Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200693 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200693.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: BRAMIA, s.r.o., Pod hájom 952/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 314 307, právne zastúpený advokátkou: Mgr. Erika Ranušová, V. XXXX/XX, XXX XX F. N. M., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2016/4281 O-345/2016 z 20.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.08.2016, doručenou na krajský súd dňa 15.08.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4281 O-345/2016 zo dňa 20.07.2016, ktorým bolo odvolanie zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce v Žiline (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 118/2016-IZA-1.2/pok/R zo dňa 26.04.2016. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu 5.000,00 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce za porušenie povinnosti podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní („ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.“). Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán posúdil vec po právnej stránke nesprávne, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú správne rozhodnutia sú nedostatočné, vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené a po právnej stránke posúdené v rozpore s ustanoveniami hmotného práva, v konaní došlo k procesnému pochybeniu, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu, žalobca tým, že bol zapísaný do zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania ukrátený na svojich práva. Došlo k oneskorenému prihláseniu zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v sociálnej poisťovni nevyvolala žiadne negatívne účinky vo sfére zamestnancov, ani v poistných systémoch, spočívajúcej napríklad v omeškaní s odvodovými povinnosťami, keď pracovný pomer s menovanými vznikol dohodou o vykonaní práce zo dňa 15.01.2015, prácu vykonávali dňa 21.01.2015 a prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne boli prihlásení dňa 04.03.2015 z dôvodu, že prihláška, ktorá bola riadne elektronicky zasielaná pred dňom vykonávania práce nebola spracovaná pravdepodobne z technických dôvodov, a to tejto skutočnosti žalobca nemal vedomosť, pričom riadne si plnil odvodové povinnosti, zamestnancom riadne poukázal mzdu. Podľa názoru žalobcu, uvedené konanie nie je možné posúdiť ako nelegálne zamestnávanie s postihom za toto konanie vo výške 5.000,00 Eur, a aj zapísanie do zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správne orgány sa dopustili vady, ktorá mohla mať za následok nedostačne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť ich rozhodnutia, vzhľadom k tomu, že zákon č. 125/2006 Z. z. neustanovuje hmotnoprávnu ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tiež je potrebné aplikovať v predmetnej veci článok 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa trestnoprávne princípy analogicky aplikujú i v správnom trestaní. Trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu, ako trestný postih za trestné činy, z toho hľadiska treba vykladať všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Žalobca v žalobe ďalej namietal aj výšku uloženej pokuty, ktorá podľa napadnutého rozhodnutia je údajne primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú a represívnu, ma postihovať protiprávne konanie, z toho dôvodu je žiadúce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. V skutočnosti uložená pokuta pôsobí likvidačne na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu a považuje ju za neprimeranú a navrhuje preto, aby správny súd rozhodol o upustení od uloženia tejto sankcie. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že pokuta vo výške 5.000,00 Eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa dopustil tým, že dňa 21.01.2015, 22.01.2015, 17.02.2015 a 18.02.2015 využíval závislú prácu fyzických osôb P. V. a Q. V., ktorí vykonávali prácu na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 15.01.2015, avšak si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňový, ako i druhostupňový správny orgán vo veci nenariadili ústne pojednávania, a tým sa dopustili vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav uviedol, že podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný považoval porušenie zákona zo strany žalobcu za dostatočne preukázané, a z tohto dôvodu i podľa jeho názoru nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie. Žalobca mal od začiatku správneho konania dostatok priestoru na to, aby mohol uplatniť všetky svoje procesné práva, ktoré postupom žalovaného neboli žiadnym spôsobom dotknuté. Zákon o inšpekcii práce v ustanovení § 21 ods. 3 výslovne upravuje, že podľa § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. A keďže in právnu úpravu predmetné konanie nepripúšťa, je evidentné, že na sankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona o inšpekcii práce (teda i za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania) bolo potrebné použiť práve Správny poriadok. V dikcii § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania, pričom na rozdiel od zákona o priestupkoch, ponecháva výlučne na úvahe správneho orgánu, či toto ústne pojednávanie nariadi alebo nie. Žalobca vo vzťahu k namietanej výške uloženej pokuty uviedol, že inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,00 Eur. Z uvedeného je zrejme, že uložená pokuta je na spodnej hranici určenej zákonom a nižšiu, ako zákonom stanovenú pokutu nie je možné uložiť. Žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že inšpektorát práce okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinností, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V procese rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také znaky pochybenia, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 22.02.2017, nakoľko mal splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 137 ods. 4 SSP. 4. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov s poukazom aj na § 195 SSP mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z., ako aj so zákonom č. 82/2005 Z. z., vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované uvedené práve predpisy. Z uvedeného dôvodu preto žaloba bola ako nedôvodná postupom podľa § 190 SSP zamietnutá. 5. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 6. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 7. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 8. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb, súčasne najmenej 5.000,00 Eur. 10. Podľa § 19 ods. 4 zákona, pokutu podľa ods. 1, 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 11. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 12. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 13. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 zákona č. 461/2003 Z. z.. 14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 15. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenského poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci alebo študentov podľa § 227a na dôchodkové poistenie, pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 16. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Inšpektorát práce Žilina (ďalej len prvostupňový správny orgán) vykonal v dňoch 04.11.2015 a 02.02.2016 inšpekciu prácu u kontrolovaného subjektu BRAMIA, s.r.o., Pod hájom 952/1, Dubnica nad Váhom na prevádzke „Möbelix Nitra - stavba“. Inšpekcia práce bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. a na dodržiavanie ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Výsledkom inšpekcie práce bol protokol č. IZA-12-41-1.2/P-B24,28-16552 zo dňa 02.02.2016. V bode B označenej ako zistené nedostatky je uvedené, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T. XXX a Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXX, ktorí vykonávali prácu na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa 15.01.2015, v ktorých bolo uvedené, že zamestnanci nastúpia do práce dňa 19.01.2015. Zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzických osôb, pričom s nimi mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (dohoda o pracovnej činnosti) a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni (oznamovaciu povinnosť splnil až dňa 04.03.2015), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.. 18. Vzhľadom na zistené skutočnosti prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie č. k. 118/2016-IZA-1.2/pok/R zo dňa 26.04.2016, ktorým účastníkovi konania podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpekcia bola vykonaná v dňoch 04.11.2015 a 02.02.2016 u účastníka konania BRAMIA, s.r.o., Pod hájom 952/1, Dubnica nad Váhom, tým, že dňa 04.11.2015 o 09:00 hod. bola vykonaná inšpekcia práce u kontrolovaného subjektu BRAMIA, s.r.o., Pod hájom 952/1, Dubnica nad Váhom na prevádzke Möbelix Nitra - stavba. Na základe dokladov predložených zo strany zamestnávateľa bolo zistené, že právnická osoba BRAMIA, s.r.o. využívala závislú prácu fyzických osôb P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXX a Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXX odo dňa 21.01.2015, 22.01.2015, 17.02.2015, 18.02.2015 a preukázala založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu - dohody o vykonaní práce zo dňa 15.01.2015, avšak nesplnila si oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. je nelegálne zamestnávanie a bola mu uložená pokuta vo výške 5.000,00 Eur. 19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. V odvolaní namietal, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, v rozhodnutí sa vôbec relevantne nezaoberal skutočnosťami, pre ktoré nebolo v možnostiach žalobcu a schopnostiach prihlásiť menovaných do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne. Poukázal aj na výšku uloženej pokuty, ktorá podľa napadnutého rozhodnutia mala pôsobiť preventívne, údajne bola primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú i represívnu, má postihovať protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. V skutočnosti však pokuta pôsobí likvidačne na podnikateľskú činnosť žalobcu. 20. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 20.07.2016 č. OPS/ BEZ/2016/4281 O-345/2015 a rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu mal za to, že prvostupňový správny orgán preukázal, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu bolo preukázané registračnými listami FO - prihláškami do sociálnej poisťovne. K tvrdeniu účastníka konania, že k oneskorenému prihláseniu zamestnancov došlo z technických príčin, poukázal na objektívnu zodpovednosť za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Vo vzťahu k uloženej pokute vo výške 5.000,00 Eur uviedol, že prihliadal predovšetkým na závažnosť zistených porušení povinnosti a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov účastníka konania, počet nelegálne zamestnaných osôb, a na to, že išlo o prvý výkon inšpekcie práce u účastníka konania a prvé zistenie nelegálneho zamestnávania. Žalovaný má za to, že odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci. 21. Krajský súd v Žiline konštatuje, že dôvody uvedené v žalobe neboli spôsobilé na to, aby spochybnili zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo procesného postupu pred jeho vydaním. Čo sa týka námietky žalobcu, že na sankcionovanie správnych deliktov je potrebné aplikovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a poukazuje aj na to, že správny orgán resp. správne orgány v danom prípade nerozhodovali o priestupku, ale rozhodovali o tzv. správnom delikte podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.. Je nesporné, že správny orgán má kompetencie rozhodovať aj o priestupkoch, o čom však v danom prípade nešlo. Preto v danom prípade s poukazom na § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. je potrebné konštatovať, že bolo potrebné aplikovať v danom prípade Správny poriadok, a to zákon č. 71/1967 Zb., ktorý nevylučuje možnosť v predmetnom prípade aj nariadiť pojednávanie, avšak o nariadení ústneho pojednávania s poukazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku rozhoduje správny orgán s tým, že ani súd nemal za to, že v danom prípade by bolo potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko z obsahu administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti zo strany žalobcu špecifikovaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ktorá bola jednoznačne vo vzťahu k žalobcovi preukázaná. Jednoznačne bolo preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca oznamovaciu povinnosť splnil až dňa 04.03.2015, čo z obsahu administratívneho spisu bolo nesporne preukázané. Zároveň z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že dvaja zamestnanci začali pracovať u žalobcu dňa 19.01.2015. 22. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, ktorá sa týka neprimeranosti uloženej sankcie, súd poukazuje na to, že v danom prípade zo strany žalobcu ide o objektívnu zodpovednosť. Súd konštatuje, že v teórií hmotného práva prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú aj všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré okrem iného patrí aj sankcia. To znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu - trest. Aj keď hlavné poslanie verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom. Zákon v niektorých prípadoch limituje úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 5.000,00 Eur na dolnej hranici zákonnom stanovenej sadzby, nakoľko ako bolo preukázané, že išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne, a preto nezostalo ani súdu nič, len opätovne konštatovať, že rozhodnutie, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného boli v súlade so zákonom. O návrhu žalobcu, aby súd rozhodol o upustení sankcie je potrebné uviesť nasledovné. Fyzická osoba podnikateľ je za správny delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože neupravuje všeobecné liberačné dôvody. 23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190 SSP. 24. O náhrade trov konania sú rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácií § 168 SPP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.