Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/268/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219743 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113219743.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO 36 866 849, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Vojtecha Spanyola 43, Žilina, právne zastúpený: Mgr. Eva Žáková, advokátka, so sídlom I. XX., T., o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/176/2013-188 zo dňa 01.03.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a trovách štátu m e n í tak, že súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50 % a priznáva štátu proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, ktoré platil vo výške 50 %. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % a štátu priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, ktoré platil vo výške 100 %. Na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané tvrdenia žalobkyne, že k smrti jej manžela a tým k zásahu do jej súkromného a rodinného života došlo v dôsledku neoprávneného (protiprávneho) konania žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, spočívajúceho v neadekvátnej a zle poskytnutej zdravotnej starostlivosti (nielen chirurgický zákrok, ale aj následný celý liečebný proces) zo strany žalovaného jej manželovi. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Protokole č. 711/2011 konštatoval, že u dohliadaného subjektu nezistil nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nedošlo k pochybeniu, nebola zanedbaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá správne, primerane a v súlade s platnými právnymi predpismi, diferenciálna diagnostika a postup zdravotnej starostlivosti bol adekvátny, neboli zistené nesprávne diagnostické a terapeutické postupy. Terapeutické úkony boli vykonané včas, správne a vo vyčerpávajúcom rozsahu. Zdravotná starostlivosť zodpovedala stavu pacienta a bola poskytnutá lege artis štandardným spôsobom v dostatočnom rozsahu a správne. Ošetrujúci lekári nepochybili a postupovali v súlade s poznatkami súčasnej vedy. Súdny znalec v závere znaleckého posudku vyslovil jednoznačný záver, že jedinou kauzálnou modalitou v prvotnej liečbe ochorenia menovaného bol chirurgický výkon, ktorý ako jediný predstavuje možnosť dlhodobejšieho prežívania pacientov s uvedeným ochorením. Rozsah operačného výkonu zodpovedal zistenému rozsahu nádorového ochorenia a bol realizovaný v súlade dnešných odporúčaní (vrátane tzv. D2 disekcie lymfatických ulín), v dostatočnom rozsahu a odborne medicínsky správne. Vznik následných pooperačných komplikácií nebolo možné predvídať ani im zabrániť. Ich manažovanie pokladal znalec za adekvátne v plne intenciách postupov lege artis. Okolnosti týkajúce sa liečby p. Q. sa však sami o sebe nepodielali na jeho smrti. Z onkologického hľadiska bola p. Y. Q. poskytnutá adekvátna odborná starostlivosť zodpovedajúca súčasným poznatkom lekárskej vedy. Pokus o radikálne odstránenie nádoru ako naďalej kľúčovej terapeutickej modality v liečbe nádorov žalúdka, pokladal znalec za lege artis. Úmrtie pacienta nie je v príčinnej súvislosti s vykonaním operačného výkonu. Išlo o úmrtie z chorobných príčin bez súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Znaleckým dokazovaním sa zároveň potvrdili závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyslovené v Protokole č. 711/2011. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne k znaleckému posudku, je nutné uviesť, že znalecká organizácia vo svojom znaleckom posudku aj v časti Všeobecná epikríza prípadu aj v Závere odpovedí na položené otázky uviedla, že rozsah operačného výkonu zodpovedal počas operácie zistenému rozsahu zhubného ochorenia a bol realizovaný v súlade dnešných odporúčaní (vrátane tzv. D2 disekcie lymfatických uzlín) v dostatočnom rozsahu a odborne medicínsky správne, preto nepovažoval za potrebné, aby bol znalecký posudok doplnený. Rovnako zamietol návrh na výsluch svedkov MUDr. V. a MUDr. R. s odôvodnením, že sľúbili žalobkyni, že keď sa dá manžel operovať, bude žiť, nakoľko výsluch svedkov k tejto otázke nemá žiadny vplyv na posúdenie jej uplatneného nároku. 2. Keďže nemal preukázaný prvý a základný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, tzn., že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval „non lege artis“ a teda v rozpore s objektívnym právom a všetky podmienky vzniku zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne, považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok, a to k vzniku ujmy a príčinnej súvislosti (kauzálny nexus), tzn., že protiprávne konanie má právnu spojitosť so vzniknutou ujmou. 3. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), a to vzhľadom plný úspech žalovaného. Vzhľadom na to, že súčasný CSP priamo neobsahuje úpravu týkajúcu sa náhrady trov štátu, využil čl. 4 ods. 2 CSP a považoval za spravodlivé, aby trovy štátu (trovy znaleckého dokazovania) znášala podľa výsledkov konania strana sporu, ktorá bola v konaní neúspešná, a preto rozhodol tak, že štátu priznal náhradu trov konania proti žalobkyni. 4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Napadnutý rozsudok navrhuje zrušiť a vec vrátiť na nové pojednávanie, alebo zmeniť a návrhu vyhovieť. Má za to, že závery znaleckého posudku boli nejednoznačné a jednoznačne si protirečili. V samotnom znaleckom posudku sa uvádza, že rozsah operačného výkonu zodpovedal zistenému rozsahu nádorového ochorenia a bol realizovaný v súlade dnešných odporúčaní. Hneď z následných pooperačných komplikácií nebolo možné predvídať, ani im zabrániť. Ich manažovanie pokladajú za adekvátne, plne v intenciách lege artis. Ďalej však uvádzajú, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nie je známe, či pacienta prepustili do ambulantnej starostlivosti 13.05.2011, absolvoval odporúčané onkologické konzílium za účelom ďalšieho postupu. Preto je zrejmé, že v tejto časti súdni znalci nemali dostatočné podklady. Taktiež komplikácie, ktoré nastali nejakým spôsobom, neboli ničím avizované v danom čase, teda pred operáciou netrpel žiadnymi závažnými sprievodnými ochoreniami, ktoré by znamenali potenciálnu kontraindikáciu pre plánovaný rozsiahly operačný výkon. Preto nie je zrejmé, prečo tieto komplikácie nastali a že im nebolo možné zabrániť. Na strane 27 znalci uvádzajú: „je potrebné uviesť, že neexistuje univerzálne odporúčaná štandardná onkologická liečba pacienta v uvedenom štádiu. Stratégie terapeutického postupu sa určujú okrem iného aj podľa celkového výkonnostného stavu pacienta, t.j. podľa prítomnosti, resp. neprítomnosti iných závažných ochorení. Do úvahy prichádza chemoterapia, rádioterapia a chirurgická liečba. Rozhodnutím o úvodnom liečebnom postupe sa v súčasnosti odporúča konzultovať pacienta v rámci multidisciplinárneho sedenia, tzv. tumor boardi, kde sú prítomní špecialisti z odborov klinickej onkológie, rádioterapie, rádiodiagnostiky a chirurgie." Zo záverov znaleckého posudku na str. 29 je zrejmé, že operatér pri liečbe onkologického pacienta nepostupoval v súlade s týmito zaužívanými postupmi. Preto konštatovanie, že úmrtie pacienta nie je v príčinnej súvislosti s vykonaním operačného výkonu, je nemiestne. Ak sa teda nekonalo multidisciplinárne sedenie, boli porušené základné postupy, pretože svojvoľne bez konzultácie s inými odborníkmi vykonal chirurg operáciu, ktorá v tom čase zrejme nebola potrebná a týmto svojím operačným postupom ohrozil vážnym spôsobom život a zdravie pacienta, pričom úmrtie skutočne nastalo. Uvedené mohli dosvedčiť ošetrujúci doktori MUDr. V. a MUDr. R., ktorých súd odmietol vypočuť. Keďže pred operáciou neboli zistené žiadne ochorenia alebo príčiny, pre ktoré by nemohol byť operovaný, je zrejmé, že operácia nemohla byť vykonaná kvalitne, správne a nutne. Preto má za to, že súd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie vypočutím navrhnutých svedkov a doplnením znaleckého posudku. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, má za to, že i toto rozhodnutie je nesprávne, nakoľko sú tu dané dôvody osobitného zreteľa, keď nesprávnym výkonom žalovaného prišla o manžela, je vo veku 67 rokov, v zlom zdravotnom stave, s nízkym dôchodkom, o čom predložila doklady a v prípade, že bude rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, žiada, aby trovy z dôvodov hodných osobitného zreteľa neboli priznané. 5. Samotná žalobkyňa podala odvolanie voči rozsudku okrem jej právneho zástupcu, v ktorom opisovala život so svojím nebohým manželom a má za to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej nebohému manželovi nebolo adekvátne postupované a neboli im ponúknuté iné alternatívy liečby. 6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. - znalecká organizácia jednoznačne a bez akéhokoľvek protirečenia podal záver, v zmysle ktorého potvrdil skutočnosti, že p. Y. Q. bola poskytnutá adekvátna odborná starostlivosť, zodpovedajúca súčasným poznatkom lekárskej vedy. K odvolacej námietke, že znalci uviedli, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nie je známe, či pacienta prepustili do ambulantnej starostlivosti 13.05.2011, dáva do pozornosti vyjadrenie znalca, ktorý konštatuje, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nie je známe, či pacient po prepustení do ambulantnej starostlivosti (13.05.2011) absolvoval odporučené onkologické konzílium za účelom určenia ďalšieho postupu. Preto tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé a účelovo preformulované. V čase 31.05.2011 nebol pacient v takom zdravotnom stave, aby mu bolo možné zahájiť onkologickú liečbu. Tieto závery lekárov potvrdil aj samotný znalec, ktorý uvádza, že aj z onkologického hľadiska bola p. Q. poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť. K odvolacej námietke, že súdni znalci nemali dostatočné podklady pre to, aby mohli jednoznačne uviesť záver, že pooperačné komplikácie nebolo možné predvídať, ani im zabrániť, považuje opäť za účelové a poukázal na závery ÚDZS „... po adekvátne urobenej operácii bol pooperačný priebeh nekomplikovaný a pacient bol preložený z OAIM na chirurgickú JIS týždeň po operácii. V čase prepustenia do ambulantnej starostlivosti toleroval kašovitú stravu.“ Naďalej zastával názor, ktorý vo svojom posudku uvádza aj znalec, že úmrtie pacienta nie je v príčinnej súvislosti s vykonaním operačného výkonu. Išlo o úmrtie z chorobných príčin, bez súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa znalca v prípade p. M. Q. išlo o lokálne pokročilé štádium (štádium III. B). Priemerná dĺžka prežívania pacientov v uvedenom pokročilom štádiu sa podľa literárnych zdrojov pohybuje v rozmedzí 7-10 mesiacov, pričom 5 rokov od stanovenia diagnózy prežíva len 9-14 % pacientov. U pacienta Y. Q. bola stanovená diagnóza lokálne pokročilého zhubného nádoru žalúdka. Po adekvátnom stanovení uvedeného štádia sa realizoval pokus o radikálne chirurgické odstránenie nádoru, ktorý ako jediný predstavuje možnosť dlhodobejšieho prežívania pacientov s uvedeným ochorením. Ďalej uviedol, že pacient v danom čase netrpel žiadnymi závažnými ochoreniami, ktoré by znamenali potenciálnu kontraindikáciu pre plánovaný rozsiahly operačný výkon. Vznik následných pooperačných komplikácii nebolo možné predvídať, ani im zabrániť. Ich manažovanie pokladá za adekvátne, plne v intenciách postupu lege artis. S týmto vyjadrením sa stotožňuje, nakoľko aj zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že po adekvátnej urobenej operácii bol operačný priebeh nekomplikovaný, iniciálne primeraný, pacient bol do druhého dňa odtlmený a pokračovanie v epidurálnej analgéze. Bol odpojený od ventilátora a druhý deň extubovaný a začatá relimentácia cez jejunálnu sondu, ukončená ATB profilakcia. Naďalej trvá na svojom vyjadrení, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Na základe uvedeného navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa bez svojho právneho zástupcu, v ktorom opäť opisuje skutočnosti pred operáciou jej nebohého manžela, píše, že to bolo v pokročilom štádiu, tak takí veľkí odborníci mali vedieť, že sa to neoperuje. Ďalej opisuje svoj rodinný život, ako aj svoj zdravotný stav. 8. Na uvedené sa vyjadril žalovaný a na vetu, že stav v pokročilom štádiu sa neoperuje, poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý konštatuje, že pacient v danom čase netrpel žiadnymi sprievodnými ochoreniami, ktoré by znamenali potenciálnu kontraindikáciu pre plánovaný rozsiahly operačný výkon. Jedinou kauzuálnou modalitou v liečbe ochorenia menovaného bol chirurgický výkon, ktorý bol realizovaný v dostatočnom rozsahu a odborne medicínsky správne. Ako už niekoľkokrát zdôrazňoval, s pacientom a žalobkyňou boli pred chirurgickou liečbou prebraté všetky možné spôsoby liečby, kompletne boli pacientovi vysvetlené benefity a zápory jednotlivých liečebných postupov. S pacientom boli zo strany lekára prebraté aj možné pooperačné komplikácie, a to aj chirurgické i nechirurgické. Pacient zvolil chirurgický postup a súhlasil s týmto liečebným postupom aj po informovaní o možných rizikách. Preto trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť. 9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ust. § 379 a § 380 CSP ods. 1, 2 CSP a rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v časti trov konania a trov štátu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 50 % a štátu trovy konania, ktoré platil v rozsahu 50 %. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP). 11. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to výsluch svedkov MUDr. V. a MUDr. R., ktorí mali dosvedčiť, že operačným postupom ohrozil chirurg vážnym spôsobom život a zdravie pacienta, keď ju vykonal bez konzultácie s inými odborníkmi a tiež navrhovala doplniť znalecký posudok k tejto skutočnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podanými námietkami náležite vysporiadal v bode 28. Rovnako odvolací súd má za to, že navrhované dôkazy by boli nadbytočné vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, ktoré sú totožné s Protokolom č. 711/2011 z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V oboch týchto dokumentoch bolo konštatované, že nedošlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a nebola zanedbaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá správne a primerane. Znalecká organizácia v znaleckom posudku sa jednoznačne vyjadrila, že rozsah operačného výkonu zodpovedal počas operácie zistenému rozsahu zhubného ochorenia a bol realizovaný v súlade s aktuálnym odporúčaním v dostatočnom rozsahu a odborne medicínsky správne. Znalecká organizácia sa rovnako vyjadrila, že jedinou kauzálnou modalitou v prvotnej liečbe ochorenia menovaného bol chirurgický výkon, ktorý ako jediný predstavuje možnosť dlhodobejšieho prežívania pacientov s uvedeným ochorením. Tiež poukázala na to, že indikáciu úvodnej operácie podprovala aj prítomnosť ťažkostí s príjmom potravy u pacienta, spôsobených lokálnym rastom nádoru. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že pokiaľ sa nekonala konzultácia pacienta v rámci multidisciplinárneho sedenia, uvedené nemožno považovať za poskytnutie starostlivosti non lege artis. V odvolacej námietke, pokiaľ bolo konštatované, že u jej manžela nepredvídali ďalšie pooperačné problémy a podobne, vzhľadom na jeho inak dobrý zdravotný stav, nie je zrejmé, prečo tieto komplikácie nastali a že im nebolo možné zabrániť, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie znaleckej organizácie v znaleckom posudku, že vznik následných pooperačných komplikácií nebolo možné predvídať a ani im zabrániť. V tejto súvislosti rovnako nemožno uznať odvolaciu námietku, že znalci nemali dostatočné podklady pre prijatie jednoznačné záveru, že pooperačné komplikácie nebolo možné predvídať, keď pacienta po 13.5.2011 nesledovali, znalci v posudku poukázali na to, že nie je známe či pacient po prepustení do ambulantnej starostlivosti (13.5.2011) absolvoval odporučené onkologické konzílium za účelom určenia ďalšieho postupu. Z charakteru a úvodného rozsahu základného nádorového ochorenia je pravdepodobné, že bez aplikovanej zaisťovacej onkologickej liečby (chemoterapie event. rádioterapie) mohlo medzičasom dôjsť k recidíve karcinómu žalúdka s následným vývojom nádorovej kachexie, popisovanej počas poslednej hospitalizácie (11.6.2011-18.3.2011). Taktiež uviedli, že okolnosti týkajúce sa liečby, sami o sebe sa nepodieľali na smrti pacienta. 12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že nebol preukázaný prvý a základný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, preto jeho rozsudok vo veci samej považuje za vecne správny a potvrdil ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. 13. Žalobkyňa v ďalšej časti odvolania žiadala v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie pri trovách konania prihliadnuť na dôvody hodné osobitné zreteľa. 14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. V citovanom ustanovení je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane, u ktorej sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Avšak musí ísť o výnimočný prípad v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane obidvoch strán. Predmetné ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi sporovými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. 16. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd tieto videl hlavne v tom, čo viedlo žalobkyňu k podaniu žaloby, keď smrťou manžela stratila svoju najbližšiu osobu. V neposlednej rade je tiež nutné poukázať na to, že je dôchodkyňa, ktorej starobný dôchodok spolu s vdovským dôchodkom predstavuje sumu 494 eur, pričom však žalobkyňa má zlý zdravotný stav, ide o polymorbídnu pacientku v liečbe špecialistov v odbore imuno-alergológia, ortopédia, psychiatria a internista a v dôsledku toho má zvýšené náklady. Odvolací súd je preto toho názoru, že je spravodlivé a nepoškodí žalovaného ak mu, hoci bol plne úspešný, budú priznané trovy konania iba vo výške 50%. 17. Z rovnakých dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách štátu, keď tieto priznal rovnako vo výške 50 %. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP, s použitím ust. § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, pokiaľ ide o vec samú, avšak čiastočne nebol úspešný v trovách konania. Odvolací súd tu rovnako poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa, ako boli konštatované vyššie, a preto priznal žalovanému trovy konania v rozsahu 50 %. 19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)