Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210683 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115210683.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, a otca Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, so sídlom Q. V. XX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 15P/109/2015-140 zo dňa 5. októbra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 15P/109/2015-145 zo dňa 7. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 15P/109/2015-140 zo dňa 5. októbra 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 15P/109/2015-145 zo dňa 7. októbra 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd na návrh matky vydal neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N. každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod do nedele 18.00 hod. a každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná maloletú N. na styk s otcom pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste bydliska dieťaťa v určený deň a hodinu a otec je povinný vrátiť maloleté dieťa matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa v určený deň a hodinu. Neodkladné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci striedavej osobnej starostlivosti. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení Zákona o rodine v nadväznosti na ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a ustanovenia § 324 ods. 1 a § 325 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 3. Na základe osvedčených skutočností dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť styk otca s maloletou N. z toho dôvodu, že rodičia, ktorí spolu nežijú, nedokážu sa dohodnúť, a preto úprava styku je jednoznačne v záujme maloletej N.. Vzťahy medzi rodičmi sú napäté, pričom z ich podaní je zrejmé, že každý z rodičov má iné predstavy o rozsahu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom. Aktuálne styk otca s maloletou prebieha na základe ústnej dohody s matkou, keďže rozhodnutím súdu styk nebol upravený. Otec však popiera, že by medzi nimi existovala nejaká ústna dohoda o stretávaní sa cez víkendy. Už len z tohto pohľadu je potrebné upraviť styk otca s maloletou, aby nedochádzalo medzi rodičmi k zbytočným konfliktom. Presné pravidlá stretávania sa otca s maloletou je tiež potrebné vymedziť z toho dôvodu, aby si otec svojvoľne nemenil čas odovzdávania dieťaťa matke. Neodkladné opatrenie súd vydal v konaní o návrhu na zverenie maloletej N. do striedavej osobnej starostlivosti, pričom matka zároveň podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú N.. 4. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom v rozsahu upravenom týmto neodkladným opatrením považoval súd za primeranú. Súd poukázal najmä na to, že neodkladným opatrením rieši dočasnú úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na základe osvedčených skutočností a rozsiahlejšia úprava styku (resp. zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti) bude upravená vo veci samej po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých skutočností. Rodičom nič nebráni dohodnúť si styk otca s maloletou aj nad rámec neodkladného opatrenia tak, aby bola spokojná predovšetkým maloletá N.. 5. Keďže vo veciach maloletého dieťaťa nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania, tieto môže prekročiť, prisúdiť i viac (§ 40 CMP), súd upravil styk otca s maloletou v širšom rozsahu, ako navrhovala matka, keďže zo spisu mal preukázané, že otec sa s maloletou stretával aj jedno poobedie cez týždeň a nielen každý druhý víkend. 6. Opravným uznesením zo dňa 7. októbra 2016 okresný súd opravil nesprávne uvedenie priezviska matky a maloletého dieťaťa uvedené v záhlaví uznesenia okresného súdu zo dňa 5. októbra 2016. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal širšiu úpravu styku ako bola upravená neodkladným opatrením. Navrhoval úpravu styku tak, že každý týždeň v stredu si dieťa po 14.30 hod. prevezme v škôlke a bude ho mať na noc pri sebe v mieste svojho bydliska, vo štvrtok zavezie maloletú do škôlky vždy najneskôr do 8.00 hod. a opäť prevezme dieťa zo škôlky po 14.30 hod. s tým, že dieťa odovzdá po prenocovaní v piatok ráno do škôlky do 8.00 hod., kedy si dieťa, teda maloletú, prevezme zo škôlky matka. Pokiaľ ide o víkendy, otec navrhol, aby si dieťa každý druhý piatok (párny) prevzal po 14.30 hod. v škôlke a odovzdal dieťa v pondelok nasledujúci po tomto víkende do 8.00 hod. do škôlky. Mal za to, že pokiaľ má otec v starostlivosti N. jeden deň v týždni, teda v stredu, nie je dôvodné, aby maloleté dieťa preberal v mieste bydliska matky. Taktiež navrhoval, aby styk prebiehal tak, že maloletá prespí u otca napríklad po víkende až do pondelka a tento ju umiestni do škôlky. Mal za to, že súdom upravený styk je nedostatočný a je len kopírovaním matkiných snáh eliminovať otcove práva a rovnako tak práva dieťaťa na otca na veľmi krátko stanovený čas, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Z tohto pohľadu, teda rok a pol po podaní návrhu na rozhodnutie, kedy pretrváva nevyhovujúci stav úpravy styku medzi maloletou a otcom, je nemysliteľné, aby súd vydaným neodkladným opatrením tento stav konzervoval, keď následne nestanovil termín pojednávania, na ktorom by riešil podstatu rozporov rodičov, ale predovšetkým záujem maloletej. 8. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala neodkladné opatrenie ako vecne správne potvrdiť. Odvolacie návrhy otca v danom štádiu konania označila za predčasné a žiadala, aby tieto návrhy boli prejednané vo veci samej. Matka podala návrh na neodkladné opatrenie z dôvodu, že otec nedodržoval dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Pokiaľ mal dcéru, tak túto neodovzdával späť matke v dohodnutom čase, ale dieťa si ponechal napríklad aj v pondelok a ani nasledujúci deň v pondelok neodviezol dcéru do materskej školy. Neodkladné opatrenie bolo nevyhnutné vydať z dôvodu, aby bolo jasne a presne určené, kedy sa môže otec s dcérou stretávať, keďže rozhodnutím súdu bolo dieťa zverené do jej výchovy. 9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu sa obmedzil na súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 10. Otec sa k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka nevyjadril. 11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 13. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. 14. Právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa patrí obom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Zákona o rodine). Toto právo sa v prípade rodičov nežijúcich spolu realizuje prostredníctvom inštitútu úpravy styku a za situácie potreby neodkladnej úpravy formou neodkladného opatrenia. 15. Z obsahu spisu vyplynulo, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa pretrvávajú negatívne vzťahy, ktoré sa následne prenášajú aj do problematickej komunikácie ohľadom stretávania sa otca s maloletou N.. Otec pritom opakovane poukazuje na potrebu zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Uvedené skutočnosti budú predmetom rozhodovania súdu vo veci samej, t.j. rozhodovania o návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. Narušené vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa nemôžu mať však za následok obmedzovanie styku jedného z rodičov s maloletým dieťaťom a bránenie tomuto rodičovi zúčastňovať sa na výchove dieťaťa. 16. Vo vzťahu k obidvom rodičom odvolací súd zdôrazňuje, že ciele výchovy dieťaťa sú sformulované v článku 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku. Zo psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačný jeho všestranný vývoj na fungujúcu, citovo a psycho-sociálne zrelú osobu s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo (povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. 17. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutočností, ktoré mal v predmetnom konaní osvedčené, správne poukázal na konfliktné vzťahy medzi rodičmi, ktorého dôsledkom je skutočnosť, že rodičia si nevedia dohodnúť pravidlá stretávania sa otca s maloletou. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné a zároveň žiaduce citovú väzbu otca a maloletého dieťaťa zachovávať a to najmä z dôvodu, aby maloleté dieťa nestratilo osobný a citový kontakt so svojim otcom. Matka nesmie otcovi brániť v styku s dieťaťom, pričom je potrebné zdôrazniť, že rodičia si vzájomnú animozitu z rozpadnutého vzťahu nemôžu riešiť prostredníctvom svojho maloletého dieťaťa, čo by mohlo mať naň negatívny vplyv. Obidvaja rodičia sú teda povinní prekonať vzájomnú averziu a v záujme zdravého vývoja dieťaťa je nevyhnutné, aby si vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva otca stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktorého výchovu aktuálne zabezpečuje matka. Matka nemôže otcovi brániť v styku s dieťaťom, práve naopak, je povinná vytvárať podmienky pre hladký priebeh stretnutí. Rovnako je potrebné, aby otec realizoval styk spôsobom určeným súdom, pretože rodičia sú povinní práva svojich detí nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu otca s maloletým dieťaťom a ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce. 18. Okresný súd postupoval správne, keď formou neodkladného opatrenia upravil styk otca s maloletým dieťaťom, správny je aj záver okresného súdu čo do rozsahu a času, v ktorom má byť styk otca s dieťaťom realizovaný. Prioritne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že maloletá N. je v útlom veku a v aktuálnom období nemala by pociťovať neistotu z neustálej zmeny prostredia. Za tohto stavu mal odvolací súd za to, že styk otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatku do nedele a každú stredu v popoludňajších hodinách v rozsahu, ako to ustálil súd prvej inštancie, zodpovedá aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, ako aj dočasnej úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Okresný súd bude v ďalšom konaní pri použití riadnych prostriedkov dokazovania zisťovať všetky skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Na záver tiež odvolací súd dodáva, že týmto rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a nijako ho nemôže ovplyvniť. 19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.