Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/218/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307206583 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5307206583.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobkyne: Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom V. č. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom E., Q. č. XX, proti žalovanému: ABEL plus, spol. s r.o., so sídlom Podvysoká č. 310, IČO: 31 645 275, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o. , so sídlom Žilina, D. Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, o vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/49/2007-327 zo dňa 12. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 10C/49/2007-327 zo dňa 12. apríla 2016 v časti prvého výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 462,34 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku mení tak, že žalobu zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 97,2%. V nenapadnutej časti prvého výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 16,80 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a v zamietajúcom výroku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému podľa § 451 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 479,14 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie, ktoré bude vydané do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V konaní mal okresný súd nesporne preukázané, že žalobkyňa Q. S. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, z ktorých si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému uplatňuje. Vlastnícke právo žalobkyne k týmto parcelám nesporne vyplynulo z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie V.. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam žalobkyňa Q. S. nadobudla titulom darovania darovacou zmluvou V 1190/2009 zo dňa 22.5.2009 od pôvodnej žalobkyne Q. K., ktorá v konaní zároveň predložila aj prehlásenie zo dňa 25.10.2013, podľa ktorého spolu s darovanými nehnuteľnosťami previedla na Q. S. (súčasnú žalobkyňu) aj všetky práva a povinnosti s darovanými nehnuteľnosťami spojené a aj práva vyplývajúce z daného súdneho konania vedeného pod spisovou značkou 10C/49/2007. Uvedeným prehlásením zo dňa 25.10.2013 pôvodná žalobkyňa Q. K. jednoznačne prejavila svoju vôľu previesť na Q. S. aj nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňované v danom súdnom konaní vedenom pod spisovou značkou 10C/49/2007. Na základe uvedeného bol súd preto toho názoru, že žalobkyňa Q. S. ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností, na ktorú pôvodná žalobkyňa spolu s prevodom vlastníckeho práva k opísaným nehnuteľnostiam previedla aj jej práva a povinnosti vyplývajúce z daného súdneho konania, svedčí v konaní aktívna legitimácia. Napokon žalovaný v konaní nárok žalobkyne Q. S. čo do sumy 16,80 Eur uznal. Preto súd obranu žalovaného, že žalobkyni v konaní nesvedčí aktívna legitimácia, vyhodnotil ako účelovú. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalovaný nepreukázal právny titul, ktorý by ho oprávňoval užívať sporné pozemky, ani to, že žalobkyni za ich užívanie zaplatil. V ďalšej časti rozhodnutia sa zaoberal spôsobom výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia. Poukázal na fakt, že sporné pozemky sú zastavanými plochami a nie je na ne evidovaná BPEJ (bonitovaná pôdnoekologická jednotka), preto tu nebolo možné aplikovať ustanovenie vyhlášky č. 38/2005 Z. z. a zákona č. 504/2003 Z. z. Súd prvej inštancie preto vychádzal z ustanovení vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania okresný súd žalobu sčasti zamietol, pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobia od 1.10.2005 do 17.10.2005. Rovnako zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania, pretože bol uplatnený za obdobie predchádzajúce obdobiu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. 3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím. V priebehu konania preukázal, že pozemky, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa a vo vzťahu ku ktorým si táto uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, slúži v časti ako prístupová cesta, časť pozemkov je zastavaná poľnohospodárskymi stavbami, časť je mokraďou. Žalobkyňa nepopierala zistený skutkový stav, t. j. že pozemky zapísané pre k. ú. V. na LV č. XXXX sa nachádzajú v areáli žalovaného. Tento areál je oplotený a slúži žalovanému na poľnohospodársku výrobu. Konkrétne parcela č. 1699/23 je zatrávnenou plochou, na ktorej sa nachádza žumpa, počas sezóny sa na tejto parcele pasú poľnohospodárske zvieratá - kozy. Parcela č. 1699/24 je zastavaná časťou senníka - stavbou s murovanými základmi a obvodovými múrmi. Parcela č. 1699/26 a parcela č. 1699/27 sú nespevnenou manipulačnou plochou a slúžia ako prístup ku skleníku a do maštale. Sú tiež čiastočne zatrávnené a v zatrávnenej časti využívané na pašu pre poľnohospodárske zvieratá. Parcela č. 1699/28 je zastavaná murovanou stavbou - maštaľou. Medzi stranami bolo nesporným, že žalovaný neposkytuje žalobkyni žiadne finančné prostriedky za užívanie predmetu jej vlastníctva, čo odôvodnil tým, že žalobkyňa si uplatňuje absolútne nereálne nájomné, čo doposiaľ bránilo uzavretiu nájomnej zmluvy. Sporným medzi stranami je tak výška náhrady za užívanie predmetným nehnuteľností a s tým súvisiaci spôsob jej určenia. Namietal spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia, keďže okresný súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemkov, hoci bol v konaní predložený znalecký posudok Ing. Ivety Pohančeníkovej č. 1/2016 vychádzajúci z ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Ak žalovaný uznal nárok žalobkyne na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 16,80 Eur, jednoznačne vychádzal z posudku vypracovaného Ing. Pohančeníkovou. Žalovaný sa rovnako nestotožnil ani s názorom okresného súdu k námietke žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Z jednoznačne formulovanej písomnej darovacej zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou nie je možné konštatovať, že by došlo aj k prevodu práv vyplývajúcich z tohto súdneho konania. Prehlásenie žalobkyne bolo predložené v konaní až potom, čo žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Predmetom darovacej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam; nie je možné neskorším vyhlásením účastníka zmluvy ani výkladom rozširovať prejav vôle realizovaný v čase uzatvárania zmluvy. Odvolateľ navrhol, aby krajský súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 16,80 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietne, resp. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Stotožnila sa s argumentáciou okresného súdu a poukázala na podnikateľské aktivity žalovaného, z ktorých plynie zisk. 5. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. V nenapadnutej časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. 7. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobkyne" a „žalovaného" namiesto pojmov „navrhovateľka", „odporca" uvádzaných v napadnutom rozsudku. 8. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p., § 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 9. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 10. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. 11. Predmetom sporu je v posudzovanej veci vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 780,69 Eur, ktorého sa žalobkyňa domáha voči žalovanému tvrdiac, že žalovaný nedisponuje právnym titulom na užívanie pozemkov v jej vlastníctve. Žalovaný sa už v štádiu pred súdom prvej inštancie vyjadril, že žalobkyňa nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v spore, teda že jej hmotné právo uplatňované v konaní nepatrí, pretože ako právna nástupkyňa pôvodnej vlastníčky pozemkov nadobudla vecné práva k pozemkom, nie však práva vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia. Rovnakú námietku zopakoval žalovaný aj v podanom opravnom prostriedku. Keďže vyriešenie otázky nadobudnutia práva od právnej predchodkyne a jeho uplatnenie v spore bolo prvotnou otázkou, od ktorej sa odvíjali všetky ďalšie procesné a hmotnoprávne problémy, druhoinštančný súd zameral svoju pozornosť na jej preskúmanie. 12. Žalobu vo veci podala pôvodne Q. K., ktorá sa ako výlučná vlastníčka parciel CKN 1699/23, CKN 1699/24, CKN 1699/26, CKN 1699/27 a CKN 1699/28, k. ú. V. domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý mal tieto pozemky užívať. V priebehu konania Q. K. darovala označené pozemky svojej dcére Q. S., ktorá sa na základe uznesenia č. k. 10C/49/2007-109 zo dňa 9.4.2014 stala žalobkyňou v spore. Zo spomínanej darovacej zmluvy sú zjavné štandardné náležitosti tohto druhu právneho úkonu - označenie darkyne, obdarovanej a vôľa previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Iné zmluvné dojednania kontrakt neobsahuje. V konaní bolo predložené (jednostranné) prehlásenie zo dňa 25.10.2013, z ktorého vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne prevádza okrem darovaných nehnuteľností aj práva vyplývajúce zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10C/49/2007. 13. Sporným právnym problémom teda bolo, či v dôsledku prevodu vlastníctva k pozemkom na základe kúpnej zmluvy v spojení s jednostranným vyhlásením právnej predchodkyne žalobkyne mohlo dôjsť k prevodu hmotných práv vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia. 14. V prípade prevodu vlastníctva darovaním (prípadne na základe iného právneho titulu) dochádza k zmene vecného práva k veci v zmysle všetkých zložiek vlastníctva tak, ako ich definuje Občiansky zákonník v ustanovení § 123 („Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním"). Vlastník veci môže vec držať (fakticky i právne), môže mať vo svojej moci hnuteľnú vec, resp. na tvári miesta ovládať vec nehnuteľnú s vedomím, že ide o vec jemu patriacu. Ďalšou zložkou vlastníckeho práva je oprávnenie užívať vec a požívať jej plody a úžitky, ktorá sa považuje za výkon ekonomickej, úžitkovej hodnoty veci. Podľa povahy veci sa táto môže spotrebovať a na tomto základe i zaniknúť. Plody a úžitky sa vzťahujú tak na hnuteľné ako i nehnuteľné veci a môžu mať prirodzenú alebo právnu povahu. Ak tomu nebráni zákon, môže vlastník vec aj neužívať, urobiť neupotrebiteľnou alebo ju zničiť, prípadne spracovať do takej podoby, že zanikne. Posledná definovaná zložka vlastníctva je právo nakladania s vecou, ktorá má tiež svoj fyzický i právny rozmer. Fyzický sa týka faktickej dispozície s vecou a súvisí s jej faktickou držbou. Právny rozmer je spojený so zmenou vlastníctva, jeho obsahom alebo práv s ním spojených. 15. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Pod právnym inštitútom rozumieme súhrn právnych noriem, ktorých zmysel, účel a funkcia sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. 16. Osoba, na úkor ktorej k bezdôvodnému obohateniu došlo, je osoba, z ktorej majetkovej sféry došlo k odčerpaniu hodnôt v prospech subjektu bezdôvodne obohatenému. V majetkovej sfére subjektu postihnutého bezdôvodným obohatením tak dochádza k zníženiu aktív alebo k nezväčšeniu aktív majetku tohto subjektu. Medzi subjektmi právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia vzniká klasický záväzkovo-právny vzťah (bližšie viď Števček, M., Bajánková, J., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonníka II. § 451-880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1604), na ktorý sa vzťahujú všetky všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (§ 488 a nasl.). Práva i povinnosti z tohto právneho vzťahu prechádzajú na právnych nástupcov, napríklad v dôsledku dedenia či iných foriem sukcesie. 17. Pokiaľ ide o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa malo získať v dôsledku užívania pozemkov, tento je viazaný ako právo oprávnenej osoby (vlastníka) voči tomu, kto získal prospech bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka). Nárok z bezdôvodného obohatenia nie je zložkou vlastníctva, a preto nemôže automaticky prechádzať z vlastníckym právom pri jeho prevode (bez toho, aby zmluvné strany deklarovali vôľu previesť aj pohľadávku z bezdôvodného obohatenia). Hmotnoprávny vzťah založený niektorou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia má záväzkovoprávnu povahu, neupína sa k veci ako predmetu vlastníctva a nie je teda zložkou definovanou v § 123 Občianskeho zákonníka, ktorá v dôsledku právnej dispozície prechádza na právneho nástupcu. K uvedenému sa vyjadril vo svojej judikatúre aj Najvyšší súdu ČR (sp. zn. 29 Cdo 2631/2000), keď konštatoval, že „povinnost vydat bezdůvodné obohacení se neváže k věci...", pričom implicitne možno tento názor potvrdiť aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/73/2000, podľa ktorého „aj pohľadávky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia možno platne v zmysle ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť. Od oznámenia, resp. preukázania dlžníkovi, že jeho veriteľ postúpil pohľadávku, môže sa dlžník zbaviť záväzku jeho splnením, iba ak plnil postupníkovi, okrem prípadov uvedených v ustanovení § 530 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. keď postupník dá postupcovi k vymáhaniu pohľadávky súhlas v prípade, že ju sám nevymáha". 18. Pokiaľ v predmetnej veci pôvodná žalobkyňa scudzila nehnuteľnosti, táto právna skutočnosť nijako nemohla založiť právo žalobkyne Q. S. uplatňovať nárok z bezdôvodného obohatenia. Takéto právo mohlo vzniknúť len na podklade riadneho dvojstranného právneho úkonu, ktorým by došlo k postúpeniu pohľadávky z bezdôvodného obohatenia a z ktorého by bol zjavný prejav vôle oboch zmluvných strán. Takýto prejav nemohol byť nahradený jednostranným prehlásením, ktoré krajský súd vyhodnotil ako nemajúce žiadne právne následky. 19. Nad rámec tohto posúdenia si dovolil krajský súd poukázať aj na judikatúru týkajúcu sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v spojitosti s užívaním cudzieho pozemku, ktorého uplatnenie je v zásade posudzované ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ žalobca ako vlastník pozemku uplatňuje len zodpovednostné (sekundárne) nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní veci (pozemku) bez toho, aby sa zároveň (primárne) domáhal odstránenia protiprávneho stavu (uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 99/2012-14). 20. Vzhľadom na to, že otázka aktívnej vecnej legitimácie bola predmetom námietok žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň sa týmto problém zaoberal súd v napadnutom rozsudku, neboli splnené podmienky pre použitie § 382 CSP. 21. Odvolateľ napadol rozsudok vo vyhovujúcom výroku s výnimkou sumy 16,80 Eur, z ktorého dôvodu krajský súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol, a to len v rozsahu vymedzenom odvolaním. 22. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď vychádzal z čiastočného úspechu žalovaného v súdnom spore. Predmetom sporu bolo po pripustení zmeny žaloby na základe uznesenia zo dňa 16.7.2015 zaplatenie sumy 1.034,54 Eur so 6% úrokom z omeškania od 1.10.2005 do 31.12.2007. Žalobkyňa bola úspešná len v časti sporu o zaplatenie sumy 16,80 Eur, v časti o zaplatenie sumy 253,85 Eur bolo konanie na základe späťvzatia žaloby zastavené a vo zvyšku (teda ohľadom istiny 763,89 Eur a úrokov z omeškania v sume 139,66 Eur) bola žaloba zamietnutá. Úspech žalobkyne dosiahol 1,4%, úspech žalovaného 98,6%, čistý úspech žalovaného tak predstavuje 97,2%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).