Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoKR/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242724 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111242724.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Plichta, so sídlom kancelárie G. XXXX, XXX XX J. W., správca úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpeného advokátkou JUDr. Lenou Mišalovou, so sídlom G. XX, XXX XX J. W., proti žalovanej v 1/ rade: Ing. Gabriela Gregorová, so sídlom kancelárie H. W. XX, XXX XX Z., správkyňa úpadcu TS Motory, a.s., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 381 233, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Wertlenovou, so sídlom L. XXXX/XB, XXX XX Z., žalovanému v 2/ rade: Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 813 474, zastúpenému zástupcom: Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 707, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cbi/37/2011-333 zo dňa 19. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cbi/37/2011-333 zo dňa 19. novembra 2015 p o t v r d z u j e . Žalovaná v 1/ rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný v 2/ rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanej v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 2/ rade na účet právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade trovy konania vo výške 1.258,41 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že Zmluva o podnájme 1601/2009 uzatvorená medzi úpadcom T.M.W. s.r.o., so sídlom v Martine a spoločnosťou TS Motory, a.s., so sídlom v Martine a žalovaným v rade 2/ Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Bratislava (ďalej aj len „Zmluva o podnájme“) je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/8/2011 a uložiť žalovaným v rade 1/ a v 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu plnenie z neúčinnej podnájomnej zmluvy vo výške 424.656 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že považuje za splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 2 ZKR. Žalobca uviedol, že je dodržaná prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva. Žalobca zistil, že Ing. Jozef Baťala, ako osoba oprávnená konať za úpadcu ako aj za spoločnosť TS Motory, a.s., uzatvoril dňa 11.12.2008 Zmluvu o finančnom leasingu č. LZC/09/00049 so žalovaným v rade 2/ na predmet leasingu nový CNC sústruh VLC 1600 ATC + C (ďalej aj len „predmet leasingu“). Dňa 16.01.2009 spoločnosť TS Motory, a.s. so súhlasom žalovaného v rade 2/ uzatvorila Zmluvu o podnájme na predmet leasingu s úpadcom. Podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí súčasť leasingovej zmluvy, bola leasingová splátka stanovená na sumu 9.181,08 Eur bez DPH a cena podnájmu zo Zmluvy o podnájme bola dohodnutá vo výške 11.796 Eur mesačne bez DPH. Výhody, ktoré spoločnosti TS Motory, a.s. plynuli z tohto právneho úkonu, boli úpadcom vyplatené finančné prostriedky, ktoré prevyšovali predpísané leasingové splátky, a tiež prechod vlastníckeho práva k predmetu leasingu na leasingového nájomcu. Predmet leasingu sa po jeho splatení nikdy nemal stať majetkom úpadcu. Ak by konateľ úpadcu postupoval s odbornou starostlivosťou, nebol by uzatváral pre úpadcu nevýhodnú podnájomnú zmluvu, ale priamo leasingovú zmluvu medzi úpadcom a leasingovou spoločnosťou. Úpadca ako podnájomca záväzok zo Zmluvy o podnájme plnil aj v čase, keď nájomca TS Motory, a.s. neplnil svoje záväzky voči žalovanému v 2/ rade z leasingovej zmluvy. Na žiadosť TS Motory, a.s. žalovaný v rade 2/ dohodou zo dňa 31.03.2010 ukončil Zmluvu o finančnom leasingu a uzatvoril so spoločnosťou TS Motory, a.s. novú Leasingovú zmluvu č. LZC/10/00184, podľa ktorej bola spoločnosť TS Motory, a.s. povinná zaplatiť mesačné splátky v období mesiacov apríl - august 2010 v sume 4.246,99 Eur bez DPH a od septembra 2010 v sume 10.472,24 Eur bez DPH. Úpadca bol napriek tomu povinný uhrádzať splátky za predmet leasingu až do vyhlásenia konkurzu, kedy zmluvu o podnájme vypovedal správca. Žalovaný v 2/ rade napriek tomu, že spoločnosť TS Motory, a.s. si neplnila povinnosti z leasingovej zmluvy, nepodnikol žiadne kroky k ochrane svojho majetku, hoci mal vedomosť o tom, že predmet leasingu využíva tretia osoba na základe podnájomnej zmluvy. Úmysel ukrátiť veriteľov tak musel byť známy spoločnosti TS Motory, a.s., aj žalovanému v rade 2/. Žalovaný v 2/ rade v súvislosti s neplnením zmluvnej povinnosti spoločnosti TS Motory, a.s. vypovedal leasingovú zmluvu k 14.11.2010. Žalovaný v 2/ rade napriek tomu nevykonal žiadne kroky smerujúce k vydaniu predmetu leasingu a predmet leasingu ponechal v priestoroch úpadcu bez zabezpečenia a ochrany proti krádeži a poškodeniu a bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu ohľadom jeho uskladnenia, hoci úpadca za priestory, kde sa predmet leasingu nachádza, platil nájomné vo výške 1.212 Eur mesačne. O predmet leasingu prejavil žalovaný v rade 2/ záujem až po jeho zapísaní do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Úpadca na základe odporovanej zmluvy o podnájme mal vyplatiť spoločnosti TS Motory, a.s., ktorá je osobou spriaznenou s úpadcom, spolu 424.656 Eur, čím vedome znižoval hodnotu majetku firmy pred úpadkom a ukracoval veriteľov. Už v čase uskutočnenia týchto úkonov bol úpadca v nepriaznivej finančnej situácii a žalobca je tak názoru, že týmto konaním došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 60 ods. 1 ZKR. Uzatvorenou zmluvou o podnájme a pravidelnou platbou finančných prostriedkov úpadcu v prospech spoločnosti TS Motory, a.s. s vedomím žalovaného v rade 2/ došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Finančné prostriedky v uvedenej výške boli spoločnosti TS Motory, a.s. vyplatené s úmyslom vyhnúť sa uspokojeniu ostatných veriteľov dlžníka a tým veriteľov dlžníka ukrátiť, s cieľom získať majetkový prospech na úkor veriteľov. V rokoch 2009 - 2011 už mal úpadca finančné problémy, nevedel uspokojovať pohľadávky ostatných veriteľov a napriek tomu záväzky z odporovanej zmluvy vo vzťahu k spriaznenej osobe plnil. Úpadca neprijal žiadne vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie, resp. zamedzenie úpadku a vyplatením finančných prostriedkov za predmet leasingu úmyselne viedol spoločnosť do úpadku a znižoval hodnotu majetku s cieľom ukrátiť veriteľov. 2. Okresný súd s prihliadnutím na relevantné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) konštatoval, že s ohľadom na vymedzenie žalobcom uplatneného odporovacieho práva vyplývajú podmienky odporovateľnosti v prejednávanej veci kumulatívne z ust. § 57 ZKR, ktorý upravuje všeobecné podmienky práva odporovať právnym úkonom v konkurze, a z ust. § 60 ZKR, ktorý upravuje odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu. Okresný súd za rozhodujúci deň pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti Zmluvy o podnájme považoval deň jej účinnosti, t.j. deň jej uzatvorenia dňa 16.01.2009 tak, ako to vyplýva z jej písomného vyhotovenia. Okresný súd uviedol, že v prípade, ak je uplatnené právo odporovať právnemu úkonu, na základe ktorého dochádza k poskytovaniu opakovaného plnenia po určitú dobu, nie je vylúčené, aby podmienky odporovateľnosti spĺňal jednak samotný právny úkon a zároveň aj jednotlivé právne úkony, ktorými dochádza k opakovanému plneniu práv a povinností z uzatvorenej zmluvy, ako napr. platenie podnájomného v mesačných intervaloch. Právne úkony platenia podnájomného však neboli odporovateľnosťou žalobcom samostatne napadnuté a nie sú tak predmetom konania. 3. K otázke aktívnej legitimácie subjektov okresný súd uviedol, že žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako správcom úpadcu a k pasívne legitimovaným subjektom okresný súd konštatoval, že podľa § 62 ods. 1 ZKR sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. V zmysle tohto ustanovenia je daná pasívna legitimácia žalovanej v 1/ rade ako správkyne konkurznej podstaty spoločnosti TS Motory, a.s., ktorá s úpadcom právny úkon v postavení nájomcu dohodla. Na majetok spoločnosti TS Motory, a.s. bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3K/9/2011-92 zo dňa 11.7.2011 a do funkcie správkyne bola ustanovená žalovaná v 1/ rade. Nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie namietal v priebehu konania žalovaný v 2/ rade a s touto námietkou sa okresný súd stotožnil. Žalovaný v 2/ rade ako leasingový prenajímateľ, vlastník predmetu leasingu a vlastník predmetu podnájmu v zmysle Zmluvy o podnájme, nie je pasívne legitimovaným subjektom v konaní o žalobe o určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Žalovaný v 2/ rade nespĺňa postavenie subjektu, voči ktorému možno uplatniť právo odporovať právnemu úkonu v zmysle § 62 ods. 1 ZKR. Zmluva o podnájme je dvojstranným právnym úkonom, ktorým nájomca prenecháva prenajatú vec do podnájmu tretej osobe. Ani v prípade, ak samotná nájomná zmluva, resp. v prejednávanej veci zmluva o finančnom leasingu, vyžaduje súhlas prenajímateľa s podnájmom predmetu leasingu, sa prenajímateľ nestáva priamo zmluvnou stranou zmluvy o podnájme a nenadobúda ani postavenie subjektu, ktorý s podnájomcom právny úkon zmluvy o podnájme dohodol. Žalovaný v rade 2/ tak nie je subjektom, ktorý s úpadcom dohodol odporovateľný právny úkon, resp. subjektom, ktorý by mal z tohto úkonu dlžníka priamo nadobudnúť prospech, nakoľko Zmluva o podnájme upravovala vzájomné vzťahy medzi úpadcom a spoločnosťou TS Motory, a.s.. Hoci je v Zmluve o podnájme označený aj prenajímateľ, teda žalovaný v 2/ rade, okresný súd konštatoval, že žalovaný v rade 2/ svojim podpisom Zmluvy o podnájme len v súlade s podmienkami leasingovej zmluvy vyjadril súhlas s podnájmom v prospech úpadcu, čo mu však nezakladá postavenie zmluvnej strany Zmluvy o podnájme. Okresný súd preto žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietol primárne z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. 4. Okresný súd ďalej uviedol, že právo odporovať právnemu úkonu na súde bolo uplatnené v zákonnej prekluzívnej lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v zmysle § 57 ods. 2 ZKR. Podľa okresného súdu odporovateľnosť právnych úkonov podľa § 57 ZKR vo všeobecnosti predpokladá, že sa právnym úkonom dlžníka ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, t.j. že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola veriteľom v konkurze riadne prihlásená. Ak aj právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko takýmto úkonom k ukráteniu uspokojenia nedošlo. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia otázky ukrátenia veriteľov je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporované právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov úpadcu k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého z veriteľov. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZKR sú dané bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu uplatnená. Žalobca je vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti podľa § 57 ZKR vždy nositeľom povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Jedná sa o preukázanie podmienok, že v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, ale nemusela byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, pričom, pokiaľ veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky neprihlásili, správca nemá vecnú legitimáciu, nakoľko správca má v takomto konaní len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky. Základnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti podľa ust. § 60 ZKR, ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti, je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR. V zmysle ust. § 60 ZKR pristupuje k ukráteniu tiež úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ktorý bol alebo musel byť druhej strane známy. Tento úmysel ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany, t.j. spoločnosti TS Motory, a.s. boli v prejednávanej veci prezumované, nakoľko odporovaný bol právny úkon dlžníka urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, kedy spoločnosť TS Motory, a.s. je spoločníkom úpadcu a podľa výpisu z obchodného registra má 50 %-ný podiel na základnom imaní úpadcu, čo predstavuje kvalifikovanú účasť podľa § 9 ods. 3 ZKR. Ani v prípade úkonu uskutočneného v prospech spriaznenej osoby však nie je prezumované ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, vo vzťahu ku ktorému tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť znáša vždy žalobca. Okresný súd konštatoval naplnenie podmienky podľa § 60 ods. 3 ZKR, že ide o právny úkon urobený počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania, keď konkurzné konanie bolo začaté uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 29.04.2011 s účinkami začatia konkurzného konania 30.04.2011 a Zmluva o podnájme bola uzatvorená dňa 16.01.2011 (pozn. krajského súdu: správne malo byť uvedené 16.01.2009). 5. Ku skúmaniu otázky ukrátenia veriteľov úpadcu okresný súd uviedol, že záver o naplnení podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR nemožno založiť len na porovnaní stavu prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze a hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu. Žalobcom predložené listinné dôkazy dokumentujú stav prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze a skutočnosť, že tieto prevyšujú hodnotu majetku podliehajúceho konkurzu. Ani preukázanie existencie konkrétnej prihlásenej pohľadávky veriteľa existujúcej v čase, keď nastali účinky právneho úkonu, ktorý navrhovateľ napáda odporovateľnosťou, bez ďalšieho nepreukazuje, že reálne došlo odporovaným právnym úkonom k ukráteniu veriteľa. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa rozsudku sp. zn. 41CoKR/60/2011 a Krajského súdu v Trnave podľa uznesenia sp. zn. 31CoKR/3/2012. Žalobca v konaní preukázal, že minimálne jeden veriteľ, ktorý mal pohľadávku v čase uzatvorenia Zmluvy o podnájme, si túto pohľadávku v konkurze prihlásil a jeho pohľadávka bola správcom zistená (veriteľ ZTS real, a.s., prihláška pohľadávky s por. č. 1 v celkovej výške 4.753,88 Eur). Tvrdenia žalobcu v konaní však nesmerovali k preukázaniu skutočnosti, že v dôsledku uzavretia Zmluvy o podnájme došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky veriteľov nemohli byť z majetku úpadcu práve v dôsledku uzatvorenia Zmluvy o podnájme v uvedenom čase uspokojené. Zo strany žalobcu neboli produkované tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom úpadcu v čase uzatvorenia odporovateľnosťou napadnutej zmluvy a žalobca vo všeobecnosti uvádzal, že v čase uskutočnenia tejto zmluvy a plnenia z nej bol úpadca v nepriaznivej finančnej situácii, mal finančné problémy a nevedel uspokojovať pohľadávky veriteľov. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ani neuviedol konkrétne skutočnosti ohľadne reálneho dopadu odporovanej zmluvy na majetkové pomery úpadcu v čase jej uzatvorenia. Okrem všeobecného tvrdenia o finančných problémoch úpadcu v rokoch 2009 - 2011, kedy nevedel uspokojovať pohľadávky iných veriteľov a napriek tomu plnil záväzky zo Zmluvy o podnájme, hoci mu ostatní veritelia boli známi, nenavrhol žalobca žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, akú hodnotu a štruktúru mal majetok úpadcu v čase uzatvorenia Zmluvy o podnájme, resp. že jeho hodnota bola nižšia ako hodnota jeho záväzkov, a že práve uzatvorením Zmluvy o podnájme došlo k takému zásahu do majetkových pomerov úpadcu, že by bolo možné konštatovať ukrátenie pohľadávok veriteľov. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka ako všeobecného predpokladu odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to práve v dôsledku uzatvorenia Zmluvy o podnájme zo dňa 16.01.2009 k momentu účinnosti tohto právneho úkonu, v dôsledku čoho okresný súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol. Zároveň sú závery o nepreukázaní ukrátenia relevantné a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, vo vzťahu ku ktorému však primárnym dôvodom zamietnutia žaloby bol konštatovaný nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. 6. Okresný súd dodal, že za situácie ekvivalentného charakteru Zmluvy o podnájme, kedy z dokazovania vyplynulo, že úpadca predmet podnájmu využíval na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku, by charakter odporovateľného právneho úkonu mohla táto zmluva mať len prípade, ak by dojednané podnájomné prevyšovalo obvyklé podnájomné za obdobný predmet podnájmu za porovnateľných podmienok, t.j. ak by na základe tejto zmluvy boli v prospech spoločnosti TS Motory, a.s. odčerpávané z majetkovej sféry úpadcu finančné prostriedky vo väčšom rozsahu, než bolo v danom čase obvyklé v porovnateľnom právnom vzťahu, s prihliadnutím na skutočnosť, že nebol daný predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva úpadcu k predmetu Zmluvy o podnájme ako v prípade leasingovej zmluvy. Prípadná nevýhodnosť Zmluvy o podnájme, na ktorú v konaní opakovane žalobca poukazoval, ani skutočnosť, že podnájomné prevyšovalo leasingové splátky a že nebol predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu podnájmu úpadcom, nie sú samy osebe podľa okresného súdu dôvodom odporovateľnosti Zmluvy o podnájme a ani nevedú k záveru, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje veriteľov úpadcu podľa § 57 ods. 4 ZKR. Skutočnosť, že podnájomné prevyšuje leasingové splátky, môže kompenzovať napríklad to, že leasingový nájomca je zodpovedný voči leasingovému prenajímateľovi za stratu, poškodenie a zničenie predmetu leasingu a je povinný platiť leasingové splátky aj v prípady straty, zničenia, resp. poškodenia predmetu leasingu, resp. v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy kompenzovať leasingovému prenajímateľovi finančné nároky v zmysle leasingovej zmluvy. Hoci okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie obvyklej výšky mesačného podnájomného za obdobných podmienok, závery vypracovaného znaleckého posudku by bolo relevantné vyhodnocovať vo vzťahu k otázke ekvivalentnosti právneho úkonu Zmluvy o podnájme len za predpokladu preukázania ukrátenia pohľadávok podľa § 57 ods. 4 ZKR, čo však v konaní preukázané nebolo. Okresný súd si bol vedomý, že s ohľadom na priebeh konania a nariadenie znaleckého dokazovania žalobca dôvodne predpokladal, že okresný súd považoval za splnené všeobecné predpoklady odporovateľnosti Zmluvy o podnájme podľa § 57 ZKR. Na prehodnotenie názoru vo vzťahu k tejto otázke boli účastníci konania okresným súdom upovedomení na pojednávaní konanom dňa 29.10.2015 a z tohto dôvodu bolo toto pojednávanie odročené a bol daný účastníkom priestor, aby sa k tejto otázke osobitne písomne vyjadrili. 7. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1, 2 OSP s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní. Okresný súd uviedol, že žalovaná v 1/ rade podala návrh na priznanie náhrady trov konania, ktoré však ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslila a ktoré jej z obsahu spisového materiálu nevyplývali. Okresný súd tak podľa § 151 ods. 2 veta za bodkočiarkou nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanej v 1/ rade a náhradu trov konania jej nepriznal. Žalovanému v 2/ rade priznal okresný súd náhradu trov konania v sume 1.258,41 Eur titulom trov právneho zastúpenia. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právnej zástupkyne, a to z dôvodu, že okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporovaná Zmluva o podnájme v čase jej účinnosti tak, ako to naznačuje okresný súd, neznamenala pre úpadcu jednorazové zmenšenie majetku, a preto ani preukazovanie stavu majetku v okamihu účinnosti tejto zmluvy nie je možné od žalobcu vyžadovať. Pri úkonoch opakujúceho sa plnenia by splnenie dôkazného bremena tak, ako ho požaduje okresný súd bolo nerealizovateľné, nakoľko deklarovanie zmenšenia majetku o celú sumu poskytnutých plnení v priebehu niekoľkých rokov ku dňu účinnosti úkonu by odporovalo skutkovému stavu a pri zmluve na dobu neurčitú nie je možné určiť celkové očakávané zmenšenie majetku ku dňu jej uzavretia a deklarovanie zmenšenia majetku individuálne ku každej z 27 uskutočnených splátok by odporovalo zmyslu a zásadám hospodárnosti konania a tiež základnej podstate neúčinnosti, kedy dlžník už v čase uzatvorenia zmluvy konal s úmyslom, že v priebehu najbližších rokov bude postupne zmenšovať majetok o čiastky, ktorými odčerpá prostriedky v prospech spriaznenej osoby. Podľa žalobcu boli podmienky pre vyslovenie neúčinnosti vrátane základnej podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR preukázané. K odčerpávaniu peňažných prostriedkov na základe odporovanej zmluvy dochádzalo v rokoch 2009 až 2011, pričom konkurz na úpadcu bol vyhlásený už v júni 2011, teda v roku, v ktorom sa uskutočňovali plnenia z neúčinnej Zmluvy o podnájme. Ekonomická situácia v danom roku tak spĺňala kritéria úpadku a pohľadávky veriteľov boli uspokojované. Odporovateľnosť právnych úkonov je sankciou za negatívne právne dôsledky tohto úkonu spôsobujúce ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa a na naplnenie tohto predpokladu postačuje, ak pohľadávka v dôsledku takéhoto právneho úkonu nebude uspokojená čo i len čiastočne. Navrhovateľ ukrátenie veriteľov v dôsledku odporovateľného právneho úkonu preukázal, keď v období uskutočnenia tohto úkonu, ako aj za jeho trvania, mal dlžník viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky boli v konkurze prihlásené a zistené. Ak tieto pohľadávky existovali už v čase uzatvorenia dotknutého právneho úkonu a neboli do dnešného dňa uspokojené, je zrejmé, že neboli uspokojené z dôvodu nedostatku majetku spôsobeného okrem iného tým, že dlžník uzatvoril pre neho nevýhodnú zmluvu. Úpadca napriek svojej nepriaznivej finančnej situácii uzatvoril odporovanú zmluvu o podnájme, v ktorej sa zaviazal platiť nájomné vo vyššej sume než boli dohodnuté leasingové splátky, pričom ani nemal možnosť nadobudnúť po skončení podnájomného vzťahu predmetný stroj do vlastníctva. Zo svedeckej výpovede Ing. Baťalu vyplynulo, že v tom čase bol úpadca v zlej hospodárskej situácii a ani nemohol priamo žiadať o leasing leasingovú spoločnosť, resp. o leasing takéhoto stroja žiadal neúspešne. Dohodnutá výška podnájomného pritom prevyšovala obvyklé podnájomné za obdobný stroj o sumu 2.960,73 Eur mesačne. Správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku. Ak by úpadca napadnutý právny úkon neuskutočnil, jeho aktíva by boli vyššie o sumu uvedenú v petite žaloby a pohľadávky veriteľov by mohli byť uspokojené vo vyššom rozsahu. 9. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 2/ rade žalobca uviedol, že žalovaný v 2/ rade je nepochybne účastníkom zmluvného vzťahu odporovateľného právneho úkonu, nakoľko už v samotnej leasingovej zmluve je uvedené, že predmet leasingu bude ďalej prenechaný do podnájmu úpadcovi, a teda žalovaný v 2/ rade od počiatku vedel, že predmet leasingu bude predmetom podnájmu a svoj súhlas s úkonom podnájomnej zmluvy výslovne vyjadril podpisom Zmluvy o podnájme. Bez jeho súhlasu by Zmluva o podnájme bola absolútne neplatným právnym úkonom, a teda žalovaný v 2/ rade je subjektom, ktorý odporovateľný právny úkon dohodol podľa § 62 ods. 1 ZKR. Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 10. Žalovaný v 2/ rade cestou právneho zástupcu žiadal vo vyjadrení k podanému odvolaniu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Žalovaný v 2/ rade nebol zmluvnou stranou podnájomného vzťahu a podpisom na zmluve len vyjadril svoj súhlas s podnájmom predmetu leasingu. Žalovaný v 2/ rade tak odporovateľný právny úkon nedohodol, nemal žiadny vplyv na výber podnájomníka, ani na výšku odplaty a ostatné podmienky dohodnuté medzi leasingovým nájomcom a úpadcom. Žalovaný v 2/ rade nebol subjektom nadobúdajúcim prospech z odporovaného právneho úkonu, keďže neprijímal plnenie od úpadcu a záväzky žalovaného v 1/ rade voči žalovanému v 2/ rade vyplývajúce z leasingovej zmluvy boli od napádaného právneho úkonu úplne nezávislé a ním nijako nepodmienené. Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že pokiaľ by úpadca neužíval technológiu, ktorej podnájom bol predmetom napádanej zmluvy, tak by mu chýbal základný výrobný prostriedok a tak by ostatným veriteľom spoločnosti nemohol plniť vôbec žiadne svoje záväzky ani mzdy a ostatné záväzky voči zamestnancom, čo vyplýva z vykonaného dokazovania. 11. K doručenému odvolaniu žalobcu a k vyjadreniu žalovaného v 2/ rade k tomuto odvolaniu sa žalovaná v 1/ rade nevyjadrila. Žalobca sa obdobne nevyjadril k doručenému vyjadreniu žalovaného v 2/ rade k podanému odvolaniu. 12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/9/2016-378 zo dňa 16.05.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.05.2017, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 14.03.2016 (č.l. 356 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“ 20. Žalobca v podanom odvolaní spochybnil predovšetkým záver okresného súdu o nepreukázaní zákonom stanovenej podmienky ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. Vo vzťahu k posudzovaniu tejto otázky krajský súd uvádza, že okresný súd správne aplikoval znenie zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinné do 31.12.2011, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že konkurz na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom v Martine bol vyhlásený uznesením okresného súdu č.k. 3K/8/2011 zo dňa 22.6.2011 zverejneným v obchodnom vestníku dňa 29.6.2011. Krajský súd relevantnú právnu úpravu považuje za potrebné citovať. 21. Podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 22. Podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 23. Podľa ust. § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 24. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 25. Podľa ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. 26. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v zmysle ustanovení ZKR možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho úkonu nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá musí byť splnená pri všetkých jednotlivých skutkových podstatách odporovateľných právnych úkonov. Konkrétny právny úkon úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade len vtedy, keď sa právnym úkonom úpadcu zmenší jeho majetok. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti tak je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. o ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. „Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku“ (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, C.H.Beck, JUDr. Milan Ďurica, strana 439 - 440). Ukrátenie niektorého z veriteľov je teda základným predpokladom odporovateľnosti a právny úkon, ktorý predpoklad ukrátenia veriteľov nenapĺňa, nie je možné odporovateľnosťou napadnúť. Dôkazné bremeno preukázania ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka pritom v celom rozsahu zaťažuje správcu, ktorý je v postavení žalobcu povinný naplnenie tohto predpokladu preukázať. „Ak sa odporovateľnosti bude domáhať veriteľ, musí preukázať, ktorá jeho riadne prihlásená pohľadávka bola právnym úkonom dlžníka ukrátená. Také isté dôkazné bremeno bude mať aj správca“ (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, C.H.Beck, JUDr. Milan Ďurica, strana 444). K otázke dôkazného bremena žalobcu možno vo všeobecnosti uviesť, že procesnoprávnym následkom jeho neunesenia je neúspech dotknutej strany v spore. Dôkazná povinnosť žalobcu vyplývala z ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, ktoré bolo platné v čase konania súdu prvého stupňa. V zmysle tohto ustanovenia je iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov viazaná predovšetkým na sporové strany. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon stanovuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré prípadne súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 27. Z uvedených zhodnotení vyplýva, že pri ukracujúcom právnom úkone, voči ktorému žalobca uplatnil nárok na určenie jeho právnej neúčinnosti voči konkurzným veriteľom, je obdobne ako pri iných odporovateľných právnych úkonoch nevyhnutné skúmať, či v dôsledku jeho uzatvorenia došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Predpokladom odporovateľnosti je tak objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov a otázka, či týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa je vždy vecou zisťovania a dokazovania v súdnom konaní. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Ak by sa aj napadnutým právnym úkonom zmenšil majetok dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa určenia neúčinnosti takéhoto právneho úkonu, ak majetok dlžníka, ktorý po vykonaní tohto úkonu dlžníkovi zostane, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, nakoľko v takom prípade by dotknutým úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky. Z týchto dôvodov je potom správca ako osoba, ktorá uplatňuje nárok na určenie neúčinnosti dotknutého právneho úkonu, povinný predovšetkým preukázať naplnenie tohto základného predpokladu pre určenie odporovateľnosti právneho úkonu. Krajský súd sa stotožňuje s vysloveným záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého naplnenie podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR nie je možné založiť výlučne na porovnaní stavu prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze s hodnotou majetku podliehajúceho konkurzu. Prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov a celková súpisová hodnota všeobecnej podstaty majetku úpadcu preukazujú len skutočnosť, že hodnota majetku úpadcu nepostačuje na plné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, avšak bez ďalšieho týmito listinnými dôkazmi nie je preukázané, že právnym úkonom dotknutej zmluvy o podnájme došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, teda, že práve týmto právnym úkonom bolo ukrátené uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov existujúcej v čase, keď nastali účinky predmetného právneho úkonu. Je pritom potrebné poukázať na to, že skutočnosť ukrátenia veriteľov musí byť v konaní jednoznačne preukázaná a nie je možné ju prezumovať, a to ani v prípade, ak sa jedná o právny úkon uzatvorený medzi dlžníkom - úpadcom a s úpadcom spriaznenou osobou. Okresný súd vo vzťahu k tejto otázke správne konštatoval, že ak sa jedná o úkony medzi takýmito spriaznenými osobami je úmysel dlžníka (úpadcu) ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle prezumovaná, avšak táto prezumpcia sa nevzťahuje na skutočnosť ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Práve preukázanie zmenšenia majetku bolo základným predpokladom odporovania právneho úkonu. V tomto smere nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že na základe žalobcom odporovanej zmluvy o podnájme dochádzalo k zmenšovaniu majetku úpadcu z dôvodu jednotlivých čiastkových plnení, a to individuálne vo vzťahu ku každej z 27 uskutočnených splátok. V tomto smere okresný súd správne poukázal na žalobcom vymedzený predmet sporu, ktorým je určenie neúčinnosti výlučne vo vzťahu k dotknutej zmluve o podnájme, pričom jednotlivé úpadcom uskutočnené právne úkony platenia podnájomného na základe tejto zmluvy odporovateľnosťou zo strany žalobcu napadnuté neboli, a teda ani neboli predmetom sporu. Za situácie nepreukázaného naplnenia podmienky ukrátenia je bez právneho významu aj ďalší odvolací dôvod žalobcu, že jednotlivé splátky podnájomného na základe odporovanej zmluvy o podnájme boli vyššie ako splátky určené v obdobnom prípade v zmysle predloženého znaleckého posudku. Na závere o nepreukázaní základnej zákonom vyžadovanej podmienky ukrátenia veriteľov nič nemení ani všeobecné tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, v zmysle ktorého bolo podnájomné platené aj v priebehu roku 2011, kedy ekonomická situácia dlžníka - úpadcu spĺňala kritéria úpadku, keďže práve v roku 2011 došlo k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Takéto všeobecné tvrdenie nemôže žalobcu zbaviť jeho dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu ukrátenia pohľadávky veriteľa alebo zmenšenia majetku úpadcu, ktorý následne môže byť použitý na uspokojenie veriteľov. Žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 ZKR v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu nepochybne disponuje nevyhnutnými dokladmi, účtovnou evidenciou úpadcu a podobne a je tak dostatočne vybavený na to, aby mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť v sporovom konaní v rovine preukazovania, že predmetná zmluva o podnájme spôsobila tvrdené ukrátenie veriteľa, či veriteľov úpadcu. Žalobca mal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vytvorený priestor, aby preukázal, že majetok úpadcu sa v súvislosti s odporovaným právnym úkonom zmenšil natoľko, že nie je možné pohľadávky veriteľa, či veriteľov uspokojiť. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, a v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko takýmto úkonom dlžníka by nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ak okresný súd v zhode s týmito teoretickými východiskami uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie tejto základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odporovateľnosti zmluvy o podnájme, tak krajský súd sa s týmto záverom v rovine neunesenia dôkazného bremena žalobcu stotožnil. 28. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietol záver okresného súdu, ktorý konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade. Žalobca uvádzal, že žalovaný v 2/ rade, ktorého súhlas bol potrebný na uzatvorenie zmluvy o podnájme, sa tým stal účastníkom zmluvného vzťahu založeného odporovateľným právnym úkonom zmluvy o podnájme, a teda mal byť subjektom, ktorý odporovateľný právny úkon podľa § 62 ods. 1 ZKR dohodol. Krajský súd je názoru, že bez ohľadu na skutočnosť, že na uzatvorenie podnájomnej zmluvy ako vzťahu akcesorického k základnému nájomnému vzťahu, bol potrebný súhlas žalovaného v 2/ rade ako vlastníka predmetu leasingu (predmetu podnájmu), nie je možné dospieť k záveru, že by v dôsledku udelenia takéhoto súhlasu sa žalovaný v 2/ rade stal účastníkom zmluvného vzťahu podnájomnej zmluvy. Z predmetnej zmluvy o podnájme 1601/2009 (č.l. 9, 10 spisu) je zrejmé, že jej predmetom je podnájom CNC vertikálneho sústruhu, ktorý má nájomca TS Motory, a.s., Martin v leasingovom nájme od žalovaného v 2/ rade, ktorý s podnájmom podpisom tejto zmluvy vyslovuje súhlas. Zmluva o podnájme tak upravovala právne vzťahy týkajúce sa podnájmu vo vzťahu k jeho predmetu, ktorým bol CNC vertikálny sústruh, a to medzi TS Motory, a.s. ako nájomcom a úpadcom TMW s.r.o., Martin ako podnájomcom. Práva a povinnosti z tejto zmluvy vznikali výlučne týmto dvom subjektom a žalovaný v 2/ rade je v zmluve spomínaný len ako leasingový prenajímateľ vo vzťahu ku spoločnosti nájomcu TS Motory, a.s., ktorý s týmto zmluvným vzťahom zo zmluvy o podnájme vyslovuje súhlas. Zo zmluvy o podnájme tak žalovanému v 2/ rade žiadne práva a povinnosti nevznikli, a preto nie je možné konštatovať, že by voči nemu bola splnená podmienka podľa § 62 ods. 1 ZKR, teda, že by sa jednalo o osobu, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodla, alebo o osobu, ktorá by z takéhoto právneho úkonu dlžníka priamo nadobudla prospech. Žalovaný v 2/ rade ako leasingový prenajímateľ bol v právnom vzťahu na základe uzatvorenej leasingovej zmluvy výlučne s osobou nájomcu podľa zmluvy o podnájme, teda so spoločnosťou TS Motory, a.s., čo je právny vzťah odlišný od právneho vzťahu založeného žalobcom napadnutou zmluvou o podnájme. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietol primárne z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v prejednávanej veci. 29. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v závislých výrokoch o trovách prvoinštančného konania. Výroky o trovách prvoinštančného konania neboli odvolaním žalobcu osobitne napadnuté a ako výroky závislé od výroku v merite veci boli pri potvrdení rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdené ako vecne správne. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorým tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.