Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/21/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213644 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115213644.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcov: 1/ J.. V. W., rod. X., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., 2/ R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., 3/ K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na základe odvolania žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/229/2015-182 zo dňa 14. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný m á voči žalobcom 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd v plnom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ - 3/ domáhali vyslovenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0424321684 zo dňa 4.3.2008 a zmluvy o zriadení záložného práva č. 5012/2008 zo dňa 4.3.2008. 2.Primárne sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne 1/ a konštatoval, že táto nie je účastníkom dotknutých zmluvných vzťahov. Nehnuteľnosť, na ktorej viazne ťarcha v podobe záložného práva zriadeného v prospech žalovaného kúpila v čase, kedy toto záložné právo už bolo zapísané na liste vlastníctva a teda o existencii takejto ťarchy vedela. Podľa okresného súdu, ak by aj vyslovil neplatnosť úverovej zmluvy, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva, jej právne postavenie by sa vo vzťahu k zápisu na liste vlastníctva nijakým spôsobom nezmenilo. Naďalej by zostala zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľnosti s jediným rozdielom a síce, že by na liste vlastníctva nebola zapísaná ťarcha v podobe záložného práva zriadeného v prospech žalovaného. Dodal, že žalobkyňa 1/ nijakým iným spôsobom súdu nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na vyslovení výroku o neplatnosti právneho úkonu, preto uzavrel, že nie je aktívne vecne legitimovanou na podanie predmetnej žaloby. 3.Následne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v procese uzatvárania zmluvy o splátkovom úvere nie sú dané také vady vôle, alebo prejavu vôle na strane žalobcov 2/ a 3/, následkom ktorých by bola absolútna neplatnosť predmetnej zmluvy. Obdobne, pokiaľ ide o tvrdené neprijateľné zmluvné podmienky, nezistil, že by zmluva obsahovala také zmluvné dojednanie, ktoré by sa týkalo podstatných náležitosti úverovej zmluvy a zároveň bolo neprijateľnou podmienkou. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), na ktoré poukazujú žalobcovia totiž neupravujú podstatné náležitosti zmluvy, ale ide len o okrajové dojednania, ktoré aj keby súd vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky, následkom by nebola neplatnosť zmluvy ako celku ale len neplatnosť dotknutých zmluvných ustanovení. Vzhľadom na uvedené mal za to, že zmluva o splátkovom úvere je platná. 4.Čo sa týka posúdenia ne/platnosti zmluvy o zriadení záložného práva, žalobcovia neplatnosť predmetnej zmluvy odvodzovali od tej skutočnosti, že ak je neplatná zmluva o splátkovom úvere, tak potom musí byť neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá ako akcesorický záväzok zabezpečuje záväzok primárny - vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere. Pokiaľ však (ako z vyššie uvedeného vyplýva) súd nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, nemôže teda vysloviť ani záver o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Ak následne žalobcovia argumentovali relatívnou neplatnosťou s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca 3/ podpísal predmetnú zmluvu bez súhlasu svojej manželky, právny zástupca žalovaného na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Nakoľko mal súd preukázané, že od uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam do dovolania sa neplatnosti právneho úkonu uplynula 3-ročná premlčacia lehota, s ohľadom na vznesenú námietku premlčania žalobu aj v tejto časti zamietol. 5.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu vo výške 100%, z dôvodu plného procesného úspechu žalovaného v konaní. 6.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ a domáhali sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasili so závermi okresného súdu, ktoré považovali za nesprávne a neúplné. Konajúci súd sa totiž podľa nich nedôsledne vysporiadal s námietkami neplatnosti, keď svoju pozornosť obmedzil len na skúmanie ustanovení VOP, hoci oni namietali aj neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v samotnej zmluve a to najmä absenciu určenia percentuálnej miery nákladov, vyčíslenia celkových nákladov spojených s úverom, neuvedenie výšky splátky úveru (v zmluve uvedená len istina), zavádzajúce uvedenie splatnosti úrokov a napokon okolnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal platobnú schopnosť žalobcu pri poskytovaní úveru. 7.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 9.Pokiaľ ide o dôvod zamietnutia žaloby formulovaný okresným súdom osobitne vo vzťahu k žalobkyni 1/ - nedostatok aktívnej legitimácie, nakoľko nie je zmluvnou stranou - odvolatelia tento dôvod nenapádajú. Tu je preto potrebné východiskovo poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa (§380 CSP) za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov. Odvolací súd následne nie je oprávnený preskúmať rozhodnutie z iných než odvolateľom formulovaných dôvodov. V okolnostiach súdenej veci to znamená, že už len táto skutočnosť sama osebe nevyhnutne musí viesť k procesnému neúspechu odvolateľov vo vzťahu k žalovanej 1/. Samostatný dôvod vedúci k zamietnutiu žaloby voči nej totiž nebol žiadnym spôsobom spochybnený. 10.Identický záver sa vzťahuje na súdom prvej inštancie prezentované (a nenapadnuté) vyhodnotenie žalovaným vznesenej námietky premlčania v súvislosti s tvrdenou relatívnou neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva. 11.Pokiaľ ide o zásadnú odvolaciu námietku - o neúplnosti napadnutého rozhodnutia (jeho odôvodnenia) z dôvodu, že okresný súd posudzoval len VOP - táto nie je spôsobilá (neobsahuje v tomto smere žiadnu proti/argumentáciu) vyvrátiť určujúci právny základ napadnutého rozsudku, t.j. záver, že následkom konštatovania neplatnosti ktoréhokoľvek z namietaných dojednaní (obsiahnutých či už priamo v zmluve alebo vo VOP) je neplatnosť práve a len tohto (konkrétneho) dojednania, nie zmluvy celej. Uvedený záver sa vzťahuje aj na dodatočne (na pojednávaní konanom dňa 14.9.2016) vznesené dôvody neplatnosti akcentované odvolateľmi v podanom opravnom prostriedku. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec len odvolací súd poukazuje na absurdnosť (čiastkovej) argumentácie žalobcov v zmysle ktorej by neplatnosť by mala byť založená na preplatení HYPOTEKÁRNEHO úveru v rozsahu 137 %. Uvedené totiž predstavuje štandardnú trhovú podmienku/charakteristiku takéhoto druhu bankového úverového vzťahu a žalobcovia zjavne účelovo (opomínajúc výšku sumy a dojedanú dobu trvania - 359 mesiacov) zamieňajú argumentáciu týkajúcu sa neprimeranej odmeny v spotrebiteľských úveroch s podmienkami dlhodobých hypotekárnych úverov. 12.Odhliadnuc od uvedeného, z textu dotknutej zmluvy o zriadení záložného práva (časť I, bod 3 písm. e)) nepochybne vyplýva že záložné právo je zriadené aj pre prípady vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. vzťahuje sa aj na situáciu potencionálneho/prípadného vyslovenia neplatnosti celej zmluvy o úvere. Inými slovami, záložné právo zabezpečuje aj prípadný nárok záložného veriteľa na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy o úvere. Ani záver o neplatnosti úverovej zmluvy by teda nepredstavoval (voči záložnej zmluve) účinky, zodpovedajúce subjektívnemu presvedčeniu žalobcov. 13.Zhrnúc konštatované dospel krajský súd k záveru o vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku. 14. Náležitým je nadväzne aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý (výrok) zodpovedá kritériu/zásade úspešnosti relevantnej pri posudzovaní trov kontradiktórneho/sporového konania. 15.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnej miere úspešný, preto mu krajský súd priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie 16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.