Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200567 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: IMPEX Trade, s. r. o., so sídlom Na Bystričku č. 14, Martin, IČO: 36 384 488, právne zast. JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom K. č. XX, A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 103229363/2016 zo dňa 27.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým správnym rozhodnutím č. 102424799/2016 zo dňa 25.01.2016 Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty IMPEX Trade, s. r. o. rozdiel v sume 56 156,33 € na dani z pridanej hodnoty. Zároveň znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2013 zo sumy 152 229,55 € na sumu 96 073,22 €. Nadmerný odpočet, ktorý bol vrátený do 10 dní od skončenia kontroly, bol vo výške 79 113,21 €. Časť nadmerného odpočtu v tejto sume bol vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V odôvodnení poukázal na protokol z daňovej kontroly zo dňa 08.09.2015, a tiež zápisnicu spísanú vo vyrubovacom konaní zo dňa 14.01.2016. Kontrolovaný platiteľ obchodoval v roku 2013 najmä s poľnohospodárskymi komoditami. V obchodoch, ktorých bol súčasťou, bol konečným daňovým subjektom na území SR, ktorý si uplatňuje a aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru v tuzemsku. Následne nadobudnutý tovar dodáva dodávateľ do iného členského štátu EÚ, do Poľska a Maďarska. Správca dane preto preveroval aj splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok pre intrakomunitárne dodanie tovaru platiteľom IMPEX Trade, s. r. o. do iného členského štátu EÚ. Zistil nasledovný obchodný reťazec: poľnohospodárske družstvá v ČR Úsovsko a Agrospol, agrární družstvo, › MOROMALT - EXPORT s. r. o., › TRNEX, spol. s r. o. Kunovice, › FULL AGRO s. r. o., Bratislava, › K2 Business Group s. r. o., Bratislava, › SWC Trnava, spol. s r. o., so sídlom v Trnave, › IMPEX ČV s. r. o., Podhájska, › IMPEX Trade, s. r. o. Martin (daňový subjekt), › intrakomunitárne dodávky pre poľských odberateľov KOMAGRA Sp. Z. o.o. a Dalgety Agra Polska Sp. Z.o.o.. Preverovanie vykonal u jednotlivých dodávateľov a tiež odberateľov v inom členskom štáte Poľsku. Šetrením vykonaným správcom dane bolo zistené, že tovar - repka olejná, ktorá bola predmetom fakturácie v rozhodnom daňovom období, na sporných dodávateľských faktúrach od dodávateľa IMPEX Č V s. r. o. bola skladovaná v skladoch na území SR v Nemčiciach. Na dodávku tovaru repky olejnej boli medzi IMPEX Č V s. r. o. ako dodávateľom, IMPEX Trade, s. r. o. ako odberateľom uzatvorené kúpne zmluvy. Počas výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o obchodoch s repkou olejnou z dôvodov, že v preverovanom reťazci dodávateľov boli zistení nekontaktní dodávatelia spoločnosti FULL AGRO s. r. o. a K2 Business Group s. r. o.. Z týchto dôvodov správca dane preveroval v daňovej kontrole celý obchodný reťazec. Spoločnosti K2 Business Group s. r. o., SWC Trnava, spol. s r. o. a IMPEX ČV s. r. o. zúčastnené na obchode neboli podľa zistení správcu dane zaťažené žiadnymi prevádzkovými nákladmi súvisiacimi s obchodom, čo preukazujú účtovné doklady a bankové výpisy spoločností. Spoločnosti IMPEX ČV s. r. o., SWC Trnava, spol. s r. o., K2 Business Group s. r. o. len medzi sebou fakturovali tovar naložený na vozidlá, ktoré objednával kupujúci IMPEX Trade, s. r. o. a čísla vozidiel uvádzali na faktúrach. Prepravné CMR doklady pri predaji tovarov spoločnosťou IMPEX Trade, s. r. o. boli potvrdzované spoločnosťou K2 Business Group s. r. o.. Z výpovedí svedkov M. Y. a Ing. Q. K. vyplynulo, že CMR doklady vyhotovoval pri vydaní repky zo skladu poverený zástupca spoločnosti K2 Business Group s. r. o. Q. V., ktorý zabezpečoval aj nakladanie tovaru. CMR boli posielané s faktúrou o nákupe spoločnosti K2 Business Group s. r. o., ďalej spoločnosti SWC Trnava, spol. s r. o. a tá ich odovzdala firme IMPEX ČV s. r. o. Ing. H.. Dodávateľ daňového subjektu IMPEX ČV s. r. o. ani jeho dodávateľ SWC Trnava, spol. s r. o. sa nezúčastňovali nakládok tovaru, vážne listy nepredložil žiaden z dodávateľov. Pri vydaní tovaru zo skladov v Nemčiciach boli povinnosti s vydaním tovaru a vyhotovenie potrebných dokladov prenesené až na spoločnosť K2 Business Group s. r. o.. Dodávateľ IMPEX ČV s. r. o., hoci tvrdil, že kvalitu repky olejnej laboratórne overoval, svoje tvrdenie nepreukázal. Z výpovede Ing. K. (spoločnosť SWC Trnava, spol. s r. o.) vyplynulo, že Ing. H. (za IMPEX ČV s. r. o.) neodovzdával vzorky z dodávanej repky olejnej. Ing. H. naopak tvrdil, že mu ich Ing. K. odovzdával, avšak uvedené tvrdenie nevedel preukázať. Ďalší svedok V. Y., ktorý mal dodávať repku pre SWC Trnava, spol. s r. o. zo skladov v Nemčiciach prostredníctvom spoločnosti K2 Business Group s. r. o. nepotvrdil, že by od nich odberateľ SWC Trnava, spol. s r. o. požadoval vzorky repky olejnej, resp. testy o jej kvalite. Podľa správcu dane kontrola kvality repky olejnej bola jedným z nástrojov, ktorý pokiaľ by bol využívaný jednotlivými dodávateľmi, mohol viesť k zabráneniu vzniknutého stavu, t. j. že sa daňový subjekt, ako aj ostatní dodávatelia, ocitnú v reťazovom obchode poznačenom podvodom. Takto by mohli aspoň čiastočne disponovať informáciami o pôvode repky olejnej, ako aj o jej predchádzajúcich dodávateľoch a subdodávateľoch. Česká finančná správa overovala stav skladov v Nemčiciach, pričom bolo zistené, že v sklade bol uskladnený len tovar, ktorý tam dovážala spoločnosť FULL AGRO s. r. o.. V častiach obchodného reťazca TRNEX, spol. s r. o. › FULL AGRO s. r. o. › K2 Business Group s. r. o. boli zistené českou finančnou správou neštandardné postupy pri realizácii obchodov, ako napr. že za slovenské spoločnosti jednala a obchody uzatvárala jedna a tá istá osoba V. Y., ktorý bol v čase realizácie obchodov konateľom spoločnosti K2 Business Group s. r. o. a súčasne bol splnomocnený spoločnosťou FULL AGRO s r. o. na uzatváranie a obchodovanie s repkou olejnou. Platby českému dodávateľovi TRNEX, spol. s r. o. boli uhrádzané v hotovosti v českých korunách, výnimočne v eurách. Hotovosť bola odovzdávaná M. Y. konateľovi TRNEX, spol. s r. o., ktorý ju potom vkladal na firemný účet TRNEX, spol. s r. o.. Skladové priestory v Nemčiciach boli ponechané od augusta 2012 vlastníkom JUDr. Q. M. k bezplatnému užívaniu V. Y.. Pri miestnom zisťovaní nebolo možné vykonať vnútornú ohliadku skladov z dôvodu, že kľúče od nich má len V. Y.. Svedok V. Y. vo svojej výpovedi na zásadné otázky, aký tovar bol umiestnený v sklade v Nemčiciach, kto bol jeho vlastníkom a akí ďalší dodávatelia okrem FULL AGRO s. r. o. dodávali do skladu v Nemčiciach repku olejnú od februára do marca 2013 odpovedal nejednoznačne, zmätočne, bez konkrétnych vyjadrení a dôkazov. Z jeho odpovede len vyplynulo, že do januára 2013 tam boli skladované rôzne poľnohospodárske komodity. Aké spoločnosti ich tam naskladňovali, neuviedol. Potvrdil zistenie správcu dane, že v tom čase tam bola repka olejná spoločnosti A1 Row Slovakia s. r. o.. Nepamätá si, či spoločnosť K2 Business Group s. r. o. repku olejnú nakupovala len od dodávateľa FULL AGRO s. r. o.. Uviedol, že firma FULL AGRO s. r. o. Bratislava nebola jediným dodávateľom repky pre K2 Business Group s. r. o., ale presne si nepamätal podrobnosti. Správca dane vyhodnotil, že V. Okšovi ako konateľovi K2 Business Group s. r. o. chýbajú základné vedomosti o obchodoch, ktoré mal viesť, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Neobjasnil ani zistený množstevný rozdiel ohľadom predanej repky spoločnosťou K2 Business Group s. r. o. pre spoločnosť SWC Trnava, spol. s r. o.. Bolo preukázané, že repku olejnú spoločnosť K2 Business Group s. r. o. nadobúdala len od FULL AGRO s. r. o., napriek tomu V. Y. tvrdil, že táto firma nebola jediným dodávateľom repky pre K2 Business Group s. r. o.. Nevyvrátil pochybnosti správcu dane, že K2 Business Group s. r. o. mohla repku ďalej dodať pre SWC Trnava len v takom množstve, v akom bol dôkazmi preukázaný nákup a nie v množstve, ako na faktúrach uvádza K2 Business Group s. r. o. pre odberateľa SWC Trnava, spol. s. r. o.. Pokiaľ by teda tento rozdiel v množstve bol spôsobený tým, že pre K2 Business Group s. r. o. dodával repku aj iný dodávateľ, tohto však V. Y. uviesť nevedel. Čo sa týka intrakomunitárnych dodaní repky vyskladnenej v sklade v Nemčiciach a platiteľom IMPEX Trade dodaných pre odberateľov KOMAGRA Sp. z o.o. a Dalgety Agra Polska Sp. z o.o. do Poľska, tieto boli správcom dane potvrdené. Pochybnosti o pôvode tovaru a o dodávateľoch uvedených na faktúrach teda vznikli v časti obchodného reťazca K2 Business Group s. r. o., SWC Trnava, spol. s r. o., IMPEX ČV s. r. o., IMPEX Trade, s. r. o.. O tom svedčí aj dokazovanie o pohybe tovaru repky na sklade v Nemčiciach, kde bola dovážaná spoločnosťou FULL AGRO s. r. o. v období od 05.02.2013 do 27.02.2013 pre odberateľa K2 Business Group s. r. o.. Bolo zistené, že K2 Business Group s. r. o. repku nenakupovalo od iného dodávateľa, čo potvrdzujú listinné dôkazy, účtovný výkaz (súvaha) správcu dane ku dňu 31.12.2012, kde nevykazovala žiadne zostatky na účte zásob, ďalej obraty na bankovom účte K2 Business Group s. r. o., podľa ktorých prvé finančné operácie boli na ňom vykonané až 12.02.2013 a v období od 15.02.2013 až do 30.04.2013 boli debetné platby poukazované výhradne na bankový účet spoločnosti FULL AGRO s. r. o.. Potvrdzujú to aj výsledky medzinárodného šetrenia, že v Nemčiciach bola skladovaná len repka olejná od českej spoločnosti TRNEX, spol. s r. o. dodávaná pre FULL AGRO s. r. o.. Stav zásob repky na sklade na konci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia marec 2013 vykazoval záporný zostatok, a tento záporný zostatok vznikol už dňom 08.03.2013. V sklade v Nemčiciach bolo teda v období od 08.03.2013 do 28.03.2013 vyskladnených 607,72 ton repky, ktoré nadobudnutie u K2 Business Group s. r. o. nebolo hodnoverným spôsobom preukázané V. Y., ktorý bol v tom čase konateľom menovanej spoločnosti. Z toho správca dane vyvodil záver, že tieto dodávky tovaru nemohli byť reálne dodané do preverované dodávateľského reťazca dodávateľom K2 Business Group s. r. o. uvedeným na faktúrach pre odberateľa SWC Trnava, spol. s r. o.. Skutkový stav nasvedčuje tomu, že dodávateľom repky do obchodného reťazca nebola K2 Business Group s. r. o., ako to deklaruje faktúrami SWC Trnava, spol. s r. o.. Tovar, ktorý spoločnosť FULL AGRO s. r. o. nedodala na sklad, nemohol byť z tohto skladu ani vyskladnený spoločnosťou K2 Business Group s. r. o., t. j. dodávky tovaru nemohli byť reálne uskutočnené dodávateľom K2 Business Group s. r. o.. Ak K2 Business Group nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, potom nemohla toto právo previesť na inú osobu. Nevznikla mu daňová povinnosť dodaním tovaru podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Následne nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru ani ďalším dodávateľom uvedeným na faktúrach (SWC Trnava, spol. s r. o., IMPEX ČV s. r. o.). Vzniku daňovej povinnosti predchádza dodaniu tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, čo v danom prípade bolo v priebehu daňovej kontroly spochybnené. Platiteľovi IMPEX Trade, s. r. o. v tejto súvislosti nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr v sume 56 156,33 € podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 Zákona o DPH. Správca dane poukázal na personálne prepojenie spoločnosti FULL AGRO s. r. o. a K2 Business Group, s. r. o. cez osobu V. Y., ako aj na to, že obaja dodávatelia žalobcu sú nekontaktní. Taktiež poukázal na samotnú výpoveď V. Y., ktorá bola nedostatočná, nepreukazná a nevyplýva z nej, že by mal základné vedomosti o obsahu a rozsahu činností, ktorými jeho spoločnosti napĺňali pojem podnikania. Samotný V. Y. nespolupracoval so správcom dane, bol opakovane predvolávaný na ústne pojednávania a v čase daňovej kontroly zrušil spoločnosť K2 Business Group, s. r. o.. Ďalšie články dodávateľského reťazca SWC Trnava, spol. s r. o. a IMPEX ČV s. r. o. vykazujú vysoké obraty bez zamestnancov, v prípade SWC Trnava, spol. s r. o. s dvoma zamestnancami, bez základných prostriedkov, skladových priestorov, s manipulačnou technikou, ktorou bol jeden nakladač Manitou, u ktorého nebolo preukázané, kto je jeho skutočným vlastníkom. Obchodné správanie jednotlivých zúčastnených osôb na obchode správca dane vyhodnotil ako správanie bez potrebnej zodpovednosti, starostlivosti a kontroly. Ďalší dodávatelia totiž okrem vzájomného odovzdávanie si dokladov (faktúra, dodací list, CMR) a zasielaním správ o vozidlách, ktoré objednával IMPEX Trade, s. r. o., sa iným spôsobom do obchodov nezapájali. Podobne postupoval aj daňový subjekt IMPEX Trade, s. r. o., ktorý uzatvoril kúpnu zmluvu s dodávateľom IMPEX ČV s. r. o. a plne sa v obchodoch na neho spoliehal. Takéto podmienky bez kontroly na jednotlivých stupňoch plne umožnili vytvoriť jednu z ďalších umelých konštrukcií, ktorej súčasťou je aj daňový subjekt. Tvrdenie daňového subjektu, že so spoločnosťami K2 Business Group s. r. o. a SWC Trnava spol. s r. o. nikdy nebol v obchodnom kontakte, nie je pre priznanie odpočtu rozhodujúca. Správca dane poukázal na nastavenie reťazca dodávateľov zameraného na sťaženie a znemožnenie odhalenia podvodného obchodu ako celku. Pravidlom pritom zostáva, že na začiatku zisteného dodávateľského reťazca je nekontaktná osoba a všetky ostatné články formálne správne deklarujú svoje právo na odpočítanie dane. Ide o zneužitie práva, čo vedie správcu dane k záveru, že hlavným cieľom transakcií deklarovaných vo faktúrach u daňového subjektu, ako aj jeho dodávateľov v reťazci obchodníkov s repkou olejnou, bolo získať daňovú výhodu, uplatniť odpočítanie dane. 2. Na základe odvolania daňového subjektu rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 103229363/2016 zo dňa 27.05.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na skutkový stav zistený správcom dane, najmä že tovar v reťazci spoločnosti K2 Business Group s. r. o. až po odvolávajúceho sa bol medzi jednotlivými spoločnosťami v reťazci predávaný bez toho, že by opustil uvedený sklad v Nemčiciach. Spoločnosť K2 Business Group s. r. o. však za obdobie február a marec 2013 predala zo skladu v Nemčiciach spoločnosti SWC Trnava, spol. s r. o. až 1 627,24 tony repky olejnej, čo je o 607,72 tony viac, ako nakúpila v spoločnosti FULL AGRO s. r. o.. Samotný V. Y., konateľ spoločnosti K2 Business Group s. r. o. nevedel preukazne vysvetliť uvedený rozdiel 607,72 tony medzi nákupom repky od spoločnosti FULL AGRO s. r. o. a jej predajom spoločnosti SWC Trnava, spol. s r. o.. Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že spoločnosť K2 Business Group s. r. o. nedodala sporný objem repky olejnej do reťazca SWC Trnava, spol. s r. o. › IMPEX ČV s. r. o. › IMPEX Trade, s. r. o.. Sporné dodávky nemohli byť reálne uskutočnené dodávateľom K2 Business Group s. r. o.. Následne nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru ani ďalším dodávateľom uvedeným na faktúrach. Stotožnil sa s právnym posúdením veci správcom dane, že z tohto dôvodu daňovému subjektu nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH. Ďalej poukázal na skutočnosti, že spločnosti FULL AGRO s. r. o. a K2 Business Group s. r. o. boli personálne prepojené V. Y., že platby za tovar českému dodávateľovi TRNEX, spol. s r. o. boli uhrádzané v hotovosti, že spoločnosti FULL AGRO s. r. o. a K2 Business Group s. r. o. boli nekontaktné spoločnosti, že spoločnosť K2 Business s. r. o. bola zrušená v priebehu daňovej kontroly u daňového subjektu - žalobcu, že spoločnosť K2 Business Group s. r. o. nepredložila účtovnú evidenciu ani skladovú evidenciu, pričom právny nástupca tejto zrušenej spoločnosti bol následne zrušený a zlúčený s inou spoločnosťou, čo sa stalo viackrát, pričom posledná spoločnosť ako právny nástupca je spoločnosť RELCO s. r. o., Modra, ktorej štatutárnym orgánom je fyzická osoba s pobytom vo Francúzsku, skladové priestory v Nemčiciach boli ponechané vlastníkom k bezplatnému užívaniu V. Y. a za sklad nebola predložená žiadna evidencia tovaru, ktorý tam bol uskladnený, že spoločnosti K2 Business Group s. r. o., SWC Trnava, spol. s r. o. a IMPEX ČV s. r. o. zúčastnené na obchode, neboli zaťažené žiadnymi nákladmi na skladovanie a dopravu, len medzi sebou fakturovali tovar naložený na vozidlá, že IMPEX Trade, s. r. o., IMPEX ČV s. r. o. ani SWC Trnava, spol. s r. o. sa nezúčastňovali nakládok tovaru, váženia tovaru a neboli prítomní na kontrole v sklade v Nemčiciach a vznikli aj rozpory pri overovaní kvality tovaru (keď vypovedali rozporne Ing. K. a Ing. H., keď Ing. H. uviedol, že Ing. K. mu vzorky odovzdával, ale Ing. K. toto poprel). Podľa odvolacieho orgánu závery správcu dane sú v súlade aj s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/112/ES a osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Podľa rozsudku C-78/12 môže vnútroštátny súd zohľadniť dôkazy týkajúce sa plnení, ktoré predchádzali plneniu dotknutému vo veci samej, alebo po ňom nasledovali. Odvolávajúci nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie predmetného tovaru v zmysle § 8 Zákona o DPH, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 citovaného zákona a následne odberateľovi uvedenom na sporných faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) citovaného zákona v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a). Sporné faktúry vzhľadom ku všetkým zisteniam nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, v skutočnosti aj došlo. Z dikcie § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky. Odvolávajúci neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že bolo spoločnosťou IMPEX ČV s. r. o. dodané aj sporné množstvo repky olejnej, preto správca dane oprávnene neuznal odvolávajúcemu v zdaňovacom období marec 2013 tomu zodpovedajúci nárok na odpočítanie DPH. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol, že pre obchodovanie s poľnohospodárskymi produktmi je väčší počet subjektov obvyklý, ako je aj bežné len telefonické a emailové potvrdzovanie jednotlivých objednávok a nahlasovanie údajov o dopravcoch. IMPEX CV, s. r. o. neinformoval žalobcu o jeho ďalších dodávateľoch, ktorí sa na transakcii podieľali, nakoľko na realizáciu obchodnej transakcie postačovali len údaje o mieste uskladnenia tovaru. Ďalej uviedol, že žiadny právny predpis v SR neukladá žalobcovi povinnosť pri realizácii obchodu skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu a uvedenú povinnosť nie je možné odvodiť ani zo správcom dane uvádzanej povinnosti obozretnosti. Ak by tomu tak malo byť, nebolo by potrebné obracať sa na dodávateľa ako sprostredkovateľa, ale bolo by ekonomicky výhodnejšie sa obrátiť priamo na prvovýrobcu, na základe čoho by sa dosiahla nižšia výkupná cena znížená o marže jednotlivých dodávateľov. Žiadne ustanovenia Zákona o DPH nepodmieňujú prítomnosťou obchodníka pri nakladaní tovaru na vozidlo uznanie dodania tovaru, a tým spojeného zdaniteľného plnenia. Pritom žalovaný výslovne uvádza, že žalobca ani jeho priamy dodávateľ sa nezúčastnili nakládok tovaru. Nesúhlasil s dôvodom nepriznania odpočítania dane, ktorý uviedol správca dane, a to nedostatok obozretnosti žalobcu. Mal za to, že žalobca pri výbere každého svojho dodávateľa ako aj odberateľa postupuje s potrebnou mierou opatrnosti a obozretnosti, nakoľko na účel preverenia solídnosti obchodného partnera požaduje predloženie potvrdenia príslušného daňového úradu a bezdĺžnosti konkrétnej spoločnosti. Ďalej preveruje, či obchodný partner nie je zapísaný v zozname daňových dlžníkov a zároveň má žalobca uzavretú poistnú zmluvu pre poistenie rizika nezaplatenia pohľadávok zo strany dlžníkov. To znamená, že vynaložil potrebnú mieru opatrnosti a obozretnosti pri uskutočňovaní zdaniteľného obchodu, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel & Recolta Recycling. Namietal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pretože tovar bol reálne fyzicky odobratý, a tento tovar bol následne fyzicky prostredníctvom konkrétnych dopravcov dodaný odberateľom žalobcu v Poľskej republike, o čom svedčia nezvratné dôkazy, a to najmä odpovede na medzinárodné výmeny informácií vo vzťahu k zahraničným odberateľom a odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti, podľa ktorej všetky preverované prepravy tovaru boli zaznamenané v mýtnom systéme. V rozhodnutí žalovaného chýba uvedenie správnej úvahy, akým spôsobom sa vysporiadal s dôkazmi svedčiacimi o skutočnosti, že tovar bol reálne fyzicky dodaný odberateľom. Požadovanie predloženia ďalších dokladov preukazujúcich pohyb tovaru, jeho skladovanie, prepravu, úhradu za dodaný tovar, sú nad rámec Zákona o DPH. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011. Ďalej mal za to, že skutkový stav o zisťovaní množstva tovaru, ktoré malo byť zo strany subdodávateľa dodané do skladu v Nemčiciach, bol zistený nedostatočne. Žalovaný vychádzal len z výsluchov svedkov, konateľov dotknutých spoločností a ďalšie dôkazy nevykonal, avšak ani táto skutočnosť, pokiaľ by bola preukázaná, nepreukazuje, že žalobca neodoberal od svojich dodávateľov fakturované množstvo tovaru a zároveň toto množstvo tovaru dodal svojim odberateľom. Skutočnosti vytýkané žalovaným sa týkajú obchodnej činnosti subjektov, s ktorými žalobca nikdy neprišiel do priameho obchodného styku a neuzavrel s nimi žiaden obchod. Len zo skutočnosti, že niektorý dodávateľ je nekontaktný, nemôže žalovaný odvodzovať, že nedošlo k dodaniu tovaru. Jeden daňový subjekt nemôže byť automaticky zodpovedný aj za konanie iných daňových subjektov, pokiaľ obchodujú v určitom reťazci, ale pri všetkých zúčastnených subjektoch musí správca dane preukázať úmyselné zavinenie konania vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu odpočtu DPH. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-354/03 Optigen, podľa ktorého je vždy potrebné preukázať, že nárok na odpočet dane bol konkrétnym subjektom uplatňovaný neoprávnene. Každá transakcia podvodného reťazca musí byť z hľadiska predmetu dane a nároku na odpočet posudzovaná osobitne. Žalovaný nepreukázal priamy alebo nepriamy úmysel žalobcovi zneužiť systém DPH a uplatniť tak nadmerný odpočet, resp. vedomosť spoločnosti zúčastniť sa akéhokoľvek daňového podvodného konania. Žalobca mal za to, že žalovaný uplatnil extenzívny výklad ustanovení Zákona o DPH v neprospech žalobcu a žalobca splnil podmienky na odpočítanie DPH. Preto nie je možné použiť ani argument, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu kúpy v prípade, ak vlastníkom nebol ani samotný dodávateľ. Poukázal na § 446 Obchodného zákonníka, ktorý chráni dobromyseľných kupujúcich v prípade nadobudnutia tovaru od nevlastníka. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.12.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 23.01.2017. Uviedol, že žalovaný ani vo vyjadrení žiadnym spôsobom neuviedol nové úvahy, akým spôsobom sa vysporiadal s dôkazmi svedčiacimi o skutočnosti, že tovar bol reálne fyzicky dodaný odberateľom, čo zakladá nárok žalobcu na uplatnený odpočet DPH. Inak zotrval na svojich námietkach uvedených v žalobe. 6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov: 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., v znení účinnom k 31.03.2013 dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1, veta prvá a druhá zák. č. 222/2004 Z.z., v znení účinnom k 31.03.2013 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., v znení účinnom k 31.03.2013 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.03.2013 právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 8. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom ako formálnej podmienky pre odpočítanie dane, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou na nej uvedenou. 9. Správca dane na základe vykonaného šetrenia dospel k záveru, že priamym dodávateľom komodity repka olejná pre žalobcu bol IMPEX ČV s.r.o. so sídlom Podhájska, jeho priamym dodávateľom firma SWC Trnava, spol. s r. o., so sídlom Trnava, jeho priamym dodávateľom mala byť spoločnosť K2 Business Group s. r. o., Bratislava a jeho priamym dodávateľom mala byť spoločnosť FULL AGRO s. r. o., Bratislava. V časti reťazca medzi FULL AGRO s. r. o., Bratislava ako dodávateľom a K2 Business Group s. r. o. Bratislava, ako odberateľom, bolo zistené konkrétne množstvo dodaného tovaru repka olejná do skadu v Nemčiciach. Následne bolo preukázané, že iný dodávateľ tovaru repka olejná pre spoločnosť K2 Business Group s. r. o. do skladu v Nemčiciach neexistoval. Následne bolo preukázané, že dodávateľ K2 Business Group s. r. o., Bratislava predal svojmu odberateľovi SWC Trnava, spol. s r. o. o 607,72 tony tohto tovaru viac, ako ho nakúpil od svojho dodávateľa FULL AGRO s. r. o., Bratislava. Tento tovar, ktorého existencia nebola preukázaná, následne mal byť predaný spoločnosťou SWC Trnava, spol. s r. o. jej odberateľovi IMPEX ČV s. r. o., ktorý následne už ako dodávateľ žalobcu mal dodať svojmu odberateľovi žalobcovi, t. j. IMPEX Trade, s. r. o. Martin. Správca dane dospel k správnemu záveru, že prostredníctvom uvedených spoločností sa v tejto časti jednalo o fiktívne plnenie, konkrétne pri dodaní 607,72 ton repky olejnej, ktorá nebola dodaná pôvodnému subdodávateľovi žalobcu spoločnosti K2 Business Group s.r.o., a preto následne nemohla byť ďalej predávaná jeho odberateľom, a preto nemohla byť ani dodaná žalobcovi. Bola teda vytvorená umelá situácia, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie daňovej výhody. Zistený obchodný reťazec v tejto časti bol vytvorený za účelom odpočítania dane z pridanej hodnoty. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci zo strany žalovaného, že v danom prípade, ak spoločnosť K2 Business Group s. r. o. nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, potom nemohla toto právo preniesť na inú osobu. Preto dodávateľovi K2 Business Group s. r. o. uvedenému na faktúrach pre odberateľa SWC Trnava, spol. s r. o. nevznikla daňová povinnosť dodaním tovaru v tejto časti a následne nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru ani ďalším dodávateľom uvedeným na faktúrach, ktorými boli SWC Trnava, spol. s r. o. a IMPEX ČV s. r. o.. Ak teda nevznikla daňová povinnosť priamemu dodávateľovi žalobcu IMPEX ČV s.r.o. v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, keďže on nenadobudol tovar ako vlastník, nevzniklo potom ani žalobcovi právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr v sume 56 156,33 € podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. 10. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich vyhodnotil v plnom rozsahu ako nedôvodné. Čo sa týka námietky, že žalovaný a správca dane nesprávne pochopili a posúdili obvyklý spôsob realizácie obchodov v oblasti obchodovania s poľnohospodárskymi produktmi, súd k nej uvádza, že nie je možné vylúčiť, že konkrétny spôsob obchodovania s poľnohospodárskymi komoditami je v niektorých prípadoch obchodovania taký, ako to uviedol žalobca, t. j. potvrdzovanie jednotlivých objednávok len telefonicky alebo emailom bez toho, aby došlo k uskladneniu konkrétnej komodity do skladu odberateľa, atď. Uvedená forma realizácie obchodu, pokiaľ by boli preukázané reálne plnenia konkrétnymi dodávateľmi, nemá vplyv na nesplnenie podmienok pre odpočítanie dane. Uvedené však nič nemení na tej skutočnosti, že pokiaľ bol v rámci obchodného reťazca zistený stupeň, ktorý bol umelo vytvorený a nebol v súlade s reálnou skutočnosťou, teda že k obchodu v skutočnosti nedošlo, pretože chýba tovar, ktorý mal byť takto dodaný, táto námietka je potom čisto právne irelevantná. 11. Čo sa týka námietky, že žiadny právny predpis v právnom poriadku SR neukladá žalobcovi povinnosť pri realizácii obchodu skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu, ani žiadne ustanovenie Zákona o DPH nepodmieňuje prítomnosťou odberateľa uznanie dodania tovaru pri nakladaní tovaru na vozidlo, súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia neboli odôvodnené tým, že by žalobca porušil konkrétnu zákonnú povinnosť, tak ako to uvádza žalobca. Je pravda, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzného predpisu neustanovuje povinnosť odberateľovi zúčastňovať sa nakladania tovaru na vozidlo, resp. skúmať pôvod tovaru od prvovýrobcu. Ak však sú obchodné transakcie na predchádzajúcich stupňoch reťazca správcom dane vážne spochybnené, čím sú spochybnené aj dôkazy predložené daňovým subjektom na preukázanie odpočtu dane (faktúry), v tom prípade sa prenáša dôkazné bremeno na daňový subjekt, ktorý má povinnosť predložiť alebo navrhnúť protidôkazy na zistenia správcu dane. Inak sa dostane do dôkaznej núdze (obdobne III.ÚS/401/2009). Ďalej správny súd poukazuje na bod 37. Rozsudku SD EÚ C-78/12 Evita-K EOOD, podľa ktorého pokiaľ bulharské daňové orgány zamietli právo spoločnosti Evita-K na odpočítanie DPH v súvislosti s dodaním tovaru, o ktoré ide vo veci samej, z dôvodu, že sa nepreukázalo, že k tomuto dodaniu skutočne došlo, a spoločnosť Evita-K toto neuskutočnenie dodania spochybnila, treba pripomenúť po prvé, že osoba, ktorá žiada o odpočítanie DPH, musí preukázať, že splnila požadované podmienky (pozri rozsudok z 26. septembra 1996, Enkler, C-230/94, Zb. s. I-4517, bod 24), a po druhé, že vnútroštátnemu súdu prislúcha vykonať v súlade s vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa vykonávania dôkazov celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností tohto sporu vo veci samej, aby bolo možné určiť, či si spoločnosť Evita-K môže uplatniť právo na odpočítanie dane na základe predmetných dodaní (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2012, Mecsek-Gabona, C-273/11, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 53; zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 32, a z 31. januára 2013, LVK - 56, C-643/11, bod 57). Čo sa týka daného prípadu, správca dane teda správne vykonal šetrenie na všetkých stupňoch obchodného reťazca a pokiaľ zistil, že v konkrétnom stupni obchodného reťazca je plnenie, ktoré je poznačené podvodom, na túto skutočnosť ďalej musel pri hodnotení skutkového stavu prihliadnuť. 12. S touto námietkou súvisí aj námietka, že žalobca postupoval s potrebnou mierou opatrnosti a obozretnosti, nakoľko požadoval predložiť potvrdenie daňového úradu o bezdĺžnosti konkrétnej spoločnosti, ďalej že preveroval, že obchodný partner nie je zapísaný v zozname daňových dlžníkov a zároveň žalobca mal uzavretú poistnú zmluvu pre poistenie rizika nezaplatenia pohľadávok zo strany dlžníkov. Tieto kroky síce preverujú dodávateľa daňového subjektu z hľadiska toho, či má zaplatené dane, resp. či nie je dlžníkom vo vzťahu k svojim obchodným partnerom, ale tieto kroky nesmerujú k zisťovaniu skutočností, či tovar, ktorý je predmetom konkrétneho obchodného prípadu, skutočne existuje, či bol jeho dodávateľom, resp. subdodávateľmi dodaný a či nejde len o fiktívne plnenie ako v danom prípade. Pokiaľ bolo preukázané, že tovar v objeme 607,72 ton nebol v skutočnosti vôbec dodaný, nebolo potom možné s ním ďalej obchodovať a ak takýto tovar bol uvedený na faktúre dodávateľa daňového subjektu, súd musí konštatovať, že fiktívny tovar v takomto veľkom množstve žalobca mal zachytiť, resp. nemal sa bez ďalšieho spoliehať len na listinné doklady od svojho dodávateľa, ale urobiť ďalšie potrebné kroky na zistenie existencie vo faktúrach deklarovaného množstva tovaru. Nie je v súlade s potrebnou mierou opatrnosti a obozretnosti, keď daňový subjekt len kopíruje údaje o jednotlivých dodávkach tovaru, ako sú uvedené vo faktúrach od svojich dodávateľov (čo sa týka množstva tovaru, jeho kvality, atď.) bez toho, aby urobil potrebné kroky smerujúce k skutočnému zisteniu parametrov tovaru, s ktorým obchoduje. Ak sa takto bezvýhradne spolieha na údaje od svojich dodávateľov, porušil tým zásadu obchodovania s potrebnou mierou opatrnosti a obozretnosti. 13. Nedôvodná je aj námietka, že k priznaniu odpočítania DPH boli splnené všetky podmienky, pretože tovar bol reálne fyzicky odobratý a následne bol fyzicky prostredníctvom konkrétnych dopravcov aj odberateľom dodaný. Nie je splnená najmä prvá časť tejto vety, a to že zo strany žalobcu bol tovar fyzicky odobratý. Odpočítanie DPH nebolo žalobcovi priznané len vo vzťahu k fiktívnemu obchodovaniu so 607,72 tonami repky olejnej. Nebolo preukázané, že by k dodaniu takéhoto množstva tejto komodity žalobcovi vôbec došlo. Žalobca teda neoprávnene tvrdí, že zo strany žalobcu bol tovar fyzicky odobratý. Pokiaľ určitý tovar žalobca následne dodal do Poľskej republiky, nemohlo sa jednať o tento fiktívny tovar, a preto následné dodanie tovaru, pokiaľ bolo aj preukázané, nemá s nepriznaním odpočítania dane žiaden súvis. Nie je dôvodná aj námietka, že by žalovaný vôbec neprihliadol na skutočnosť, že tovar bol dodaný odberateľom z Poľskej republiky. Správca dane túto skutočnosť riadne vo svojom rozhodnutí uviedol, avšak zároveň poukázal na to, že táto skutočnosť nemá vplyv na splnenie podmienok na odpočítanie DPH v tejto časti. Poukázanie na rozsudok NS SR č.k 3Sžf/1/2011 je nenáležité, pretože v danej veci bol preukázaný rozdielny skutkový stav. Uvedený rozsudok za základnú podmienku priznania odpočítania dane uvádza existenciu nakúpeného materiálneho plnenia v zachytenej materiálnej forme. V prejednávanom prípade však nebola existencia 607,72 ton repky olejnej, vo faktúre deklarovaných ako nakúpených, vôbec preukázaná, čiže nebolo preukázané dodanie tohto tovaru. 14. Nedôvodná je aj námietka, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo dostatočne preukázané, že by v sklade v Nemčiciach nebolo dostatočné množstvo tovaru na to, aby mohlo byť žalobcovi dodané fakturované množstvo tovaru. Súd k tomu uvádza, že je v rozpore s vykonaným dokazovaním tvrdenie žalobcu, že by tvrdenie o konkrétnom množstve tovaru a jeho dodávateľovi vychádzalo len z výsluchov svedkov konateľov dotknutých obchodných spoločností. Svedecké výpovede neposkytli obraz o určení množstva repky olejnej na sklade v Nemčiciach, najmä sa k tejto otázke nevedel vyjadriť V. Y., ktorý mal sklad prenajatý, a taktiež bol konateľom K2 Business Group s.r.o. a splnomocnencom FULL AGRO s.r.o., Bratislava. Naopak, správca dane vychádzal pri určení stavu zásob v sklade z výsledkov medzinárodnej výmeny informácie, ďalej z dodávateľských faktúr a dodacích listov spoločností IMPEX ČV s.r.o., SWC Trnava, spol. s r. o. a K2 Business Group s.r.o.. Pri určení počiatočného stavu skladu u K2 Business Group s.r.o. v Nemčiciach 0,00 ton repky vychádzal zo zistení, že menovaná spoločnosť v podanom účtovnom výkaze (súvahe) u správcu dane nevykazovala ku dňu 31.12.2012 žiadne zostatky na účte zásob. Z obratov na bankovom účte spoločnosti K2 Business Group s.r.o. vyplynulo, že prvé finančné operácie boli na bankovom účte vykonané až dňa 12.02.2013 a v období od 15.02.2013 až 30.04.2013 boli debetné platby poukazované výhradne na bankový účet spoločnosti FULL AGRO s.r.o.. Na základe týchto listinných dôkazov právne vyhodnotil taký skutkový stav, že K2 Business Group s.r.o. repku olejnú nenakupovala od iného dodávateľa, čo potvrdzujú aj výsledky medzinárodného šetrenia, že v Nemčiciach bola skladovaná len repka olejná od českej spoločnosti TRNEX, spol. s r. o. dodávaná pre FULL AGRO s.r.o.. Správca dane sa podrobne a detailne zaoberal konkrétnym množstvom repky, ktoré bolo uvedené na faktúrach, pričom zistil, že toto množstvo nebolo naskladnené v skladoch v Nemčiciach, kde zistil záporný zostatok. V prospech žalobcu dodatočne priznal naskladnenie repky olejnej ešte v množstve 157,02 ton, ktoré správca dane z naskladnenia najskôr vylúčil z dôvodu nezaznamenania vozidiel mýtnym systémom NDS, a. s. a v množstve 26,56 ton, ktoré boli skutočne zrealizované, avšak z iného skladu, a to zo skladu v Košútoch a nie v Nemčiciach. Zistený záporný zostatok repky na sklade v Nemčiciach tak správca dane znížil o 183,58 ton na stav 607,72 ton, ktoré nadobudnutie u K2 Business Group s.r.o. nebolo preukázané. Bolo tak zistené, že FULL AGRO s.r.o. malo do skladov v Nemčiciach naskladniť od dodávateľa TRNEX, spol. s r. o. 1019,52 ton repky olejnej. Spoločnosť K2 Business Group s. r. o. však za obdobie február a marec 2013 predala zo skladu v Nemčiciach spoločnosti SWC Trnava, spol. s r. o. až 1 627,24 tony repky olejnej, čo je o 607,72 tony viac, ako nakúpila v spoločnosti FULL AGRO s. r. o.. 15. Ďalšou námietkou bolo, že žalobca nikdy neprišiel do priameho obchodného styku so svojimi subdodávateľmi, a tiež nie je možné len preto, že títo sú nekontaktní, automaticky odvodzovať, že nedošlo k dodaniu tovaru. K námietke, že žalobca neprišiel do priameho obchodného styku so svojimi subdodávateľmi, sa už správny súd vyjadril vyššie ohľadne unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu v prípade zistenia fiktívneho plnenia v nižšom stupni obchodného reťazca. K námietke, že z nekontaktnosti nie je možné vyvodzovať nedodanie tovaru, správny súd uvádza, že takéto vyhodnotenie nekontaktnosti subdodávateľov žalobcu nebolo ani zo strany správnych orgánov učinené. Správne orgány vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a len samotné konštatovanie o nekontaktnosti firiem FULL AGRO s.r.o. a K2 Business Group s.r.o. je len jedným z podporných dôkazov na konštatovanie o fiktívnom plnení zo strany subdodávateľa K2 Business Group s.r.o.. V tejto súvislosti správne orgány ako taký istý podporný dôkaz vyhodnotili aj tú skutočnosť, že tieto dve firmy boli cez osobu V. Y. personálne prepojené. 16. Ďalšia námietka sa týkala toho, že žalobcovi správca dane nepreukázal zavinené konanie vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu odpočtu DPH. Poukazovanie žalobcom na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-384/04, C-80/11, C-142/11 a C-18/13 je v danom prípade bezvýznamné, pretože ich nie je možné použiť na konkrétny skutkový stav. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že správne orgány označili fakturované sporné dodávky repky olejnej v objeme 607,72 ton za obchody poznačené podvodom a obchodné správanie zúčastnených osôb vrátane odvolávajúceho vyhodnotili ako správanie bez potrebnej starostlivosti a kontroly. Obchod poznačený podvodom bol obchod, ktorým spoločnosť K2 Business Group s.r.o. predala spoločnosti SWC Trnava, spol. s r. o. repku olejnú v objeme 607,72 tony bez toho, aby bol takýto tovar v tomto objeme dodávateľovi K2 Business Group s.r.o. vôbec dodaný. Správanie sa žalovaného na ďalšom stupni obchodného reťazca žalovaný kvalifikoval ako správanie sa bez potrebnej starostlivosti a kontroly. Správny súd poukazuje na body 39. a 40. rozsudku SD EÚ C-78/12 Evita-K EOOD, podľa ktorých vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudky zo 6. júla 2006, Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, Zb. s. I-6161, bod 55; z 21. júna 2012; Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 42; Bonik, už citovaný, bod 37, ako aj LVK - 56, už citovaný, bod 59). Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba alebo ak táto osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru). V danom prípade daňovému subjektu možno oprávnene pričítať nedostatočnú mieru opatrnosti, resp. dobromyseľnosti, ktorá ho viedla k zotrvaniu v stereotypne zaužívaných obchodných postupoch bez kontroly, opierajúcich sa len o dlhoročnú obchodnú spoluprácu a skúsenosti v odbore u svojich dodávateľov. Svojím prístupom bez kontroly pripustil stav, že sa stal súčasťou podvodných obchodov, pričom za daného skutkového stavu (vyššie uvádzané nezanedbateľné množstvo fakturovaného fiktívneho tovaru - vyše 607 ton, žiadne opatrenia daňového subjektu na preverenie reálnosti plnení, viacnásobné fiktívne dodávky v zdaňovacom období 3/2013 v celkovo vysokom objeme) mal vedieť, že sa svojimi kúpami zúčastňuje na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Samotný úmysel daňového subjektu sa tu nevyžaduje. Preto námietka, že nebolo preukázané, že by samotný žalobca úmyselne zneužil systém DPH, je nedôvodná. 17. Posledná námietka sa týkala tvrdenia, že žalobca uvedený tovar nadobudol ako dobromyseľný kupujúci v zmysle § 446 Obchodného zákonníka, pretože nemal vedomosť o údajných podvodoch v rámci dodávateľského reťazca. Súd k tomu konštatuje, že uvedené právne posúdenie je právnym posúdením v rámci súkromného práva (Obchodný zákonník), pričom vo vzťahu k právu na odpočítanie DPH sa musia explicitne uplatniť ustanovenia Zákona o DPH, ktoré konkrétne stanovujú podmienky na odpočítanie DPH. Pokiaľ nie je splnená čo len jedna z nich, nie je možné nároku na odpočítanie vyhovieť. Ak spoločnosť K2 Business Group s.r.o. nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, keďže tovar nekúpila (tovar fyzicky neexistoval), nevznikla tejto spoločnosti daňová povinnosť dodaním tovaru jeho odberateľovi spoločnosti SWC Trnava, spol. s r. o.. Následne nemohla vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru ani ďalším dodávateľom, ktorými boli SWX Trnava, spol. s r. o. a IMPEX ČV s.r.o.. Priamemu dodávateľovi žalobcu teda daňová povinnosť nevznikla. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa však je jednou z podmienok na odpočítanie DPH. Len na margo tejto námietky súd dodáva, že ak tovar (v tomto prípade repka olejná v konkrétnom množstve 607,72 ton) neexistuje, vlastnícke právo k neexistujúcemu tovaru nie je možné ani podľa súkromného práva žiadnym spôsobom nadobudnúť. 18. Na záver sa správny súd vyjadruje k podaniam žalobcu, ktoré učinil v priebehu súdneho konania (zo dňa 21.02.2017 a 13.04.2017), ktorými súdu predkladal rozhodnutia správcu dane ohľadne priznania nadmerného odpočtu žalobcovi za iné zdaňovacie obdobia v roku 2013. Žalobné body môže žalobca rozširovať len v lehote na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Na skutočnosti, ktoré nastali neskôr, v zásade neprihliada. Okrem toho sa jedná o iné zdaňovacie obdobia s rozdielnym skutkovým stavom ako v danej veci (napr. jednalo sa o tovar v skladoch v Košútoch a o iných dodávateľov a subdodávateľov žalobcu). Preto súd na tieto rozhodnutia ako na relevantné dôkazy neprihliadol. Naopak, z toho, že správca dane v konkrétnych zdaňovacích obdobiach priznal žalobcovi právo na nadmerný odpočet DPH, vyplýva, že správca dane sa riadne zaoberal zistením skutkového stavu v každom jednotlivom zdaňovacom období a vždy prihliadal nielen na dôkazy, ktoré svedčia proti právu na odpočítanie DPH, ale aj v prospech tohto práva, a tieto dôkazy vyhodnotil objektívne, čo sa nepochybne stalo aj pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí. 19. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 20. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.