Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/373/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312202075 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5312202075.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. B. XXX, prechodne bytom X. XX, X., G. republika, v 2/ rade F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. B. XXX, prechodne bytom X. XX, X., G. republika, v 3/ rade X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. B. XXX, prechodne bytom X. XX, X., G. republika, v 4/ rade F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. B. XXX, prechodne bytom X. XX, X., G. republika, žalobcovia 1/ až 4/ právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným: v 1/ rade DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, právne zastúpenému Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Z. XX, B., v 2/ rade Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, v 3/ rade F. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. B. XXX, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaných v 1/ a v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/23/2012-215 zo dňa 17. júna 2016, takto aHamzo r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobcom v 1/ až 4/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne. Žalobcom v 1/ až 4/ rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 3/ rade. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. určil, že dražba nehnuteľností: parcely č. 2176/3 - záhrada o výmere 136 m2, parcely č. 2177 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, parcely č. 2178/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2, parcely č. 2178/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. 2177, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Q. B., obec Q. B., okres G., konaná dňa 08.02.2012 dražobníkom - obchodnou spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, registrovaná pod číslom dražby DU-POZ DD 145a/2011 je neplatná, II. odporcom v 1/, 2/ a 3/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v 1/ až 4/ rade trovy konania vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 858,24 eur titulom právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľov, č. ú.: IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozsudok okresného súdu sa opiera o ust. § 47 ods. 1, 2 OSP, § 11 ods. 4, 5, § 12 ods. 1, 4, § 16 ods. 1, 6, § 17 ods. 5 písm. a), § 21 ods. 2, 4, § 22 ods. 12, § 24 ods. 1, 7, 8 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu konania opakovanej dražby, t. j. 08.02.2012 (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách). Okresný súd dospel k záveru, že hlavným dôvodom neplatnosti dražby ako celku je porušenie zákona - v časti ustanovení týkajúcich sa doručovania zásielok v procese dražby. V priebehu dražby odporca v 1/ rade doručoval písomnosti na adresu navrhovateľov v 1/ až 4/ rade evidovanú v registri obyvateľov: Stará Bystrica 271. Na adresu ich súčasného pobytu X. XX, G. republika im odporca v 1/ rade doručil až oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.01.2012. Z kópií doručeniek, ktoré sú súčasťou spisu odporcu v 1/ rade, vyplýva, že toto oznámenie prezval navrhovateľ v 1/ rade dňa 18.01.2012, navrhovateľ v 2/ rade dňa 27.01.2012, navrhovateľka v 3/ a 4/ rade dňa 19.01.2012. Z kópií doručeniek nevyplýva, čo konkrétne bolo predmetom doručovania, teda obsahom zásielky. Z listu označeného ako „Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe“ vyplýva, že prílohou tohto listu bolo Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe. Súd usudzuje, že týmto oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe bolo formulárové tlačivo s vyplnenými údajmi týkajúcimi sa uvedenej dražby, ktoré je rovnako súčasťou spisu odporcu v 1/ rade. Teda v konaní bolo preukázané, že navrhovateľom ako vlastníkom dražby bolo na adresu, na ktorej sa zdržiavali v čase konania dražby doručené ako prvé až oznámenie o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby. Dovtedy sa žiadne iné písomnosti do ich dispozície nedostali. Súd poukazuje na § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého sa písomnosti doručujú do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Občiansky súdny poriadok. Podľa § 47 OSP, ktorý upravuje kvalifikovaný spôsob doručovania písomnosti do vlastných rúk, závažnosť písomností doručovaných do vlastných rúk je tiež dôvodom na odchylnú úpravu ich náhradného doručovania (ods. 2) od úpravy náhradného doručovania písomností, ktoré sa nedoručujú do vlastných rúk adresáta. Odlišuje sa najmä tým, že nepripúšťa možnosť náhradného doručenia inej osobe. Predpokladom postupu § 47 ods. 2 je, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia, hoci aj prechodne, čo musí doručovateľ spoľahlivo zistiť. V opačnom prípade je následkom neúčinnosť doručenia. Preto k platnému doručeniu písomnosti, ktorá má byť doručená adresátovi do vlastných rúk nedôjde, ak sa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval, alebo ak nedošlo k novému pokusu o doručenie. Súd poukazuje aj na to, že údaje vyplývajúce z registra obyvateľov majú len evidenčný charakter. V danom prípade mal súd z potvrdenia Obce Přestavlky preukázané, že navrhovatelia sa v čase konania celého procesu dražby, teda tak v čase dražby predchádzajúcej, ako i opakovanej, zdržiavali na území Českej republiky, na adrese X. XX. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu tvrdenie odporcu, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá (21.08.2006) pred dňom 05.10.2006, od ktorého sa navrhovatelia podľa potvrdenia Obce Přestavlky zdržiavajú na adrese v ČR, bez relevancie, pretože rozhodujúce je doručovanie písomností navrhovateľom v procese dražby, ktorý začal v roku 2011 ( a to aj s poukazom na predmet konania, ktorým je súd viazaný ). Súd nemôže opomenúť skutočnosť, že z originálu spisu odporcu v 2/ rade vyplýva, že odporcovi v 2/ rade bolo doručené uznesenie aj rozsudok vydané vo veci ON 37/2006 Okresným súdom v Přerově, z ktorých vyplýva aj iná adresa, než adresa navrhovateľov evidovaná v registri obyvateľov, a to adresa B. XX G. republika. Súd preto nemal preukázané, že by v celom procese dražby mali navrhovatelia účinne doručené písomnosti, ktoré zákon ukladá dražobníkovi doručiť (oznámenie o predchádzajúcej dražbe, znalecký posudok, notársku zápisnicu a pod.), a to aj napriek tomu, že odporcovi 2/ bola známa aj iná adresa, než adresa evidovaného trvalého pobytu navrhovateľov. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že navrhovatelia nemali vedomosť o začatí dražby, dozvedeli sa o nej až v jej priebehu. V ďalšom procese dražby - opakovanej si podľa názoru súdu odporca v 1/ rade splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 17 ods. 5 písm. a) Zákona o dobrovoľných dražbách, keď oznámenie o opakovanej dražbe zaslal vlastníkom predmetu dražby, teda navrhovateľom v 1/ až 4/ rade. Túto skutočnosť mal súd preukázanú kópiami doručeniek, ktoré sú súčasťou spisu odporcu 1/. Oznámenie sa dostalo do dispozície navrhovateľov, bolo im doručené do vlastných rúk na adresu v G. republike (X. XX). Súd poukazuje aj na fotodokumentáciu v spise, podľa ktorej bolo oznámenie o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby vyvesené na predmete dražby na viditeľnom mieste. Túto povinnosť dražobníka považoval súd za splnenú, hoci odporca tým nezhojil svoju povinnosť doručiť oznámenie o konaní dražby predchádzajúcej. Vo vzťahu k námietke navrhovateľov, že im nebol doručený znalecký posudok, súd poukazuje na ustanovenie § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Túto povinnosť si odporca 1/ podľa názoru súdu nesplnil. S poukazom na § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách v prípade opakovanej dražby dražobník nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako 1 rok pred konaním opakovanej dražby. V danom prípade bol znalecký posudok vypracovaný znalcom D.. arch. P. G. č. 56/2011 dňa 02.08.2011 a opakovaná dobrovoľná dražba sa konala 08.02.2012. Odporca 1/ teda nemal povinnosť dať predmet dražby znova ohodnotiť. Tým však nie je podľa názoru súdu zbavený povinnosti doručiť znalecký posudok osobám uvedeným v zákone. Odporca 1/ tvrdil, že došlo k účinnému doručeniu znaleckého posudku na adresu Q. B. č. XXX, a to fikciou. Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením odporcov 1/ a 2/, ktorí poukazovali v konaní na to, že každá dražba je samostatnou a tak ju treba aj posudzovať, dražobníka by to predsa potom nezbavovalo jeho povinnosti uloženej v § 12 ods. 4 aj v procese opakovanej dražby. Pokiaľ odporca 1/ tvrdí, že nie, tak si odporuje. Aj napriek tomu je súd toho názoru, že v celom procese dražby nedošlo k účinnému doručeniu znaleckého posudku navrhovateľom ako vlastníkom predmetu dražby. Ďalej navrhovatelia namietali, že im nebola doručená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby s poukazom na to, že táto zápisnica neobsahovala ani údaj týkajúci sa vydražiteľa. Vzhľadom na to, že na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia ods. 2 až 7 § 23 Zákona o dobrovoľných dražbách obdobne, notárska zápisnica musí obsahovať aj označenie vydražiteľa. S poukazom na § 24 ods. 7 zápisnicu o vykonanej dražbe, teda v danom prípade notársku zápisnicu zašle dražobník do 5 dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5 tohto zákona, teda aj vlastníkovi predmetu dražby, ktorý bol v danom prípade zároveň dlžníkom záložného veriteľa. V tomto prípade sa súd stotožnil s tvrdením navrhovateľov. Na obsah notárskej zápisnice podľa znenia účinného ku dňu konania opakovanej dobrovoľnej dražby platia ustanovenia ods. 2 až 7 obdobne aj pre notársku zápisnicu, pričom v pôvodnom znení uvedené zákonné ustanovenie zahŕňalo len odseky 2 až 6, teda odsek 7 o zasielaní zápisnice sa na notársku zápisnicu nevzťahoval. V procese dražby, tak predchádzajúcej, ako i opakovanej, bol teda dražobník povinný notársku zápisnicu zaslať rovnako ako zápisnicu o vykonaní dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5, teda aj navrhovateľom. Z listu dražobníka zo dňa 08.02.2012, označeného ako oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorý je vo fotokópii súčasťou pripojeného spisu odporcu 1/, vyplýva, že prílohou tohto listu bolo len oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. Z tohto listu, ako ani z kópií doručeniek, nevyplýva, že by súčasťou doručovaných písomností bola aj notárska zápisnica. Z fotokópií doručeniek vyplýva, že toto oznámenie bolo doručené navrhovateľovi v 1/ rade dňa 13.02.2012 do vlastných rúk a navrhovateľom v 2/ až 4/ rade fikciou doručenia, nakoľko zo správy poštového doručovateľa týchto zásielok vyplýva, že boli „nevyžiadané“. Z obsahu spisu odporcu 1/ mal súd ďalej zistené, že naopak, oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby dražobník zasielal odporcovi v 2/ rade aj s osvedčeným odpisom notárskej zápisnice. Odpis notárskej zápisnice zasielal aj splnomocnenej zástupkyni odporkyne v 3/ rade, ktorá ju v priebehu dražby zastupovala a taktiež Správe katastra Čadca. Z notárskej zápisnice, ktorá je súčasťou spisu odporcu 1/ vo fotokópii a zároveň súčasťou spisu odporcu 2/ v originály, mal súd zistené, že notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Petrom Opatovským Nz 4462/2012, N 129/2012, NCRJS 4682/2012 zo dňa 08.02.2012, osvedčujúca priebeh dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 08.02.2012, teda opakovanej dobrovoľnej dražby, v danom prípade obsahuje aj údaj týkajúci sa vydražiteľa, ktorým sa stala odporkyňa v 3/ rade, zastúpená splnomocneným zástupcom D. Q.. Na základe tejto notárskej zápisnice bol následne vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, čo vyplýva aj z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, v ktorom je ako titul nadobudnutia uvedené osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby Nz 4462/2012-37/2012. Súd zo spisu odporcu 2/ zistil, že súčasťou spisu sú obe notárske zápisnice, teda notárska zápisnica osvedčujúca priebeh predchádzajúcej dražby aj opakovanej dražby. Notárska zápisnica z prvej dražby neobsahuje údaj o vydražiteľovi, čo je logické s poukazom na výsledok prvej dražby, ktorá skončila neúspešne, teda bez udelenia príklepu licitátorom. Naopak, notárska zápisnica o dražbe opakovanej obsahuje údaj o vydražiteľovi v súlade s § 24 ods. 2 písm. f) Zákona o dobrovoľných dražbách. Aj z „Odpovede na mail zo dňa 13.02.2012" zo dňa 14.02.2012 vyplýva, že navrhovateľom bola aj týmto spôsobom oznámená osoba vydražiteľa. Toto oznámenie prevzali navrhovatelia do vlastných rúk dňa 16.02.2012, najneskôr týmto momentom im bola osoba vydražiteľa známa. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľov, že odporkyňa v 3/ rade v čase konania dražby vedela, že sa na adrese predmetu dražby nezdržiavajú, nakoľko sa zdržiavajú v ČR a toto odporcovi v 1/ a 2/ rade neoznámila, je súd toho názoru, že táto skutočnosť nemôže byť odporkyni 3/ na ťarchu. Spoliehala sa, že odporcovia v 1/ a 2/ rade postupujú s odbornou starostlivosťou, ktorú možno od nich očakávať. Súd nemal preukázané, že bola zo strany odporcov 1/ a 2/ dopytovaná na oznámenie tejto skutočnosti (adresy, na ktorej sa navrhovatelia zdržiavajú), ani to, že by bola oboznamovaná o doručovaní zásielok navrhovateľom v priebehu dražby. Pokiaľ namietali navrhovatelia postup odporcu v 1/ rade s poukazom na to, že oznámenie o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby bolo zvesené skôr, než sa dražba konala, je súd toho názoru, že dražobník si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva dražobníkovi povinnosť najmenej 15 dní pred konaním zverejniť oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce. Dražobník svoju povinnosť splnil v dostatočnom časovom predstihu, a to najmenej 15 dní pred konaním opakovanej dobrovoľnej dražby. Obec o zverejnenie požiadal. Vyvesenie a zvesenie realizovala Obec Stará Bystrica. Oznámenie vyvesila na úradnej tabuli 18.01.2012 a zvesila dňa 03.02.2012. Uviedla, že oznámenie bolo vyvesené viac ako 15 dní pred konaním dražby, a to po dobu 17 dní pred konaním dražby. Z uvedeného dôvodu bolo zvesené a nebolo vyvesené až do konania opakovanej dražby. Obec poukázala na to, že ustanovenie § 11 ods. 4 jednoznačne neurčuje, že zverejnenie by malo byť uskutočnené počas 15 dní predchádzajúcich bezprostredne dňu konania dražby, preto považuje svoju povinnosť v danom prípade za splnenú. Súd je v danom prípade toho názoru, že námietky navrhovateľov voči vyveseniu oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli Obce Stará Bystrica sú voči odporcovi v 1/ a 2/ rade preto nedôvodné. Navrhovatelia v priebehu konania namietli aj predaj predmetu dražby pod cenu. Neuviedli však žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v dôsledku postupu odporcov 1/ a 2/ pri vykonávaní dražby bol predmet zálohu vydražený za nižšiu cenu. Skutočnosť, že predmet dražby sa vydražil za cenu nižšiu, ako bola cena stanovená znalcom ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti nemožno považovať za porušenie zákona. Za trhovú hodnotu veci je potrebné - ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR - považovať cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste. Cena nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 17.300,- eur ako všeobecná hodnota nehnuteľností (predmetu dražby). Znalec pri určení ceny predmetu dražby postupoval v súlade s § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. vychádzal z údajov, ktoré mal k dispozícii, z predchádzajúceho znaleckého posudku vypracovaného na účely zriadenia záložného práva k predmetu dražby, použil porovnávaciu metódu a podobne. Namietané nesprístupnenie predmetu dražby znalcovi súd nepovažoval za podstatnú skutočnosť pri určení ceny v znaleckom posudku. Súd nezistil ani porušenie § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko predmet dražby bol vydražený za sumu 14.700,- eur, teda za sumu vyššiu ako sú 3 hodnoty predmetu dražby (17.300,- eur), ktoré predstavujú 12.975,- eur. V prípade neplatnosti dobrovoľnej dražby zákon stanovuje tzv. relatívnu neplatnosť dražby, pričom súd ju môže vysloviť len na základe návrhu osoby, ktorá tvrdí, že porušením zákona bola dotknutá na svojich právach. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu 1/, že § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách nevymedzuje taxatívne konkrétne zákonné ustanovenia, porušenie ktorých by odôvodňovalo určenie neplatnosti dražby bez toho, aby sa ďalej zaoberal závažnosťou tohto porušenia. Súd je opačného názoru, rozhodujúce je, či k porušeniu zákona došlo alebo nie, aj keď nie je vylúčené, aby prihliadal aj na intenzitu, či závažnosť porušenia. V danom prípade došlo k porušeniu viacerých ustanovení v celom procese dražby, ktorá bola zavŕšená dňa 08.02.2012 udelením príklepu licitátorom. Tieto porušenia mali podľa názoru súdu taký závažný dosah na právne postavenie navrhovateľov ako dotknutých osôb, že jediným spôsobom, ako je možné vzniknutý stav právnej neistoty odstrániť, je určenie opakovanej dobrovoľnej dražby za neplatnú. Súčasne je namieste poukázať aj na to, že toto porušenie súvisí priamo s účelom dražby - prechodom vlastníckeho práva na vydražiteľa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dobrovoľná dražba trpí v danom prípade vadami, ktoré spočívajú v nedoručení všetkých písomností (s výnimkou oznámenia o opakovanej dražbe a jej výsledku) v celom procese dražby, najmä oznámenia o konaní dražby, znaleckého posudku a notárskej zápisnice vlastníkom predmetu dražby, ktorí boli v danom prípade zároveň záložnými dlžníkmi. Tým im bolo preukázateľne odňaté právo zúčastniť sa procesu dražby v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu treba zohľadniť celý priebeh dobrovoľnej dražby, v celom kontexte všetkých okolností, súvislostí, pretože proces dražby súd považuje za jeden ucelený proces, treba ho preto skúmať ako celok, práve s poukazom na potrebu ochrany nielen majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky, ale aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Pre rozhodnutie súdu nemôže byť rozhodujúcou ani dobromyseľnosť vydražiteľa. Práva vlastníka nehnuteľnosti sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobní k realizuje. V rámci realizácie inštitútu dobrovoľnej dražby, v ktorom sa vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 spojený s čl. 20 Ústavy SR (ako je tomu aj v prejednávanej veci), je v podstate záložca počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu akéhosi „exekučného titulu" s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Dôvodne sa natíska otázka, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Obč. zák.) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). O to viac vstupuje teda do popredia línia ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporovaná aj ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (napr. rozsudok vo veci Paulič v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v.Ukrajina (sťažnosť 47148/99). Nemožno obísť ani Nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. PI. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého Zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd konštatoval, že otázky, ktoré v právnom Štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Dobrovoľné dražby, a vôbec predaj zálohu bez sudcu, je euronekonformný, treba sa venovať posudzovaniu veci v konaní o neplatnosť dražby aj z pohľadu takto nastolenej problematiky. Argumentácie odporcov 1/ a 2/ aj pri rešpektovaní týchto pravidiel súd preto považuje za nedôvodné, Nemožno uprednostniť ani vydražiteľa pri strete dvoch vlastníckych práv. Vyššie zdôraznené porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách v procese realizovanom dražobníkom nemožno pri poskytovaní ochrany oprávnených záujmov navrhovateľov pominúť, a to ani pri argumentácii, že z nepráva (z porušenia povinnosti) vzniklo právo. Súd zdôrazňuje, že každé ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva potrebné a nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda aj z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd ( aj Nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 2164/10). Dražobní k ako súkromná osoba je preto ustanovenia citovaného zákona a súvisiacich predpisov povinný vykladať a aplikovať tak, aby nielen že neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak dražobník koná a organizuje a vykonáva dražbu spôsobom, pri ktorom nie sú rešpektované práva a záujmy povinného zo záložného práva, tak ako je uvedené vyššie, sú splnené podmienky uvedené v § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Súd preto návrhu vyhovel a dražbu, ktorá bola dňa 08.02.2012 zavŕšená udelením príklepu vyhlásil za neplatnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade boli úspešní v konaní navrhovatelia v 1/ až 4/ rade, ktorých návrhu súd vyhovel. Vzniklo im právo na náhradu trov konania. V konaní im vznikli trovy titulom súdneho poplatku zaplateného za návrh vo výške 99,50 eur a titulom ich právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej služby v roku 2012 (prevzatie a príprava zastupovania, návrh na začatie konania, vyjadrenie k podaniu odporcu a zastupovanie na pojednávaní 06.12.2012) pri sadzbe 117,38 eur za 1 úkon s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej 1en „vyhláška“), a to pri sume 58,69 eur predstavujúcej 1/13 výpočtového základu v roku 2012 (58,69 eur x 4 = 234,76 eur - 50 % = 117,38 eur). Ďalej za 2 úkony v roku 2016 (zastupovanie na pojednávaní dňa 27.05.2016 a na vyhlásení rozsudku dňa 17.06.2016) pri sadzbe 132,- eur za zastupovanie na pojednávaní 27.05.2016, vychádzajúc z 1/13 výpočtového základu v roku 2016 = 66,- eur (66 x 4 = 264 - 50 % = 132,- eur) a pri sadzbe 66,- eur za zastupovanie pri vyhlásení rozsudku s poukazom na § 13a ods. 4 vyhlášky, za ktorý patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľov uplatnil za tento úkon odmenu vo výške 66,- eur, súd mu ju priznal v uplatnenej výške, nakoľko nemôže ísť nad rámec uplatneného nároku a prisúdiť viac. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal aj paušálnu náhradu, a to režijný poplatok za 4 úkony v roku 2012 pri sadzbe 7,63 eur za 1 úkon, spolu vo výške 30,52 a za 2 úkony v roku 2016 pri sadzbe 8,58 eur za 1 úkon, spolu v sume 17,16 eur. S poukazom na osvedčenie o registrácii pre DPH čl. 200 súd priznal aj 20 % DPH vo výške 143,04 eur (715,20 x 0,2). Trovy konania na strane navrhovateľov tak predstavujú celkom 957,74 eur. K náhrade týchto trov súd zaviazal neúspešných odporcov v 1/ až 3/ rade, a to aj s poukazom na ich nerozlučné procesné spoločenstvo. 3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/ a v 2/ rade. 4. Žalovaný v 1/ rade rozhodnutie napáda z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Má za to, že žalobcovia 1/ až 4/ v konaní neuniesli bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o „dotknutosť na ich právach“. V žalobe konkrétne neuviedli, aké ich práva mali byť v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách dotknuté. V tomto smere preto nebolo možné vykonať v konaní dokazovanie ani uvažovať o (ne)unesení dôkazného bremena, keďže zo strany žalobcov v žalobe nebolo tvrdenia, ktorého (ne)pravdivosť by bolo možné dokazovať. Bremeno tvrdenia možno totiž zo strany žalobcov považovať za základný predpoklad vecnej legitimácie podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Bez tvrdenia právneho záujmu na určení neplatnosti dražby a najmä bez jeho následného preukázania nemohli mať žalobcovia vo veci úspech. Samotné všeobecné konštatovanie žalobcov, že boli dotknutí na svojom vlastníckom práve, nepostačuje, pretože účelom dobrovoľných dražieb, tak ako to vyplýva z ust. § 2 písm. a) Zákona o dobrovoľných dražbách, je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Súd sa v tomto smere nesprávne vysporiadal s otázkou „dotknutosti na právach“ žalobcov, ku ktorej malo počas dražby dôjsť, ak má byť dražba vyhlásená za neplatnú. Skutočnosť, že na dražbe prišlo k prechodu vlastníckeho práva, totiž automaticky neznamená porušenie práv žalobcov. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 8/97. Jedine osoba, ktorá pri podaní žaloby tvrdí a súčasne v konaní preukáže, že v priamej príčinnej súvislosti s porušením konkrétnych ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách bolo zasiahnuté do jej práv, čím sa dostala do stavu objektívnej právnej neistoty, ktorú nemožno odstrániť inak ako určujúcim výrokom súdu o neplatnosti dražby, môže byť v súdnom konaní o určenie neplatnosti dražby úspešná, v opačnom prípade je súd povinný žalobu zamietnuť. Žalovaný 1/ poukazuje na to, že na základe zmluvy so žalovaným 2/ dňa 25.10.2011 vykonal dražbu (ďalej len „predchádzajúca dražba“), ktorej predmetom boli totožné nehnuteľnosti ako v prípade dražby uskutočnenej 08.02.2012 ako opakovanej dražby v súlade s ust. § 22 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorú súd vyhlásil za neplatnú. Žaloba, ako aj napádaný rozsudok sú postavené v značnej miere najmä na údajných dôvodoch nezákonnosti postupu, ktorý sa mal stať v rámci predchádzajúcej dražby, pričom súd v odôvodnení napádaného rozsudku vychádza z toho, že predchádzajúca dražba a dražba tvoria jednotu - jeden dražobný proces. Táto argumentácia však nie je správna a neobstojí, pretože je v príkrom rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v ustanoveniach Zákona o dobrovoľných dražbách. Poukazuje na ust. § 2 písm. a) Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý obsahuje 2 definície dražby. Ak licitátor dražbu ukončil z dôvodu, že nebolo pri dražbe urobené ani najnižšie podanie, predchádzajúcu dražbu treba považovať za ukončenú. Dražba z 08.02.2012 je teda samostatnou dražbou, ktorú s ukončenou predchádzajúcou dražbou nie je možné spájať do jedného celku, a to z logického dôvodu ak je niečo ukončené, nemožno v tom pokračovať. Dražba z 08.02.2012 je preto samostatnou dražbou, ktorej zákonnosť je potrebné posudzovať oddelene od predchádzajúcej dražby. Akékoľvek námietky týkajúce sa procesu predchádzajúcej dražby vznesené žalobcami boli preto v konaní právne irelevantné a súd prvej inštancie z nich nemal pri svojom rozhodovaní vôbec vychádzať. Predchádzajúca dražba, hoci neskončila vydražením veci, je platná. Jej platnosť nebola napadnutá žalobou o určenie neplatnosti dražby. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dražby v 3-mesačnej prekluzívnej lehote sa týka aj tzv. neúspešnej dražby, na ktorej nebol udelený príklep licitátora. Iba neúspešná dražba predsa opodstatňuje vykonanie tzv. opakovanej dražby. Súčasne nie je možné opakovanú dražbu vykonať, ak bola riadna dražba súdom určená za neplatnú. Opačný výklad by legalizoval neprípustné obchádzanie zákona spočívajúce v domáhaní sa neplatnosti opakovanej dražby z dôvodov, ktoré sa týkajú riadnej predchádzajúcej dražby, kedy tieto dôvody dotknuté osoby nenamietali v prekluzívnej lehote a nežiadali určenie neplatnosti riadnej dražby. Ak by tak urobili a súd by právoplatne určil neplatnosť riadnej dražby, bolo by následne možné dosiahnuť určenie neplatnosti aj opakovanej dražby práve na tomto skutkovom a právnom základe. Výlučne takýmto spôsobom je možné uplatniť práva ústavne konformným spôsobom v záujme zachovania právnej istoty garantovanej Ústavou všetkým účastníkom dražobného procesu. Pokiaľ ide o postup pri doručovaní, vychádzajúc z názoru súdu prvej inštancie, takýmto spôsobom legitimizoval nezákonný postup žalobcov a navyše na žalovaného v 1/ rade výkladom ad absurdum preniesol povinnosť zisťovať obvyklý pobyt vlastníka predmetu dražby spôsobom, ktorý je v rozpore s ratio legis. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov. Žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom nepopierali, dokonca sám žalobca 1/ uviedol, že žalobcovia si nesplnili svoju zákonnú povinnosť ohlásiť obci, v ktorej mali nahlásený trvalý pobyt, že sa zdržujú na území iného štátu, neoznámili príslušnej obci ani adresu ich obvyklého pobytu. Tým sa dopustili porušenia zákonnej povinnosti a práve toto porušenie malo za následok, že žalovaný v 1/ rade doručoval písomnosti na adresu Q.. Žalobcovia teda sami svojimi protiprávnym nekonaním navodili protiprávny stav. Takáto obrana v materiálnom právnom štáte nesmie požívať právnu ochranu. Nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Poukazujú na účel ust. § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z., keď nemožno od osoby, ktorá má zákonnú alebo zmluvnú povinnosť doručovať inému zásielku do vlastných rúk, spravodlivo požadovať, aby zisťovala obvyklý pobyt adresáta. Žalobcovia nepredložili súdu relevantné dôkazy, ktorými by boli potvrdenia o tom, že v obci Stará Bystrica ohlásili v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. skončenie trvalého pobytu a ohlásenie štátu a miesta nového pobytu, resp. dôkaz o tom, že žalovanému v 1/ a v 2/ rade riadne oznámili adresu ich obvyklého pobytu. Sú tu aj iné pochybenia súdu pri rozhodovaní. Súd sa pri svojich úvahách nechal značne ovplyvniť názorom Ústavného súdu ČR vyjadrenom v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. PL. ÚS 47/04. Uvedené závery však nie je možné prijať na súdom prvej inštancie posudzovaný prípad. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/14, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 20/2011 z 18. decembra 2012. Odvolateľ žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný v 2/ rade podané odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) OSP, ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Poukazuje, že v sporovom konaní platia zásady dispozičná a prejednacia. Je vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobcovia boli už v žalobe povinní uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzujú uplatňované právo a mali k tomu označiť potrebné dôkazy. Poukazujú na ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Z hypotézy právnej normy vyplýva, že základnými a kumulatívne pôsobiacimi predpokladmi vecnej opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré musia byť žalujúcou stranou tvrdené a preukázané, sú: 1. porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, 2. ujma na právach žalobcu. Žalobcovia v tomto smere neuniesli ani len bremeno tvrdenia k jednému zo základných predpokladov určenia neplatnosti dražby, ktorým je ujma na ich právach. Všeobecne síce skonštatovali, že došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva k predmetu dražby, tento právny dôsledok však tvorí samotnú podstatu každého výkonu záložného práva dražbou - zánik vlastníckeho práva záložcu a nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom v rámci zákonom výslovne dovoleného a reglementovaného procesu, za účelom uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. V zmysle ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách nepostačuje, že žalobcovia prípadne tvrdili porušenie povinnosti stanovenej daným zákonom, ak súčasne netvrdili, že tým došlo ku konkrétnej ujme na ich právach. Neuviedli však žiadne právo, ktoré by im patrilo a ktoré by bolo porušené tvrdeným porušením zákonnej povinnosti. Neuviedli žiadnu konkrétnu skutočnosť, že ich právna pozícia bola v akomkoľvek ohľade horšia v dôsledku tvrdeného porušenia zákonnej povinnosti v porovnaní so stavom, keby k takémuto porušeniu nedošlo. Súd prvej inštancie pritom vyhovel žalobnému návrhu napriek tomu, že žalobcovia netvrdili žiadnu skutočnosť, ktorá zodpovedá zákonnej požiadavke ujmy na právach, ale zároveň aj ignoroval poukaz na príslušnú zákonnú podmienku a nijako sa s ňou nevysporiadal. Za najzávažnejšie právne pochybenie napadnutého rozsudku považuje, že súd legitimizoval protiprávne konanie žalobcov a naopak, nijako nechránil legitímny oprávnený záujem banky ako veriteľa na uspokojení úverovej pohľadávky. Je potrebné otvorene povedať, že ak by sa mal presadiť prístup súdu prvej inštancie, znamenalo by to, že každý záložca sa môže poľahky vyhnúť speňaženiu svojho zálohu tým, že zmení miesto svojho bydliska a túto skutočnosť nijako a nikomu neoznámi v rozpore so zákonnými a prípadnými zmluvnými povinnosťami. Rovnako by to znamenalo, že spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorý je nielen explicitne prípustný, ale v spotrebiteľských právnych vzťahoch dokonca kogentne preferovaný, by sa stal fakticky nemožný. Záver rozsudku o neplatnosti dražby je založený na skutkovom zistení, že žalobcom neboli doručené určité dokumenty z dražobného procesu. Nedoručenie sa týka úplne inej dražby ako bola žalobcami napadnutá. Súd prvej inštancie úplne znegoval, že nedoručenie bolo zapríčinené výlučne protiprávnym konaním žalobcov, keď neoznámili tvrdenú zmenu bydliska, čím porušili ohlasovaciu povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z., ako aj notifikačnú povinnosť podľa čl. 10 bod 10.5 všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva. Napadnutý rozsudok navyše argumentuje okolnosťou, ktorá nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, a to, že banka mala vedomosť o zmenenom bydlisku žalobcov. V čase konania dražby o bydlisku žalobcov na adrese X. republika nič nevedeli. Súd prvej inštancie dôvodil rozhodnutiami Okresného súdu X., kde bolo uvedené bydlisko žalobcu 1/ B. XX, X.. Úplne však opomenul, že išlo nielen o dokumenty časovo výrazne predchádzajúce konaniu napadnutej dražby, ale predovšetkým adresa v nich uvedená sa nezhoduje s tvrdenou adresou bydliska žalobcov v čase dražby. V rozsudku odvolateľ vyčíta, že priznal relevanciu skutkovým tvrdeniam žaloby, ktoré sa netýkajú dobrovoľnej dražby, ktorej platnosť, resp. neplatnosť je predmetom sporu, ale dražby rovnakého predmetu dražby, ktorá predchádzala dňa 25.10.2011 a ktorá sa skončila bez toho, aby bolo urobené čo i len najnižšie podanie. Súd je viazaný žalobným návrhom a v ňom vymedzeným skutkovým základom žaloby. Žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto vymedzením je súd viazaný. To znamená, že nemôže priznať plnenie z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania v žalobnom návrhu. Žaloba namietala nedoručenie relevantných dražobných písomností v spojitosti s dražbou konanou dňa 25.10.2011 a nie v spojitosti s dražbou konanou dňa 08.02.2012. Súd prvej inštancie preto nemohol nijako dospieť k záveru o neplatnosti dražby zo dňa 08.02.2012, nakoľko vo vzťahu k tejto dražbe žiadne také porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré sa stalo podkladom rozsudku, nebolo tvrdené. Bez pochybností bolo preukázané, že všetky dražobné písomnosti týkajúce sa napadnutej dražby zo dňa 08.02.2012 boli žalobcom doručené do vlastných rúk. Súd prvej inštancie sa pokúsil preklenúť tento zjavný rozpor argumentáciou, že dražba konaná dňa 25.10.2011 a opakovaná dražba konaná dňa 08.02.2012 sa majú posudzovať ako jeden celok. Takýto právny záver nemôže nijako obstáť v konfrontácii s aplikovateľnou normatívnou úpravou, poukazujúc najmä na ust. § 2 písm. a) Zákona o dobrovoľných dražbách. Dražby boli vo vzťahu k žalobcom nepochybne uskutočnené dve, prvá dňa 25.10.2011 (ukončená tým, že nebolo urobené ani najnižšie podanie), opakovaná dňa 08.02.2012 (zavŕšená vydražením predmetu dražby žalovanou v 3/ rade). Na podporu prezentovaného stanoviska o samostatnom charaktere prvej a opakovanej dražby možno poukázať aj na ust. § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré vyžaduje uzavretie separátnej zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Z rovnakého dôvodu bolo učinené aj oznámenie o opakovanej dražbe s formálnymi a obsahovými náležitosťami podľa § 22 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Dražby boli navyše označené samostatnými spisovými číslami. Najlepším argumentom v prospech záveru o neudržateľnosti koncepcie jednej dražby je samotný výrok napadnutého rozsudku, ktorý sa týka výlučne dražby konanej dňa 08.02.2012. Priamo to popiera odôvodnenie o jednej veľkej dražbe. Odôvodnenie je vyložene zmätočné a nekonzistentné, priečiace sa samotnému výroku, hoci ho má obhajovať a zdôvodňovať. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. 6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na skutočnosť, že nemali možnosť dozvedieť sa o dobrovoľnej dražbe, keďže dňa 23.01.2012 ich listom kontaktoval žalovaný v 1/ rade o konaní opakovanej dražby, pričom to bola prvá informácia o konaní dražby. Išlo o novú skutočnosť, o ktorej žalobcov nikto neupovedomil. Nemali možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku na ohodnotenie nehnuteľností a zúčastniť sa obhliadky záujemcov o dražbu. Taktiež nemali ani vedomosť o konaní riadnej dražby, jej priebehu a skončení. Žalobcovia sa na adrese predmetu dražby - rodinný dom č. XXX nezdržujú asi 6 rokov. Táto skutočnosť bola dobre známa žalovanému v 2/ a v 3/ rade, ktorí tiež vedeli o adrese, kde sa zdržiavajú, avšak úmyselne ju utajovali. Ďalej poukazujú na to, že oznámenie o opakovanej dražbe bolo obci zasielané listom zo dňa 16.01.2012 a vyvesené na obci dňa 18.01.2012, zvesené dňa 03.02.2012, čiže o 5 dní skôr, ako sa mala začať opakovaná dražba. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách mal byť predmetný oznam vyvesený až do konania dobrovoľnej dražby, čo považujú za obchádzanie zákona. O konaní dražby žalobcom nebolo doručené žiadne oznámenie a taktiež nebola doručená ani notárska zápisnica, ktorou mal notár overiť priebeh dražby. Žalobcom bolo doručené len oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. Notárska zápisnica má vady a je v rozpore s ust. § 24 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože neobsahuje obligatórny údaj týkajúci sa vydražiteľa. Poukazujú tiež na to, že pri žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa nevyžaduje naliehavý právny záujem, ale je inkorporovaný v žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby de iure samotnou povahou žaloby v zmysle zákona. Žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 7. Žalovaná 3/ vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že súhlasí s odvolaním žalobcov v 1/ a v 2/ rade. 8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovanými v 1/ a v 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 9. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolacie námietky žalovaných v 1/ a v 2/ rade nepovažuje za dôvodné. 10. Účelom zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je ustanovenie právnej úpravy za účelom rýchleho a efektívneho predaja založených vecí, t. j. efektívneho nástroja realizácie záložného práva, za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa, avšak s primeranou ochranou dotknutých práv záložcu. Zákon o dobrovoľných dražbách je tak založený na vyrovnanom pomere síl veriteľa a dlžníka, t. j. okrem možnosti realizácie záložného práva na uspokojenie veriteľa poskytuje aj primeranú ochranu práv dlžníkov, osobitne vlastníkov dražených nehnuteľností. Ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré tomu účelu slúžia, musia byť vykladané v súvislosti s vyššie uvedeným zmyslom a účelom zákona. Ochrana práv veriteľa a ochrana rovnakých práv (predchádzajúceho) vlastníka nehnuteľností musí byť proporcionálna, keď z hľadiska Ústavy, ako aj Listiny základných práv a slobôd majú veriteľ i dlžník garantovaný rovnaký rozsah ochrany. 11. Nemožno sa stotožniť so zásadnou odvolacou námietkou žalovaných v 1/ a v 2/ rade, že žalobcovia v 1/ až 4/ rade si nesplnili svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú tvrdiť a preukázať, že došlo k porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň vznikla ujma na právach žalobcov. Obsahom žaloby sú tvrdenia žalobcov poukazujúce porušenia konkrétnych ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom žalobcovia tvrdili a preukázali, že v súvislosti s týmito pochybeniami boli vylúčení z úkonov, ktoré mohli ovplyvniť priebeh dražby a ktoré im patria, v dôsledku nezákonného postupu žalovaného v 1/ rade však z týchto úkonov boli vylúčení. 12. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade argumentuje, že zbavenie záložcu predmetu svojho vlastníctva je dôsledkom výkonu záložného práva a zodpovedá zmyslu a účelu Zákona o dobrovoľných dražbách, odvolací súd k tejto námietke udáva, že iba také zbavenie záložcu predmetu jeho vlastníctva, ktoré prebehlo zákonom ustanoveným spôsobom, je prijateľné a zodpovedá zmyslu a účelu Zákona o dobrovoľných dražbách. 13. Inštitút dobrovoľnej dražby predstavuje zásah do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR, avšak ide o zásah zákonom dovolený, ale to len za predpokladu, že proces vykonania dobrovoľnej dražby prebehne v súlade so zákonom. Okresný súd správne poukázal, že záložca je počas celého trvania záložného práva, a to najmä v procese dobrovoľnej dražby vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa (čo do spustenia procesu dobrovoľnej dražby, čo do výšky pohľadávky), preto je potrebné, aby celý proces vykonania dražby prebehol striktne s dodržaním ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré pamätajú aj na práva záložcu. Ak tieto ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách dodržané nie sú, dobrovoľná dražba prestavuje nedovolený zásah do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na právo na obydlie (čl. 21 Ústavy SR) a ako taká je neprijateľná a musí byť vyhlásená za neplatnú. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu o neplatnosti dobrovoľnej dražby a konštatuje, že v celom procese od vyhlásenia dobrovoľnej dražby až po opakovanú dražbu, ktorá sa uskutočnila dňa 08.02.2012, došlo k takému zásadnému porušeniu právnych predpisov o dobrovoľných dražbách, ktoré predstavujú nezákonný zásah do vlastníckeho práva žalobcov a postihujú dražbu jej neplatnosťou. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že viaceré porušenia zákona predchádzajúce procesu uskutočnenia opakovanej dražby, ktorá sa konala 08.02.2012, nemôže zhojiť doručenie oznámenia o opakovanej dražbe žalobcom v 1/ až 4/ rade. 15. Oznámenie o dražbe, ohodnotenie predmetu dražby, ako aj obhliadka predmetu dražby sú úkonmi, z ktorých záložca nemôže byť vylúčený a ich uskutočnenie v zmysle zákona je predpokladom uskutočnenia dražby (§ 20 Zákona o dobrovoľných dražbách), ako aj opakovanej dražby (§ 22 Zákona o dobrovoľných dražbách). 16. Hoci prvá dražba a opakovaná dražba majú charakter samostatných úkonov, bez pochybností sú súčasťou dlhšie trvajúceho procesu dobrovoľnej dražby a navzájom spolu súvisia. 17. Opakovaná dražba sa môže uskutočniť iba v prípade, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom. Už z uvedeného vyplýva, že opakovaná dražba nevyhnutne nadväzuje na konanie predchádzajúcej dražby. To sa prejavuje aj v tom, že v prípade opakovanej dražby nemusí dražobník zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako 1 rok pred konaním opakovanej dražby. Je nepochybné, že ide o odhad, ktorý bol vyhotovený v zmysle ust. § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách v procese, ktorý je zákonom predpísaný. Ak však k tomuto zákonnému postupu nedošlo, nemôže ho zhojiť ani vykonanie opakovanej dražby. 18. V súdenej veci žalobcovia 1/ až 4/ namietajú, že v procese dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu ustanovení zákona o doručovaní písomností, keď im riadne neboli doručené písomnosti v procese dražby, keď prvou písomnosťou, ktorá im bola doručená, bolo oznámenie o opakovanej dražbe. Nebolo im doručené upovedomenie o obhliadke nehnuteľností, znalecký posudok, zápisnica o dražbe. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd došiel k správnym skutkovým a právnym záverom, že k účinnému doručeniu písomností v procese dobrovoľnej dražby, na ktorú sa v čase jej vykonania vzťahovali ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, nedošlo. 19. V konaní nie je sporné, že relevantné písomnosti boli žalobcom 1/ až 4/ doručované na adresu trvalého pobytu Q. B. XXX, ktoré miesto nezodpovedalo ich skutočnému pobytu, ktorý bol v G. republike na adrese X. XX, X.. 20. Žalobcovia v 1/ až 4/ rade si relevantné písomnosti osobne neprevzali, pričom sa aplikovala fikcia doručenia upravená v § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. 21. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a) možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c) adresát sa zdržuje v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova, e) druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky sú stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP. 22. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 OSP vychádza z toho, že adresát sa v čase doručovania, t. j. v konkrétny deň skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať či vyzdvihnúť. Táto skutočnosť je jedným z predpokladov a zákonnou podmienkou pre uplatnenie fikcie doručenia, pričom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je rozhodujúce miesto trvalého bydliska, ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam je zásielka určená do vlastných rúk doručovaná. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť iný ako ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval a nie je z nej osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou odosielateľa zásielky (v danom prípade dražobnej spoločnosti) vykonať šetrenie na zistenie ich splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bola zásielka doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (poznámka odvolacieho súdu, otázkou uplatnenia zákonnej konštrukcie o náhradnom doručení v zmysle § 47 ods. 2 OSP sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach, pozri napr. uznesenie sp. zn. 6Cdo 109/2011, 3Cdo 233/2010). 23. Dôkaznú povinnosť v konaní na preukázanie, že k doručeniu došlo, že bola naplnená fikcia doručenia v zmysle ust. § 47 ods. 2 OSP, mali žalovaní. Túto dôkaznú povinnosť v konaní žalovaní neuniesli, naopak, žalovaní nespochybnili tvrdenie žalobcu, že v mieste doručovania písomností sa dlhodobo nezdržiaval. 24. Na uvedenom právnom závere o nedoručení relevantných písomností nič nezmení ani prípadné porušenie povinností žalobcov vyplývajúce zo Zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky (zákon č. 253/1998 Z. z.). 25. Vyššie uvedený postup žalovaného v 1/ rade, keď ako odborne spôsobilá osoba na vykonanie dobrovoľnej dražby nepostupoval v súlade so zákonom a žalobcom v 1/ až 4/ rade riadne do vlastných rúk (s prípadnou možnosťou fikcie doručenia v zmysle ust. § 47 ods. 2 OSP) nedoručil dôležité písomnosti v procese predchádzajúcom vykonaniu opakovanej dražby (najmä upovedomenie o ohliadke nehnuteľností a znalecký posudok), vylúčil žalobcov v 1/ až 4/ rade z možnosti uplatnenia ich zákonom garantovaných práv v procese dobrovoľnej dražby, čím došlo k nedovolenému zásahu do ich práva vlastniť majetok. Záver okresného súdu o neplatnosti dobrovoľnej dražby je preto vecne správny a odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách konania potvrdil. 26. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na § 257 CSP. 27. Odvolacie konanie prebehlo na základe odvolania žalovaných v 1/ a v 2/ rade, ktorí boli v konaní neúspešní, a preto sú povinní ako nerozluční spoločníci spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalobcom v 1/ až 4/ rade. 28. Hoci z titulu nerozlučného spoločenstva na strane žalovaných sa podané odvolanie dotýka aj žalovanej v 3/ rade, ktorá sama odvolanie nepodala, vo vzťahu medzi žalovanou v 3/ rade a žalobcami v 1/ až 4/ rade odvolací súd, prihliadajúc na osobitosti prejednávanej veci a zásadu spravodlivosti garantovanú čl. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku s poukazom na ust. § 257 CSP, nárok na náhradu trov úspešným žalobcom v 1/ až 4/ rade nepriznal. Dobrovoľná dražba prebehla na návrh žalovaného v 2/ rade, ktorý uzatvoril zmluvu so žalobcom v 1/ rade. Ten mal ako odborne spôsobilá osoba zabezpečiť zákonný priebeh dražby. Žalovaná v 3/ rade ako vydražiteľka zákonnosť priebehu dražby ovplyvniť nemohla. Sama odvolanie nepodala, a preto by nezodpovedalo zásade spravodlivosti, aby bola povinná spolu so žalovanými v 1/ a v 2/ rade platiť trovy žalobcom v 1/ až 4/ rade. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)