Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219556 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114219556.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci výživného pre U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., I. XXXX/XX. do plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na základe plnej moci zastúpený matkou Mgr. J. V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., I. XXXX/XX proti odporcovi: X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Z., zastúpenému JUDr. Zuzanou Katkovčinovou, advokátkou so sídlom Z., B. XX, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 9P/138/2014-437 zo dňa 03. 10. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného a úhrade nedoplatku na výživnom m e n í tak, že otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu U. Q. od 26. 09. 2013 výživné v sume 120,- eur mesačne, od 01. 09. 2014 výživné v sume 150,- eur mesačne, od 01. 09. 2016 výživné v sume 180,- eur mesačne, so zročnosťou vždy na mesiac dopredu. Otec j e p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 26. 09. 2013 do 31. 05. 2017 vo výške 2 585,- eur s tým, že súd povoľuje pravidelné mesačné splátky splatné spolu s bežným výživným vo výške 50,- eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. V ostatných výrokoch, ktorými súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a zmenil predchádzajúci rozsudok o úprave výživného, rozsudok p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozhodol o úprave práv a povinností k U. Q. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- eur mesačne od 01. 09. 2013, vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 09. 2016 v sume 4 180,- eur a povolil tento splácať v mesačných splátkach po 120,- eur spolu s bežným výživným. Návrh otca na zníženie výživného zamietol a vyslovil, že mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 23P/110/2011-111 zo dňa 14. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/13/2012-143 zo dňa 19. 04. 2012 v časti úpravy výživného na maloletého U.. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane jeho rodičov. Zisťoval aktuálne potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Dospel k záveru, že u dieťaťa, ktoré je fyzicky vyspelejšie, vzrástli náklady na zabezpečenie jeho základných potrieb. U matky dieťaťa sa zhoršil zdravotný stav, je invalidná dôchodkyňa, jej príjem sa znížil a otec dieťaťa, hoci v uvedenom období mal znížený príjem, si takúto situáciu spôsobil sám, keď sa v minulosti vzdal výhodnejšieho zamestnania a ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Tiež sa zbavil majetku, pričom z jeho potencionálneho príjmu v prípade jeho predaja mohol uhrádzať výživné. Prvoinštančný súd zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom, otcovi určil splátky splatné spolu s bežným výživným. Návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný a konštatoval zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o poslednej úprave výživného. 2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec dieťaťa. Prvoinštančnému súdu v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP vyčítal, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd neúplne zistil skutočný stav. Súdu vyčítal, že otec sa nezúčastnil nariadených pojednávaní, hoci svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu vzdialenosti a nedostatku finančných prostriedkov. Súd vyhovel žiadosti otca o výsluch na dožiadanom súde v Humennom, avšak iba jedenkrát a na ďalšie vyjadrenia a žiadosti o vypočutie nereagoval. Prvoinštančný súd ďalej pochybil, keď rozhodol o zvýšení výživného, pričom dieťa navštevuje 3. ročník strednej školy. Dovtedy určené výživné bolo dostačujúce na pokrytie jeho odôvodnených potrieb s prihliadnutím na majetkové pomery a životnú úroveň otca. Ten sa v tom čase znova oženil a presťahoval sa za svojou manželkou do Humenného a jeho mesačný príjem bol vo výške minimálnej mzdy. Tieto skutočnosti súd v ostatnom rozhodnutí o výživnom nezohľadnil. Náklady vyslovené súdom na U. vo výške 235,- eur, z toho vyčíslených 120,- eur na šport a kultúru, sú jeho matkou umelo navýšené a v konaní neboli nijako konkrétne preukázané. Vyčíslené mesačné náklady na U. sú nadsadené, pretože aj matka je povinná prispôsobovať náklady na maloletého syna k svojim príjmom, ako aj majetkovým pomerom otca. K výživnému je potrebné prirátať aj prídavky, ktoré matka poberá a tiež slúžia na výživu dieťaťa. Odporca nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, hľadá si ubytovanie, ktoré po odsťahovaní od manželky bolo iba príležitostné. Je zamestnaný s hrubou mesačnou mzdou vo výške 405,- eur. Dovtedy bol nezamestnaný (do 03. 11. 2016) s príjmom 50,- eur mesačne dosahovaným na základe dohody o pracovnej činnosti. Od 14. 11. 2012 bol odporca dlhodobo evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pričom jeho príjem do uzatvorenia pracovnej zmluvy predstavoval cca 50,- eur mesačne. Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Bianke, pričom výživné bolo tiež zvýšené súdom na 170,- eur, rozsudok zatiaľ právoplatný nie je. Je nepochybné, že odporca v júni 2014 daroval svoj podiel vo výške 1/2 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. B. O., okres Dolný Kubín (ovocný sad a záhradná chatka) svojmu bratovi z dôvodu, že sa odsťahoval, chatka bola v chátrajúcom stave a vyžadovala si kompletnú rekonštrukciu, ktorú si odporca nemohol dovoliť a navrhovateľka nejavila o túto chatku žiadny záujem ako spoluvlastníčka. Po rozvode manželstva v rámci vyporiadania BSM podiel v chatke ostal vo vlastníctve odporcu. Do dnešného dňa sú na LV, kde sú pozemky s chatkou evidované, poznámky o vedených exekučných konaniach. Odporca v konaní preukázal, že si plnil vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že si spôsobil tým vážne existenčné problémy. Je nepochybné, že jeho príjem bol veľmi nízky, reálne preukázaný, čo je v rozpore s konštatovaním súdu, aby mohlo ísť zo strany odporcu k nejakej špekulácii a úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti. Súdom určené výživné 200,- eur mesačne spolu so splátkou 120,- eur mesačne nedoplatku na výživnom, ako aj plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére O., predstavuje mesačne sumu, ktorú nemôže odporca zo svojho príjmu uhradiť a znovu bude nútený sa zadlžovať. Ďalej odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že súd nedostatočne skúmal majetkové pomery matky dieťaťa, resp. ako jej zdravotný stav znemožňuje vykonávať prácu, keď vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu občianskeho združenia KLM centrum so sídlom v Žiline, taktiež zástupcu Súkromného centra voľného času so sídlom v Martine, pričom občianske združenie môže realizovať ziskovú činnosť, čo potvrdzuje aj fakt, že na profile sociálnej siete tohto združenia sú ponúkané ich výrobky na predaj prostredníctvom emailu. Skôr potom je potrebné vidieť v tvrdeniach matky dieťaťa cieľ zahmlievať svoj skutočný príjem, aby sa tak mohla domáhať uloženia vyššej vyživovacej povinnosti voči otcovi dieťaťa. Odvolateľ ďalej poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v obdobných veciach zvýšenia výživného, pričom poukazoval na skutočnosť, že dlhodobá manuálna a fyzicky náročná práca sa podpísala na jeho zhoršenom zdravotnom stave, má problémy s pohybovým aparátom a s pribúdajúcim vekom sa tieto zdravotné ťažkosti zhoršujú. Nemožno konštatovať, že by sa vyhýbal úmyselne zamestnaniu alebo sám sa vzdal zamestnania trvalého charakteru, ktoré by mu bolo ponúkané, naopak využil aktuálnu ponuku práce a uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú. Vzhľadom na to, že stanovené výživné nepovažuje v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok a otca zaviazal prispievať na výživu U. sumou 30 % zo sumy životného minima, t. j. 27,13 eur mesačne. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadril U. Q., ktorý uviedol, že s odvolaním nesúhlasí. Nástupom na strednú školu sa výrazne navýšili potreby ako dochádzanie do školy MHD, dochádzanie na prax mimo Žilinu, doplnenie oblečenia, obuvi, platby na stužkovú, počítač potrebný ku štúdiu, masérsky stôl pre učenie zostáv, ktoré sú súčasťou maturity. V podaní sa vyjadrila aj matka dieťaťa, ktorá uviedla, že U. rád športuje, chodí na súťaže za školu, patrí medzi 5 najlepších študentov v triede a z chlapcov je najlepší študent. Nenavštevuje diskotéky, nevyhľadáva krčmy, nepožíva alkoholické nápoje, je darcom krvi. Už pred dosiahnutím plnoletosti boli rodinné prídavky vyplácané na jeho účet a tvoria súčasť jeho mesačného vreckového. Matka dieťaťa ďalej uviedla, že kým bola zdravá, vykonávala dve zamestnania a splácala záväzky z úveru. Tieto záväzky splácala ona, hoci všade ako spoludlžník je odporca, ten sa však exekúciám vyhýba. Vo vyjadrení je ďalej uvedené, že odporca sa so synom niekoľko rokov nekontaktuje, nestretáva, neprispieva žiadnou čiastkou okrem výživného. 4. Pred odvolacím súdom matka U. ako jeho zástupca uviedla, že syn navštevuje 3. ročník strednej školy, stanovené výživné v sume 200,- eur mesačne prvoinštančným súdom považuje za primerané k potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam rodičov. Otec dieťaťa uviedol, že pracuje za minimálnu mzdu, žije ako bezdomovec, prespáva u priateľa, za čo mu platí 50,- eur mesačne. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a po nariadení odvolacieho pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil a upravil výživné, ako aj zameškané výživné, resp. podľa § 387 CSP výrok o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného ako vecne správny potvrdil. 6. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom, z výsluchu účastníkov, resp. zástupcov, ako aj z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že návrhom podaným na súde dňa 26. 09. 2013 sa domáhala matka dieťaťa v tom čase maloletého U. zvýšenia vyživovacej povinnosti. Naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P/110/2011-111 zo dňa 14. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/13/2012-143 zo dňa 19. 04. 2012. Výživné bolo určené v sume 90,- eur mesačne. V tom čase maloletý U. navštevoval 2. stupeň základnej školy, matka bola zamestnaná s mesačným čistým príjmom 900,- eur, otcov príjem predstavoval 251,- eur mesačne, súd však konštatoval, že sa vzdal vyššieho príjmu, keď ukončil dohodou pracovný pomer. Otec v tom čase mal vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére Bianke vo výške 100,- eur mesačne. V roku 2012 matka mala príjem zo závislej činnosti vo výške 6 022,- eur pred zdanením, v roku 2013 4 939,- eur pred zdanením. Z pracovného pomeru v Súkromnom centre voľného času KLM v Martine dosiahla priemerný čistý príjem za obdobie 1 - 3/2012 585,- eur, 4/2012 do 4/2013 vo výške 329,- eur a od 5/2013 do 9/2013 vo výške 312,- eur. Z pracovného pomeru v KLM centre, občianske združenie Martin dosiahla priemerný čistý príjem za obdobie od 5/2013 do 9/2013 vo výške 245,- eur, od 10/2013 do 6/2014 vo výške 170,- eur, od 7/2014 do 12/2015 hrubý príjem 409,- eur. Od roku 2013 do marca 2016 matka U. pozastavila výkon živnosti, v súčasnej dobe má živnosť obnovenú. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu bola matka dieťaťa práceneschopná od apríla do júla 2012, od novembra do apríla 2013, pričom poberala nemocenské dávky v priemernej mesačnej výške 234,- eur. Opakovane bola práceneschopná od októbra 2013. Od júna 2012 je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 160,- eur, od januára 2013 vo výške 166,- eur, v decembri 2013 jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 313,- eur, od januára 2014 vo výške 365,- eur, od januára 2015 vo výške 370,- eur a od januára 2016 vo výške 372,- eur. Manžel matky bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od januára 2016 vo výške 180,- eur, v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 275,- eur. Od roku 2013 sa zdravotný stav matky dieťaťa zhoršil tak, že je prevažne ležiaca, odkázaná na osobnú asistenciu, spolu s manželom sú činní v občianskom združení KLM. Otec dieťaťa je v súčasnej dobe zamestnaný s príjmom na úrovni minimálnej mzdy vo výške 405,- eur mesačne v hrubom. U. okrem školských výdavkov sa venuje športu - umeleckému šermu, maľuje. Podľa vyjadrenia matky po dosiahnutí veku 18 rokov brigáduje v Kauflande. 7. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o zvýšení výživného napadnutým rozsudkom bolo neprimerané ku konštatovanej zmene pomerov. Zmenou nemožno dosiahnuť prehodnotenie dovtedy určeného výživného (išlo by o reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia), ale takéto rozhodnutie možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vo svojom odôvodnení prvoinštančný súd konštatoval, že od posledného určenia výživného uplynulo 5 rokov (toto je pravdivé ku dňu rozhodovania o zmene, avšak prvoinštančný súd o zmene výšky výživného rozhodoval od 01. 09. 2013). Pokiaľ súd rozhoduje o zmene výživného už od tohto termínu, tak od posledného rozhodnutia uplynula doba kratšia ako dva roky. Za toto obdobie možno zmenu pomerov vidieť najmä na strane dieťaťa, ktoré je fyzicky vyspelejšie. Zo základného výkladu tohto pojmu vyplýva, že odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna. Závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v občianskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné slúži teda nielen na uspokojenie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ako je jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, športové, rekreačné potreby). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosť daná telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. 8. S prihliadnutím na tieto skutočnosti odvolací súd u povinnej osoby, v tomto prípade otca dieťaťa, bral do úvahy jeho vzdelanie, praktické skúsenosti a možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Podľa poskytnutých údajov má otec dieťaťa stredoškolské odborné vzdelanie, pracoval prevažne v stavebníctve ako technik (stavbyvedúci). Keďže bolo poukazované na skutočnosť, že v minulosti sa vzdal výhodnejšieho zamestnania práve v tomto odbore, odvolací súd vychádzal z toho, že by bol v prípade, že vykonáva obdobnú prácu, schopný zarobiť priemerný mesačný zárobok dosahovaný pracovníkmi v národnom hospodárstve - stavebníctvo rok 2016; 724,- eur, murár 650,- eur (v roku 2013 priemerný zárobok v národnom hospodárstve 824,- eur, 2016 - 912,- eur). Takto stanovený fiktívny príjem potom považoval za základ, z ktorého odvodzoval stanovenú výšku výživného a toto považoval za odôvodnené schopnosti a možnosti rodiča, z ktorých sa dá odvodiť miera, akou má prispievať na odôvodnené potreby dieťaťa. 9. Vychádzajúc potom z takto stanovených kritérií pre možnosti a schopnosti rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na to, že otec dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére O., ustálil odvolací súd, že je v možnostiach otca prispievať na výživu U. výživné od podania návrhu, t. j. od 26. 09. 2013 vo výške 120,- eur mesačne, ďalej s prihliadnutím na zmenu školy a fyzický vývoj za primerané od 01. 09. 2014 považuje výživné 150,- eur mesačne a od 01. 09. 2016 výživné vo výške 180,- eur mesačne. Súd zohľadňoval aj skutočnosť, že aj druhý rodič - matka má vyživovaciu povinnosť, pričom prihliadal na jej možnosti a schopnosti a preukazovaný zdravotný stav. Odvolací súd následne podľa výšky stanoveného výživného určil zameškané výživné za obdobie od 26. 09. 2013 do 30. 09. 2013 vo výške 5,- eur, za obdobie od 01. 10. 2013 do 30. 08. 2014 vo výške 330,- eur, za obdobie od 01. 09. 2014 do 31. 08. 2016 vo výške 1 440,- eur a za obdobie od 01. 09. 2016 do 31. 05. 2017 vo výške 810,- eur. Zameškané výživné vypočítal súd s prihliadnutím na doteraz stanovené výživné vo výške 90,- eur ako rozdiel medzi zvýšeným výživným za jednotlivé obdobia (pri platbe v septembri 2013 by mal zaplatiť za obdobie od 26. 09. 2013 sumu so zvýšením v tom mesiaci 95,- eur, čiže zameškaných je 5,- eur, od 01. 10. 2013 do 31. 08. 2014 za 11 mesiacov mal zaplatiť 1 320,- eur, zaplatil 990,- eur, rozdiel 330,- eur, za obdobie od 01. 09. 2014 do 31. 08. 2016, t. j. 24 mesiacov mal zaplatiť 3 600,- eur, pôvodne mal platiť 2 160,- eur, rozdiel 1 440,- eur a za obdobie od 01. 09. 2016 do 31. 05. 2017 mal zaplatiť 1 620,- eur, pôvodne by mal platiť 810,- eur, rozdiel predstavuje sumu 810,- eur). Spolu tak zameškané výživné za obdobie od 26. 09. 2013 do 31. 05. 2017 predstavuje sumu 2 585,- eur, pričom súd s prihliadnutím na možnosti a schopnosti povinnej osoby umožnil toto splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku. 10. Výrok, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, považoval za správny, a preto ho v celom rozsahu potvrdil, keď dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti nevzhliadol. 11. Pokiaľ v odvolaní odporca tvrdil, že procesným postupom prvoinštančného súdu boli ukrátené jeho práva a porušené právo na spravodlivý proces, je zrejmé, že o všetkých pojednávaniach bol riadne upovedomený (§ 33 CMP), zároveň bol ako procesná strana vypočutý dožiadaným súdom (§ 104 CSP), kde sa mohol k návrhu a k „veci“ vyjadriť, čo aj realizoval. O tom, či je potrebné účastníka konania opätovne vypočuť (vykonať dôkaz), rozhoduje súd, nie je povinnosťou pri neúčasti účastníka na pojednávaní ho vypočuť opätovne prostredníctvom dožiadaného súdu. Čo sa týka návrhu na zníženie výživného na minimálny rozsah v § 62 ods. 3 Zákona o rodine je uvedené, že plnenie vyživovacej povinnosti v tejto výške (minimálnej) je povinný plniť rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, teda aj rodič bez akéhokoľvek príjmu alebo majetku, resp. schopností si príjem zabezpečiť. V tomto prípade odporca takouto osobou nie je (má schopnosti, možnosti, aj príjem). 12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).