Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/101/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200542 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200542.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: R B R invest, s.r.o., Mudroňova 5, 010 01 Žilina, IČO: 44 158 050, právne zastúpený: SOLICITORS, s.r.o., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania v rade 1/ R.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121 a účastníkov konania v rade 2/ W.. F. Y., B. XXXX/XX, XXX XX E., 3/ O. N., B. XXXX/XX, XXX XX E., 4/ O. Z., B. XXXX/XX, XXX XX E., 5/ W. Z., B. XXXX/XX, XXX XX E., 6/ Y. G., B. XXXX/XX, XXX XX E., 7/ V. B., B. XXXX/XX, XXX XX E., 8/ K. B., B. XXXX/XX, XXX XX E., 9/ R.. F. W., B. XXXX/XX, XXX XX E., 10/ F. W., B. XXXX/XX, XXX XX E., 11/ W. Q., B. XXXX/XX, XXX XX E., 12/ R. K., B. XXXX/XX, XXX XX E., 13/ B. L., K. M. XX, XXX XX W., 14/ Y. Q., B. XXXX/XX, XXX XX E., 15/ EUROHOUSES, spol. s r.o., Hodžova 13, 010 01 Žilina, 16/ R.. V. N., J. L. XXXX/X, XXX XX E., 17/ W. K., J. L. XXXX/X , XXX XX E., 18/ W. K., V., XXX XX E., 19/ S. W., J. L. XXXX/X, XXX XX E., 20/ R. N., V., XXX XX Y. Y., 21/ M. N., J. Z. XXX/X, XXX XX Y. Y., 22/ B. W., E. XXXX/XX, XXX XX E., 23/ W.. X. G., V.. X/X, XXX XX E., 24/ W. Z., M. XXXX/XX, XXX XX E., 25/ V. B., F., XXX XX E., 26/ V. K., N. XX, XXX XX E., 27/ R. G., A. E. XXXX/XX, XXX XX E., 28/ W.. W. E., B. XX/XX, XXX XX L., 29/ S. N., M. XXX/XX, XXX XX K., 30/ L. O., W. č. XX, XXX XX E., 31/ BOSS SLOVAKIA, s.r.o., Pivovarská 7/1063, Žilina, 32/ R.. W. B., K. XXX, XXX XX K., 33/ Z. B., K. XXX, XXX XX K., 34/ F. G., Z. XXXX/XXA, XXX XX E., 35/ W. X., Z. XXX/XX, XXX XX E., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dončova 6, priečinok 62, 034 01 Ružomberok, 36/ W. X., XXX XX E. - doručovanie § 5 zákona č. 253/1998 Z. z., 37/ W. X., Z. XXXX/XXA, XXX XX E., 38/ F. E., N. XX, G. G., 39/ S. J., N. XXXX/X, E., 40/ G. Z., Y. X, W., 41/ V.. XX/XXX, E., 42/ V. H., W. XXX, XXX XX E., 43/ B. N., X. G. XXX, XXX XX X. G., 44/ Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 45/ Mesto Žilina, Mestský úrad Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2016/013170/Cho zo dňa 12.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- ZA-OVBP2-2016/013170/Cho zo dňa 12.5.2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á n á r o k proti žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Ďalší účastníci konania v rade 2) až 45) nemajú právo proti žalovanému na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Mesto Žilina, ako Stavebný úrad pod č. 14429/2015-51826/2015-OS- BAB zo dňa 10.11.2015 rozhodol vo vzťahu k stavebníkovi - R.. M. Z. a to tak, že podľa ust. § 37 Stavebného zákona návrh na rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorý bol podaný dňa 22.06.2011 a dňa 08.07.2015, a na základe tohto posúdenia mesto vydalo podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby - druhá etapa hotela BOSS, Pivovarská ulica, Žilina na pozemkoch registra C parcela č. 35/1, č. 35/2, č. 5780/2 v k. ú. E.. Vo výrokovej časti rozhodnutia bol uvedený popis stavby a takisto pre umiestnenie stavby v zmysle § 39a ods. 2 Stavebného zákona boli určené podmienky v bode 1 výrokovej časti rozhodnutia. Zároveň výrokovou časťou 3. rozhodol tak, že námietky účastníka konania J. S. a účastníka konania - žalobcu v zmysle § 36 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré boli vznesené pod písm. a), b), c) - strana 7, 8 a 9 písomného vyhotovenia rozhodnutia, vo vzťahu k nim rozhodol tak, že námietkam, vyjadreniu a požiadavke uvedeným v bode 3 písm. a), b), c) tohto rozhodnutia nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 22.06.2011 navrhovateľ podal návrh na územné rozhodnutie na umiestnenie špecifikovanej stavby, pričom pre stavbu bolo vydané územné rozhodnutie pod č. 7061/2012-39074/2014-OS-BAB zo dňa 12.09.2014, ktoré bolo príslušným odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14.01.2015 pod č. OU-ZA-OVBP2-2015/002516/Kra zrušené a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebník bol vyzvaný dňa 07.05.2015 na doplnenie návrhu v zmysle záverov príslušného odvolacieho orgánu a súčasne bolo územné konanie prerušené. Návrh dňa 08.07.2015 bol doplnený o zoznam všetkých známych účastníkov konania, druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, ktorých sa územné rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a stavieb (vrátane pozemkov KNC parcela č. 5721/3, totožná s parcelou KNE 235, 236 a 237 a parcela KNC č. 5723/1, KNE parcela č. 116), o novú projektovú dokumentáciu pre územné konanie s dátumom 2015, v ktorej sa nachádza: situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením územného rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb - účinkom na okolie; údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou - s platným územným plánom Mesta Žilina, situácia umiestnenia stavby na pozemku s vyznačením jej odstupov od hraníc pozemkov a susedných stavieb, vrátane výškového vyznačenia (aj údaje o vzdialenostiach navrhovanej stavby od jestvujúcich bytov, bytových domov na B. ulici a vzdialenosti navrhovanej stavby a jestvujúceho objektu rodinného domu umiestneného na parcele č. 29 v k. ú. E.), o svetlo-technický posudok, vrátane posúdenia času preslnenia na susedný rodinný dom č. 29 v k. ú. E. s dátumom 2015, o svetlo-technický posudok za účelom posúdenia vplyvu navrhovanej stavby na protiľahlé objekty - bytové domy umiestnené na pozemkoch s parcelou č. 1851, 1862/1 a 1862/2 v k. ú. E. s dátumom 2015, záväzné stanovisko KPU Žilina, RUVZ Žilina z doplnenej projektovej dokumentácie v zmysle výzvy, a zdokumentovania konkrétneho počtu jestvujúcich stojísk na navrhovanom nadstavbou prekrytom parkovisku a v podzemných garážach. Stavebný úrad v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal účastníkom konania a dotknutým orgánom možnosť pred vydaním rozhodnutia, aby uplatnili právo nahliadnuť do doplnených podkladov, právo vyjadriť sa k nemu, navrhnúť doplnenie, a to oznámením o pokračovaní územného konania zo dňa 03.08.2015, v ktorom zároveň určil lehotu, a to najneskôr do 7 pracovných dní, odo dňa doručenia tohto oznámenia, v ktorej mohli účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky a dotknuté orgány svoje stanoviská. Pri novom prejednaní boli v tomto územnom konaní vznesené námietky účastníkov konania, a to J. S., v zastúpení R.. W. V.. Dňa 13.10.2015 bola doručená žiadosť žalobcu - oznámiť adresu na doručovanie rozhodnutia a ostatných písomností na adresu R B R invest, s.r.o., Sládkovičova 6, Žilina. Dňa 15.10.2015 bolo doložené vyjadrenie žalobcu. Pri novom prejednaní návrhu boli uplatnené stanoviská RUVZ Žilina, KPU Žilina a Mesta Žilina - odbor dopravy. Dotknuté orgány, ktorých stanoviská boli vydané k pôvodnej dokumentácií, a ktoré boli upovedomení o pokračovaní územného konania, ako aj o doplnení a úprave projektovej dokumentácie si v tomto konaní neuplatnili stanoviská k doplneniam a podkladom. Uviedol, že v odseku 3 § 36 Stavebného zákona sa prejavuje koncentračná zásada, najmä vo vzťahu k dotknutým orgánom, sleduje sa tak urýchlenie a zracionalizovanie územného konania. Umožňuje sa tým rozhodnúť o umiestnení stavby aj bez predložených stanovísk dotknutých orgánov, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktorí sa nevyjadrili sa považujú za kladné. Ďalej poukázal na ust. § 37 ods. 1 až 4 Stavebného zákona. Pre dané územie je spracovaný platný územný plán Mesta Žilina, ktorý bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 15/2012 dňa 20.02.2012, je v záväznej časti pre urbanisticky okrsok č. 1 - Stred v predmetnej zóne 1.01.P/01 (na pozemkoch vo výrokovej časti rozhodnutia) určená základná funkcia Mestská pamiatková rezervácia, ochrana pamiatok, zmiešaná, vyššia a základná občianska vybavenosť. Typ stavebnej činnosti je uvedený: prestavby, nadstavby, dopravná a technická infraštruktúra. Typ zástavby sa uvádza kompaktná uličná zástavba s prejazdami a podchodmi, výška zástavby musí korešpondovať s okolitou zástavbou, čo navrhovaná stavba s ustupujúcimi podlažiami smerom k existujúcemu objektu hotela spĺňa. Prípustné funkcie: športovo-rekreačné funkcie, odpočinkové plochy, dopravné a technické vybavenie, parky, verejná zeleň a detské ihriská. Neprípustné funkcie: samostatné stojace individuálne garáže, vrátane radových (mimo pozemkov rodinných domov), hlučné, nehygienické prevádzky, prevádzky náročné na dopravu (zásobovanie, obsluha, parkovanie) a iné ako základné a doplnkové a prípustné funkcie. Textová časť ÚPMN Žilina str. 444 - ubytovanie a verejné stravovanie, požaduje sa vytvárať predpoklady pre rast mestského turizmu, rekreácie, cestovného ruchu a kongresového turizmu, podporu budovania siete ubytovacích a stravovacích zariadení stredných a vyšších cenových kategórií. Rozvoj ubytovacích a stravovacích zariadení je potrebné usmerňovať tak, aby zodpovedal funkcii mesta - administratívnej, priemyselnej, rekreačnej, poznávacej a jeho veľkostnej kategórie. Požaduje sa vytvoriť podmienky pre zachovanie súčasných, tomuto trendu odpovedajúcich lôžkových a stoličkových kapacít a nové umiestňovať prednostne v mestskom centre a jeho subcentrách. Na základe vyššie uvedeného stavebný úrad konštatoval, že umiestnenie stavby je v súlade so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou pre dotknuté územie, stavba je charakteru občianskej vybavenosti ako hotel pre ubytovanie na krátkodobý pobyt, so stravovacími službami (v nadstavbe sa bude nachádzať: ubytovacia časť, školiaca miestnosť, respírium s bufetom a ďalšie doplňujúce funkcie pre účely hotelových priestorov), stavba má charakter nadstavby, výška zástavby korešponduje s okolitou zástavbou svojimi ustupujúcimi podlažiami. Ďalej tiež poukázal na ust. § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom stavebný zákon, ani vyhláška č. 532/2002 Z. z. nevymedzuje odstupy stavieb od hranice susedných pozemkov. Pri umiestňovaní stavby sa však musí prihliadať na to, aby stavba svojim vzhľadom a účinkami nezhoršovala obytné a životné prostredie a boli zachované kritéria uvedené v § 6 ods. 1 predmetnej vyhlášky. Splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie v zmysle ods. 1 vyhlášky stavby bolo preukázané svetlo-technickými posudkami v súlade s § 17 ods. 1 a § 18 ods. 2 citovanej vyhlášky, podľa ktorých sa vykonáva posúdenie podľa slovenských technických noriem s poukazom na to, že posudky boli spracované podľa uvedeného ustanovenia a stanovenej normy a neboli spochybnené žiadnymi relevantnými dôkazmi, výpočty v svetlo-technickom posúdení sú dôkazy, ktorých výsledkom sú konkrétne hodnoty denného osvetlenia pobytových miestností a údaje o čase a dĺžke preslnenia porovnateľné s normou stanovenými medznými hodnotami, ktoré zaručujú pohodu bývania vyjadrenú merateľnou veličinou s tým, že porovnanie s povolenou mierou posúdili osoby oprávnené na vybrané činnosti podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb.. Posudky boli vypracované odborne spôsobilou osobou Ing. arch. O. N. za účelom posúdenia vplyvu navrhovanej stavby na protiľahlé objekty - bytové domy umiestnené na pozemkoch parcela č. 1851, č. 1862/1 č. 1862/2 v k. ú. E., ktorý vyhovuje a taktiež bol doložený aj svetlo-technický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobu R.. W. H., ktorým bolo preukázané, že presvetlenie domu so súpisným číslom 1064, ktorý je umiestnený na pozemku č. 29 bude zachované. Účel susedného pozemku s parcelou č. 30 k. ú. E. sú ostatné plochy, čo je zapísané na LV č. XXXX v k. ú. E., ktorého účel využitia sa umiestnením navrhovanej stavby na hranici pozemku podstatne nezmení. Existujúci rodinný dom je situovaný na severnej hranici pozemku s parcelou č. 29, ktorý je podľa predloženej situácie umiestnenia stavby s doplnením sklopených výšok navrhovanej stavby v dostatočnej vzdialenosti od navrhovanej stavby, v obvodovej stene navrhovanej stavby umiestnenej na hranici pozemku nie sú žiadne okná, v ktorých by bolo možné znížiť pohodu bývanie v tomto dome neprimeraným nahliadaním. Poukázal tiež na to, že plánované umiestnenie stavby na susednom pozemku registra C s parcelou č. 29 a 30 v k. ú. E. pod názvom Polyfunkčný bytový dom Rezidencia Čepiel, na ktorú bolo z dôvodu späťvzatia žiadosti zastavené konanie vo veci umiestnenia stavby, ako aj stavebného povolenia, bolo taktiež riešené na hranici pozemkov, a to ako kompaktná uličná zástavba z oboch strán. Proti navrhovanému umiestneniu stavby na hranici pozemku zo strany navrhovateľov bola v tomto konaní vznesená námietka, táto však nesúvisela s umiestnením stavby na hranici pozemku, ale z dôvodu obmedzenia navrhovateľa v budúcej plánovanej výstavbe hotela v druhej etape, nakoľko boli na obvodovej stene smerom k pozemku vo vlastníctve navrhovateľa umiestnené okná, a tak mohlo byť zabránené budúcej možnej výstavbe druhej etapy hotela BOSS na hranici pozemkov. Na obvodovej stene navrhovanej stavby uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia umiestnenej na hranici pozemku registra C, parcela č. 30 v k. ú. E. nie sú umiestnené žiadne okná a v budúcnosti bude preto možná zástavba na susednom pozemku na hranici aj z jeho južnej strany. Susedné pozemky registra C s parcelou č. 29 a 30 v k. ú. E. stavebný úrad neeviduje vo svojej databáze vydaných územných rozhodnutí, právoplatné územné rozhodnutia, ani návrh na vydanie rozhodnutia pre umiestnenie stavby. Vlastník dotknutých pozemkov v konaní nedoložil žiadny podklad, na základe ktorého by stavebný úrad zohľadnil jeho budúcu plánovanú stavbu. Oprávnenie umiestniť takúto stavbu nevyplýva ani z ukončených konaní vo veci stavby Polyfunkčný bytový dom Rezidencia Čepiel, na ktorú bolo z dôvodu späťvzatia žiadosti zastavené konanie. Stavebný úrad má za to, že budúcu ďalšiu výstavbu na susednom pozemku registra C - parcela č. 29 a 30 v k. ú. E. môže podstatne ovplyvniť aj existencia protiľahlých bytových objektov a voľné pozemky, tak ako bola ovplyvnená aj týmto rozhodnutím umiestnená navrhovaná stavba. Stavebnému úradu zo svojej úradnej činnosti je známe aj právoplatné rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu zo dňa 04.06.2013, z ktorého pre vlastníka susedného pozemku s parcelou č. 29 a 30 v k. ú. E. vyplývajú podmienky, za ktorých bude možné pripravovať a vykonávať predpokladaný zámer úpravy nehnuteľnosti v rozsahu novostavby - štvorpodlažného Polyfunkčného bytového objektu - Rezidencia Čepiel na Pivovarskej ulici v Žiline, v ktorom je v bode č. 1 uvedené: žiadame realizovať aj južnú stenu ako štítovú, bez okenných a iných otvorov, a tak umožniť dostavbu na Pivovarskej ulici na parcelách aj na južnej hranici riešenej parcely KN č. 30. Ďalej citoval aj zo zásad Pamiatkovej starostlivosti pre mestskú pamiatkovú rezerváciu Žilina časť 6, článok 633 kritéria a formy novej výstavby. Z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom je dobudovanie nárožia na Pivovarskej ulici a uzatvorenie bloku ulice vhodnou dostavbou aj na južnej strane predmetnej parcely č. 29 a 30 k. ú. E., žiadúce vzhľadom na urbanistické hodnotenie tejto časti Mestskej pamiatkovej rezervácie Žilina a na exponovanú polohu tohto nástupu do Pivovarskej ulice a v konečnom dôsledku do Mestskej pamiatkovej rezervácie Žilina od Troch Studničiek. V časti zásad pamiatkovej starostlivosti pre Mestskú pamiatkovú rezerváciu Žilina, stanovenie podmienok zástavby na rezervných plochách sú definované podmienky, za ktorých je možné predmetné územie zastavať - perspektívne sa uvažuje o vybudovaní vysoko-atraktívnej ulice s obojstranným obostavaním Pivovarskej ulice. Napriek tomu, že vlastník susedného pozemku od spomínanej stavby upustil, je zrejme z vyššie uvedeného, že podmienky, za ktorých bude možné v budúcnosti umiestniť stavby na takomto pozemku budú takmer totožné. Stavebný úrad na základe vyššie uvedeného konštatoval, že umiestnenie stavby na hranici pozemku nie je možné posudzovať izolovane od prostredia, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza a kde je pre dotknuté územie spracovaná územno-plánovacia dokumentácia. Umiestnenie navrhovanej stavby na hranici pozemku je v súlade so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou pre dotknuté územie, t. j. s platným územným plánom Mesta Žilina, ktorý bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012, kde je v predmetnej zóne na dotknutých pozemkoch znak č. 101.P/01 str. 11 a str. 260 určená základná funkcia okrem iných aj vyššia a základná občianska vybavenosť. Ako doplnková funkcia sa tu uvádza obytná. Ako typ zástavby sa tu uvádza kompaktná uličná zástavba s prejazdami a podchodmi, výška zástavby musí korešpondovať s okolitou zástavbou, čo navrhovaná stavba zaradená do občianskej vybavenosti s ustupujúcimi podlažiami smerom k existujúcemu objektu hotela spĺňa. Schválenou územno-plánovacou dokumentáciou je tu predpokladaná možná realizácia stavby, ako kompaktná uličná stavba na dotknutom pozemku. Uviedol, že celá lokalita tejto zóny je vystavaná na hranici pozemkov, pričom ide o starú zástavbu. Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhované umiestnenie stavby na spoločnej hranici pozemkov vyplynulo už z jestvujúcej zástavby územia, ako aj zo situovania jestvujúceho rodinného domu a regulatívov a zásad schváleného územného plánu Mesta Žilina a jeho doplnkov, ktorí takúto radovú zástavbu pripúšťa. Taktiež je navrhované umiestnenie stavby na hranici pozemkov aj v súlade s vydaným záväzným stanoviskom KPÚ Žilina zo dňa 16.06.2015, podľa ktorého dotknutý orgán súhlasí s umiestnením navrhovanej stavby a konštatuje, že predmetná dokumentácia bola spracovaná v súlade s rozhodnutím KPÚ Žilina o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území vydaným zo dňa 29.05.2013. Stavebný úrad pri posudzovaní vplyvov predmetnej stavby na životné prostredie a chránené záujmy účastníkov konania postupoval v súlade s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom vychádzal zo záväzných stanovísk a predovšetkým zo záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline a Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Žilina, ako aj z územného plánu Mesta Žilina, z ktorých dôvodov je možné súhlasiť s konštatovaním správnych orgánov, že stavba svojim budúcim charakterom užívania je z hľadiska ochrany zdravia stavbou považovanou za zlučiteľnú s funkciou obytnej zóny, s prihliadnutím na jej umiestnenie nemôže mať negatívny vplyv na susedné stavby s funkciou obytnou v jej blízkosti. Vzhľadom na uvedené stavebný úrad mal za to, že umiestnenie navrhovanej stavby nebude ovplyvňovať zámer a charakter zástavby v danej lokalite, nedôjde k zmareniu účelného využitia susedného pozemku na prípadnú výstavbu v budúcnosti a taktiež týmto nedôjde k zmareniu jeho prípadnej nevyhnutnej údržby do budúcna, nedôjde k narušeniu pohody bývania a užívania susedných stavieb a pozemkov nad mieru primeranú pomerom a charakteru zástavby v danej lokalite. Vo vzťahu k námietkam žalobcu - bod 3 písm. b) rozhodnutia, námietka, ktorá bola vznesená dňa 13.10.2015, stavebný úrad tejto nevyhovel, nakoľko nedošlo k zmene sídla spoločnosti uvedenej v obchodnom registri. Takisto nevyhovel námietke uvedenej v bode č. 3 písm. c) rozhodnutia, ktorá bola vznesená dňa 15.10.2015 zo strany žalobcu. Poukázal pritom na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že stavebný úrad dal účastníkom konania a dotknutým orgánom, aby v záujme ochrany svojich práv pred vydaním rozhodnutia si vo veci uplatnili právo nahliadnuť do podkladov rozhodnutia, právo vyjadriť sa k nemu alebo navrhnúť jeho doplnenie a to oznámením zo dňa 03.08.2015, kde stanovil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, v ktorej mohli účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky. Žalobca túto možnosť nevyužil, lehota na podanie námietok a pripomienok mu uplynula dňa 18.08.2015. Stavebný úrad na túto podanú námietku účastníka konania neprihliadol, vzhľadom k márnemu uplynutiu lehoty na podanie námietky a oneskorene podanú námietku. Stavebný úrad vo svojom oznámení upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že v zmysle § 42 ods. 5 Stavebného zákona sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. 2. Proti tomuto rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v odvolaní namietal, že podanie zo dňa 15.10.2015 nepredstavovalo vznesenie nových námietok, ale len zosumarizovanie existujúcich námietok s prihliadnutím na súčasný stav. Správny orgán sa nevysporiadal s tým, či navrhovaným umiestnením stavby nedochádza k porušeniu právnych predpisov, pričom namietol, že navrhovaná stavba z hľadiska priestorového a výškového umiestnenia má byť umiestnená na hranici s pozemkom parcela č. KNC č. 30 a v blízkosti parcely KNC č. 29 v k. ú. E., ktoré sú v jeho vlastníctve. Takisto sa dožadoval zohľadnenia záujmov ostatných vlastníkov susediacich nehnuteľností a vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb tak, aby vlastnícke práva susedných vlastníkov boli pokiaľ možno čo najmenej dotknuté. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.05.2016. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho súdneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný správny orgán preskúmal predložené rozhodnutie vrátane jeho podkladov, ako aj dôvody odvolania v celom rozsahu, porovnal ho s právnymi predpismi, ktoré sa na vec vzťahujú a zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval a rozhodnutie vydal v súlade so zákonom. Zo spisového materiálu vyplýva, že na umiestnenie predmetnej stavby už raz bolo vydané územné rozhodnutie zo dňa 12.09.2014, ktoré však bolo na základe odvolania žalobcu rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.01.2015 zrušené a vec bola správnemu orgánu prvého stupňa vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Dôvodom na zrušenie boli viaceré pochybenia stavebného úradu, pričom bol neúplný samotný návrh, ktorý neobsahoval zoznam všetkých známych účastníkov, neobsahoval všetky parcelné čísla všetkých susedných pozemkov, údaje o vzdialenostiach navrhovanej stavby od susedných stavieb. Neúplná bola aj dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktoré neobsahovalo všetky predpísané náležitosti, resp. zistil sa rozpor v podlažnosti medzi druhou prepracovanou dokumentáciou - zníženie objektu zo štyroch na tri nadzemné podlažia nad jestvujúcimi garážami a záväzným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorý pojednával iba o dvoch nadzemných podlažiach. Stavebný úrad prvého stupňa spomínané nedostatky nezistil, preto rozhodnutie vydal v rozpore so zákonom. Stavebný úrad listom zo dňa 07.05.2015 vyzval stavebníka na doplnenie návrhu v zmysle záverov príslušného rozhodnutia žalovaného a súčasne bolo konanie prerušené. Na základe tejto výzvy stavebník obstaral chýbajúce podklady a doplnil svoje podanie o chýbajúce náležitosti. Po tomto doplnení stavebný úrad považoval návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby za úplný, preto listom zo dňa 03.08.2015 oznámil pokračovanie prerušeného územného konania s tým, že upustil od ústneho prerokovania návrhu a účastníkov konania poučil, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia, inak, že sa na ne neprihliadne. Žalovaný poukázal na to, že v stavebnom konaní podľa stavebného zákona platí zásada koncentrácie, podľa ktorej si môžu účastníci konania na rozdiel od iných druhov správnych konaní uplatňovať svoje námietky a pripomienky len do určitého momentu, ktorý stanovuje Stavebný zákon, a ktorý v súlade so Stavebným zákonom určí stavebný orgán. Platí to v územnom, stavebnom i kolaudačnom konaní. Tak tomu bolo i v danom prípade. Poukázal na ust. § 36 ods. 2 a 3 Stavebného zákona a taktiež na § 42 ods. 5 Stavebného zákona. Stavebný úrad si splnil túto povinnosť a v oznámení o začatí konania zo dňa 10.10.2014 i v oznámení o pokračovaní konania zo dňa 25.11.2014 na túto okolnosť účastníkov konania vyslovene upozornil. O uplatnených námietkach stavebný úrad rozhodol tak, že tieto zamietol a zamietnutie námietok vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil. Na obsah akýchkoľvek ďalších uplatňovaných námietok odvolací orgán prihliadať nemôže a nesmie, lebo mu v tom bráni koncentračná zásada. Námietkam by nebolo dôvodné vyhovieť ani vtedy, ak by boli uplatnené včas. Zo spisového materiálu a z predchádzajúcej úradnej činnosti má žalovaný vedomosť o tom, že územné konanie - stavebné konanie vo veci povolenia stavby odvolateľa spoločnosti R B R invest, s.r.o. s označením Rezidencia Čepiel na pozemkoch parcela č. KNC 29 a 30 v k. ú. E. v susedstve s predmetnou stavbou hotela BOSS bolo po viacerých odvolacích a súdnych rozhodnutiach konanie zastavené po späťvzatí návrhu. Stavebný úrad teda musel vychádzať zo skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania, to značí, že musel rešpektovať jestvujúci rodinný dom na pozemku KNC č. 29. Pričom stavba druhá etapa hotela BOSS bola upravená tak, aby po jej uskutočnení neboli neprimeraným spôsobom obmedzené pomery oslnenia a osvetlenia okien obytných miestností jestvujúceho susedného rodinného domu vo vlastníctve žalobcu, a ani okná obytných miestností bytového domu protiľahlých cez ulicu Pivovarskú, čo sa dosiahlo znížením pôvodne navrhovanej podlažnosti navrhovaného objektu, a zároveň terasovým usporiadaním ustupujúcich vyšších podlaží. Dodatočné spochybňovanie svetlo-technického posudku vplyvu stavby na rodinný dom odvolateľa jednak nie je možné v odvolacom konaní akceptovať, jednak nevyznieva vierohodne, lebo sa opiera o spochybňovanie vzájomného výškového usporiadania stavieb, hoci vzájomné výškové usporiadanie stavieb je v dopracovanej dokumentácií pre územné rozhodnutie z roku 2015 určené exaktne. Okrem toho, navrhované umiestnenie stavby v plnej miere rešpektuje záväzné regulatívy územného plánu mesta, ktoré uvažujú o kompaktnom uličnom doblokovaní stavieb v tejto mestskej časti, teda navrhuje prístavbu až k hranici susedného pozemku s plnou štítovou stenou, čo v budúcnosti umožní vlastníkovi susedného pozemku uskutočniť taktiež svoju stavbu v súlade s platným územným plánom až k majetkovej hranici pozemku stavebníka a dotvoriť tak kompaktnú zástavbu na uličnej čiare ulice Pivovarskej. Vzhľadom k tomu bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná všeobecná správna žaloba, ktorá súdu bola doručená dňa 24.06.2016. Žalobca poukazuje na to, že správny orgán: sa odchýlil od zásady jednotnosti konania neprihliadol a neskúmal súlad rozhodnutia so zákonnými regulatívmi, na ktoré má správny orgán prihliadať ex offo, t j. i bez prípadných námietok účastníkov neprihliadol a neskúmal súlad s územným plánom a to v časti: ohľadne prípustnosti prekročenia limitov ekvivalentného stupňa tienenia nad rámec ustanovený STN ohľadne súladu stavby so záväznými regulatívmi. nesprávne aplikoval ustanovenie § 34 zákona č. 71/1967 Zb. nesprávne aplikoval ustanovenie § 59 zákona č. 71/1967 Zb. Ad A) Zásada jednotnosti konania Správny orgán v konaní neprihliadol na námietky účastníka konania vznesené dňa 27.5.2013 ako i v podanom odvolaní voči pôvodnému rozhodnutiu 7061/2012-39074/2014-OS-BAB, ako i na právny názor odvolacieho orgánu vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. 0U-ZA-OVBP2-2015/002516/KRA, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. j. 7061/2012-39074/2014-OS-BAB zo dňa a ktorý bol pre správny orgán v súlade s ustanovením § 59 ods. 3 veta in fine zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní záväzný. Správny orgán v konaní postupoval tak, ako by námietky účastníkov v konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie 7061/2012-39074/2014-OS-BAB, neboli vôbec vznesené a námietky účastníka doručené správnemu orgánu predstavovali nové námietky v konaní. Podanie zo dňa 15.10.2015 pritom nepredstavovalo vznesenie nových námietok, ale len zosumarizovanie existujúcich s prihliadnutím na súčasný stav. Na obsahu a charaktere vznesených námietok nezmenila nič ani skutočnosť, že dňa 08.07.2015 bolo stavebnému úradu doručené doplnenie návrhu o zoznam všetkých účastníkov a nová projektová dokumentácia, nakoľko nová projektová dokumentácia z hľadiska umiestnenia stavby podstatne nemenila objemové a priestorové usporiadanie stavebných objektov. Uvedené tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že stavba mala byť naďalej z hľadiska polohy umiestnená na hranici pozemku par. Č. KN-C 30 a vo vzdialenosti 6,94 až 10,46 m od par. č. KN-C 29 a výškovo má byť umiestnená tak, že najvyšší bod je vo výške 9,2 metra od bodu ± 0, ktorý je od ulice Pivovarskej umiestnený vo výške +3,7 m, čo prestavuje výšku 12,9 m od ulice Pivovarská. V tomto smere je zrejmé, že neexistoval a ani neexistuje relevantný a právne zdôvodniteľný postup správneho orgánu, ktorým ignoroval tak výsledky odvolacieho konania, ako i podklady a námietky uplatnené pred doplnením návrhu zo dňa 08.07.2015. Správny orgán v konaní postupoval tak, akoby dňom 08.07.2015 začalo úplné nové konanie a na doterajšie výsledky konania by nemusel prihliadať. Zo zásady jednotnosti konania vyplýva, že ak účastník vzniesol námietky je správny orgán povinný sa s uvedenými námietkami vysporiadať. Právny predpis neukladá účastníkovi opätovne vznášať námietky, ktoré sú obsahovo totožné s predtým vznesenými námietkami a účastník teda nemá povinnosť ich vznášať opakovane. Raz vznesené námietky sú účinné po celú dobu konania. Nevysporiadanie sa so vznesenými námietkami predstavuje nesprávny postup, ktorý nemá oporu v zákone, keďže správny orgán má prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, t.j. vysporiadať sa i s námietkami, ktoré účastníci vzniesli v priebehu konania. V tomto smere je možné poukázať, že námietky žalobcu vznesené dňa 27.05.2013 spočívali v námietke, že umiestnením stavby dochádza k značnému a nevyváženému obmedzeniu práva vlastníka susediaceho pozemku, t.j. uvedené námietky sú obsahovo a skutkovo totožné s neskôr vznesenými námietkami žalobcu zo dňa 13.10.2015. Zásada koncentrácie nevylučuje a neumožňuje správnemu orgánu neprihliadať a vylúčiť z hodnotenia námietky, vyjadrenia a dôkazy, ktoré vykonal účastník konania pred doručením výzvy na vyjadrenie. Práve naopak na tieto vyjadrenia, ktoré už boli vznesené je povinný správny orgán prihliadať, vysporiadať sa s nimi a v rozhodnutí dať adekvátnu a náležitú odpoveď a účastník konania nemá povinnosť opätovne podávať obsahovo totožné námietky. Uvedenú povinnosť si správny orgán nesplnil. Žalobca už v čase pred zrušením rozhodnutia Okresným úradom (predtým Krajský stavebný úrad) ako vlastník susediaceho pozemku poukazoval na to, že žiadateľ nezohľadňuje záujmy ostatných vlastníkov susediacich nehnuteľností. Uvedená skutočnosť vyplýva i z rozhodnutia OU-ZA-OVBP2-2015/002516/KRA, ktorým bolo zrušené pôvodne vydané územné rozhodnutie. V záväznom právnom názore nadriadený správny orgán uložil správnemu orgánu okrem iného riadiť sa i zásadou vytvorenia rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb tak, aby vlastnícke práva susedných vlastníkov boli pokiaľ možno najmenej dotknuté. Stavebný úrad pri viazanosti uvedeným záverom bol v danom prípade povinný zohľadniť a vyhodnotiť možnosť zastavať susediaci pozemok a zohľadniť oprávnené záujmy žalobcu. Napriek tomu, že uvedené námietky sú obsahovo totožné s predchádzajúcimi námietkami správny orgán na ne neprihliadol a nezaoberal sa s nimi a neposkytol na ne žiadnu odpoveď. Rovnako správny orgán sa odchýlil od právneho názoru odvolacieho orgánu, v zmysle ktorého je neprípustné, že v rámci konania budú zobraté do úvahy výlučne len oprávnené záujmy jedného subjektu s tým, že práva druhého subjektu budú trvalo a nevyvážené obmedzené. Inak povedané, nie je možné zamedziť realizácii práv vlastníka len v dôsledku toho, že na susednom pozemku má vlastník záujem realizovať svoj stavebný zámer. Práve stavebník má povinnosť pri umiestňovaní svojho stavebného zámeru postupovať tak, aby vlastnícke práva ostatných vlastníkov neobmedzoval. Žalobca pritom vychádzajúc z predchádzajúcich konaní, výrazne upravil hmotové stvárnenie zamýšľanej výstavby na svojom pozemku s ohľadom na oprávnené záujmy vlastníkov susediacich pozemkov tak, ako to vyplýva z novopredloženej štúdie. Úbytok hmoty stavby podľa schválenej novopredloženej štúdie v porovnaní s pôvodne zamýšľanou stavbou „rezidencia Čepiel" predstavuje viac ako 1.600 m3. Ad B) Súlad rozhodnutia so zákonnými regulatívmi a územným plánom, na ktoré má správny orgán prihliadať ex offo. Okrem toho je možné poukázať, že zásada koncentrácie nevylučuje povinnosť správneho orgánu prihliadať na zákonné limity a obmedzenia. Skutočný dopad koncentrácie konania je len v obmedzení možnosti účastníkov vykonávať návrhy a predkladať dôkazy len do určitého momentu. I pri uplatňovaní zásady koncentrácie však platí, že správny orgán vystupuje v správnom konaní ako reprezentant a ochranca verejného záujmu a dohliada na dodržiavanie právnych predpisov, a preto je povinný aj v prípade, že účastník konania až po úkone ohraničujúcom jeho právo predkladať pripomienky a uplatniť námietky, ktoré sa týkajú dodržania noriem hmotného, či procesného práva, na tieto z úradnej povinnosti prihliadať [obdobne KOPECKÝ, M.: Uplatňovaní zásad jednotnosti a koncentrace ve správním rízení. In: Právni rozhledy 13/2007, s. 461}. Povinnosť prihliadať na splnenie zákonných podmienok vyplýva pre správny orgán z úradnej povinnosti, čo správny orgán nedodržal. Správny orgán uvedené zásady nedodržal a nepostupoval v konaní v súlade s vyššie uvedenými zásadami a umiestnil stavbu v rozpore s verejným poriadkom. Uvedené vyplýva i z ustálenej judikatúry súdov, kde je možné poukázať napr. na rozhodnutie Ústavného súdu I. 223/2009, resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/9/201. V tomto smere Najvyšší súd už vyjadril svoj názor, že zásadu koncentrácie konania musí správny orgán pri aplikácii predpisov stavebného práva vykladať tak, že jej dosah je možné uplatniť iba na obmedzený okruh námietok a pripomienok, ale nie však na námietky tykajúce sa porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych ustanovení právnych predpisov (napr. odstupové vzdialenosti medzi stavbami). Preto, ak tieto námietky tykajúce sa porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych ustanovení právnych predpisov sú uplatnené, hoci aj po uplynutí lehoty k námietkam stanovenej, nemôže ich správny orgán odmietnuť ako oneskorene podané, príp. nezaoberať sa s nimi, ale naopak musí sa s takýmito námietkami vecne zaoberať. Správny poriadok v ust. § 47 ods. 2 ustanovuje povinné obsahové náležitosti výroku. Výrok musí obsahovať ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, z výroku musí byť jasné kto jeho adresát a najmä dostatočne jasný a zrozumiteľný predmet rozhodnutia teda konkrétne právo alebo povinnosť. Prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia na str.2 Architektonické riešenie uviedol, že existujúci objekt hotela sa menšími stavebnými úpravami prepojí s navrhovanou stavbou a vznikne nový funkčne vnútornými komunikáciami prepojený celok, objekt sa prispôsobuje okolitej zástavbe a k západnej strane fasády bude pristavané požiarne únikové schodisko. Aj napriek tomu, že podľa návrhu má dôjsť k zmenám v pôdorysnom a výškovom usporiadaní dokončenej stavby hotela a k jeho stavebným úpravám, výrok nezodpovedá požiadavke ust. § 139b ods.5 stavebného zákona a preto je neurčitý, nedostatočný a nezrozumiteľný. Podmienky na umiestnenie stavby sú výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území. Účelom územného konania v intenciách ust. § 37 stavebného zákona je preskúmať predložený návrh na umiestnenie stavby, najmä z hľadiska jeho súladu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, jej budúcich účinkov v území, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany záujmov chránených podľa osobitných predpisov, súladu jej urbanistické architektonického riešenia s okolím, určenia jej polohy na pozemku a výšky vo väzbe na susedné pozemky, spôsob užívania atď., a súčasne v konaní zabezpečiť aj vyváženú ochranu medzi právom navrhovateľa stavbu umiestniť a oprávnenými záujmami vlastníkov susedných nehnuteľností /§ 6 ods. l vyhl. č. 532/2002 Z. z./, napr. z hľadiska zachovania pohody bývania v susedných stavbách, zabezpečenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie ich vnútorných priestorov ako aj na optimálne využitie susedných pozemkov z hľadiska ich stavebných zámerov. Cieľom, resp. výsledkom tohto posúdenia je vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podľa § 39a stavebného zákona, ktorým sa určuje stavebný pozemok a umiestnenie stavby na ňom, jej výškové a polohové umiestnenie na tomto pozemku, odstupy stavby od spoločných hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb a na základe dokumentácie pre územné konanie aj požiadavky pre spracovanie jej ďalšieho stupňa, a to projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie podľa § 9 vyhl.č.453/2000 Z. z./, ktorou sa spodrobňuje jej stavebnotechnické riešenie v nadväzností aj na podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov uplatnených v územnom konaní. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o umiestnení stavby na spoločnej hranici s pozemkom pare. č.30 a vo vzdialenosti na najkratšej spojnici od existujúceho rodinného domu súp.č.1064 spočívajúcom na pozemku pare. č.29 vo vzdialenosti 6,94m, ktorého je žalobca vlastníkom, a ktorej výška v tomto mieste od ulice Pivovarská bude dosahovať výšku 12,90m, v prevažujúcej miere odôvodnil všeobecne s odvolaním sa na body čl. 6 Zásad pamiatkovej starostlivosti pre Mestskú pamiatkovú rezerváciu bez toho, aby sa v prvom rade zaoberal jej záväznosťou a aj bez toho, aby ho jasne označil /doložka jeho prijatia, schválenia a pod./ V odôvodnení v jeho závere na str. 14 uviedol, že umiestnenie stavby na hranici je v súlade so schválenou ÚPN Mesta Žilina pre dotknuté územie, kde je v predmetnej „zóne" určená základná funkcia okrem iných aj vyššia a základná občianska vybavenosť, a ako doplnková sa tu uvádza obytná. Ďalej uviedol, že ako typ zástavby sa v nej uvádza kompaktná uličná zástavba s prejazdmi a podchodmi pričom výška zástavby musí korešpondovať s okolitou zástavbou, čo podľa neho navrhovaná stavba zaradená do občianskej vybavenosti s ustupujúcimi podlažiami smerom k existujúcemu objektu hotela spĺňa. V tejto súvislosti vyslovil názor, že celá lokalita tejto zóny je vystavaná na hranici pozemkov /ide o starú zástavbu/ a má byť teda zrejmé, že navrhované umiestnenie stavby na spoločnej hranici pozemkov vyplynulo už z jestvujúcej zástavby územia ako aj zo situovania jestvujúceho rodinného domu a regulatívov a zásad schváleného územného plánu, ktorý takúto radovú uličnú zástavbu pripúšťa. V odôvodnení na str.15 ďalej vyslovil, že pri posudzovaní vplyvov navrhovanej stavby postupoval v súlade s ust. § 6 ods. l vyhl.č.532/2002 Z. z., pričom vychádzal zo záväzných stanovísk orgánu na ochranu zdravia a orgánu na ochranu pred požiarmi, ktoré mali preukázať, že predmetná stavba svojím budúcim charakterom užívania je považovaná za stavbu zlučiteľnú s funkciou obytnej zóny a s prihliadnutím na jej umiestnenie nemôže mať preto negatívny vplyv na susedné stavby. Z hľadiska porušenia kogentných ustanovení právnych predpisov poukázal na to, že ustanovenie § 6 zakotvuje kogentné požiadavky na vzájomné odstupy stavieb, ktoré musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Uvedená požiadavka na vzájomne odstupy stavieb je následne vykonávaná prostredníctvom príslušných slovenských technických noriem. Jednou z týchto noriem je i STN 73 0580-1 ako i STN 73 0580-1 zmena 2, ktoré ustanovujú horný limit ekvivalentného stupňa tienenia okien miestností s dlhodobým pobytom ľudí v rozsahu 25 až 30 B. Posudok predložený žiadateľom pre skúmanie splnenia uvedených podmienok však uvažoval s hodnotou ekvivalentné stupňa tienenia v rozsahu 36 a. V tomto smere na nesprávnosť použitých metód a záverov v predloženom svetlo-technickom posudku mal správny orgán prihliadať ex offo, a teda, ak sa na základe predloženého kontrolného posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva, preukázala nesprávnosť záverov žiadateľom predloženého posudku, nemohol správny orgán len s poukazom na zásadu koncentrácie uvedené námietky, ktoré vychádzajú z porušenia kogentných noriem odmietnuť, a na ne neprihliadať. Z predloženého posudku, na ktorý sa správny orgán odvoláva nie je pritom zrejmá a preukázaná správnosť výškových rozdielov a polohy kontrolných bodov použitých pri jeho vypracovaní. Okrem toho, už v rozhodnutí OU-ZA-OVBP2-2015/002516/KRA bolo poukázané na STN 73 4301, ktorá v článku 5.2.1 zakotvuje, „že ak sú v niektorej z protiľahlých častí stien susedných budov na bývanie (s výnimkou stavieb umiestňovaných v stavebných prielukách existujúcej zástavby a v priamom kontakte s existujúcou zástavbou) okná obytných miestnosti, nesmie byť odstup bytových domov menší, ako výška vyššej steny, podobne sa určujú odstupy iných budov na budovy na bývanie." Ani uvedené limity odstupových vzdialeností nie sú dodržané, čo vyplýva z toho, že výška navrhovanej steny je vo výške 9,2 metra od ± 0, čo predstavuje výšku 12,9 metra od ul. Pivovarská, avšak najväčšia vzdialenosť od existujúceho rodinného domu je len 6,5 metra a najväčšia vzdialenosť nepresahuje vzdialenosť 7,2 m, a v prípade plánovanej výstavby je vzájomná odstupová vzdialenosť ešte menšia a predstavuje najmenej 4,25 a najviac 5,75 m. V danom prípade by pre dodržanie odstupovej vzdialenosti musela byť najmenšia vzdialenosť 12,9 m. Ako už bolo spomínané vo všeobecnosti platí, že horný limit ekvivalentného uhla tienenia je prípustný len do 30 -. Výnimka z uvedeného regulatívu ekvivalentného uhla tienenia nad 30 s, najviac však do 36 - a v historických centrách miest do 42 s je však možná na základe rozhodnutia oprávnených orgánov obce v rámci tzv. záväzných regulatívov územno-plánovacích podkladov (územného plánu obce alebo zóny). Pripustenie iného stupňa ekvivalentného uhla tienenia je možné len na základe rozhodnutia príslušných orgánov obce za predpokladu, že ide o prípad súvislej radovej uličnej zástavby v centrálnych častiach väčších miest Pripustenie vyššieho stupňa tienenia je možné za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to jednak, že ide o prípad súvislej radovej zástavby v centrálnej časti miest a druhou podmienkou je, že došlo k pripusteniu výnimky zo zásady horného limitu ekvivalentného stupňa tienenia zakotveného v STN 73-0580-1. Žalobca má za to, že ani jedna z uvedených podmienok nie je splnená. Ako vyplýva z územného plánu v danej lokalite sa uvažuje sa s tzv. kompaktnou uličnou zástavbou. Ako vyplýva z mapy historickej zóny pamiatkovej rezervácie zástavba na ulici Pivovarskej nemá charakter radovej uličnej zástavby. Zákon pritom nikde nedefinuje tzv. kompaktnú uličnú zástavbu, a teda uvedený pojem je neistý a nevyplýva z neho splnenie základného predpokladu na schválenie iných normatívov pre uplatňovanie iného stupňa ekvivalentného tienenia. Napriek uvedenému je však zrejmé, že nikdy nedošlo k naplneniu druhého predpokladu, a to k schváleniu iného stupňa horného limitu ekvivalentného stupňa tienenia orgánmi obce. Týmto orgánom je mestské zastupiteľstvo, a teda pre uplatnenie aplikácie výnimky je nevyhnutné, aby došlo k schváleniu všeobecne záväzného nariadenia. Bez stanovenia iného ako maximálne prípustného ekvivalentného uhla tienenia platí horná hranica ekvivalentného stupňa tienenia určeného normou STN 73-0580-1. K takémuto schváleniu však dochádza prostredníctvom explicitného stanovenia hornej hranice prípustného stupňa ekvivalentného tienenia. Schválenie a možnosť uplatňovania iného horného limitu nie je možné vyvodzovať len zo všeobecného vyjadrenia pripustením doblokovania uličnej zástavby alebo iným všeobecným vyjadrením. Územný plán Mesta Žiliny stanovenie iného limitu ekvivalentného stupňa tienenia pre danú lokalitu neustanovuje, a teda neobsahuje výnimku zo všeobecnej úpravy, a preto je potrebné uplatňovať výlučne limity vyplývajúce zo všeobecnej úpravy, ktoré dodržané nie sú. V tejto súvislosti existenciu uvedeného potvrdzuje i fakt, že v rámci územného konania na stavbu navrhovateľa ten istý stavebný úrad požaduje od žalobcu predloženie svetlo technického posudku pri dodržaní horného limitu ekvivalentného stupňa tienenia na hranici 30 stupňov. Okrem toho, nie je zrejmý ani súlad umiestnenia stavby v rámci záväzných regulatívov územného plánu. V zmysle záväzných regulatívov v dotknutej zóne je možné umiestňovať len a výlučne budovy, ktoré nie sú náročné na parkovacie kapacity a dopravu. Stavba hotela, resp. dostavba hotela o kongresovú časť uvedenou stavbou rozhodne nie je. Je zrejmé z charakteru plánovanej stavby, že uvedená stavba bude rozhodne požadovať zvýšené nároky na dopravu. Nedodržaním limitov je uvedené rozhodnutie v rozpore s kogentnou právnou úpravou. V tomto smere je možné poukázať na rozhodnutie NS SR 2Sžp/9/2011, v zmysle ktorého zásadu koncentrácie konania musí správny orgán pri aplikácii predpisov stavebného práva vykladať tak, že jej dosah je možné uplatniť iba na obmedzený okruh námietok a pripomienok, ale nie však na námietky tykajúce sa porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych ustanovení právnych predpisov. Inak povedaná na rozpor so zákonnými limitmi má správny orgán prihliadať ex offo i bez existencie osobitných námietok účastníka a námietky účastníka zakladajúce sa na rozpore návrhu so zákonnými regulatívmi nie je možné vybaviť len poukazom na zásadu koncentrácie. Argumentom in absurdum by aplikácia akú vykonal stavebný úrad a orgán rozhodujúci o odvolaní viedla k tomu, že by došlo i k povoleniu stavby, ktorá má zjavné statické vady alebo je v rozpore s ďalšími zákonnými regulatívmi, ak druhý účastník nevzniesol námietku voči danej stavbe najneskôr pri miestnom zisťovaní. Pri skúmaní súladu s územným plánom je možné skonštatovať, že Mesto Žilina schválením VZN č.3/2010 Mestským zastupiteľstvom v Žiline dňa 15.02.2010 súčinnosťou od 09.03.2010 bez náhrady zrušilo VZN č.8/1994. v dôsledku čoho ÚP MPR stratilo svoju záväznosť, a pre konajúce správne orgány / pamiatkový úrad a stavebný úrad/ má preto už len odporúčací charakter. Stavebný úrad sa teda nemôže odvolávať na Územný plánu Mestskej pamiatkovej rezervácie Žilina / ďalej len ÚP MPR Žilina/, spracovaným Stavoprojektom Žilina, schválenej uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č.4/1992 zo dňa 10.7.1992, ktorej záväzné časti boli vyhlásené VZN Mesta Žilina pod č. 8/1994, a ktorý prijatím nového územného plánu stratil platnosť a záväznosť. Žalobca má zato, že stavebný úrad konajúci podľa stavebného zákona zakladajúci oprávnenia a ukladajúci povinnosti účastníkom konania môže konať len v medziach mu zverených zákonom, tak ako mu to vyplýva z či.2 ods.2 Ústavy SR. Žalobca má zato, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia pri posudzovaní primeranosti návrhu na umiestnenie stavby neprihliadal na práva a oprávnené záujmy žalobcu tým, že nepostupoval dôsledne podľa či. 2 ods.2 Ústavy SR a ust. § 37 ods. l a 2 stavebného zákona v spojení s ust. § 6 ods. l vyhl.č.532/2002 Z. z., a preto považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné a arbitrárne, nakoľko sa v celom rozsahu v odôvodnení opiera o územnoplánovací podklad /UPN MPR Žilina/, ktorý stratou svojej záväznosti bol v čase rozhodovania už právne neúčinný. Žalobca z týchto dôvodov nemôže akceptovať argumentáciu prvostupňového správneho orgánu v jeho odôvodnení, že ako vlastník susediacich nehnuteľností je povinný strpieť umiestnenie navrhovanej stavby vrátane jeho výškového usporiadania na spoločnej hranici s jeho pozemkom a je povinný v budúcnosti vylúčiť zo svojho stavebného zámeru také riešenie, v ktorom by presvetlenie a preslnenie riešil smerom k stavbe navrhovateľa, t.j. aby vylúčil umiestnenie osvetľovacích otvorov na južnej fasáde a túto realizoval ako štítovú. Zo skutkového stavu nepochybne vyplýva, že všetky pozemky v MPR vzhľadom na charakter zástavby sú z hľadiska ich šírky rozmerovo obmedzené okrem pozemku navrhovateľa, avšak všetky sú určené na zástavbu. Žalobca má zato, že z tohto dôvodu nie je možné a ani prípustné, aby stavebný úrad jedného vlastníka pozemku zvýhodňoval na úkor druhého, v danom prípade navrhovateľa pred žalobcom, odôvodňujúc to výlučne len záväzne neúčinným dokumentom alebo svojvoľným výkladom ÚPN Mesta Žilina, v ktorom jej autori ako typ zástavby síce zhrnuli do všeobecného pojmu „kompaktnosť s prejazdmi a podchodmi", avšak bez jej bližšej špecifikácie. Rovnako neobstojí tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že z ÚP MPR Žilina ako odporúčajúceho dokumentu, mal mať za preukázané, že dobudovanie nárožia Pivovarskej ulice a uzatvorenie bloku tejto ulice je pre dané územie vhodnou dostavbou. Tento nesprávny názor si osvojil aj žalovaný odvolací orgán a podľa jeho hodnotenia a rozhodnutia navrhovaná dostavba spĺňa urbanistické požiadavky stanovené pre túto časť MPR Žilina pre exponovanosť tohto územia od Troch studničiek, ako aj vzhľadom na zásady pamiatkovej starostlivosti, v ktorých v či.6.3.4 sú stanovené podmienky, za ktorých je možné predmetné územie perspektívne zastavať. Táto perspektíva má spočívať vo vybudovaní vysoko atraktívnej obytnej ulice s obojstranným obostavaním Pivovarskej ulice. Opäť formu tohto zastavania ani tento odporúčací dokument bližšie neurčuje a nešpecifikuje. Podľa názoru žalobcu v prípade dostavby hotela navyše nejde o plnohodnotné doblokovanie tak ako sa to snažil prezentovať prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, dôkazom je stupňovitosť jej riešenia v návrhu, ktorá vyplývala práve zo spôsobu akým je ulica Pivovarská v súčasnosti zastavaná. V neposlednom rade žalobca poukazuje na skutočnosť, že pred výstavbou I. etapy hotel BOSS na jeho mieste stála izolovaná nízko podlažná materská škôlka a jej areál tvorila najmä zeleň. Ulica Pivovarská nikdy nebola zastavaná formou radovej zástavby tak ako sa to snažil prvostupňový správny orgán obhajovať, čo možno preukázať dobovou Schémou MPR /dôkaz č. l/ a preukázať aj katastrálnymi podkladmi /dôkaz Č.2 snímka z pozemkovej mapy / a fotodokumentáciou. Žalobca má zato, že preto prvostupňový správny orgán princípom historickej radovej zástavby na ulici Pivovarská nemohol ani úspešne argumentovať. Žalobca upriamuje pozornosť najmä na skutočnosť, že tak pamiatkový úrad ako aj prvostupňový správny orgán pri posudzovaní v iných prípadoch navrhovaných zmien existujúcich stavieb na ulici Pivovarská, ktoré povoľoval, od ich vlastníkov nepožadoval ich dostavbu tak, aby tieto tvorili formu radovej zástavby. Odlišný postup pamiatkového úradu a prvostupňového správneho orgánu v prípade žalobcu možno jednoznačne preto klasifikovať ako diskriminačný, porušujúci zásadu rovnosti zakotvenú v ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, ktorá vychádza z ústavného princípu rovnosti pred zákonom . V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti súdu jeho rozsudok sp. zn. 20S/17/2010-251 zo dňa 8.11.2011, v ktorom konal vo veci žalobného návrhu navrhovateľa spol. BOSS SLOVAKIA, s.r.o. Žilina smerujúcom proti rozhodnutiu o umiestnení stavby „Polyfunkčný bytový dom s názvom rezidencia Čepiel", ktorej bol žalobca navrhovateľom, a ktorý síce NS SR rozsudkom sp. zn. 6Sžp/2/2012 zo dňa 30.01.2013 zrušil, avšak výlučne len z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie podpísal viceprimátor. V uvedenom rozhodnutí súd uvádza, že „z uvedených podkladov je pre ul. Pivovarská v Žiline relevantné VZN o záväzných častiach územného plánu sídelného útvaru Žilina č. 3/1994 a Zásady pamiatkovej starostlivosti pre MPR Žilina z roku 1988. Čo sa týka ostatných dokumentov uviedol, že nebolo preukázané, že by sa týkali ulice P„ pričom VZN č. 3/1994 vo svojom znení žiadnym konkrétnym spôsobom neustanovuje spôsob zástavby na ul. P. v Žiline a už vôbec nie spôsobom, ako to uvádza žalobca, t.j. radovou zástavbou od hranice po hranicu jednotlivých pozemkov s tým, že by jednotlivé stavby mali byť spojené bočnými stenami. VZN č. 8/1994 v či 6 bod 5 uvádza, že pri návrhu nových objektov (najmä na voľných plochách bez súvislej zástavby, blok K., J., P. ulica) je nutné dbať na to, aby ich celkový výraz akcentoval historickú hodnotu prostredia. Ďalej sú tu stanovené všeobecné zásady architektonického riešenia priestorov ulíc a objektov v MPR, pričom z obsahu tohto VZN taktiež nevyplýva povinnosť riešiť zástavbu na ulici P. spôsobom uvádzaným žalobcom. Zo Zásad pamiatkovej starostlivosti pre MPR Žilina vyplýva, že voľné plochy, medzi ktoré patrí aj ulica P., sú riešené ako tzv. rezervné plochy a podmienky zástavby na rezervných plochách sú stanovené v či 6.3.4 zásad, podľa ktorého stanovenie podmienok výstavby na rezervných plochách vyplýva z kompozičných vzťahov k pôvodnej zástavbe s dôrazom na historické dominanty, podlažnosti, tvar striech, väzby jednotlivých objektov, gradáciu v uličnom priestore, členenie priečelí, konštrukčného systému, technológie, materiálu, farebnosti atď... Grafická príloha zásad, ako aj popisná časť rezervných plôch uvádza ulicu P. ako rezervnú plochu č. R.R.RJ... vo vzťahu, ku ktorej taktiež zásady nestanovujú povinnosť pri rozhodovaní o umiestnení stavieb zachovávať zastavanie jednotlivých pozemkov od hranice po hranicu pozemku radovou výstavbou s plnými bočnými stenami a vytvorenie blokovej radovej zástavby, ako to uvádza žalobca." Žalobca má zato, že historickú blokovú zástavbu na ul. Pivovarská, ktorej existenciu oba správne orgány vrátane pamiatkového úradu tvrdili a ochranu, ktorej sa v rozhodnutiach snažili zachovať, nemajú oporu v žiadnom či už v skutkovom stave, záväznom alebo odporúčacom dokumente, a skôr sa javí, že nad verejný záujem týchto orgánov prevažuje skôr ich snaha presadiť súkromný záujem jednotlivca, a to R.Okrem toho návrh záväzných častí ÚPN mesta Žilina v čl.2.18.2 Prípustné, obmedzujúce, vylučujúce podmienky na využitie jednotlivých plôch, na intenzitu ich využitia, reguláciu využitia plôch pre Urbanistický obvod č.01 - Centrum okrsok č.01 - Stred funkčnú jednotkul.01.P/01 ako neprípustné funkcie v nej uvádza samostatne stojace individuálne garáže vrátane radových /mimo pozemkov rodinných domov/, hlučné a nehygienické prevádzky, prevádzky náročné na dopravu /zásobovanie, obsluha, parkovanie a iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie. Pri skúmaní podmienok pre splnenie záväzných regulatívov v oblasti statickej dopravy poukazuje, že podľa internetového portálu Hotela BOSS /Informácia o nás/ hotel ponúka svoje ubytovacie, stravovacie a kongresové služby s možnosťou prenajatia salónikov s kapacitou 85 ľudí, 30 exkluzívnych luxusne zariadených izieb s ponukou vlastného parkovania s 30 parkovacími miestami na teréne a 25 garážovými boxami. spolu 55 parkovacích stojísk. Na stránke sa ďalej uvádza, že priestory reštaurácie možno využiť na akékoľvek rodinné, firemné a svadobné podujatia s tým, že jej kapacita je 55 až 70 miest a pri spojení s kaviarňou vznikne možnosť tanečného parketu až pre 110 osôb. Spracovateľ návrhu Potreby parkovacích stojísk R. rozdelil na posúdenie súčasného stavu a na navrhovaný stav. Podľa súčasného stavu sa má podľa spracovateľa v areáli hotela BOSS nachádzať 63 parkovacích stojísk z toho na teréne má byť 38 a v garáži 25 stojísk, čím má byť splnená ich teoretická potreba na 525%. Splnenie tejto potreby, resp. jej prekročenie odôvodnil výpočtom podľa čl.16.3.10 STN 73 6110/Z1, ktorý sa však aplikuje pre celkový základný výpočet parkovacích stojísk v centrálnych mestských zónach pri iných predpokladoch ako uvádza č. 16.3.9 a tabuľka 20. Tabuľka 20 taxatívne určuje počty odstavných a parkovacích stojísk v závislosti od potrieb zamestnancov a návštevníkov v konkrétnom pracovisku. Podľa tejto tabuľky pre ubytovacie a stravovacie zariadenia sa vyžaduje zabezpečiť 1 dlhodobé stojisko pre 5 zamestnancov, 1 krátkodobé stojisko pre 8 návštevníkov, a pre každú izbu, resp. 0,5 izby 1 stojisko /70% rezerva/. Krátkodobým sa rozumie parkovanie do 2 hodín. Spracovateľ v rozpore s internetovou stránkou hotela pri posudzovaní súčasného stavu parkovacích stojísk vychádzal z počtu 13 zamestnancov, len 45 návštevníkov a len 20 izieb. A túto potrebu stanovil na 36,23 stojísk. Napriek tomu, že podľa súčasného stavu hotel podľa jeho internetovej stránky v skutočnosti poskytuje ubytovanie v 30 izbách a z hľadiska kapacity reštauračných priestorov udáva 110 návštevníkov, ktoré spolu so zamestnancami tak nepochybne vyžadujú podľa tabuľky 20 potrebu 3 /2,60/ stojiska pre zamestnancov, 42 pre izby a 14 /13,75/ stojísk pre návštevníkov spolu 59 stojísk. túto potrebu následne premietol do vzorca pre celkový základný výpočet parkovacích stojísk v centrálnych mestských zónach a jeho výsledkom bola potreba len 12 parkovacích stojísk, ktoré by nemohli postačovať sčasti ani pre ubytovaných hostí. Obdobný postup zvolil aj v prípade nárastu parkovacích stojísk v prípade navrhovanej dostavby, ktorá podľa jeho výpočtov aj keď si v skutočnosti vyžiada vytvorenie ďalších stojísk v počte 1 stojisko /0,60/ pre zamestnancov, 16 /15,40 / pre izby a pre návštevníkov 8 /7,5/ celkovo ďalších 25 stojísk. po dosadení do vzorca by podľa neho postačoval nárast len o 8 parkovacích stojísk. Podľa jeho výpočtov v prípade dostavby hotela by malo postačovať 12 + 8 = 20 parkovacích stojísk a pri aplikovaní koeficientu mestskej polohy by mala byť teoretická potreba len na úrovni 3,29 stojísk. Žalobca má zato, že takýto výpočet potreby stojísk neobstojí. Pri aplikácii takéhoto postupu napríklad pri rodinných domoch, kde podľa tabuľky postačujú 2 stojiska/dom, by sa potom takéto stojisko podľa vzorca pravdepodobne v žiadnej riešenej zóne vôbec nevyžadovalo. Tabuľka 20 explicitne určuje počty stojísk podľa druhu objektu. V prípade hotela BOSS a jeho dostavby by sa nepochybne vyžadovalo celkovo 84 stojísk. Kapacita 20 miest uvádzaná spracovateľom na základe výpočtu podľa vzorca, ktorý sa aplikuje pre celkový základný výpočet parkovacích stojísk v centrálnych mestských zónach, je nesprávny a počet parkovacích miest v prípade dostavby hotela v počte 20 deklarovanom spracovateľom a udávanom hotelom BOSS na jeho internetovej stránke 55 z toho 38 na teréne možno považovať za nedostatočný. Dostavbou hotela navyše nepochybne dôjde k redukcií 38 stojísk na teréne v dôsledku jeho zastavania dostavbou a k redukcii tak aj celkového počtu 55 ním poskytovaných parkovacích stojísk. Aj napriek tomu, že potreba hotela po jeho dostavbe si nepochybne vyžiada nárast parkovacích stojísk a teda stavbu hotela po dokončení jej dostavby možno zaradiť medzi stavby náročné na dopravu a nepochybne aj na zásobovanie, prvostupňový správny orgán stavbu neposudzoval ako stavbu neprípustnú podľa vyššie uvedeného či.2.18.2, z dôvodu jej náročnosti z hľadiska parkovania. Prvostupňový správny orgán a ani cestný správny orgán, ktorý záväzné stanovisko pre účely územného rozhodovania vydal, vzhľadom na skutočnosti uvádzané navrhovateľom na internetovej stránke hotela si skutkový stav ohľadne skutočného počtu parkovacích miest neoverili, postačoval im len údaj uvádzaný spracovateľom. V tejto súvislosti poukazujem na bod č.2 na str.6 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v ktorom ako podmienku pre vypracovanie ďalšieho stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť, že v prípade, ak sa pri navrhovanej dostavbe existujúcich parkovacích miest oproti požadovaným podľa dokumentácie k stavebnému konaniu je „nutné" doplniť PD o nový výpočet potreby parkovacích miest a tieto následne aj preukázať. Žalobca má zato, že otázku potreby parkovacích stojísk nemal prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia náležité zistenú. tomto smere je možné poukázať i na ustanovenie § 59 zákona č. 71/1967 Zb., v zmysle ktorého je správny orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Žalobca má zato, že ani odvolací správny orgán si nesplnil svoje povinnosti mu vyplývajúce z ust. § 59 ods. l správneho poriadku, keď odvolanie žalobcu odôvodnil výlučne len s odvolaním sa na koncentračnú zásadu. Odvolací orgán zanedbal svoju povinnosť preskúmať prvostupňové správne rozhodnutie v celom jeho rozsahu, a to najmä s prihliadnutím na súlad s kogentnými regulatívmi. To znamená bez ohľadu na obsah námietok a pripomienok uplatňovaných účastníkmi alebo dôvody odvolania. Túto svoju povinnosť je totiž povinný uplatniť aj v prípade, ak účastník svoje odvolanie neodôvodní vôbec. Odvolací orgán neprihliadal ani na dôkaz predložený žalobcom k odvolaniu - Znalecký posudok vyhotovený Ústavom súdneho inžinierstva, ktorým preukázal nesprávnosť záverov prvostupňového správneho orgánu z hľadiska zníženia preslnenia a presvetlenia v existujúcej stavbe rodinného domu, ktorého je žalobca vlastníkom a teda zanedbal svoju povinnosť mu vyplývajúcu z ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku, keď tento odmietol. Ústav súdneho inžinierstva pritom predstavuje jednu z najvýznamnejších inštitúcií pre oblasť stavebníctva. Vznikom závažných pochybností o správnosti záverov posudku, na ktorom bolo založené rozhodnutie, ktoré sme v konaní napádali je zrejmé, že odvolací orgán mal buď dokazovanie v uvedenom smere doplniť alebo vrátiť vec prvostupňovému orgánu na doplnenie dokazovania. V tomto smere je však možné poukázať, že účastník konania námietku správnosti posudku namietal v konaní. Aj keď správny orgán z hľadiska hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého posudku, to ho ale nezbavuje povinnosti hodnotiť to, či znalec mal k dispozícií všetky potrebné podklady, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z iných urobených dôkazov. V tomto smere žalobca poukazoval, že posudok predložený navrhovateľom územného konania bol vypracovaný bez akýchkoľvek meraní a bez akejkoľvek dokumentácie domu na pozemku žalobcu, ktorý posudzoval. Bez podkladov vrátane vzájomných výškových pomerov stavieb, ktoré doteraz v konaní nie sú zrejmé, nebolo možné zodpovedať otázky, ktoré mal uvedený posudok zodpovedať. Poukázal tiež na to, že jednou z podmienok práva na spravodlivý proces je právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. To zahŕňa povinnosť správneho orgánu vysporiadať sa s argumentáciou účastníka konania. Uvedená povinnosť v zmysle nálezu Ústavného súdu IV. ÚS 296/09, zahŕňa povinnosť správneho orgánu vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s myšlienkovými konštrukciami, na ktorých je argumentácia účastníka založená, vysporiadať sa s nimi a nadväzne na to sa s nimi buď stotožniť, alebo ich vyvrátiť, resp. spochybniť. Iba takýto prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu. Správny orgán sa otázkou skúmania rozporu stavby s kogentnými regulatívmi vôbec nezaoberal a na uvedené námietky účastníka vyplývajúce z verejného práva nedal žiadnu odpoveď. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta Žilina zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.08.2016. Vo vyjadrení nesúhlasil s názorom žalobcu, že by správny orgán mal prihliadnuť na námietky uplatnené ešte v predchádzajúcom konaní dňa 27.05.2013 a v odvolaní proti predchádzajúcemu rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 12.09.2014, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.01.2015 zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie veci. Pred zvolaním nového územného konania boli na základe výzvy stavebného úradu doplnené viaceré podklady, ktoré v pôvodnom návrhu chýbali a ich absencia bola stavebnému úradu prvého stupňa odvolacím orgánom vytýkaná. Z týchto dôvodov boli námietky uplatnené v predchádzajúcom konaní k iným podkladom irelevantné a účastník konania bol povinný uplatniť si v stanovenej lehote námietky a pripomienky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov k novopredloženým pokladom. Žalovaný nesúhlasil bagatelizáciou zásady koncentrácie konania, nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Naopak zastal názor, že dôsledne a podrobne sa zaoberali so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom i ostatnými účastníkmi konania, a že bolo rozhodnuté v súlade so zákonom. 6. K žalobe sa písomne vyjadril aj ďalší účastník konania v rade 1/. Vo svojom vyjadrení zosumarizoval postup správnych orgánov vo veci a mal za to, že dotknutý stavebný úrad, ako aj žalovaný, ako odvolací stavebný úrad postupovali v zmysle § 36 ods. 2 a § 42 ods. 5 Stavebného zákona. Na základe výzvy stavebného úradu z 03.08.2015 bolo rozhodované práve a iba o návrhu na vydanie územného rozhodnutia v zmysle upravenej a doplnenej projektovej dokumentácie zo dňa 29.06.2015, resp. 08.07.2015. Preto logicky stavebný úrad nemohol námietky žalobcu podané pred predložením upravenej a doplnenej projektovej dokumentácie považovať za námietky podané voči neskoršej upravenej a doplnenej projektovej dokumentácii naviac, keď samotný žalobca ignoroval výzvu stavebného úradu o vyjadrenie, či má alebo nemá k upravenej a doplnenej projektovej dokumentácie akékoľvek výhrady. Pokiaľ žalobca žiadne námietky v určenej lehote voči upravenej a doplnenej projektovej dokumentácii nemal, nemôže sa špekulatívne dovolávať toho, že správny orgán mal sám vychádzať z toho, že žalobca považoval svoje pôvodné námietky voči inej projektovej dokumentácií stále za relevantné aj vo vzťahu k inej doplnenej a prepracovanej projektovej dokumentácii. Žalobca mohol pokiaľ sa domnieval, že jeho námietky voči pôvodnej projektovej dokumentácie z 27.05.2013 sú stále relevantné aj voči dopracovanej projektovej dokumentácií v lehote na podanie námietok na výzvu správneho orgánu z 03.08.2015 aspoň jednoducho oznámiť, alebo ich zopakovať. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že napádané prvostupňové správne rozhodnutie má byť v rozpore so zákonnými regulatívmi a územným plánom uviedol, že s týmto nemôže súhlasiť, pričom zaoberať sa nimi je podľa neho podrobnejšie v tomto podaní zbytočné, pretože správny súd o týchto námietkach žalobcu ani len nemôže rozhodovať s poukazom na § 177 ods. 1 a 2 SSP a súčasne na § 27 ods. 2 SSP a § 27 ods. 3 SSP. Napriek tomu ďalší účastník konania v rade 1/ uviedol, že v správnom konaní navrhovateľ umiestnenia stavby vyhovel všetkým existujúcim právnym regulatívom a technickým normám, toto bolo zo strany na to určených odborníkov exaktne správnemu orgánu predložené a následne zo strany dotknutých štátnych orgánov odsúhlasené, nesúlad žalobcu s navrhovanou výstavbou je daný tým, že aj spoločnosť R B R invest, s.r.o. chce na svojom - susediacom pozemku realizovať výstavbu tzv. Rezidencie Čepiel. Zdôraznil, že v zmysle územno- plánovacích podkladov, ako aj viacerých relevantných stanovísk a rozhodnutí štátnych orgánov je pre zástavbu v danej lokalite vyžadované, aby sa výstavba realizovala tak, aby vznikla kompaktná uličná zástavba, t. j. aby jednotlivé stavby boli umiestňované bezprostredne vedľa seba, aby tvorili tak spolu kompaktný celok. Preto, ak má na ulici Pivovarská vzniknúť kompaktná uličná zástavba, je logicky nevyhnutné, aby severná stena hotela BOSS druhá etapa bola postavená ako štítová stena, t. j. bez okenných a iných otvorov tak, aby bola umožnená výstavba Rezidencie Čepiel a taktiež až po hranicu pozemku, a rovnako tak aj Rezidencia Čepiel, by ma mať južnú stenu štítovú, bez okenných a iných otvorov. Iba tak bude a môže byť dosiahnutý konečný cieľ v zmysle územno-plánovacích podkladov a súčasne budú môcť byť rešpektované záujmy oboch susediacich vlastníkov. Toto je podľa názoru ďalšieho účastníka konania v rade 1/ jednoznačne jediná možnosť zástavby susediacich pozemkov, a k tomuto spravodlivému a logickému záveru smeruje aj zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Ďalší účastník konania v rade 1 navrhuje plánovanú výstavbu tak, aby žalobca mohol užívať svoj rodinný dom bez ohľadu na jej avizovanú budúcu výstavbu Rezidencie Čepiel, ale súčasne aj tak, aby mohla byť Rezidencia Čepiel v budúcnosti realizovaná a tak R B R invest, s.r.o. nebola obmedzovaná pri budúcom stavebnom využití jej pozemkov na iný účel, ako je tomu v súčasnosti. Žalobca sa však vyššie uvedenému cieľu snaží zabrániť, nakoľko jej cieľom je realizovať výstavbu tak, aby získal výhodu v tom zmysle, že Rezidencia Čepiel nebude postavená s južnou štítovou stenou, ale na južnej strane budú okná, balkóny, výklenky a podobne, v dôsledku čoho samozrejme nebude môcť nikdy byť dosiahnutá kompaktná uličná zástavba a nebude môcť byť realizovaná dostavba hotela BOSS. V dôsledku tohto postoja k danej veci sa žalobca na jednej strane tvári, že rodinný dom súp. č. 1064 vo vlastníctve spoločnosti je potrebné posudzovať v stave ako sa nachádza, to znamená pri plánovanej výstavbe hotela BOSS druhá etapa a je potrebné spĺňať technické podmienky vo vzťahu k tomuto rodinnému domu, ako bol určený dnes, tak aj v budúcnosti na bývanie, avšak súčasne žalobca trvá na tom, že tento rodinný dom bude nahradený nepochybne budúcou výstavbou Rezidencie Čepiel, a teda plánovaná výstavba hotela BOSS etapa č. 2 má rešpektovať aj podmienky budúceho plánovaného objektu na dnešnom pozemku parcela č. 29 a 30 spoločnosti žalobcu, čo však nepochybne rešpektuje. Z uvedeného je zjavné, že splniť oba okruhy podmienok je časovo, technicky aj finančne náročnejšie, ako iba splniť jednu variantu, pričom však logicky nemôžu byť rodinný dom, ako aj Rezidencia Čepiel súčasne a naraz. Argumentácia žalobcu je preto účelová, rozporuplná a voči ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/šikanózna. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 09.09.2016, v ktorom uviedol, že z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že správny orgán priznal, že na námietky uplatnené v konaní pred zrušením rozhodnutia rozhodnutím odvolacieho orgánu neprihliadal. Zdôraznil, že zrušením a vrátením rozhodnutia na prejednanie a rozhodnutie sa nezačína nové konanie, ale pokračuje sa v pôvodnom konaní, a teda rozhodujúci orgán je povinný prihliadať na všetko čo dovtedy vyšlo v konaní najavo, vrátane uplatnených námietok a pripomienok. 8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v rade 1/ písomnosťou doručenou súdu dňa 12.10.2016. Vo vzťahu k argumentu ďalšieho účastníka konania v rade 1, že argumentácia žalobcu v tomto smere je špekulatívna poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/116/1996, že správne konanie tvorí jeden celok a je zrejmé, že správny orgán má povinnosť prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré v skutočnosti vyšli najavo a zákon neukladá účastníkovi opätovne namietať už raz namietané skutočnosti, ale je povinnosťou správneho orgánu sa už raz vznesenými námietkami vysporiadať. Poukázal a zdôraznil aj ust. § 59 ods. 3 posledná veta zákona o správnom konaní, podľa ktorého je správny orgán právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 9. K veci sa písomne vyjadrili aj ďalší účastníci konania a to v rade 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 13/ vyjadrením, ktoré súdu bolo doručené dňa 20.10.2016. Uviedli, že ako účastníci územného konania podávali námietky voči zámeru R. Z. na zrealizovanie druhej etapy hotela BOSS na Pivovarskej ulici v Žiline. Mali za to, že stavebný úrad sa vôbec nezaoberal vznesenými námietkami účastníkov územného konania tak, ako boli tieto vznesené v písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2013 napriek tomu, že dôvodnosť uvedených námietok pretrváva v podstate dodnes, a to pre nesplnenie požiadaviek na preslnenie, napriek úprave hmoty zamýšľaného stavebného objektu. Splnenie platných noriem na preslnenie, ktoré mali byť deklarované svetlo-technickým posudkom vypracovaným k projektu č. 05/2015 bolo spochybnené odborným vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva č. 19/2016, čím bola už druhýkrát v tomto územnom konaní spochybnená vierohodnosť záverov svetlo-technických posudkov. Mali za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi, na ktoré je stavebný úrad povinný prihliadnuť aj bez námietok účastníka konania, a to z úradnej povinnosti. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnili s argumentáciou žalobcu v konaní. Žiadali teda súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil. 10. Krajský súd v Žiline vo veci nariadil termín pojednávania na deň 26.4.2017. Na tento nariadený termín pojednávania sa nedostavili ďalší účastníci konania v rade 2/ až 33/, 35/, 39/ až 44/. Doručenie predvolania mali vykázané, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal s poukazom na § 114 SSP aj v ich neprítomnosti. 11. Ďalší účastník konania pôvodne označený ako ďalší účastník konania v rade 38/ - Slovenský pozemkový fond Bratislava sa v súlade s § 32 ods. 4 SSP vzdal svojho účastníctva pred správnym súdom svojim ústnym prejavom do zápisnice, preto správny súd s ním ako s ďalším účastníkom konania už nekoná. 12. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane jeho postupu, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, v rozsahu danom žalobnými námietkami žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 491 ods. 1, 2 SSP za použitia § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 4 SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: 13. Zo zápisnice z územného konania na stavbu druhá etapa hotela BOSS zo dňa 27.05.2013 bolo zistené, že žalobca si prostredníctvom konateľa spoločnosti v predmetnom územnom konaní uplatnil námietku v znení, že nesúhlasí, aby bola nadstavba stavebníka priamo na hranici z hľadiska budúcej výstavby na ich pozemku parcela č. 29 a 30 KNC v k. ú. E.. 14. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.). 15. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 16. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 17. Podľa § 47 ods. 2 zákona č.71/1967 Zb. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 18. Podľa § 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 19. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 20. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 21. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 22. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebný zákon), Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. 23. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 24. Podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona, kópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Zverejnenie musí stavebný úrad zabezpečiť odo dňa začatia územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia až do jeho právoplatného ukončenia. Zverejnenie musí obsahovať okrem kópie žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia bez jej príloh aj údaje o sprístupnení právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní a záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho vydal, ak bolo ohľadom územia vydané. 25. Podľa § 35 ods. 3 stavebného zákona, ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. 26. Podľa § 35 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad zastaví územné konanie z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh späť, na zastavenie konania nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania. 27. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 28. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona., podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 29. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 30. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona., stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 31. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona., ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 32. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona., v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 33. Podľa § 39 ods. 2 stavebného zákona., ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. 34. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 35. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona., v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 36. Nosným a teda aj prvotným žalobným dôvodom žalobcu, ktorý je vyjadrený pod bodom A žaloby, je namietaná skutočnosť, že orgány verejnej správy v konaní neprihliadli na námietky účastníka konania - žalobcu, ktoré boli vznesené dňa 27.05.2013, ako i v podanom odvolaní voči pôvodnému rozhodnutiu 7061/2012-39074/2014-OS-BAB, zo dňa 12.09.2014, ako i na právny názor odvolacieho orgánu vyjadreného v rozhodnutí pod sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2015/002516/KRA, zo dňa 14.01.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 7061/2012-39074/2014-OS-BAB zo dňa 12.09.2014 o umiestnení stavby - druhá etapa Hotela BOSS na pozemkoch registra C parc.č. 35/1, 35/2, 5780/2 v kat. úz. E., a ktorý bol pre správny orgán prvého stupňa v súlade s § 59 ods. 3 Správneho poriadku záväzný. 37. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že ďalší účastník konania v rade 1/ podal návrh na územné rozhodnutie, a to na umiestnenie stavby - druhá etapa hotela BOSS na pozemkoch registra C parcela č. 35/1, 35/2, 5780/2 v k. ú. E., a to dňa 22.06.2011. Ďalej mal senát správneho súdu zistené, že Mesto Žilina, ako príslušný stavebný úrad vydalo pre navrhovateľa R.. M. Z. rozhodnutie pod č. j. 7061/2012-39074/2014-OS-BAB zo dňa 12.09.2014, ktorým podľa § 39, § 39a Stavebného zákona rozhodlo o umiestnení navrhovanej stavby. V predmetnom rozhodnutí rozhodol prvostupňový správny orgán o námietke žalobcu, ktorá bola uvedená v bode 3 písm. k) rozhodnutia tak, že tejto nevyhovel. Námietka žalobcu spočívala v tom, že tento nesúhlasil, aby bola nadstavba priamo na hranici z hľadiska budúcej výstavby na ich pozemku parcela KNC č. 29, 30 v k. ú. E.. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k tejto námietke stavebný úrad uviedol, že stavebný úrad zo svojej činnosti vedel, že na susednom pozemku prebieha územné konanie na stavbu - Polyfunkčný bytový dom Rezidencia Čepiel, ktorá bola taktiež umiestnená na hranici pozemku. V tejto veci v čase ústneho pojednávania nebolo rozhodnuté. Navrhovateľ bol vyzvaný na doplnenie návrhu o ďalšie podklady - prepracované svetlotechnické posúdenie na protiľahlý dom - súpisné č. 1059 v k. ú. E., ktorý je na liste vlastníctve vedený ako budova na bývanie v lehote do 60 dní odo dňa jeho doručenia, nakoľko predložený návrh nemá predpísané náležitostí a neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby a súčasné územné konanie bolo prerušené. V čase prerušenia územného konania bolo územné konanie vo veci susednej stavby - Polyfunkčného bytového domu Rezidencia Čepiel zastavené rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 13.01.2014, ktoré bolo právoplatné dňa 17.02.2014. Navrhovateľ splnil výzvu a doplnil podanie o prepracovaný svetlotechnický posudok v zmysle záverov zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 27.05.2013 a taktiež doplnil dňa 21.02.2014 a dňa 01.04.2014 svetlotechnický posudok a posúdenie času preslnenia - vplyv plánovanej výstavby Hotela BOSS druhá etapa aj na susediaci dom súp. č. 1064, ktorý je umiestnený na pozemku parcela č. KNC 29 v k. ú. E., vedený na LV č. XXXX na mieste, ktorého bolo zastavané územné konanie vo veci Polyfunkčného bytového domu Rezidencia Čepiel. Vyhotovenie svetlotechnického posudku doplneného navrhovateľom na susednú stavbu vo vlastníctve R B R invest, s.r.o. - vplyv plánovanej výstavby objektu Hotel BOSS etapa č. 2 vyhovuje požiadavkám STN 734301 na preslnenie susedného rodinného domu. Plánovaná výstavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie susedného rodinného domu parcela č. 29 v k. ú. E.. Vplyv plánovanej výstavby objektu Hotela BOSS etapa č. 2 vyhovuje požiadavkám STN 730580 - 1 - Z2 na denné osvetlenie miestností v rodinnom dome na parcele č. 29 v k. ú. E.. Umiestnenie navrhovanej stavby na hranici pozemkov je v súlade s platným územným plánom Mesta Žilina, kde je v záväznej časti preurbanistický okrsok č. 1 stred v predmetnej zóne 1.01.P/01 určená základná funkcia mestská pamiatková rezervácia, ochrana pamiatok, zmiešaná, vyššia a základná občianska vybavenosť, typ stavebnej činnosti sú uvádzané: prestavby, nadstavby, dopravná a technická infraštruktúra. Typ zástavby sa uvádza kompaktná uličná zástavba. Stavebný úrad dal možnosť účastníkom konania sa k doplneným podkladom pre rozhodnutie vyjadriť, a to oznámením zo dňa 08.04.2014, ku ktorému neboli vznesené námietky. 38. Ďalej z obsahu administratívneho spisu bolo súdom zistené, že na základe odvolania žalobcu bolo Okresným úradom Žilina, odborom výstavby a bytovej politiky pod č. OU-ZA-OVBP2-2015/002516/ KRA zo dňa 14.01.2015 predmetné rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavbu možno umiestniť aj na hranici pozemku, len ak jej umiestnenie nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Z takto vymedzených podmienok pre umiestnenie stavby je zrejmé, že vždy je potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb, možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činností, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia, resp. už vo vzťahu k už jestvujúcim stavbám alebo pozemkom, na ktorých sa uvažuje s výstavbou a o tejto skutočnosti má stavebný úrad vedomosť. Stavebný úrad preto vždy musí zistiť a vyhodnotiť všetky s vecou súvisiace skutočnosti, t. j. skutočný stav veci, pričom nie je viazaný iba návrhmi účastníkov konania. Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci. Presné a úplné zistenie skutkového stavu veci znamená, že jednak je nevyhnutné vykonať všetky vyšetrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenie odvodené od vykonaných vyšetrení zodpovedali skutočnosti. Zároveň správnemu orgánu vyplýva z § 32 ods. 2 Správneho poriadku, že iba on určuje rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie. Nedostatky týkajúce sa zistenia skutkového stavu, ktoré odvolací orgán uviedol v odôvodnení rozhodnutia považuje odvolací orgán za dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Podobne stavebný úrad o zmene návrhu neoboznámil účastníka konania, hoci mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Odvolací orgán z odôvodnenia rozhodnutia nezistil, ako sa stavebný úrad vysporiadal s námietkou vlastníka susedného pozemku, parcela KNC č. 30 spoločnosti R B R invest, s.r.o., Žilina, ktorý nesúhlasil s umiestnením dostavby priamo na hranici pozemkov z dôvodu budúcej plánovanej výstavby. Stavebný úrad skutočnosť, že odvolateľ na svojom pozemku chce uskutočniť výstavbu vedel a všetky skutočnosti týkajúce sa stavby Rezidencia Čepiel - Polyfunkčný bytový dom uviedol v odôvodnení nevyhovenia námietke na strane 21. Odvolací orgán odôvodnenie zamietnutia námietky iba uvedením skutočnosti, že platný UPM Mesta Žilina, takúto kompaktnú zástavbu pripúšťa bez vyhodnotenia možnosti zastavať aj susediaci pozemok po umiestnení obvodovej steny navrhovanej dostavby Hotela BOSS z južnej strany, a to priamo na spoločnej hranici do výšky +9,2 metra od úrovne vonkajšieho parkoviska po celej dĺžke parcely KNC č. 30 považuje za nedostatočné a nepresvedčivé. Stavebný úrad sa v konaní o umiestnení dostavby Hotela BOSS zameral na posúdenie a vyhodnotenie súladu stavby s platným územným plánom Mesta Žilina, ktorý bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012 je v predmetnej zóne určená základná funkcia mestská pamiatková rezervácia, ochrana pamiatok, zmiešaná vyššia a základná občianska vybavenosť. Ako typ zástavby sa uvádza kompaktná uličná zástavba s prejazdami a podchodmi; výška zástavby sa musí rešpektovať s okolitou zástavbou. Stavebný úrad však neposúdil vplyv umiestňovanej stavby na okolie komplexne, nezaoberal sa záujmom odvolateľa, ako vlastníka susednej nehnuteľnosti umiestniť aj na svojom pozemku stavbu, a preto odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie nemohol potvrdiť. 39. Ďalej z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že napokon stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby druhá etapa Hotela BOSS dňa 10.11.2015 pod č. 14429/2015-51826/2015-OS- BAB. V rozhodnutí uviedol popis stavby, zároveň pre umiestnenie stavby podľa § 39a ods. 2 boli určené podmienky, ktoré boli špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia. V bode 3 bolo uvedené, že námietky účastníkov konania v zmysle § 36 ods. 1 Stavebného zákona boli vznesené, pod písm. b) a c) bodu 3 bolo uvedené úplné znenie požiadavky účastníka konania R B R invest, s.r.o. zo dňa 13.10.2015 resp. úplné znenie účastníka konania R B R invest, s.r.o. v zastúpení konateľmi v liste zo dňa 15.10.2015. Na strane 9 rozhodnutia bolo uvedené, že námietkam, vyjadreniu a požiadavke, ktoré boli uvedené pod bodom 3 a), b) a c) rozhodnutia sa nevyhovuje a tiež, že rozhodnutie o námietkach a vyjadreniach účastníkov konania je odôvodnené v časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. 40. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.05.2016, ktorým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. 41. Nie je sporné, že v súlade s oznámením zo dňa 06.05.2013 bolo zo strany Mesta Žilina ako stavebného úradu vydané oznámenie o pokračovaní územného konania, ktoré bolo začaté dňom 22.06.2011, zároveň bol určený termín pojednávania dňa 27.5.2013. V tomto oznámení bolo uvedené, že stavebný úrad súčasne upozorňuje, že svoje námietky a pripomienky k doplneným podkladom je možné uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pretože na neskôr uplatnené námietky a pripomienky sa zo zákona nebude prihliadať. Nie je sporné, a vyplýva to aj zo zápisnice z územného konania zo dňa 27.05.2013, že žalobca na tomto ústnom pojednávaní vzniesol vo vzťahu k predmetnému územnému konaniu námietku, a to nesúhlas, aby bola predmetná stavba (ktorá bola predmetom návrhu na vydanie územného rozhodnutia) umiestnená priamo na hranici pozemku z hľadiska ich budúcej výstavby na ich pozemku parcela č. 29, 30 KNC v k. ú. E.. 42. Žalovaný pokiaľ ide o námietky žalobcu, poukázal v odôvodnení rozhodnutia na zásadu koncentrácie v konaní, podľa ktorej si účastníci konania môžu na rozdiel od iných druhov správnych konaní uplatňovať svoje námietky a pripomienky len do určitého momentu, ktorý stanovuje stavebný zákon, a ktorý v súlade so stavebným zákonom určí stavebný úrad. Mal za to, že stavebný úrad návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby považoval za úplný, a preto listom zo dňa 03.08.2015 oznámil pokračovanie prerušeného územného konania s tým, že upustil od ústneho prerokovania návrhu a účastníkov poučil, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia, inak, že sa na ne neprihliadne. Ďalej tiež poukázal aj na ust. § 36 ods. 2, 3 stavebného zákona a tiež § 42 ods. 5 stavebného zákona, podľa ktorého v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. Stavebný úrad si túto povinnosť splnil a v oznámení o začatí konania zo dňa 10.10.2014 i v oznámení o pokračovaní zo dňa 25.11.2014, zrejme malo ísť o oznámenie o pokračovaní územného konania č. 14429/2015-36421/2015-OS-BAB zo dňa 3.8.2015, na túto okolnosť účastníkov konania výslovne upozornil. O námietkach uplatnených v konaní včas, stavebný úrad rozhodol tak, že ich zamietol a zamietnutie námietok vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil. Na obsah akýchkoľvek ďalších uplatňovaných námietok odvolací orgán prihliadať nemôže a nesmie, lebo mu v tom bráni vyššie spomenutá zásada koncentrácia konania. Ak by sa nimi odvolací orgán zaoberal, sám by porušil zákon. Okrem toho žalovaný okrajovo uvádza, že námietkam by nebolo dôvodné vyhovieť ani vtedy, ak by boli uplatnené včas. Uviedol, že zo spisového materiálu i z predchádzajúcej úradnej činnosti má žalovaný vedomosť o tom, že územné konanie i stavebné konanie na umiestnenie a povolenie stavby žalobcu s označením Rezidencia Čepiel na pozemkoch parcela č. KNC 29 a 30 v k. ú. E. v susedstve s predmetnou stavbou hotela druhá etapa Hotela BOSS, Pivovarská ulica, Žilina bola po viacerých odvolacích a súdnych rozhodnutiach zastavené po späťvzatí návrhu. Stavebný úrad musel vychádzať zo skutkového právneho stavu v čase rozhodovania, to značí, že musel rešpektovať jestvujúci rodinný dom na pozemku KNC parcela č. 29. Stavba druhá etapa Hotela BOSS Žilina bola upravená tak, aby po jej uskutočnení neboli neprimeraným spôsobom obmedzené pomery oslnenia a osvetlenia okien obytných miestností jestvujúceho susedného rodinného domu vo vlastníctve odvolateľa. Dodatočné spochybňovanie svetlotechnického posudku vplyvu stavby na rodinný dom odvolateľa jednak nie je možné v odvolacom konaní akceptovať, a jednak nevyznieva vierohodne, lebo sa opiera o spochybňovanie vzájomného výškového usporiadania stavieb, hoci vzájomné výškové usporiadanie je v dopracovanej dokumentácií pre územné rozhodnutie z roku 2015 určené exaktne. Okrem toho navrhované umiestnenie stavby v plnej miere rešpektuje záväzné regulatívy územného plánu Mesta Žilina, ktoré uvažujú o kompaktnom uličnom doblokovaní stavieb v tejto mestskej časti, teda navrhuje prístavbu až k hranici susedného pozemku s plnou štítovou stenou, čo v budúcnosti umožní vlastníkovi susedného pozemku uskutočniť taktiež svoju stavbu v súlade s územným plánom až k majetkovej hranici pozemku navrhovateľa a dotvoriť tak kompaktnú zástavbu na uličnej čiare ulice Pivovarskej. 43. Nepochybne z predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že v predmetnom konaní bolo vydané vyššie uvedené skoršie prvostupňové rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby, ktoré ako bolo z obsahu spisového materiálu zistené, bolo zrušené na základe podaného odvolania zo strany žalobcu žalovaným a vec bola vrátená na nové konanie, teda na nové prejednanie a rozhodnutie veci. Súd k tejto veci poukazuje na to, že konanie sa začína iba raz a skončí sa až právoplatným rozhodnutím vo veci. V prípadoch, keď je prvostupňové administratívne rozhodnutie zrušené, konanie pokračuje s tým, že prvostupňový správny orgán je povinný odstrániť chyby, ktoré mu boli vytýkané v rámci zrušovacieho administratívneho rozhodnutia v tom istom konaní, ktoré už bolo raz začaté. Uvedené vyplýva s tzv. zásady jednotnosti konania. 44. Správny súd konštatuje, že Mesto Žilina ako stavebný úrad pochybilo, keď opakovane začínalo konanie resp. keď v oznámení o pokračovaní konania stanovovalo nové lehoty na uplatňovanie námietok ( oznámenie zo dňa 3.8.2015 č. 14429/2015-36421/2005-OS-BAB ). Súd má za to, že pokiaľ by sa orgán verejnej správy prvého stupňa zaoberal skôr podanými námietkami žalobcu voči posudzovanej stavbe (súd má na mysli riadne rozhodnutie o pôvodných námietkach žalobcu vo výrokovej časti rozhodnutia), opakované začínanie konania resp. vyzývanie na podanie nových námietok by ani nespôsobovalo nezákonnosť administratívneho rozhodnutia, resp. konania. 45. V danom prípade podľa názoru súdu tým, že orgán verejnej správy prvého stupňa v podstate vôbec nerozhodol o námietkach žalobcu, ktoré boli podané žalobcom ako účastníkom daného územného konania ešte dňa 27.05.2013 svojou výrokovou časťou, keď na druhej strane rozhodol o námietkach žalobcu zo dňa 13.10.2015 resp. 15.10.2015, keď tieto považoval za námietky podané po zákonom stanovenej lehote, pochybil. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je zrejmé (str. 7 rozhodnutia - pís. b) a c), a aj z odôvodnenia rozhodnutia str. 17,18), že vo vzťahu k námietkam v bode 3 písm. b), vo vzťahu k tejto námietke prvostupňový správny orgán nevyhovel, nakoľko o zmenu adresy musia požiadať konatelia spoločnosti spoločne tak, ako je uvedené v obchodnom registri, t. j. v mene spoločnosti konajú spoločne, uvedená požiadavka je podpísaná iba jedným konateľom spoločnosti, a to R.. Vo vzťahu k námietke uvedenej v. bode č. 3 písm. c) rozhodnutia, tejto nevyhovel, pričom uviedol, že účastníci konania a dotknuté orgány mohli podať svoje námietky a pripomienky najneskôr v lehote 7 pracovných dní, odo dňa doručenia oznámenia. Účastník konania túto možnosť nevyužil. Lehota na podanie námietok a pripomienok mu uplynula dňa 18.08.2015. Ako je zrejmé z rozhodnutia žalovaného, ani žalovaný správny orgán nevyužil svoju kompetenciu, ktorá mu vyplýva z ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., t.j. konanie a rozhodnutie orgánu prvého stupňa nedoplnil, a ani uvedenú vadu neodstránil. 46. Z tohto dôvodu je zrejmé, že žalovaný, resp. orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol a neprihliadol na námietky účastníka konania - žalobcu vznesené dňa 27.05.2013 a nerozhodol o nich výrokovou časťou rozhodnutia. Tieto námietky boli vznesené v zákonom stanovenej lehote s poukazom na ust. § 36 ods. 1 Stavebného zákona, bolo o nich rozhodované v pôvodnom územnom rozhodnutí zo dňa 12.9.2014 - výrok 3. pís. k) rozhodnutia, ktoré bolo napokon na základe odvolania zo strany žalobcu žalovaným rozhodnutím zo dňa 14.1.2015 zrušené a vec bola vrátená orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Podľa názoru súdu uvedená vada v konaní spôsobuje potom nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Keďže v danom prípade ide o jedno a to isté konanie, je potrebné o týchto uplatnených námietkach zo strany žalobcu rozhodnúť, je potrebné v rozhodnutí reagovať na všetky námietky podané v lehote, a to v priebehu celého konania o vydanie územného rozhodnutia. S uvedeným korešponduje aj rozhodnutie NS SR č.k. 3Sžp18/2013, zo dňa 3.6.2014. Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného sa súd nemohol zaoberať ďalšími žalobnými dôvodmi žalobcu. 47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu za použitia § 491 ods. 1,2 SSP postupom cez ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec cez ust. § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné, rozhodnúť o pôvodne uplatnených námietkach žalobcu v rámci územného konania, tak aby o týchto bolo rozhodnuté výrokovou časťou rozhodnutia 48. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania, rozhodne, po právoplatnosti rozhodnutia, správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 45/ náhradu trov konania pre nesplnenie podmienok uvedených v ust. § 169 SSP. 49. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.