Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221024 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116221024.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Yvetty Dzugasovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov; matky: G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., P. O. F. XXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou Lalinský Advokát s. r. o., so sídlom Žilina, Kálov 653/23-2, IČO: 47 253 096 a otca: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P. O. F. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti M., X. X, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/199/2016-107 zo dňa 10.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 18:00 hod. a otec je povinný zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od nedele od 18:00 hod. do nedele párneho týždňa do 18:00 hod. Otcovi uložil povinnosť maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca. Každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.02.2017. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2017 do 31.05.2017 vo výške 100,- eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Maloletá T. bude mať trvalé bydlisko na adrese T., P. O. F. XXX/XX. Daňový bonus si bude uplatňovať matka. Rodinný prídavok bude poberať matka. Súd uložil rodičom H. R. a G. F. výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu a konzultáciám na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa a za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina uložil, aby určil termíny stretnutí, podmienky a dobu každého stretnutia podľa svojej úvahy vzhľadom na situáciu s tým, že dátumy ich konania oznámi rodičom aspoň 3 dni vopred. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k mal. T. vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave práv a povinností k mal. T. sa sami nedokážu dohodnúť. Súd začal konanie o úpravu práv a povinností k mal. T. z toho dôvodu, že matka aj otec podávali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletej do starostlivosti jedného z nich a súd, ako je vyššie uvedené, neodkladné opatrenie nariadil a maloletá bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec žiadal zveriť mal. T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka s týmto nesúhlasila s poukazom na zlú komunikáciu medzi nimi a tiež s poukazom na iný výchovný prístup k maloletej, aj čo sa týka prípravy do školy. V priebehu konania súd vykonal pohovor s maloletou T. a rodičmi prostredníctvom psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb. Podľa vyjadrenia psychológa vzťah T. k obom rodičom je pozitívny, oboch vníma ako blízkych ľudí, bez zvýraznenej preferencie jedného z nich. Prítomná je u nej potreba tráviť s otcom viac času ako doteraz. Čas by chcela tráviť s rodičmi rovnocenne. Problém je v však komunikácii rodičov. Súd mal preukázané správou a výpoveďou kolízneho opatrovníka, že obidvaja rodičia majú vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú, obidvaja sú spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o mal. T.. Podľa názoru súdu, striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú v tomto prípade je v záujme maloletej. Obidvaja rodičia starostlivosť o maloletú dokážu zabezpečiť, bydlisko obidvoch rodičov je v primeranej vzdialenosti, maloletá môže navštevovať základnú školu aj z bydliska otca bez nejakej záťaže. Starostlivosť o maloletú chcú zabezpečovať obidvaja rodičia, obidvaja majú pozitívny vzťah k maloletej a T. má tiež pozitívny vzťah k obidvom rodičom. Pokiaľ matka poukazovala na rozdielny výchovný prístup zo strany otca, aj v prípade rozšíreného styku otca s maloletou, ktorý matka navrhovala, by otec výchovne vplýval na maloletú a práve preto by mali rodičia začať spolu komunikovať ohľadne svojho dieťaťa, aby rovnakým spôsobom pristupovali k starostlivosti a výchove o maloletú. Z toho dôvodu súd, práve vzhľadom k tomu, že viazne komunikácia medzi rodičmi, uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa, za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a to po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina určí termíny stretnutí s rodičmi, podmienky a dobu každého stretnutia podľa svojej úvahy vzhľadom na situáciu a dátumy ich konania oznámi rodičom 3 dni vopred. Vzhľadom na rozpory medzi rodičmi, nedostatočnú komunikáciu, sa súd tým že, nariadil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, usiluje o zlepšenie ich vzťahu a to v záujme maloletej. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na to, že maloletá T. si vyskúšala starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, keďže okresný súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že maloletú najskôr zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a takáto starostlivosť sa realizovala až do februára 2017, pričom sama matka uviedla, že závažnejšie problémy sa počas takejto starostlivosti nevyskytli. Maloletá T. teda mala možnosť striedavú starostlivosť rodičov si vyskúšať a psychológ pri pohovore s mal. T. nezistil, že by jej takáto starostlivosť nevyhovovala, naopak sama poukazovala na to, že chce tráviť čas s obidvoma rodičmi počas rovnakej doby. Obidvaja rodičia by mali prehodnotiť svoje správanie, mali by pred maloletou o druhom rodičovi rozprávať pozitívne, mali by si uvedomiť, že všetko čo sa okolo nej deje, maloletá citlivo vníma. V záujme plnohodnotnej výchovy maloletej dcéry, obaja rodičia by mali prehodnotiť svoju doterajšiu komunikáciu, mali by si uvedomiť, že i za situácie skončenia ich partnerského vzťahu ostali obidvaja rodičmi svojmu maloletému dieťaťu. Bude teda na rodičoch ako sa postavia k tejto situácii, aby prehodnotili svoj postoj a v záujme maloletej vyriešili túto situáciu. Bez ich snahy o urovnanie tohto problému sa situácia nezmení a v konečnom dôsledku bude to len na ujmu maloletej. Súd poukazuje na to, že mať rád svoje dieťa znamená rešpektovať druhého rodičia. Súd prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom obidvoch rodičov. Je potrebné, aby maloletá pociťovala lásku od obidvoch rodičov, aby napriek tomu, že rodičia nežijú s ňou v spoločnej domácnosti, cítila, že rodičom na nej záleží, že rodičia dokážu spolu komunikovať a spoločne zabezpečovať jej potreby. Je na rodičoch, aby pristupovali k svojmu dieťaťu veľmi opatrne a vždy povyšovali záujmy svojho dieťaťa nad všetky svoje záujmy, očakávania a potreby. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Súd rozhodol, že každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, keďže obidvaja rodičia sú naďalej zákonnými zástupcami maloletej. Súd prihliadol k možnostiam, schopnostiam rodičov, odôvodneným potrebám maloletej a dospel k záveru, že možnosti, schopnosti otca umožňujú, i napriek zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, na dorovnanie životnej úrovne maloletej T. v čase, pokiaľ zabezpečuje starostlivosť o ňu matka, prispievať jej na výživu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2017, teda od času ako starostlivosť o maloletú začala zabezpečovať len matka. Dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a životná úroveň otca dovoľuje, aby prispieval na výživu maloletej výživným v tejto výške. Súd vychádzal z príjmu matky, ktorý predstavuje okolo 401,- eur mesačne, na jej výdavky, ktoré má s bývaním v 1-izbovom byte v W., mesačne 150,- eur, spláca pôžičku v banke 50,- eur mesačne, ďalšiu splátku 50,- eur mesačne. Maloletej platí poistenie 30,- eur mesačne a má bežné výdavky so stravou, ošatením. Maloletá je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Má výdavky so stravou, ošatením, so školou, stravou v školskej jedálni okolo 20,- eur mesačne, poplatok za družinu mesačne 8,- eur a poplatok za gymnastický krúžok, ktorý je na pol roka 74,- eur. Otec má príjem v čistom okolo 833,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome spolu s mamou, ktorá je na dôchodku. Za bývanie sa platí mesačne 194,- eur. Otec si platí životné poistenie mesačne 29,- eur a paušál na telefón 20,- eur. Do Žiliny do práce dochádza autom, za pohonné hmoty platí 60,- eur. Platí si stavebné sporenie mesačne 50,- eur, dôchodkové pripoistenie 16,- eur mesačne a má bežné výdavky so stravou, ošatením. Situácia na strane otca je teda lepšia ako na strane matky a z toho dôvodu ho zaviazal prispievať na výživu maloletej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2017 do 31.05.2017 vo výške 100,- eur (4 mesiace x 50,- eur = 200,- eur mínus 100,- eur - suma, ktorú otec na výživu v rozhodnom období zaplatil) zaviazal súd otca zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Súd rozhodol, že trvalé bydlisko maloletej bude na doterajšej adrese, T., P. O. F. XXX/XX. Vzhľadom na finančnú situáciu na strane matky, na jej nižší príjem, súd rozhodol, že matka si bude uplatňovať daňový bonus a taktiež bude poberať rodinný prídavok na maloletú. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP. 3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) CSP. Súd sa pri svojom rozhodovaní a zisťovaní skutkového stavu nezaoberal viacerými pre vec podstatnými skutočnosťami. Nezaoberal sa pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti napr. otázkou možnej budúcej novej rodiny oboch rodičov, v ktorej by boli poprípade aj ďalšie deti, pričom riešenie tejto otázky by výrazným spôsobom ovplyvnilo rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti maloletej. V prípade založenia novej rodiny jedným z rodičov, v prípade, že by maloletá mala súrodenca, vznikol by problém, kedy by bolo potrebné vysvetľovať, prečo maloletá musí od svojej novej rodiny v pravidelných intervaloch odchádzať a narúšalo by to celkovú štruktúru a väzby novej rodiny. Keby maloletá striedala domovy, bolo by veľmi náročné vytvoriť pre novú rodinu nové puto a zázemie. Súd taktiež nebral do úvahy skutočnosť, že maloletá bude mať 2 domovy a taktiež nebral do úvahy skutočnosť, akým spôsobom to maloletú ovplyvní. Matka sa domnieva, že pre maloleté dieťa je neprípustné meniť 2 domovy a bývanie, ako je toto nepredstaviteľné pre dospelú osobu. Každý človek potrebuje na to, aby si vytvoril istotu a zázemie, len 1 miesto, kde si vytvára svoj domov. Jednoznačne má za to, že pri striedavej starostlivosti nie je maloletá schopná vybudovať si stabilné prostredie, kde sa cíti bezpečne a doma. Striedavá osobná starostlivosť tak môže podľa odborníkov viesť u maloletej k tzv. syndrómu straty domova. Poukazuje na to, že otcovi maloletej začína pracovná doba o 6.00 hod. Z toho je zrejmé, že by nedokázal maloletú vodievať do školy. Naproti tomu matke začína pracovná o 7.00 hod., čo je pre maloletú prijateľnejšie. Matka pripúšťa, že striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje rovnaké práva rodičom, avšak v žiadnom prípade nie je ohľaduplná k samotnej maloletej. Súd tiež nebral ohľad na skutočnosť, že rodičia maloletej sa líšia v predstavách o zaobchádzaní a výchove maloletej. Pri striedavej osobnej starostlivosti bude maloletá vystavená každý týždeň inému modelu výchovy, čo pri psychickom vývoji maloletej, kedy sa učí základným pravidlám, ako funguje a na čom spoločnosť stojí, je veľmi zmätočné. V zmysle uvedeného má matka za to, že pokiaľ by sa otec o dieťa staral každý druhý víkend, v prípade prázdnin aj na dlhšiu dobu, bol by tento model pre všetky strany, najmä však pre maloletú omnoho prínosnejší. Maloletá by si vytvorila stabilitu jedného domova. Matka nepopiera, že otec je v živote dieťaťa menej dôležitý, avšak prirodzene je dieťaťu, najmä dcére bližšia matka, ktorá má s dieťaťom od narodenia vrúcnejší vzťah. Matka je tiež trpezlivejšia pri príprave do školy. Keďže maloletá je dievča, je zrejmé, že v budúcnosti bude matku potrebovať ešte viac, ako je tomu v súčasnosti a v mnohých oblastiach života maloletej nebude možné, aby jej otec zabezpečil to, čo je schopná dať svojej dcére len matka. S týmto názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení sp. zn. 9CoP/69/2016-42 zo dňa 08.12.2016. Matka ďalej namieta nepreskúmateľnosť rozsudku, poukazujúc na ust. § 220 ods. 2 CSP, ako aj na judikatúru sa k tomu vzťahujúcu, vychádzajúc zo zásady, že právo na náležité odôvodnenie je súčasťou práva na spravodlivý proces. Pre rozhodnutie podstatné závery súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. Súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou matky týkajúcou sa vzťahu matky a dcéry v budúcnosti, t. j. najmä budúca dcérina potreba matky v otázkach, ktoré otec nie je schopný dcére zodpovedať a byť jej dostatočnou oporou. Matka vytýka súdu prvej inštancie procesné pochybenia. Ako vyplýva z obsahu zápisníc jednotlivých pojednávaní, prvostupňový súd zrejme opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanu v § 181 ods. 2 CSP, a to určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie. V tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru najvyššieho súdu. Uplatnenie § 181 ods. 2 CSP počas súdneho konania môže byť pre priebeh a výsledok prvostupňového konania zásadný. Účelom citovaného ustanovenia CSP je vytvorenie možnosti pre strany konania vo zvýšenej miere reagovať na tie neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie. Ak by bol prvostupňový súd postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, mohla by matka venovať zvýšenú pozornosť a potrebný priestor na pojednávaní tým skutkovým, resp. právnym otázkam, ku ktorým zaujíma postoj v podanom odvolaní. Prvostupňový súd nevykonal riadne dokazovanie listinami v zmysle § 204 CSP, nakoľko zo zápisníc jednotlivých pojednávaní vyplýva, že súd sa len oboznámil doterajší priebeh konania. Zo zápisnice z pojednávania nie je zrejmé, s ktorými listinami sa súd oboznámil a s ktorými nie. Podľa názoru matky zakladajú tieto vady konania odňatie možnosti matky konať pred súdom, príp. inú vadu v konaní. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že maloletú T. zverí do osobnej starostlivosti matky a určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v kalendárnom roku, a to v utorok a štvrtok v čase od 15.00 do 17.00 hod. a každý párny víkend v roku od piatka 16.00 hod. do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky, pričom matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a otec je povinný dieťa vyzdvihnúť a odovzdať v mieste bydliska matky. Otec je povinný maloletej prispievať na výživu sumou 150,- eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukazuje na to, že skutočnosť, že maloletá T. má 2 domovy, vznikla momentom, kedy sa matka rozhodla bez vysvetlenia opustiť spoločnú domácnosť. Každé dieťa má po rozchode rodičov 2 domovy, 1 u otca a 1 u matky. Vzhľadom k rovnakým životným podmienkam, ktoré obidvaja rodičia dokážu zabezpečiť, ale predovšetkým vzhľadom k rovnako vrúcnemu vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom, je rovnaký časový interval pobytu dieťaťa u každého z rodičov plne v záujme maloletej T.. Samotná návšteva psychológa preukázala, že maloletá T. počíta s tým, že bude rovnako u matky, ako aj u otca. Takže rozhodnutie súdu len deklaruje predstavy a priania maloletej T.. Poukazuje na to, že maloletá T. vyrastala práve v rodinnom dome otcovej matky a práve s týmto domovom ju viaže hlboké puto. Tento dom pre ňu predstavuje domov. V prílohe predkladá odvolaciemu súdu čestné prehlásenia susedov otca, ktorí boli svedkami neochoty maloletej T. odísť od otca k matke. Rovnako súdu predkladá správu z priebehu individuálnej terapie, ktorú až do nesúhlasu matky absolvovala maloletá T. v ambulancii klinickej psychológie v Žiline, ktorá tiež potvrdzuje silnú citovú väzbu dcéry na otca. Predložené listiny, ako aj závery kolízneho opatrovníka a psychológa zreteľne popierajú tvrdenia právneho zástupcu matky o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti v prípade maloletej T.. Táto už tento spôsob starostlivosti absolvovala od septembra 2016 do februára 2017, pričom rodičia s realizáciou striedavej starostlivosti problémy nemali a maloletá T. ju prežívala veľmi pokojne s tým, že vždy prípadne čas aj na druhého z rodičov, a to v rovnakej miere. Právny zástupca matky, rovnako ako matka v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuviedli žiadny relevantný dôvod, prečo by maloletá T. nemohla vyrastať v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, a to i napriek tomu, že to bol v tomto prípade práve otec, ktorý zabezpečoval plnú osobnú starostlivosť o maloletú od jej narodenia až do času, kedy ich matka opustila. Otec rešpektuje rozhodnutie súdu o zverení maloletej T. do striedavej osobnej starostlivosti, hoci bol pripravený sa o maloletú T. postarať výlučne sám. Nesúhlasí s námietkami o nepreskúmateľnosti rozsudku a procesnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Rozsudok považuje za preskúmateľný a riadne odôvodnený. Rovnako potvrdzuje, že súd prvej inštancie sa dôkladne zaoberal spornými skutkovými tvrdeniami rodičov. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. 8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky matky odvolací súd nepovažuje za dôvodné. 9. Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem starostlivosti o dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, ako to vyplýva z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd je povinný skúmať, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre jej nariadenie. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že je základným právom dieťaťa, nie rodiča, zachovanie rovnocenného vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom aj v prípade, že rodičia nežijú spolu. Niet pochybností, že najprirodzenejšie a najharmonickejšie prostredie pre psychomotorický vývoj dieťa vytvára rodina, ktorá je tvorená otcom a matkou. Na druhej strane aj po rozpade rodiny má dieťa právo na zabezpečovanie starostlivosti obidvoma rodičmi. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom zvyšuje predpoklad harmonického vývoja dieťaťa. 10. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne sú: - obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. - obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, - je to v záujme dieťaťa, - budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. 11. Okresný súd došiel k správnemu záveru, že v danom prípade sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti. Niet pochybností, nespochybnil to ani jeden z rodičov, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú na to vytvorené podmienky. Zároveň obidvaja prejavili o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Maloletá T. má vytvorený pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom. Obidvaja rodičia konajú v najlepšom záujme maloletej T., preto niet dôvodu, aby nebolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Obidvaja rodičia, aj matka, aj otec, zohrávajú v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Každý z rodičov môže obohatiť citový život dieťaťa o iné hodnoty a v súdenej veci niet dôvodu, aby bola maloletá T. takejto možnosti zbavená. 12. V súčasnom štádiu konania nemožno konštatovať, že striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením, že nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Úvahy matky do budúcnosti sú založené iba na domnienkach a konštrukciách (napr. možnosť, že bude mať maloletá T. v budúcnosti súrodenca, že striedavá starostlivosť vnesie do ich života nestabilitu). V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že rozhodnutie súdu o osobnej striedavej starostlivosti nie je riešením definitívnym. Rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu môže byť v prípade zmeny pomerov zmenené a pre prípad, že by rozhodnutie o striedavej starostlivosti nevyhovovalo osobnosti dieťaťa, je možná jeho zmena. 13. V súčasnom štádiu konania na základe zisteného skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (najmä poukazujúc na výpovede rodičov, správu kolízneho opatrovníka, psychologické poradenstvo, vrátane ktorého došlo aj k výsluchu maloletej T.), možno konštatovať, že model striedavej osobnej starostlivosti je najvhodnejším modelom výchovy maloletej T. a je schopný najlepšie zabezpečiť jej záujem na zachovaní starostlivosti zo strany obidvoch rodičov. Je práve na rodičoch, aby v záujme maloletej T., pretože aj po rozpade vzájomného vzťahu naďalej ostávajú rodičmi dieťaťa, obidvaja vytvárali vhodné podmienky, aby mohol byť naplnený podiel každého rodiča na výchove maloletej T. v záujme jej zdravého budúceho psychomotorického vývoja. 14. Odvolací súd ex offo, ale aj vzhľadom na tvrdené odvolacie námietky preskúmal aj procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, nezistil však vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP). 15. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou matky o nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného súdu. Niet pochybností, že obsahom základného práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto základné právo však nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí však spĺňať kvalitatívne kritériá, ktoré sú definované v ust. § 220 CSP. Napadnutý rozsudok tieto kritériá spĺňa. Súd prvej inštancie logicky a zrozumiteľne odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku. Povinnosťou okresného súdu nie je dať argument na každú námietku strany, ale vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam, ktoré sú pre rozhodnutie veci zásadné. Námietky matky vo vzťahu k nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia sú iba všeobecné. Poukazuje na ustanovenia zákona, na judikatúru vyšších súdov, neuvádza však konkrétne, ktoré podstatné závery súd prvej inštancie nezdôvodnil. Pokiaľ ide o argumentáciu matky týkajúcu sa vzťahu matky a dcéry v budúcnosti, s touto sa už odvolací súd vyššie vyporiadal. 16. Pokiaľ matka namieta nesplnenie si procesnej povinnosti súdu prvej inštancie predpísanej v § 181 ods. 2 CSP, podľa názoru odvolacieho súdu sa táto povinnosť určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré dôkazy nevykoná, ako aj uviesť predbežné právne posúdenie veci, vzťahuje iba na sporové konanie. 17. Konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu je konaním mimosporovým, ktoré sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku. V zmysle ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Ust. § 181 ods. 2 CSP je však inštitútom sporového konania, vychádza z princípu kontradiktórnosti konania a zmyslom a účelom tohto ustanovenia je umožniť stranám sporu účinne uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, aby ich strany mohli uplatniť včas, vychádzajúc zo zásady koncentrácie konania. 19. Civilný mimosporový poriadok však vo svojom ust. § 34 vylučuje použitie ustanovení Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania. V prípade ust. § 181 ods. 2 CSP ide o ustanovenie, ktoré je s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania zmyslom a účelom prepojené, a preto jeho použitie v mimosporovom konaní nie je v súlade s princípmi tohto konania. 20. Súd je v mimosporovom konaní povinný z úradnej povinnosti zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP) a je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Zároveň súd je povinný v súlade s čl. 4 Civilného mimosporového poriadku konať v najlepšom záujme dieťaťa. Potom možno konštatovať, že použitie inštitútu upraveného ust. § 181 ods. 2 CSP nezodpovedá zmyslu a účelu mimosporového konania. 21. K odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, t. j. k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces činnosťou súdu môže dôjsť iba za predpokladu, ak súd svojím nezákonným postupom znemožní účastníkovi uplatniť konkrétne právo. Matka však v odvolaní neuvádza, akú konkrétnu skutočnosť, resp. dôkaz jej súd svojím postupom znemožnil uplatniť. Ako už odvolací súd uviedol, v mimosporovom konaní neplatí koncentrácia konania a nič matke nebránilo ani v odvolaní uviesť prípadné skutočnosti alebo návrhy dôkazov, ktoré tvrdenou nesprávnou procesnou činnosťou nemohla v prvostupňovom konaní uplatniť a ktorými sa mohol zaoberať odvolací súd v odvolacom konaní. Žiadne takéto skutočnosti, resp. návrhy dôkazov matka neuviedla. 22. Odvolací súd nezistil vytýkanú vadu nevykonania riadneho dokazovania listinami v zmysle § 204 CSP. 23. V zmysle ust. § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 24. Odvolací súd sa v priebehu odvolacieho konania oboznámil so zvukovým záznamom z pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 10.05.2017, ako aj so zápisnicou o pojednávaní z uvedeného dňa. Súčasťou zápisnice o pojednávaní sú vymenované listinné dôkazy, s ktorými sa okresný súd oboznámil. Zo záznamu z pojednávania vyplýva, že okrem rodného listu maloletej Vanesy a nájomnej zmluvy, obsah ktorých listín je matke nepochybne známy, ostatné listiny ako správu kolízneho opatrovníka, príjmové pomery matky a otca, potvrdenie lekára, správu Referátu poradensko-psychologických služieb Žilina, ako aj správu o maloletej Vanese zo základnej školy uvedením podstatného obsahu okresný súd prítomným účastníkom oboznámil. 25. Odvolací súd tak nezistil žiadne procesné pochybenia v postupe okresného súdu, ktoré by znamenali porušenie práv účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. 26. Hoci matka v podanom odvolaní namietala iba zverenie maloletej T. do striedavej osobnej starostlivosti, s ktorého vecnou správnosťou sa odvolací súd vysporiadal už vyššie, odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal vecnú správnosť aj ostatných výrokov rozsudku, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. 27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 28. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 52 CMP. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)