rámci odvolacieho konania doloží doklady potrebné k príspevku na bývanie. Dňa 06.10.2015 bol žalobca úradom vyzvaný na predloženie dokladov k posúdeniu nároku na príspevok na bývanie a následne dňa 08.10.2015 žalobca požadované doklady predložil a k týmto dokladom priložil aj potvrdenie o trvaní dočasnej PN, podľa ktorého bol žalobca práceneschopný od 22.07.2015 a práceschopný od 07.09.2015. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca v rámci konania na prvom stupni nežiadal o ochranný príspevok, resp. nepredložil doklad o pracovnej neschopnosti, žalobca ani v odvolaní nenamietal nepriznanie ochranného príspevku. S poukazom na § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní žalovaný ako odvolací orgán nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom konania na prvom stupni, pretože by tým účastníkov konania obral o zákonnú možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie. Nakoľko ochranný príspevok nebol predmetom konania na prvom stupni. S poukázaním na vyššie uvedené, žalovaný napadnutým rozhodnutím nemohol rozhodnúť o priznaní resp. nepriznaní ochranného príspevku. V žalobe ďalej uviedol, že žiadosťou o dávku a príspevku súčasne žiadal aj o resocializačný príspevok, o ktorom neoblo rozhodnuté. K uvedenému žalovaný uviedol, že žalobca dňa 21.12.2012 podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi na príslušnom formulári, na základe ktorej sa začalo konanie o posúdení hmotnej núdze podľa v tom čase účinného zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Predmetom zákona č. 599/2003 Z. z. bola úprava právnych vzťahov pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v dávke v hmotnej núdzi, pričom žiadaný resocializačný príspevok tento zákon neupravuje, a teda v konaní vo veciach hmotnej núdze o ňom nemôže byť rozhodnuté. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/4058 zo dňa 20.03.2013, v ktorom uviedol, že o resocializačnom príspevku rozhoduje sociálny kurátor a zároveň žalobcu odkázal na príslušné oddelenie úradu, na ktoré sa má so žiadosť o tento príspevok obrátiť. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v nepriznaní príspevku na bývanie. Prvostupňovým rozhodnutím úrad nerozhodoval o priznaní príspevku na bývanie z dôvodu, že žalobca potrebné doklady na posúdenie jeho nároku na príspevok na bývanie úradu nepredložil v lehote stanovenej vo výzve. Po doručení odvolania opätovne vyzval žalobcu na predloženie dokladov k posúdeniu nároku na príspevok na bývanie a následne dňa 08.10.2015 žalobca doložil do odvolacieho konania nájomnú zmluvu zo dňa 01.10.2013. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal predmetnú nájomnú zmluvu, pričom v odôvodnení uviedol, že žalobcovi príspevok na bývanie nepatrí, a to vzhľadom na to, že žalobca je nájomcom bytu, ktorý však neužíva v celosti, nakoľko byt mu bol prenechaný do spoluužívania a to konkrétne s prenajímateľom bytu - matkou žalobcu. Zákon účinný v čase podanej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi žalobcom, t. j. zákon č. 599/2003 v § 13 ods. 3 písm. a) ustanovoval, že občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4 je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. Vo vyššie uvedených ustanoveniach sú jednoznačne stanovené podmienky, za ktorých vzniká občanovi v hmotnej núdzi nárok na príspevok na bývanie. Z dikcie týchto zákonných ustanovení vyplýva, že sa musí jednať buď o vlastníka bytu alebo vlastníka rodinného domu alebo nájomcu bytu alebo nájomcu rodinného domu alebo nájomcu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. Žalobca nie je žiadnou z týchto osôb, ale je nájomcom časti bytu. Z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva, že žalobcovi bol byt prenechaný do spoluužívania s prenajímateľom (jeho matkou). Žalovaný má za to, že nájom časti bytu nie je možné považovať ani za nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, nakoľko sa jedná o samostatný inštitút upravený v Občianskom zákonníku. Pokiaľ by zákonodarca mienil poskytovať príspevok na bývanie aj nájomcom časti bytu, muselo by to byť uvedené v zákonnom ustanovení. Žalobca ako nezákonný postup správnych orgánov namieta, že jeho nárok na dávku v nezamestnanosti nebol posúdený ako prejudiciálna otázka. K tejto námietke žalovaný uvádza, že v rámci konania na prvom stupni mal úrad za preukázanú skutočnosť o uplatnení si zákonného nároku na dávku v nezamestnanosti z oznámenia sociálnej poisťovne, podľa ktorého si žalobca zákonný nárok na dávku v nezamestnanosti uplatnil a nárok na ňu mu nevznikol, pričom o túto informáciu požiadal úrad priamo sociálnu poisťovňu ako o poskytnutie súčinnosti. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z., ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi, ak odsek 3 neustanovuje inak. Zákon č. 599/2003 Z. z. v nasledujúcom odseku 2 ustanovil, že zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú (okrem iného) dávky poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Na základe § 9 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. úrad nemohol uplatnenie si zákonného nároku žalobcu posúdiť ako prejudiciálnu otázku, ale na účely posúdenia žalobcovej hmotnej núdze bolo potrebné mať túto skutočnosť preukázanú. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. sa dávka a príspevky môžu priznať preddavkovo, ak sa začalo konanie o dávke z poistenia v nezamestnanosti. Nakoľko teda žalobca nemal nárok na dávku v nezamestnanosti, úrad prvostupňovým rozhodnutím nerozhodol o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi preddavkovo podľa § 27 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z.. Žalobca túto skutočnosť v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal a nakoľko úrad dostatočne zistil skutkový stav veci ohľadom uplatnenia si zákonných nárokov, resp. možného poskytovania pomoci v hmotnej núdzi preddavkovo, žalovaný sa s touto skutočnosťou v odvolacom konaní nezaoberal. Žalobca v žalobe uvádza, že dávka pod 01.01.2013 bola posúdená podľa nového zákona, a teda v rozpore s prechodným ustanovením nového zákona. Dňom 01.01.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 417/2013 Z. z., ktorým sa zrušil zákon č. 599/2003 Z. z.. Podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o nárokoch pred 01. januárom 2014 sa po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na pomoc v hmotnej núdzi dňa 21.12.2012 a o tomto nároku nebolo do vydania prvostupňového rozhodnutia, resp. napadnutého rozhodnutia právoplatne rozhodnuté, úrad o tomto nároku žalobcu rozhodoval v zmysle citovaného prechodného ustanovenia, a teda priznal mu pomoc v hmotnej núdzi podľa príslušných ustanovení zákona účinného do 31.12.2013, t. j. zákona č. 599/2003 Z. z. v období od 01.12.2012 do 31.12.2013 a nakoľko dňa 01.01.2014 nadobudol účinnosť nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, t. j. zákon č. 417/2013 Z. z., od 01.01.2014 mu bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi podľa príslušných ustanovení zákona č. 417/2013 Z. z.. V zmysle uvedeného teda žalobcovi bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi prvostupňovým rozhodnutím v súlade s citovaným prechodným ustanovením. Žalobca uvádza, že správne orgány odignorovali vstup ďalšieho účastníka do konania, namieta, že žalobkyni v rade 2 Z. K. (ďalej len „žalobkyňa“) nebolo doručené napadnuté rozhodnutie. Žalobca v rade 2 namieta odňatie možnosť konať pred správnym orgánom. K namietaným tvrdeniam žalovaný poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z., podľa ktorého fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sú a) manžel a manželka, b) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, c) rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorých v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Žalobca nemohol byť posudzovaný spolu so žalobkyňou (jeho matkou), nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia nespadajú do žiadnej kategórie spoločne posudzovaných osôb na účely posudzovania hmotnej núdze. Na základe žalobcom podanej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi bol žalobca posudzovaný samostatne, na účely pomoci v hmotnej núdzi ako jednotlivec. Žalobca spolu s žalobkyňou taktiež nespadajú ani do jednej kategórie spoločne posudzovaných osôb podľa zákona č. 417/2013 Z. z. (tohto času účinného zákona o pomoci v hmotnej núdzi), ktorý v § 3 ods. 1 stanovuje, že domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú: a) jednotlivec, b) manžel a manželka, c) manžel, manželka a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, d) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, e) rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší aok mesačná minimálna mzda a žijú s rodičmi v domácnosti, f) rodičia a deti nad 25 rokov veku žijúce s nimi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, g) fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitného predpisu, h) plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou. Z uvedených dôvodov žalobkyňa nemohla byť účastníčkou v konaniach o pomoci v hmotnej núdzi žalobcu, a preto má žalovaný za to, že ich námietky sú neopodstatnené. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako žalovaný v danej veci zastáva názor, že ako nadriadený správny orgán pri posudzovaní veci nepochybil, postupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a má za to, že dôvody uvedené žalobcom v žalobe nemajú vplyv na zrušenie ani na zmenu napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žalovaný preto navrhol, aby príslušný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 6. Súd vo vzťahu k žalobkyni v rade 2/ uznesením pod č. k. 21S/83/2016-28 zo dňa 29.06.2016 konanie zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2016. 7. Uznesením pod č. k. 21S/83/2016-33 zo dňa 12.10.2016 súd zamietol návrh žalobcu zo dňa 08.01.2016 na prerušenie konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2016. 8. Krajský súd v Žiline ako správny súd vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 18.1.2017 podľa ust. § 137 ods. 4 SSP s poukazom na ust. § 491 ods. 1, 2 SSP. Žalobca bol podľa predchádzajúcej právnej úpravy vyzvaný - podľa § 250f ods. 2 O.s.p. výzvou zo dňa 23.5.2016, ktorá bola doručená žalobcovi postupom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 16.6.2016, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s poučením, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. V stanovenej lehote sa nevyjadril, súd mal za to, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania žalobca nemal námietky. Rovnakou výzvou bol vyzvaný aj žalovaný, výzvu prevzal dňa 26.5.2016, v stanovenej lehote sa súdu nevyjadril, súd mal zo to, že rovnako žalovaný nemá námietky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. 9. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov podľa § 203 ods. 2 SSP s poukazom aj na ust. § 199 ods. 2, 3 SSP mal za to, že špecifikované rozhodnutia správnych orgánov uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia bolo potrebné podľa § 191 ods. 1 SSP pís. d) SSP v spojení s §191 ods. 3,4 SSP zrušiť ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť z nasledovných dôvodov. 10. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi č. 417/2013 Z. z., o nárokoch pred 01.01.2014 sa aj po 31.12.2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31.12.2013. 11. Podľa § 33 ods. 2 predmetného zákona, ak k 31.12.2013 je zastavená výplata dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a občan v hmotnej núdzi nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi do 31.01.2014, nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi zanikli od 01.01.2014. 12. Podľa § 33 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trval nárok k 31.12.2013, a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 01.01.2014. 13. Podľa § 33 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31.12.2013, patria najdlhšie do 30.06.2014. 14. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 599/2003 Z.z. na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní zákon č. 71/1967 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom konaní. 15. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (zákon účinný do 31.12.2013), konanie sa začína podaním písomnej žiadosti občana, žiadosti občana podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, ak rodné číslo nie je pridelený a trvalý pobyt občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, ktorým sa poskytujú dávka a príspevky. Na výzvu úradu občan doplní ďalšie nevyhnutné údaje. 16. Podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z. z., hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú nedosahuje životné minimum (§ 2 a § 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) a občana fyzickej osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. 17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z., dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok; na tento účel slúžia aj príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a) až h). 18. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z., dávka v hmotnej núdzi je a) u jednotlivca 60,50 eura mesačne, b) u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 115,10 eura mesačne, c) u dvojice bez detí 105,20 eura mesačne, d) u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 157,60 eura mesačne, e) u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 168,20 eura mesačne, f) u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 212,30 eura mesačne. 19. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z. z., ak je občan v hmotnej núdzi alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, tehotná žena, dávka uvedená v odseku 2 sa zvyšuje o 13,50 eura mesačne. 20. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z. z., dávka podľa odseku 3 patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu. 21. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 599/2003 Z. z., dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 13,50 eura mesačne u občana alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku. 22. Podľa § 11 zákona č. 599/2003 Z. z., príspevok na zdravotnú starostlivosť patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak splnili podmienky nároku na dávku. Príspevok na zdravotnú starostlivosť je 2,00 eura mesačne. 23. Podľa § 13 ods. 1 až 11 zákona č. 599/2003 Z.z. príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak odseky 9 až 11 neustanovujú inak. Príspevok na bývanie je a) 55,80 eura mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi, b) 89,20 eura mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4 a) je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie 25b) a b) uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním. Za bývanie sa na účely príspevku na bývanie považuje aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb celoročne a bývanie v byte alebo v rodinnom dome, v ktorom má občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, právo doživotného užívania. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Nárok na príspevok na bývanie zaniká, ak úrad alebo obec zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh uvedený v odseku 3 písm. b). Odseky 3, 5 a 6 sa nepoužijú, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku; to platí aj vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku. Odseky 3, 5 a 6 sa nepoužijú, ak sa občanovi v hmotnej núdzi alebo niektorej z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania. Ak sú pri spoločnom nájme bytu alebo spoločnom nájme bytu manželmi v bytovom dome alebo v rodinnom dome, medzi spoločnými nájomcami viacerí občania v hmotnej núdzi posudzovaní na účely hmotnej núdze samostatne alebo viacerí občania v hmotnej núdzi posudzovaní na účely hmotnej núdze s fyzickými osobami, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, patrí týmto spoločným nájomcom len jeden príspevok na bývanie. Ak sú medzi spoločnými nájomcami podľa odseku 1 viacerí občania v hmotnej núdzi, ktorí požiadali o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi, alebo ktorým sa poskytuje dávka a príspevky, vyplatí sa príspevok na bývanie len jednému z nich podľa spoločného písomného vyhlásenia (ďalej len "splnomocnený spoločný zástupca"). Ak spoloční nájomcovia, ktorí sú v hmotnej núdzi, spoločné vyhlásenie nepodpíšu, príspevok na bývanie úrad nevyplatí. Každému spoločnému nájomcovi, ktorý je v hmotnej núdzi a bola mu priznaná dávka a príspevky patrí pomerná časť príspevku na bývanie vo výške podielu príspevku na bývanie a počtu spoločných nájomcov, ktorí sú v hmotnej núdzi a bola im priznaná dávka a príspevky. Odseky 9 a 10 sa primerane použijú, ak v jednom byte v bytovom dome alebo v rodinnom dome bývajú viacerí nájomcovia, ktorí sú občanmi v hmotnej núdzi a nájomná zmluva nezakladá spoločný nájom bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome, alebo ak v jednom byte v bytovom dome alebo v rodinnom dome bývajú viaceré fyzické osoby, ktoré nie sú ich vlastníkom alebo spoluvlastníkom, sú občanmi v hmotnej núdzi a nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu. 24. Podľa § 2 zákona č. 417/2013 Z. z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok. 25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. 26. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z., dávka je 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca. 27. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. 28. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie je a) 55,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti, b) 89,20 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami. 29. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je a) vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, b) nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie. 30. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť býva v a) zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo b) byte alebo v rodinnom dome na základe práva doživotného užívania; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje. 31. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti a) v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, b) v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad, c) v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, d) platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 32. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z., podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí a) 6 po sebe nasledujúcich mesiacov od posledného preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie, b) 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od posledného preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie, ak sa výdavky podľa odseku 5 písm. b) uhrádzajú ročne. 33. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 417/2013 Z. z., príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt. 34. Podľa § 22 ods. 1 - 3 zákona č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak. Žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a príjemca sa na účely konania o pomoci v hmotnej núdzi považujú za zástupcu členov domácnosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí pomoci v hmotnej núdzi a o zastavení jej poskytovania a odvolanie proti rozhodnutiu o určení a o uvoľnení osobitného príjemcu nemá odkladný účinok. Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí osobitného príspevku a o zastavení jeho poskytovania nemá odkladný účinok. 35. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 37. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vvýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 38. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. V predmetnej žalobe je nesporné s poukazom na ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, § 199 ods. 1 písm. c) SSP, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach. 40. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 41. Z § 25 ods. 1, 2 zákona č. 599/2003 Z. z. ako aj z ust. § 22 ods. 1 - 3 zákona č. 417/2013 Z. z. je zrejmé, že aj na konanie podľa týchto zákonov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. okrem ustanovení v týchto ustanoveniach uvedených. 42. Je zrejmé, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 28.08.2015 pod č. ZA3/PKNM/ SOC/2015/72578-0010 rozhodol vo vzťahu k žalobcovi tak, že mu priznal pomoc v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur mesačne od 01.12.2012 do 31.12.2013 a v sume 61,60 Eur mesačne od 01.01.2014. Zároveň je zrejmé, ale až z odôvodnenia rozhodnutia, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zároveň poukázal na to, že žalobca nespĺňa nárok na príspevok na bývanie. Takisto je zrejmé, že žalovaný správny orgán, ako odvolací rozhodnutím zo dňa 13.11.2015 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol, pričom v odôvodnení rozhodnutia rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemá nárok na príspevok na bývanie z tam uvedených dôvodov. Podľa názoru súdu, pokiaľ správne orgány v danom prípade rozhodovali (a to len v odôvodnení rozhodnutia), že žalobca nespĺňa podmienku nároku na príspevok na bývanie, je potrebné, aby o tomto nároku bolo rozhodnuté aj v samotnej výrokovej časti rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a aj prvostupňového správneho orgánu je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť - § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 43. S poukazom na § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitostí. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Výrok rozhodnutia je pritom najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol. Súčasťou výroku podľa okolností je: a) rozhodnutie o povinnosti účastníka náhrade konania, ak ich správny orgán hodlá uložiť, b) určenie lehoty na plnenie, ak sa účastníkovi konania ukladá povinnosť niečo splniť. Nesplnenie povinnosti v tejto lehote je jednou z podmienok vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia a takáto lehota nesmie byť kratšia, ako ju ustanovuje osobitný predpis. Je nesporné, že správne orgány v danom prípade nepostupovali v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku. 44. Je zrejmé, že pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán a následne druhostupňový správny orgán nepriznali žalobcovi, resp. uviedli, že žalobca nemá nárok resp. nespĺňa nárok na príspevok na bývanie z tam uvedených dôvodov, uvedená skutočnosť nevyplýva z výrokovej časti rozhodnutia správnych orgánov. Súd uvádza, že už v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu absentuje uvedenie výrokovej časti vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, pričom správne orgány zrejme mali na mysli výrok, ktorý spočíval v nepriznaní nároku na príspevok na bývanie vo vzťahu k žalobcovi. Uvedená skutočnosť nebola odstránená ani následne odvolacím - žalovaným správnym orgánom. Takéto rozhodnutia správnych orgánov súd považuje za nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, pričom vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd nemohol ďalej ani zaoberať žalobnými námietkami žalobcu. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ako nepreskúmateľné rozhodnutia pre ich nezrozumiteľnosť s tým, že správne orgány v ďalšom konaní rozhodnú vo veci v súlade so zákonom, najmä teda rozhodnú o príspevku na bývanie, ktorý si uplatnil žalobca v rámci správneho konania, aj výrokovou častou rozhodnutia, pričom sa takisto dôsledne vysporiadajú aj s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil v rámci správneho konania. Súd zdôrazňuje, že bude potrebné sa vysporiadať s námietkami žalobcu aj procesného charakteru, ktoré je zrejmé, že sa nachádzajú v administratívnom spise, ako napr. námietka žalobcu - námietka zaujatosti proti prvostupňovému resp. druhostupňovému správnemu orgánu, túto bude potrebné, aby žalobca špecifikoval konkrétne osoby vo vzťahu, ku ktorým vznáša námietku zaujatosti. Následne o nej rozhodol postupom podľa ust. § 9 a nasl. Správneho poriadku. Taktiež bude potrebné sa zaoberať aj námietkou žalobcu - oznámením vstupu do konania, pričom súd taktiež poukazuje na to, že administratívny spis, ktorý súd bol predložený žalovaným je značne neprehľadný ako taký, jednotlivé listiny, rozhodnutia, podania účastníka konania a žalobcu nie sú riadne žurnalizované podľa dátumov podaní, resp. príslušných jednotlivých rozhodnutí, pričom súd poukazuje na to, že aj toto bude potrebné zabezpečiť. 45. O trovách konania súd rozhodol vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní úspech pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. 46. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.