Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210683 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115210683.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., A. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o. so sídlom Žilina, Hviezdoslavova 6 a otca: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., A. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Burian & partners, s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, zastúpená JUDr. Martinom Burianom, konateľom, o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/109/2015-314 zo dňa 27. septembra 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie na základe návrhu matky a návrhu otca vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej rozhodol nasledovne: Súd návrh otca na zverenie maloletej N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamieta. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N.: - každý párny týždeň od štvrtka, kedy maloletú vyzdvihne zo základnej školy, ktorú navštevuje, do pondelka nasledujúceho týždňa, kedy maloletú N. dovedie do základnej školy, - každý nepárny týždeň od stredy, kedy maloletú N. vyzdvihne zo školy, do štvrtka, kedy maloletú N. odovzdá do školy. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N.: - počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod., každý párny rok od 29.12. od 17:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod., - každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 17:00 hod. do piatka do 17:00 hod., - každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 17:00 hod. do pondelka do 17:00 hod., - počas letných prázdnin každý nepárny rok od 01.07. od 17:00 hod. do 15.07. do 17:00 hod., od 01.08. od 17:00 hod. do 15.08. do 17:00 hod. a každý párny rok od 15.07. od 17:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod. a od 15.08. od 17:00 hod. do 31.08. do 17:00 hod. Otec maloletú N. prevezme od matky v mieste bydliska maloletej a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú N. na stretnutie riadne pripraviť. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 30.09.2017 vo výške 1.967,49 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta. Súd ukladá rodičom W. K. a Q. K. výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého dieťaťa po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rodičia sú povinní dohodnúť s pracovníkom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie konkrétny termín stretnutí. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/45/2014-29 zo dňa 10.04.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 21P/45/2014-34 zo dňa 24.04.2014 v časti výživného na maloletú N. a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/45/2014-45 zo dňa 23.10.2014. Okresný súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku konštatoval, že otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom domáhal zverenia maloletej dcéry do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka maloletej sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletú, ako aj úpravy styku otca s maloletou. Okresný súd ako súd prvej inštancie svoj rozsudok podrobne odôvodnil, popísal zistený skutkový stav, obsah vykonaných dôkazov, citoval príslušné ustanovenia zákonov, ktoré použil pri právnom posúdení veci a podrobne odôvodnil svoj právny záver, pričom vychádzal z ustálenej judikatúry súdov. Keďže rozsudok okresného súdu bol riadne doručený všetkým účastníkom konania v súlade s požiadavkou zákona (§ 223 a nasl. CSP), účastníci konania a ich právni zástupcovia poznajú doslovné znenie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a tak odvolací súd nebude opätovne opakovať podrobný obsah odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil' a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne sám rozhodnúť tak, že zverí maloletú N. K. do striedavej osobnej starostlivosti a otca zaviaže na výživu maloletej prispievať matke výživným vo výške 27,13 eur mesačne. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa s výrokom napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnením nestotožňuje. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam napriek tomu, že boli kumulatívne naplnené všetky predpoklady pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti. Má za to, že rozsudok okresného súdu zasiahol nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rozsudok vníma ako diskriminačný a ako zásah do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Za nesprávny postup okresného súdu považuje najmä skutočnosť, že sa tento náležité nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a dôkazmi doloženými z jeho strany do súdneho spisu a to najmä čo sa týka jeho zdravotného stavu, jeho finančnej situácie a pracovného zaradenia. Neprikladal dôraz na skutočnosť, že dcéra má silné citové väzby k obidvom rodičom, čo vyplýva zo všetkých pedagogicko-psychologických správ. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vôbec nevzal na zreteľ jeho zdravotné komplikácie. Nevzal na zreteľ jeho argumentáciu, že ústretovosť zo strany matky je v niektorých situáciách kritická, dokonca žiadna, keďže musí dcére duplicitne v ich spoločnej domácnosti vo M. poskytovať ošatenie, vhodnú obuv, nakupovať hygienické potreby, duplicitne im vytvárať šatník zimného, jesenného, jarného, letného ošatenia, detskú izbu, hračky, písacie potreby hygienické potreby, teda všetko, čo po kvalitnému, psychickému a fyzickému vývoju dcéra potrebuje. Odkedy dcéra nastúpila do školy, hradí polovicu všetkých nákladov súvisiacich s jej štúdiom. Poukázal na svoju finančnú situáciu, v zmysle ktorej nieje schopný platiť výživné vo výške 130,- eur mesačne. prípade striedavej osobnej starostlivosti súd vôbec nevzal do úvahy, že mu bola prisľúbená turnusová práva zo strany zamestnávateľa, čo bolo preukázané čestným prehlásením konateľa spoločnosti DUMIS, s.r.o. V prípade takéhoto riešenia situácie by v rámci pracovnej oblasti nebol vystavený častému odovzdávaniu dcéry matke. Počas jedného týždňa by sa mohol naplno venovať pridelenej turnusovej práci a počas ďalšieho plnohodnotne svojej dcére. Pri získaní stabilného pravidelného režimu by sa upevnil nielen vzťah otca s dcérou, ale aj stabilizoval jeho pracovný výkon. ďalšom poukázal na správanie sa matky maloletej dcéry v priebehu konania, ako aj mimo konania na podávanie trestných oznámení, ktoré boh ukončené v priestupkovom konaní zastavením. Tvrdil, že sa snaží s matkou maloletého dieťaťa komunikovať, dohodnúť sa, robiť ústupky, čo však s matkou u maloletej dcéry nie je možné. Pri svojom návrhu na striedavú starostlivosť obidvoch rodičov poukázal na ustálenú súdnu prax a nálezy Ústavného súdu SR a ČR. 3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť v plnom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a napadnuté rozhodnutie považuje za správne. Nikdy nebránila otcovi stretávať sa s maloletou dcérou N. (zrejmá nesprávnosť N.), prioritne však chcela, aby úprava styku bola určená rozhodnutím súdu, pretože otec nikdy nerešpektoval dohodu rodičov, a preto aj požiadala súd o určenie styku otca s dcérou. Maloletú dcéru odovzdávala otcovi aj nad súdom určený styk. Nesúhlasila so zvercním mal. dcéry N. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov najmä zlej komunikácie rodičov, ako aj z dôvodu otcovej agresie voči matke, čo sa udialo niekoľkokrát aj za prítomnosti maloletej. Poukázala na to, že otec je dlhšiu dobu nezamestnaný, podľa jeho tvrdenia nemá príjem, preto je otázne, ako by zabezpečoval striedavú osobnú starostlivosť. Konanie otca považuje za špekulatívne, čo vyplýva z tvrdenia otca, že pokiaľ mu sú odsúhlasí striedavú starostlivosť, tak sa hneď zamestná. Nesúhlasí s tvrdením otca, že sa musel počas súdneho konania brániť konfliktným útokom zo strany matka a napätú situáciu musel riešiť ústupkami. Práve naopak, ona sa snažila ustupovať otcovi, pretože jej v prvom rade záleží na dcére, ktorá má otca rada a nechce brániť dcére stretávať sa s otcom. Návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa podala, pretože výživné vo výške 27,13 eur nepostačuje na výživu a výchovu dcéry. Otec odmietol dobrovoľne prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou, dokonca v čase, keď pracoval a poberal mzdu, odmietol platiť vyššie výživného. Jeho argumentácia, že neplatil výživné z dôvodu, že musel dcére zaobstarať duplicitne ošatenie a hygienické potreby, je nedôvodná. Ona by nebola schopná zo svojho príjmu a z výživného od otca 27,13 eur zakupovať duplicitné ošatenie aj pre otca, čo si on zrejme neuvedomuje. Prečo sa otec nesnaží nájsť si zamestnanie, aby mohol poberať mzdu, z ktorej by bol schopný platiť aj zvýšené výživné, otec maloletého dieťaťa nevysvetlil. Tvrdenie, že jeho zdravotný stav nie je dobrý, nepreukázal. Poukázala však na to, že pokiaľ je otec schopný realizovať rekonštrukciu svojho rodinného domu mal by byť schopný vykonávať aj inú prácu. Pracoval ako vodič, nič mu nebráni v tom, aby si našiel prácu vodiča. Príležitosť mal, o čom svedčí prehlásenie spoločnosti DUMIS, s.r.o. o tom, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti by ho táto spoločnosť zamestnávala. Prečo teda otec už v tejto spoločnosti nepracuje a nezarába, otec nevysvetlil. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadril. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletého dieťaťa vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V uvedenom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že by nikdy nerešpektoval dohodu rodičov. Takéto vyjadrenie je účelové a v rozpore s aktuálne právne záväznou rodičovskou dohodou. Tvrdil, že matka maloletého dieťaťa nerieši záujem dieťaťa, ale svoj vlastný vnútorný konflikt s otcom, keďže nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov. Poukazuje na údajné vzťahové problémy s otcom maloletej, ktoré nijakým relevantným spôsobom nepreukázala. Má za to, že sa jedná o účelové vyjadrenia bez právneho podkladu. Záujmom dieťaťa nepochybne je. aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa, je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Opätovne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR. Tvrdil, že maloletá dcéra je na svoj vek rozumovo vyspelá a v Českej republike je úplne bežnou rozhodovacou praxou súdov, že do striedavej osobnej starostlivosti sa zveruje maloleté dieťa aj vo veku troch rokov. Pokiaľ ide o neochotu dohodnúť sa o úprave styku, tak poukázal na neochotu zo strany matky maloletého dieťaťa a nie z jeho strany. Naopak, problematické je správanie zo strany matky, čo preukazuje aj skutočnosť, že dlhodobo bránila v N. návštevách v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Čo sa týka vyjadrenia, že matka by nebola schopná zo svojho príjmu a výživného od otca zakupovať duplicitne ošatenie pre diela u otca, tu pre vysvetlenie uviedol, že duplicita sa mala týkať neochoty matky vystrojiť plnohodnotne dieťa oblečením, ktoré v daný deň potrebuje a nie potreby vytvárať duplicitný šatník pre otca. Naďalej trval na svojich zdravotných komplikáciách, pričom doklad o nich nedoložil z dôvodu neordinovania lekárky. Lekársku správu doloží bezodkladne po tom, ako jeho ošetrujúca lekárka začne opätovne ordinovať. Tvrdenia matky maloletého dieťaťa, že sa vyhýba pracovnej činnosti, sú účelové a nepravdivé. Doložil pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi zamestnávateľom DUMIS, s.r.o., so sídlom v Žiline so zamestnancom Q. K. zo dňa 18.12.2017. Následne doložil lekársku správu zo dňa 15.1.2018, vydanú MUDr. C. A., všeobecným lekárom pre dospelých, z ktorej vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je opakovane liečený pre ochorenie pohybového aparátu. Vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti mu bola doporučená zmena práce - nevhodná práca vodiča na dlhé trate, fyzicky ťažká práca. Potvrdenie bolo vydané na vlastnú žiadosť pacienta. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania (otcom maloletého dieťaťa) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistiť skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa striedavej osobnej starostlivosti o maloletú v predmetnom konaní, ktorý prihliadal predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom obidvoch rodičov. 14. Striedavá osobná starostlivosť musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne spojené sú: a) jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e) súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. 15. Záujem dieťaťa je teda prvoradým hľadiskom. Faktickým záverom je, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich, napr. so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami, záujmami dieťaťa, napr. šport, tance, hudba, cudzie jazyky a pod. Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb. aby nebolo z takýchto situácií traumatizované. Nevyhnutná je schopnosť dohody rodičov o výkone rodičovských práv a povinností. Pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či výchovne prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Samotná skutočnosť, že obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a že sú z hľadiska fyzického, psychického (z pohľadu svojho zdravotného stavu) a existujúcich vhodných bytových podmienok obaja spôsobilí sa o dieťa starať, nevedie ešte k opodstatnenému záveru, že striedavá osobná starostlivosť je pre dieťa vhodná, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok kumulatívne právnou úpravou vyžadovaných, t.j. že takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa a že prostredníctvom tejto formy osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. 16. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti okresným súdom, tak sa odvolací súd plne stotožnil s dôvodmi uvádzanými okresným súdom v odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť), nie až z rozhodnutia súdu, ktorým sa splnenie tejto povinnosti ukladá povinnej osobe. Povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa, právo na výživu vzniká dieťaťu narodením, je právom osobnej povahy, nie je možné preniesť ho na niekoho iného a to ani na strane povinnej osoby. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú samé schopné sa živiť. Nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa Zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú sami schopné zarábať, teda sa živiť. Cieľom § 62 ods. 5 Zákona u rodine je zvyšovať plynulé mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodičov môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa pokiaľ ide o úpravu stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 396 ods. i CSP a § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)