Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/286/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200866 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5809200866.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu 1/ M. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného W. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XX, proti žalovaným 1/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX, právne zastúpenému advokátom Mgr. Igorom Paliderom, so sídlom H., I. XXX, 2/ mal. Q. B., nar. XX.X.XXXX, 3/ mal. C. B., nar. XX.X.XXXX, (ako právni nástupcovia pôvodného žalovaného 2/ B. B., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX), obaja bytom H. XXXX, v konaní zastúpení zákonnou zástupkyňou (matkou) - žalovanou 5/, 4/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Igorom Paliderom, so sídlom H., I. XXX, 5/ B. B., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX, zastúpenej D. B., nar. XX.X.XXXX., bytom C. XXX, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/31/2009-271 zo dňa 23. marca 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom 1/ a žalovanými 2/, 3/ a 5/. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 4/ z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými 2/, 3/ a 5/ stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v celom rozsahu) žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žiaden zo sporných pozemkov nebol vytvorený z nehnuteľností, ktoré by patrili žalobcovi 1/, prípadne jeho právnym predchodcom (predovšetkým pôvodné pkn. parc. č. 608/3, 612/1, 3 kat. územie H.). Okresný súd podrobne vymedzil tak konkrétne právne tituly, na základe ktorých sa žalovaní stali (spolu)vlastníkmi jednotlivých sporných pozemkov, ako aj okolnosti týkajúce sa ich identifikácie vo vzťahu k predchádzajúcemu číslovaniu, resp. vo vzťahu k údajom pozemkovej knihy. Ohľadne pozemku parc. č. 1996/2 (pôvodne LV č. XXXX) kat. územie H. (v ďalšom texte odôvodnenia údaj o katastrálnom území už nie je uvádzaný, keďže všetky dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území H. - pozn. odvolacieho súdu), doplnil, že spoluvlastníkom tohto pozemku v podiele 1-ica je D. B., nar. XX.X.XXXX, ktorého pôvodní žalobcovia ani neskôr žalobca 1/ neoznačili za účastníka konania/stranu sporu. Nadväzne nie je splnená podmienka úplného okruhu strán sporu/účastníkov konania, lebo ide o také spoločné práva a povinnosti, pri ktorých sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov vystupujúcich na jednej (žalovanej) strane. 2. O trovách konania (v pomere medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 4/) okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore neúspešnému žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť titulom ich náhrady žalovaným 1/ a 4/ sumu 894,89 eur (pozostávajúcu z iných trov - zo zálohy na znalecké dokazovanie 250 eur a z trov právneho zastúpenia 644,89 eur, ktorých výšku bližšie vymedzil). V pomere medzi žalobcom 1/ a žalovanými 2/, 3/ a 5/ náhradu trov konania nepriznal; žalovaní 2/, 3/ a 5/ boli síce v konaní úspešní, ale náhradu trov konania si neuplatnili. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 1/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; prípadne požadoval „výmeniť sudcu“. Poukazoval na to, že geodet W. S. vedome dopomohol žalovaným nezákonným spôsobom získať sporné pozemky vytvorením štyroch rôznych geometrických plánov, ktoré „posunul“ do pozemku parc. č. 612/1. Odvolateľ namietal, že napriek jeho opakovaným žiadostiam okresný súd menovaného geodeta nevypočul (čím porušil práva žalobcu 1/) k tomu, na akom základe „menil a zakladal do katastra nehnuteľností“ dotknuté geometrické plány. V tejto spojitosti uviedol, že hoci si konajúca sudkyňa na pojednávaní dňa 12.8.2014 „chybu priznala“ a pojednávanie na neurčito odročila za účelom vypracovania doplnku k znaleckému posudku, nápravu nevykonala. Podľa odvolateľa pritom porovnaním geometrických plánov je preukázané, že s pozemkami bolo v katastri „manipulované“, i keď žalobca 1/, resp. žalobcovia neurobili žiadne právne úkony so žalovanými. Dodal, že ustanovený znalec Ing. Polka odmietol vytýčiť ním požadovanú spornú hranicu pôvodných pozemkov, keďže mu to súd nezadal „a vytýčil len to, čo vyhovovalo žalovaným“. 4. Odvolateľ ďalej tvrdil, že sudkyňa JUDr. Kyseľová bola voči žalobcom od začiatku zaujatá, lebo sa osobne pozná s právnym zástupcom žalovaných Mgr. Paliderom a geodetom W. S.. Domnieval sa, že sudkyňa vôbec nenahliadla do geometrických plánov a nebrala na vedomie prílohy doložené k žalobe. 5. Žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku (hoci čiastočne i z iných dôvodov) a časti výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 4/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods. 1 CSP. 7. Pôvodne na žalujúcej starne vystupovali i žalobcovia 2/ a 3/ (W. B. a B. B.), ktorí však v neskoršom priebehu konania vzali svoj návrh späť. Následne okresný súd vydal uznesenie č. k. 5C/31/2009-247 zo dňa 15.2.2016, ktorým rozhodol o čiastočnom zastavení konania. V záujme prehľadnosti, krajský súd (zhodne s okresným súdom) zachoval označenie žalobcu aj číslovkou 1/, hoci po dotknutom rozhodnutí je žalobca 1/ jediným subjektom vystupujúcim na žalujúcej strane. 8. Pôvodní žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností v kat. území H., a to tak, že - vlastníkmi pozemku parc. č. 1994/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2, zapísaného na LV č. XXXX, sú žalobcovia 2/ a 3/ v podiele 1/1 (BSM), - vlastníkom pozemku parc. č. 1992/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, zapísaného na LV č. XXXX, je žalobca 2/ v podiele 1/1, - vlastníkmi pozemku parc. č. 1991/2, orná pôda o výmere 23 m2, zapísaného na LV č. XXXX, sú žalobcovia 1/ a 2/, každý v podiele 1-ica, a - vlastníkmi pozemkov parc. č. 1995/3, ostatné plochy o výmere 135 m2, a parc. č. 1996/2, ostatné plochy o výmere 83 m2, zapísaných na LV č. XXXX, sú žalobcovia 1/ a 2/, každý z nich v podiele 1-ica. 9. Predmetné vymedzenie uplatňovaného nároku je významné i z hľadiska odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku. Po rozhodnutí o čiastočnom zastavení konania žalobca 1/ nevykonal žiaden dispozitívny úkon, ktorým by zmenil pôvodný návrh/žalobu. Následne vo vzťahu k pozemkom parc. č. 1994/4 ( LV č. XXXX) a parc. č. 1992/2 (LV č. XXXX) odvolanie žalobcu 1/ nemohlo privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku okresného súdu. Určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom sa totiž domáhali len pôvodní žalobcovia 2/ a 3/; k pozemku parc. č. 1994/4 v režime BSM v celosti a k pozemku parc. č. 1992/2 iba pôvodný žalobca 2/ (taktiež v celosti). Žalobca 1/ teda vo vzťahu k označeným dvom pozemkom neuplatňoval voči žalovaným žiadny nárok. Z daného titulu okresný súd ani nemohol rozhodnúť inak, ako žalobu v tejto časti zamietnuť. 10. Obdobne bez vykonania dispozitívneho úkonu žalobcom 1/ nebolo možné vyhovieť jeho žalobe v časti týkajúcej sa pozemku parc. č. 1996/2 (pôvodne LV č. XXXX). Okresný súd náležite zdôraznil, že spoluvlastníkom tohto pozemku v podiele 1-ica je D. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý však stranou sporu nie je. Nakoľko žaloba smerovala k určeniu (spolu)vlastníctva daného pozemku v celosti (v 1-ici v prospech žalobcu 1/ a v 1-ici v prospech pôvodného žalobcu 2/), dotýkala sa jednoznačne aj (spolu)vlastníckeho práva menovaného, ktorý z titulu vecnej legitimácie mal byť/musel byť stranou sporu. Pokiaľ žalobcami, resp. neskôr už iba žalobcom 1/ D. B., nar. XX.X.XXXX, nebol za stranu sporu (účastníka konania) označený, žaloba ohľadne pozemku parc. č. 1996/2 taktiež musela byť zamietnutá. 11. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že je prípustná aj žaloba, ktorou sa žalobca domáha iba určitého spoluvlastníckeho podielu a žaluje len jedného alebo niekoľkých zo spoluvlastníkov, pričom ostatní spoluvlastníci v spore nefigurujú. Ide však o situáciu, kedy žalobca tvrdí, že konkrétny spoluvlastnícky podiel nepatrí ním označeným spoluvlastníkom, resp. spoluvlastníkovi, ale naopak žalobcovi. V konkrétnostiach súdenej veci by teda žalobca 1/ z hľadiska rešpektovania (pasívnej) vecnej legitimácie musel tvrdiť, že ním nárokovaný spoluvlastnícky podiel 1-ica z pozemku parc. č. 1996/2 „zodpovedá“ spoluvlastníckym podielom žalovaných 2/ a 3/, t.j. podielom maloletého Q. B. a maloletej C. B.. Takéto tvrdenie žalobca 1/ v priebehu celého sporu neprodukoval; naopak namietal správnosť zápisu všetkých spoluvlastníkov aktuálne vedených na LV č. XXXX, kam bol pozemok parc. č. 1996/2 „odpísaný“ z LV č.XXXX . 12. Pokiaľ sa žalobca 1/ domáhal určenia svojho spoluvlastníckeho práva k pozemkom parc. č. 1991/2 (LV č. XXXX) a parc. č. 1995/3 (LV č. XXXX), krajský súd sa stotožnil s nosným záverom okresného súdu, že žalobca 1/ nepreukázal, že označené sporné pozemky (aktuálneho označenia a výmer) boli vytvorené z pozemkov, ktoré v minulosti patrili jemu alebo jeho právnym predchodcom. Žalobca 1/ žalobu v danej časti skutkovo vymedzil tak, že tvrdené (spolu)vlastnícke právo k predmetným pozemkom odvodzoval od svojho vlastníckeho práva, resp. vlastníckeho práva jeho predchodcov, k pôvodnému pozemnoknižnému pozemku parc. č. 608/3. Uvedené však vykonaným dokazovaním preukázané nebolo; naopak, bolo preukázané, že tieto pozemky boli vytvorené z pozemkov patriacich právnym predchodcom žalovaných a jednotlivými žalovanými nadobudnutými na základe konkrétnych právnych titulov. Išlo predovšetkým o pôvodnú pkn. parc. č. 608/2 zapísanú vo vložke č. 861, ktorú od dedičov pozemnoknižného vlastníka W. B. (ženatého s W., rod. A.) kúpnou zmluvou odvkladovanou pod V 253/95 kúpil D. B., nar. XX.X.XXXX, a ktorej časti boli neskôr predmetom ďalších prevodov. 13. V tejto spojitosti je žiaduce uviesť, že záver o nepreukázaní (spolu)vlastníckeho práva žalobcu 1/ na základe jeho skutkových tvrdení by bol dôvodný aj vo vzťahu k dvom pozemkom, ku ktorým určenia (spolu)vlastníckeho práva sa domáhali len žalobcovia 2/, 3/, resp. k pozemku parc. č. 1996/2, ohľadne ktorého nebola splnená podmienka vecnej legitimácie. Okolnosti týkajúce sa pôvodnej pkn. parc. č. 608/2 platia v plnej miere i ohľadne pôvodnej pkn. parc. č. 611/2, (aj) z ktorej častí boli vytvorené dotknuté sporné pozemky. 14. Zodpovedá priebehu konania na okresnom súde, že konajúca sudkyňa odročila pojednávanie dňa 12.8.2014 za účelom doplnenia znaleckého dokazovania. Následne však boli okresnému súdu na jeho žiadosť (práve) zo dňa 12.8.2014 zo strany orgánu katastra nehnuteľností poskytnuté dostatočné a relevantné podklady týkajúce sa (okrem iného) identifikácie parciel s pôvodným pozemnokničným stavom, resp. stavom v zmysle predchádzajúceho číslovania pozemkov v katastri nehnuteľností. V dôsledku toho odpadla potreba doplnenia znaleckého dokazovania. 15. Skutočnosť, že okresný súd nepristúpil k pôvodne zamýšľanému postupu v konaní/ /dokazovaní, lebo dôvod takého postupu zanikol, nie je nedostatkom konania a ani odňatím práv niektorej sporovej strane. Uznesenie, ktorým dochádza k odročeniu pojednávania (vrátane vymedzenia zamýšľaného doplnenia dokazovania), je uznesením týkajúcim sa vedenia konania, ktorým konajúci súd nie je viazaný (§ 170 ods. 2 O.s.p. - právny predpis účinný v čase rozhodvania okresného súdu; rovnako tak § 237 ods. 2 CSP - právny predpis účinný v čase odvolacieho konania). Uvedenú okolnosť okresný súd aj výslovne konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku (druhý odsek na starne 5). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané rozhoduje výlučne súd (§ 120 ods. 1 O.s.p., resp. § 185 ods. 1 CSP). 16. Vzhľadom na doteraz konštatované a žalobcom 1/ uplatnený nárok o určenie vlastníckeho práva, osobitne jeho skutkové vymedzenie (sporné pozemky mali byť vytvorené z pôvodných pozemnoknižných pozemkov patriacich žalobcovi 1/, resp. jeho právnym predchodcom; čo však bolo vyvrátené), bola neopodstatnenou požiadavka žalobcu 1/ na zameranie a vytýčenie pôvodných pozemkov a vytýčenie hraníc medzi nimi. Zároveň samotné zameranie pôvodných (pozemnoknižných) hraníc nemá bezprostredný vplyv na aktuálnu evidenciu a „mapovanie“ pozemkov v katastri nehnuteľností. Navyše, závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania odvolateľ spochybňoval výlučne vlastným presvedčením, k čomu nedoložil žiaden podporný dôkaz (napr. vyjadrenie iných geodetov, ktorí podľa žalobcu 1/ mali - dokonca opakovane - konštatovať pochybenia v dotknutých geometrických plánoch). 17. Vecnú správnosť napadnuté rozsudku nemôže spochybniť ani maximálne všeobecné a ničím nepodložené spochybňovanie nestrannosti zákonnej sudkyne JUDr. Kyseľovej. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že samotná skutočnosť, že konajúci sudca „osobne pozná“ zástupcu niektorej zo strán, automaticky nevedie k záveru o zaujatosti sudcu v spore, v ktorom vystupuje dotknutý advokát. Naopak, je úplne bežné a štandardné, že sudca (osobitne, ak vykonáva funkciu sudcu dlhodobejšie na tom istom súde) pozná advokátov, ktorý poskytujú právne služby v rámci konaní pred daným súdom. Na to, aby takáto „známosť“ dosiahla mieru podmieňujúcu vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci museli by byť minimálne osvedčené jej konkrétne vonkajšie prejavy, ktoré by potvrdzovali bližší vzťah (ako len obvyklý zdvorilostný) sudcu k advokátovi. Odvolateľ však ani len netvrdil ich existenciu. Predmetné konštatovanie sa plne vzťahuje aj na žalobcom 1/ namietaný vzťah sudkyne ku geodetovi W. S.. 18. Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, avšak od meritórneho výroku závislý, výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými v rade 2/, 3/ a 5/. Nad bezprostredný rámec odvolania dodáva, že okresný súd náležite zohľadnil zásadu úspechu v spore a (v čase jeho rozhodovania daný) návrhový charakter posudzovania náhrady trov konania. 19. Naproti tomu odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v časti o náhrade trov konania medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 4/. V zmysle aktuálnej právnej úpravy (§ 255 ods. 1 CSP) o náhrade trov konania (resp. o nároku na ňu) rozhoduje súd i bez návrhu, z ktorého titulu krajský súd prihliadol na to, že o náhrade trov „v pomere medzi“ pôvodnými žalobcami 2/ a 3/ a žalovanými 1/ až 4/ bolo rozhodnuté vyššie spomínaným uznesením o čiastočnom zastavení konania. 20. V rámci vymedzenia trov konania, ktorých náhrada je priznaná žalovaným 1/ a 4/ v napadnutom rozsudku, sú opakovane obsiahnuté aj úkony právnej služby, ktoré už boli zohľadňované v rámci náhrady trov konania medzi pôvodnými žalobcami 2/ a 3/ a žalovanými 1/ až 4/. Uvedené sa týka tiež tzv. režijného paušálu, či zvýšenia odmeny o daň z pridanej hodnoty. Z odôvodnenia posudzovaného rozhodnutia (obdobne tak z odôvodnenia uznesenia z 15.2.2016) nie je možné zistiť, či a akým spôsobom okresný súd prihliadol na fakt, že sa ide o čiastočnú totožnosť úkonov právnej služby. 21. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania, resp. následne o výške tohto nároku bude nevyhnutné jednoznačne vymedziť časť pripadajúcu z trov účelne vynaložených žalovanými 1/ a 4/ v prebiehajúcom konaní, povinnosť náhrady ktorej zaťažuje/zaťažila pôvodných žalobcov 2/ a 3/ a časť, ktorú je povinný nahradiť žalobca 1/. Odôvodnenie „nového“ rozhodnutia o trovách musí byť v tomto smere dostatočne vysvetľujúce (najmä pre potreby strán sporu), resp. preskúmateľné (z hľadiska eventuálneho odvolacieho prieskumu súdom vyššej inštancie). V zmysle § 396 ods. 1 CSP okresný súd vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 4/ rozhodne tiež o náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania. 22. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými 2/, 3/ a 5/ rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca 1/ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovaným 2/, 3/ a 5/ žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP). 23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.