Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200831 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200831.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Ing. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XXX/XX, XXX XX N. L., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Lena Mišalová, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, proti žalovanému: Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. KM- OLVS-57/2016/OPK zo dňa 19.08.2016, r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 276 zo dňa 17.06.2016 preložil podľa § 35 ods. 1 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.07.2016 ustanovil podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.07.2016 žalobcu na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne žalobcu odvolal dňom 30.06.2016 z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z.) do funkcie referent (25684) skupiny fyzickej ochrany objektov oddelenia ochrany objektov Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Žilina. Podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobcu zaradil do prvej platovej triedy. Doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru prehodnotený podľa § 86 ods. 8 zákona zostáva nezmenený. Žalobcovi bol zároveň priznaný osobný príplatok (§ 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) vo výške 161,50 Eur. V odôvodnení poukázal prvostupňový správny orgán na to, že menovaný bol dňom 01.07.2016 preložený na inú funkciu, a to na základe rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu Slovenskej republiky č. SP-PB-129-33/2015-Ž-23788 z dôvodu, že nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa „Dôverné“, ktorý vyžaduje na výkon doterajšej funkcie. Súčasne nemá oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa „Vyhradené“. 2. Proti predmetnému personálnemu rozkazu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom uviedol, že bol nútený podať dňa 20.06.2016 žiadosť o uvoľnenie z dôvodu jeho preloženia na tabuľkové miesto referenta, skupiny fyzickej ochrany objektov oddelenia ochrany objektov KRZP v Žiline, nakoľko jeho príjem na uvedenom zariadení by nepostačoval na pokrytie nevyhnutných životných potrieb jeho a jeho rodiny, kde toto podrobne rozviedol v žiadosti o uvoľnenie. Ďalej namietal, že pokiaľ bol do funkcie vyšetrovateľa PZ určený ministrom vnútra podľa § 34 ods. 3 zákona č. 73/1998, uviedol, že len minister ho môže preložiť z tejto funkcie, pretože ho do tejto funkcie určil. Podľa názoru žalobcu bol potrebný na preloženie jeho súhlas podľa § 35 ods. 6 zákona. Mal za to, že vydané rozhodnutie NBÚ je v rozpore so zákonom. 3. Žalovaný ako odvolací orgán s poukazom na ust. § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu odmietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca podal písomne dňa 01.07.2016 riadny opravný prostriedok - odvolanie, ktoré adresoval riaditeľovi KRPZ v Žiline a súčasne riaditeľovi ORPZ v Dolnom Kubíne. Predmetné odvolanie doručil v tento deň na OKP ORPZ v Dolnom Kubíne. Riaditeľ ORPZ v Dolnom Kubíne následne postúpil uvedené odvolanie riaditeľovi KRPZ v Žiline, ako oprávnenému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Riaditeľovi KRPZ v Žiline bolo odvolanie doručené dňa 07.07.2016. Vzhľadom k tomu, že zákonná 15-dňová lehota - § 242 ods. 1 zákona na podanie odvolania uplynula žalobcovi dňa 04.07.2016, ide o odvolanie podané po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom. Žalovaný poukazuje na to, že účelom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti a zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia prvostupňového orgánu. Zákonnou povinnosťou odvolacieho orgánu po prijatí odvolania do odvolacieho konania je preskúmať popritom, či je odvolanie prípustné a či ho podala oprávnená osoba, aj tú skutočnosť, či bolo podané príslušnému orgánu a včas, teda či nedošlo k zmeškaniu lehoty na jeho podanie a odvolanie tak smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu. Pre podanie odvolania zákon ustanovuje lehotu, v ktorej sa môže odvolanie podať a orgán, ktorému sa odvolanie podáva. Pokiaľ ide o lehotu na podanie odvolania, zákon ustanovuje všeobecnú 15-dňovú lehotu; výnimku predstavuje odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia. Táto lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni oznámenia rozhodnutia a končí sa plynutím 15. resp. 8. dňa. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň. Pokiaľ ide o orgán, ktorému sa odvolanie podáva, tento je jasne vymedzený v ust. § 242 ods. 3 zákona. Je ním výlučne orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Ak bolo odvolanie podané orgánu, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť - nepríslušný orgán, tento je v zmysle § 236 zákona povinný odvolanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Podľa § 235 ods. 2 zákona, konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. To znamená, že odvolacie konanie je začaté dňom, keď je odvolanie doručené orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Keďže doručením odvolania nepríslušnému orgánu odvolacie konanie nezačína, hrozí potencionálne nebezpečenstvo, že nesprávne podané odvolanie nemusí byť orgánu, ktorý rozhodnutie vydal doručené do konca odvolacej lehoty a spôsobí tak jej zmeškanie. V takomto prípade sa rozhodnutie stane právoplatným a to so všetkými dôsledkami a účinkami, ktoré sú spojené s márnym uplynutím lehoty. Podľa § 262 ods. 4 zákonná lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie podá oprávnenému orgánu, alebo ak sa odvolanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V prípade odovzdania odvolania orgánu, ktorý ho mal povinnosť doručiť je predpokladom zachovania lehoty skutočnosť, že odvolanie bolo adresované orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Preto, ak sa odvolanie podalo alebo odoslalo tomuto orgánu síce v lehote, ale nepríslušnému orgánu, možno ho považovať za včas podané len vtedy, ak ho tento nepríslušný orgán najneskoršie v posledný deň tejto lehoty doručí oprávnenému orgánu alebo odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou. Žalovaný uviedol, že odvolateľ mal k dispozícií údaj o tom, v akej lehote a u ktorého orgánu sa odvolanie podáva, nielen zo samotného zákona, ale aj z poučenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Z predloženého spisového materiálu je dostatočne preukázané, že odvolateľovi bolo napadnuté rozhodnutie oznámené vyhlásením v súlade s § 266 ods. 1 zákona dňa 17.06.2016, čo potvrdzuje sám odvolateľ vo svojom odvolaní. Lehota na podanie odvolania začala odvolateľovi plynúť v súlade s § 262 ods. 1 zákona dňom nasledujúcom po dni oznámenia, t. j. 18.06.2016. Vzhľadom k tomu, že posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na sobotu, bol posledným dňom lehoty na podanie odvolania u riaditeľa KRPZ v Žiline najbližší nasledujúci pracovný deň, a to pondelok dňa 04.07.2016. Z podaného odvolania bolo zistené, že toto bolo spracované dňa 03.06.2016 a dňa 01.07.2016 doručené na OKP ORPZ v Dolnom Kubíne. Odvolanie bolo adresované riaditeľovi KRZP v Žiline a súčasne riaditeľovi ORPZ v Dolnom Kubíne, čo je zrejmé zo samotného odvolania. Doručenie odvolania OKP ORPZ v Dolnom Kubíne v uvedený deň potvrdzuje odtlačok pečiatky nachádzajúcej sa na podanom odvolaní. Zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že riaditeľ ORPZ v Dolnom Kubíne, ako orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, záznamom zo dňa 04.07.2016 postúpil predmetné odvolanie príslušnému orgánu - riaditeľovi KRPZ v Žiline. V tomto zázname riaditeľ ORPZ v Dolnom Kubíne deklaruje, že odvolateľ podal odvolanie písomne dňa 01.07.2016 na ORPZ v Dolnom Kubíne. Riaditeľovi KRPZ v Žiline bolo odvolanie doručené dňa 07.07.2016, teda tretí deň po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Hoci odvolateľ podal odvolanie písomne v stanovenej 15-dňovej lehote, adresoval ho aj orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, nepodal ho však na tomto príslušnom orgáne. Konal tak i napriek skutočnosti, že v napadnutom rozhodnutí bol o mieste podania odvolania riadne a správne poučený. Podanie odvolania nepríslušnému orgánu malo za následok, že ho nemožno považovať za podané včas, pretože nebolo do 15 dní odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia podané orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Adresovanie odvolania príslušnému orgánu bez jeho skutočného podania tomuto orgánu vylučuje jeho procesnú dispozíciu s odvolaním, a teda vylučuje podmienku začatia odvolacieho konania, pretože konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu - § 235 ods. 2 zákona. S poukazom na § 262 ods. 4 zákonná lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému orgánu, alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Uvedeným ustanovením sa odvolateľ neriadil, keďže odvolanie nepodal v stanovenej lehote orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu žalobu. Personálnym rozkazom riaditeľa KRZP v Žiline č. 276 zo dňa 17.06.2016 bol žalobca preložený na KRPZ v Žiline, odvolaný z funkcie vyšetrovateľa a ustanovený do funkcie referenta, zaradený do 1. platovej triedy. Proti predmetnému personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 19.08.2016 tak, že odvolanie žalobcu bolo bez meritórneho posúdenia zamietnuté. Žalobca ako účastník konania vo veci týkajúcich sa výkonu služobného pomeru príslušníka policajného zboru sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré boli napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom, ktorý mu predchádzal prvostupňovým správnym orgánom porušené. Žalovaný ako odvolací orgán založil napadnuté rozhodnutie o zamietnutí odvolania na závere, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene a vecne sa obsahom odvolania nezaoberal. Žalobca je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko žalovaný nesprávne právne posúdil dodržanie lehoty na podanie odvolania v neprospech žalobcu. Žalobcovi tak odňal možnosť a základné právo na riadny opravný prostriedok a preskúmanie veci nadriadeným orgánom. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím orgánu na prvom stupni namieta nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci - rozhodnutia o odvolaní funkcie vyšetrovateľa orgánom bez zákonného oprávnenia, ďalej namieta nezákonnosť preloženia žalobcu na iné miesto bez súhlasu žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je zmätočné vo viacerých rovinách a namieta tiež nedostatok zákonného oprávnenia konajúceho orgánu na takéto rozhodnutie. 1. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia odvolania žalobcu, ako oneskorene podaného a porušenie ustanovení o konaní. Žalobca je presvedčený, že záver žalovaného je nesprávny, nakoľko nezohľadňuje dôsledne zákonné znenie príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalobca podal v jednom písomnom podaní doručenom dňa 01.07.2016 na ORPZ v Dolnom Kubíne dve odvolania, pričom jedno z nich bolo určené riaditeľovi KRPZ v Žiline, ako orgánu, ktorý v prvom stupni personálnym rozkazom rozhodol o odvolaní a preložení žalobcu. Poukázal na § 236 zákona č. 73/1998, ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný konanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ďalej poukázal na § 262 ods. 4 zákona č. 73/1998, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému orgánu, alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pokiaľ bolo odvolanie adresované síce riaditeľovi KRPZ v Žiline, ale doručené na ORPZ Dolný Kubín, bolo povinnosťou ORPZ Dolný Kubín v zmysle citovaného zákonného ustanovenia bezodkladne postúpiť odvolanie riaditeľovi KRPZ v Žiline a informovať o tom žalobcu. Pokiaľ orgán, ktorému bolo odvolanie doručené nepostupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a bezodkladne nepostúpil vec riaditeľovi KRPZ v Žiline, nemôže takýto postup byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 5 tvrdí, že odvolacie konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu, pričom poukazuje na § 235 ods. 2 zákona. Uvedený záver je nesprávny, nakoľko nezohľadňuje skutočnosť, že konanie o odvolaní nie je samostatným novým konaním, ale len pokračovaním už začatého konania, a to konania začatého či už na podnet správneho orgánu, alebo na základe podania policajta, a zároveň nezohľadňuje skutočnosť, že lehota na podanie odvolania je lehotou procesnou a nie hmotnoprávnou. Uvedené rozlišovanie charakteru lehôt je relevantné pre posúdenie včasnosti uplatneného procesného inštitútu riadneho oprávneného prostriedku, kedy pri procesných lehotách na ich zachovanie postačuje, keď je podanie v posledný deň lehoty odovzdané na poštovú prepravu, resp. orgánu, ktorý je povinný zásielku doručiť. V posudzovanom prípade podal odvolanie v zákonnej lehote orgánu, ktorý bol povinný vec bezodkladne postúpiť oprávnenému orgánu, pričom z hľadiska zachovania procesnej lehoty na podanie odvolania je relevantný dátum, kedy žalobca odvolanie podal - 01.07.2016 a nie dátum, kedy bolo odvolanie oprávnenému orgánu doručené - 07.07.2016. Žalobca teda uplatnil riadny opravný prostriedok včas, a pokiaľ žalovaný odvolanie ako oneskorene podané odvolanie zamietol, je rozhodnutie žalovaného nezákonné. 2. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku konajúcemu orgánu. Orgánom, ktorý rozhodoval v prvom stupni bol riaditeľ KRPZ v Žiline, ktorý vydal personálny rozkaz o odvolaní a preložení žalobcu. Odvolací orgán je v úvode napadnutého rozhodnutia označený odkazom o ust. § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s § 3 zákona a článkom 23 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39/2015. Podľa článku 23 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 prezident PZ okrem úloh uvedených v článku 22, riadi riaditeľov krajských riaditeľstiev PZ. Obdobne na strane 6 odôvodnenia sa uvádza, že oprávnený konať a rozhodovať o odvolaní je prezident PZ, ako najbližší nadriadený riaditeľa KRPZ v Žiline a postavenie odvolacieho orgánu a z toho vyplývajúca právomoc prezidenta je upravená v článku 23 Organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR. Z hlavičky napadnutého rozhodnutia však ako konajúci orgán vystupuje Ministerstvo vnútra SR, rovnako tiež ide napadnuté rozhodnutie opatrené odtlačkom pečiatky MV SR a odosielateľ rozhodnutia v zmysle predloženej obálky je tiež MV SR. Nakoľko v správnom súdnictve je žalovaný orgán verejnej správy, pričom procesnú subjektivitu v správnom konaní má nielen ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, ale výslovne procesne legitimovaný je aj orgán verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu zmätočné vo vzťahu k otázke konajúceho orgánu, ktorý ho vydal. 3. Vydanie rozhodnutia orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Napadnutým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a pravdepodobne, hoci vo výroku to absentuje, bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, t. j. personálny rozkaz o odvolaní a preložení žalobcu. Žalobca je presvedčený, že personálny rozkaz o odvolaní o preložení bol vydaný v rozpore s ust. zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalobca bol do funkcie vyšetrovateľa určený personálnym rozkazom Ministerstva vnútra SR č. 388 zo dňa 29.09.2004. Rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie vyšetrovateľa však vydal riaditeľ KRPZ v Žiline, pričom nie je z rozhodnutia zrejmé, na podklade akého zákonného ustanovenia má riaditeľ KRPZ v Žiline právomoc rozhodovať v tejto veci. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí o odvolaní a preložení žalobcu absentuje označenie právneho predpisu, na ktorého základe má riaditeľ KRPZ právomoc rozhodnúť, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a nespĺňa zákonné kritéria a obligatórne obsahové požiadavky rozhodnutí v zmysle § 241 zákona č. 73/1998. Uvedené platí o to viac, že určenie za vyšetrovateľa ministrom vnútra osobitným spôsobom chráni vyšetrovateľa pred možnosťou odvolania a ľubovôľou zo strany nadriadeného a zaručuje mu nezávislosť pri vyšetrovaní. Preto aj možnosť z odvolania funkcie vyšetrovateľa musí byť limitovaná. Prísne zákonné dôvody a procesný postup takéhoto odvolania vrátane subjektu oprávneného vo veci konať, musí mať oporu v zákonných normách. 4. Porušenie hmotnoprávnych predpisov o preložení policajta. Žalovaný resp. prvostupňový orgán preložil žalobcu na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby z dôvodu podľa § 35 ods. 1 písm. h) zákona (nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie) avšak bez toho, aby bola splnená zákonná podmienka nemožnosti prevedenia na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby. Citované ust. § 35 ods. 1 úvodná veta umožňuje preložiť policajta i do iného miesta výkonu štátnej služby, avšak len za predpokladu, že nie je možné prevedenie policajta v rámci doterajšieho miesta výkonu štátnej služby. Rozhodnutie žalovaného resp. rozhodnutie prvostupňové orgánu neobsahuje ani zmienku o tom, že nebolo možné žalobcu predviesť v rámci doterajšieho výkonu miesta štátnej služby, hoci splnenie tejto podmienky je nevyhnutným zákonným predpokladom pre to, aby mohol byť žalobca preložený do iného miesta výkonu štátnej služby. Pokiaľ tak konajúci orgán neurobí, jeho rozhodnutie je nezákonné. Žalobca s preložením nesúhlasil. Pokiaľ nastala okolnosť, odôvodňujúca prevedenie alebo preloženie žalobcu v zmysle § 35 ods. 1 a zároveň nedošlo k udeleniu súhlasu s preložením, služobný úrad postupoval v súlade v zmysle § 40 zákona a žalobcu zaradí do zálohy. Podľa § 40 ods. 1 zákona, policajt, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 41a § 44 sa zaradí do zálohy. Poukázal teda aj na ust. § 43 ods. 1 písm. f) zákona, podľa ktorého pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí policajt v stálej štátnej službe, ak nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe. Konajúci orgán uvedené zákonné ustanovenie nevyužil, svoj postup v rozhodnutí nijako nezdôvodnil a to napriek tomu, že vo vzťahu k žalobcovi svojim rozhodnutím zásadne zasiahol do jeho základných práv a chránených záujmov. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým znamenalo zásadnú negatívnu zmenu v procesnom živote žalobcu, keď žalobca po viac ako jedenástich rokoch kvalifikovaného výkonu štátnej služby v policajnom zbore bol degradovaný z funkcie vyšetrovateľa na referentské miesto, rovnajúce s vrátnikovi v objektoch budov KRPZ v Žiline, kde zároveň bolo zmenené jeho zaradenie v 6. platovej triede na 1. platovú triedu. Konajúci orgán svojim postupom tiež ignoroval povinnosť vyplývajúcu z § 33 ods. 1 zákona in fine, podľa ktorého pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Zo skutkových okolností je zrejmé, že konajúci orgán neprihliadol na dĺžku odbornej praxe, ani na závery služobného hodnotenia, keď žalobcu ako kvalifikovaného a skúseného vyšetrovateľa s pozitívnymi pracovnými výsledkami zaradil na miesto, kde nemôže využiť žiadne zo svojich doterajších pracovných skúsenosti ani kvalifikácií. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v tomto konaní bolo popreté základné právo a sloboda na slobodnú voľbu povolania premietnuté do Ústavy SR článok 35 ods. 1. Táto ústavná norma bola premietnutá aj do § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998. Teda iba so súhlasom žalobcu ho možno previesť alebo preložiť na iné miesto. Tento právny výklad podporuje aj zákon č. 315/2001 Z. z.. Znenie zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné vykladať v súlade s ústavou a ostatnými právnymi predpismi. Tento výklad potvrdzuje aj znenie samotného zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý v § 36 prevedenie ods. 1 uvádza vyslovene len jeden prípad, kedy možno policajta aj bez jeho súhlasu preveliť. Prevelenie bez súhlasu policajta je teda v zmysle citovaného ustanovenia odôvodnené výnimočnosťou situácie a tiež je charakteristické svojim dočasným charakterom. V posudzovanom prípade však tieto zákonné predpoklady na preloženie žalobcu bez jeho súhlasu neboli splnené. Napriek nesúhlasu žalobcu, tohto preložili na iné miesto, pričom tomuto preloženiu predchádzali osobné pohovory. Prvý zo dňa 02.06.2016 pod č. k. ORPZ-DK-347/2016, kde mu boli ponúknuté pracovné miesta: a to starší referent špecialista - policajný psychológ vnútorného oddelenia KRPZ Trenčín, starší referent - oddelenie personálne Centrum podpory Košice, miesto výkonu služby Michalovce, referent podpory jednoty Sobrance, Centrum podpory Košice. Pričom bol poučený, aby sa vyjadril, či predloží žiadosť na uvedené miesta, prípadne udelí písomný súhlas na preloženie v zmysle zákona. Na to žalobca odpovedal listom zo dňa 03.06.2016, kde podrobne popísal dôvody, prečo tak neurobí, ako aj zároveň navrhol riešenie do skončenia veci na Najvyššom súde SR, aby pre jeho miesto oprávnená osoba určila bez stupňa utajenia. Po druhé, zo dňa 08.06.2016 pod č. ORPZ-DK- VO-347-003/2016, kde mu bolo ponúknuté pracovné miesto: referent skupiny fyzickej ochrany objektov, oddelenie ochrany objektov KRPZ v Žiline. Na toto žalobca odpovedal listom zo dňa 09.06.2016, kde zopakoval a podrobne popísal dôvody, prečo tak neurobí, ako aj zároveň navrhol riešenie. Dňa 17.06.2016 bol žalobca oboznámený s rozkazom riaditeľa KRPZ v Žiline pod č. 276, kde ho preložili bez jeho súhlasu, hoci tento požadovali v osobných pohovoroch zo dňa 02. a 08.06.2016 na PP1 a nie na PP6 alebo PP4, ktoré mu predtým ponúkali, ale preložili ho do najnižšej možnej platovej triedy. 5. Neprimeranosť správnej úvahy z hľadiska zvoleného spôsobu riešenia v napadnutom rozhodnutí. Deklarovaným dôvodom na odvolanie a preloženie žalobcu napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnutie NBÚ SR č. SP-PB-129-33/2015-Z-23788, podľa ktorého žalobca nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa „Dôverné“, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie. V odôvodnení uvedené rozhodnutie NBÚ považuje žalobca za nezákonné, svoje práva uplatnil správnou žalobou, o ktorej sa vedie konanie na NS SR sp. zn. 5Sž/2/2016, o ktorej žalobe nebolo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia meritórne rozhodnutie. Rozhodnutie NBÚ považoval za nezákonné a hrubo porušujúce jeho základné práva. Pre rozhodnutie v tejto veci je však relevantné, že napriek existujúcemu rozhodnutiu NBÚ mal služobný úrad zákonné možnosti riešenia tejto situácie, pričom jednou z nich, ako už bolo vyššie uvedené bolo zaradenie do zálohy a ďalšou možnosťou bolo rozhodnutie o tom, že sa zmení stupeň utajenia pre služobné miesto vykonávané žalobcom. Uvedená možnosť je daná zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovanej skutočnosti a v zmysle § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, ods. 2 za využitia § 8 uvedeného zákona vedúcemu štatutárnemu orgánu, t. j. ministrovi vnútra SR, resp. riaditeľovi ORPZ. Takýto zákonný postup, t. j. zmena charakteru miesta zastávaného žalobcom bol dôvod o to viac, že v 2015 prišiel žalobca do styku iba s jednou utajovanou písomnosťou v režime utajovania „Vyhradené“ a za celú dobu pôsobenia na danej pozícií počas jedenástich rokov neprišiel do styku ani s jednou písomnosťou utajovanou v režime „Dôverné“, a teda opodstatnenosť požiadavky stupňov utajenia až na „Dôverné“ je minimálne otázka. Konajúci orgán však napriek vyššie uvedeným zákonným možnostiam žiadnu z nich nevyužil a napriek tomu, že zákonnosť sporného rozhodnutia NBÚ bola spochybnená a nebolo o nej doposiaľ rozhodnuté, uskutočnil trvalú zmenu zaradenia žalobcu bez jeho súhlasu na miesto, ktoré nereflektuje žalobcovu odbornú prax, ani kvalifikáciu a znamená zásadnú negatívnu zmenu miesta výkonu štátnej služby aj platového zaradenia. Konajúci správny orgán volil spôsob, ktorý nebol primeraný skutkovým okolnostiam prípadu a nevyužil právne možnosti zmeny charakteristiky miesta z hľadiska stupňa utajenia, ktorá zmena bola v právomoci okresného riaditeľstva. Žiadosť o zmenu určenia stupňa utajenia na funkcii vyšetrovateľa ORPZ žalobca zaslal aj ministrov vnútra, pričom podľa odpovede ministra aj tento potvrdil, že rozhodovanie o zmene stupňa utajenia je v právomoci riaditeľa ORPZ. V súvislosti s nezákonným rozhodnutím NBÚ žalobca podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. O veci doposiaľ nebolo rozhodnuté. Uvedený postup žalovaného preto považuje žalobca za porušenie jedného zo základných ľudských práv, a to je právo na slobodnú voľbu povolania nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zároveň zrušil aj personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva policajného zboru č. 276 zo dňa 17.06.2016 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, podaním ktoré súdu bolo doručené dňa 09.02.2017. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, žalobca sa neriadil príslušným ustanovením zákona upravujúcim orgán, na ktorom sa odvolanie podáva, ani poučením uvedeným v napadnutom personálnom rozkaze, žalobca zmeškal lehotu na podanie odvolania. Preto predmetné odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., nadobudol napadnutý personálny rozkaz dňa 04.07.2016 právoplatnosť. Odvolanie teda smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu. Oprávneným konať a rozhodnúť o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu za služobný úrad je prezident policajného zboru, ako najbližší nadriadený riaditeľa KRPZ v Žiline (§ 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Uvedené postavenie odvolacieho orgánu a z toho vyplývajúca právomoc prezidenta PZ, ako odvolacieho orgánu je upravená v článku 23 ods. 1 Organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR, podľa ktorého riaditeľ KRPZ riadi práve prezident PZ. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti je potrebné uviesť, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i napadnutý personálny rozkaz žalovaný považuje za vydaný v súlade so zákonom a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 6. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 29.03.2017. Žalovaný sa písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti, z tohto dôvodu bola vec prejednaná správnym súdom aj v neprítomnosti žalovaného pri aplikácii § 114 SSP. 7. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch žaloby. 8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z., a preto bola žaloba ako nedôvodná postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá, a to z nasledovných dôvodov: 9. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. 10. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený. 11. Podľa § 35 ods. 1 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie. 12. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. 13. Podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z. z., účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 14. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z. z., konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán"). 15. Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 16. Podľa § 234 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania. 17. Podľa § 235 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z., konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu. Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 18. Podľa § 236 zákona č. 73/1998 Z. z., ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. 19. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. 20. Podľa § 242 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený. 21. Podľa § 242 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolanie sa podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. 22. Podľa § 242 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené. 23. Podľa § 242 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len "odvolací orgán") môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie. 24. Podľa § 242 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu a) o uložení disciplinárneho opatrenia, b) o náhrade škody, c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu, d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia. 25. Podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. 26. Podľa § 242 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. 27. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. 28. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. 29. Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 30. Podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 31. Podľa § 243 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 32. Podľa § 262 ods. 1 - 4 zákona č. 73/1998 Z.z. lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak taký deň v mesiaci nie je, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému orgánu alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 33. Podľa § 266 ods. 1 -5 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času. Podľa odsekov 3 a 4 sa postupuje aj pri doručovaní rozhodnutia opatrovníkovi, ak je policajtovi ustanovený. 34. Podľa Čl. 23 ods. 1 nariadenia MV SR č. 39/2015, Prezident Policajného zboru okrem úloh uvedených v čl. 22 riadi riaditeľov vybraných organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru a riaditeľov krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Riaditeľov ostatných organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru a zariadení ministerstva v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru riadi prezident Policajného zboru prostredníctvom prvého viceprezidenta, viceprezidenta alebo určených riaditeľov organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru. (2) Rozsah riadiacich kompetencií určí prezident Policajného zboru v organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru. 35. Podľa čl. 4 ods. 2 pís. d) a e) nariadenia MV SR č. 174/2010, riaditeľ krajského riaditeľstva PZ d) ustanovuje podľa § 33 ods. 2 zákona policajtov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 6 až 12, e) prevádza na inú funkciu a prekladá na inú funkciu policajtov 1. podľa § 35 zákona vo svojej ustanovovacej pôsobnosti, 2. podľa § 35 ods. 1 zákona zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti. 36. Podľa čl. 7 ods. 11 pís. b) nariadenia MV SR č. 174/2010, riaditeľ krajského riaditeľstva PZ ustanovuje do funkcie policajtov v krajskom riaditeľstvo Policajného zboru okrem svojho zástupcu. 37. Podľa čl. 8 ods. 1,2,3 nariadenia MV SR č. 174/2010, kde sa v tomto nariadení uvádza pojem „v rozsahu pôsobnosti“, rozumie sa tým riadiaca pôsobnosť vymedzená príslušným organizačným poriadkom. Ustanovovacou pôsobnosťou ministra sa rozumie aj jeho pôsobnosť vymenovať do funkcie. Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo odvolať z funkcie, zaradiť do jednotlivých druhov štátnej služby, určiť kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, započítať odbornú prax, určiť služobný príjem okrem odmeny podľa § 102a zákona, oznámiť skončenie služobného pomeru podľa § 189 písm. a) a d) až i) zákona, vydať posudok o služobnej činnosti, rozhodnúť o úhrade nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie vzdelania, o ich čiastočnom znížení alebo odpustení. Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo poveriť zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie za predpokladu, že funkcia, ktorej sa toto personálne opatrenie týka, ako aj funkcia policajta, ktorý má byť poverený zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie sú v ustanovovacej pôsobnosti toho istého nadriadeného. Inak vykoná toto opatrenie najbližší spoločný nadriadený. 38. Predmetom preskúmania v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 276 zo dňa 17.06.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol z dôvodu toho, že odvolanie žalobca nepodal v stanovenej lehote na orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal s tým, že svoje odvolanie doručil žalobca nepríslušnému orgánu, nebola lehota na jeho podanie zachovaná, pretože riaditeľ ORPZ v Dolnom Kubíne, ako nepríslušný orgán odvolanie včas nedoručil príslušnému oprávnenému orgánu - riaditeľovi KRPZ v Žiline, čo v konečnom dôsledku viedlo k preklúzií 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, ktorá bola stanovená v § 242 ods. 1 zákona. To znamená, že žalovaný v danom prípade meritórne odvolanie žalobcu ani neposudzoval. 39. Pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobcu vo vzťahu k zmätočnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu ku konajúcemu orgánu, ako žalovanému správnemu orgánu súd udáva, že z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je zrejmé, že o odvolaní žalobcu rozhodol v súlade s § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a aj v spojení s článkom 23 ods. 1 nariadenia MV SR č. 39/2015 prezident policajného zboru tak, ako to aj vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Táto námietka bola nedôvodná. 40. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že ani personálny rozkaz č. 276 zo dňa 17.6.2016 o odvolaní a preložení žalobcu nemohol vydať riaditeľ KRPZ v Žiline s poukazom na to, že žalobca bol do funkcie vyšetrovateľa určený personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 388 zo dňa 29.9.2004 súd udáva, že aj táto námietka je bezdôvodná. Kompetencia riaditeľa KRPZ v Žiline rozhodovať v predmetnom prípade vyplynula z § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v spojení s čl. 4 ods. 2 pís. d) a e), čl. 7 ods. 11 pís. b) a čl. 8 ods. 3 nariadenia MV SR č. 174/2010. 41. Personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 276, zo dňa 17.6.2016 bol žalobcovi oznámený v súlade s § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 dňa 17.06.2016, čo potvrdil aj sám žalobca vo svojom odvolaní, resp. uvedená skutočnosť vyplynula z obsahu administratívneho spisu. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť v súlade s § 262 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom nasledujúcim po dni oznámenia napadnutého rozhodnutia, t. j. dňom 18.06.2016. Posledný deň lehoty, a to 15. deň pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty na podanie odvolania u riaditeľa KRPZ v Žiline ( alebo na pošte ) bol najbližšie nasledujúci pracovný deň, a to pondelok dňa 04.07.2016. 42. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca podal proti personálnemu rozkazu riaditeľa KRPZ v Žiline č. 276 zo dňa 17.06.2016 písomne odvolanie, ktoré bolo datované dňa 30.06.2016. Toto odvolanie bolo adresované jednak plk. Mgr. Ivanovi Špánikovi, ako riaditeľovi KRPZ v Žiline a taktiež aj plk. JUDr. Ľubomírovi Lehotskému, riaditeľovi ORPZ v Dolnom Kubíne. Predmetné odvolanie žalobca doručil dňa 01.07.2016 ( piatok ) na Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne odbor kriminálnej polície, čo vyplývalo z prezenčnej pečiatky nachádzajúcej sa na podanom odvolaní.. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že riaditeľ ORPZ Dolný Kubín - plk. JUDr. Ľubomír Lehotský písomnosťou zo dňa 04.07.2016 postúpil na ďalšie konanie predmetné odvolanie na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline k rukám riaditeľa KR PZ v Žiline plk. Mgr. Ivana Špánika. 43. Z doručovacej knihy sekretariátu KRPZ v Žiline bolo zistené, že odvolanie žalobcu bolo na KRPZ v Žiline doručené dňa 06.07.2016. Následne bolo vydané zo strany žalovaného na padnuté rozhodnutie. 44. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca ako odvolateľ proti prvostupňovému rozhodnutiu, proti špecifikovanému personálnemu rozkazu síce svoje odvolanie podal písomne v stanovenej lehote, a zároveň ho aj adresoval orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, súd však konštatuje, že ho však nepodal na príslušnom orgáne, ktorý je oprávnený, resp. ktorý napadnuté prvostupňové rozhodnutie vydal. Žalobca tak konal aj napriek skutočnosti, že v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí bol o mieste podania odvolania - orgáne, ktorému sa odvolanie podáva riadne a správne poučený s poukazom na ust. § 242 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. 45. Podanie odvolania zo strany žalobcu nepríslušnému orgánu malo za následok, že ho nemožno považovať za odvolanie podané včas, pretože nebolo v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia napadnutého rozhodnutia podané orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Z tohto dôvodu vyhodnotil súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z.. Adresovanie odvolania príslušnému orgánu bez jeho skutočného podania tomuto orgánu (resp. na príslušnej pošte) vylučuje jeho procesnú dispozíciu s odvolaním, a teda vylučuje podmienku začatia odvolacieho konania, pretože konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu (§ 235 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.). Aj s poukazom na § 262 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá oprávnenému orgánu, alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 46. Podľa § 236 zákona č. 73/1998 Z. z., ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Odvolanie žalobca podal na ORPZ v Dolnom Kubíne 1.7.2016 ( piatok), riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne podľa názoru súdu nepostupoval ani v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 73/1998 Z.z.., keď predmetné odvolanie postúpil písomnosťou zo dňa 4.7.2016 na príslušný orgán, ktorý rozhodnutie vydal. V danom prípade obdobne poukazuje Krajský súd v Žiline aj na komentár k ust. § 20 Správneho poriadku zákona č. 71/1967 Zb.( Komentár k Správnemu poriadku, Doc. JUDr. Sobihard, PhD.2007). Podľa § 20 Správneho poriadku ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody. Vecná príslušnosť správnych orgánov je daná osobitnými predpismi, miestnu príslušnosť upravuje § 7, prípadne osobitné zákony. Vecná i miestna príslušnosť sa v jednotlivých štádiách konania posudzuje samostatne (napr. príslušnosť na výkon rozhodnutia upravuje § 73). V tomto ustanovení je založená povinnosť nepríslušného správneho orgánu postúpiť bez meškania podanie príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak bolo podanie urobené na nepríslušnom orgáne, na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby do konca lehoty došlo orgánu príslušnému na rozhodnutie. Inak sa účastník konania vystavuje nebezpečenstvu zmeškania lehoty, ak je podanie viazané na dodržanie takejto lehoty. Napríklad, ak účastník konania podá odvolanie na odvolacom orgáne, namiesto na orgáne, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, a toto do konca lehoty nedôjde prvostupňovému orgánu, rozhodnutie sa stane právoplatným. V tomto smere poukazuje súd aj na rozhodnutia najvyššieho správneho súdu (SJS 2415/26, 10.2.1927, SJS 17316/22, 25.11.1922). 47. Z dôvodov vyššie uvedených, žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá postupom podľa §190 SSP. Z tohto dôvodu, keďže žalovaný nerozhodoval meritórne o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu, ale odvolanie žalobcu zamietol z dôvodu toho, že odvolanie bolo podané oneskorene zo strany žalobcu a súd mal za to, že takýto postup bol v súlade so zákonom, súd sa nemohol zaoberať ďalšími žalobnými dôvodmi žalobcu ( žalobné body žalobcu - 4 a 5), ktorými namieta porušenie hmotnoprávnych predpisov o preložení policajta resp. aj neprimeranosť správnej úvahy z hľadiska zvoleného spôsobu riešenia v napadnutom rozhodnutí.. 48. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 175 ods. 1 SSP za použitia § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešným účastníkom konania v konaní, nemá ani nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácií § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli zistené, resp. splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). 49. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.