Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809205406 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5809205406.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: X. S., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpený advokátom Mgr. Igorom Paliderom, so sídlom G., S. XXX, proti žalovanej: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. V. XXX, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, o zaplatenie sumy 20.912,- Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/17/2010-441 zo dňa 27. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/17/2010-441 zo dňa 27. októbra 2016 vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.232,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, mení tak, že žalobu žalobcu zamieta. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku II., zostáva rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/17/2010-441 zo dňa 27. októbra 2016 nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej podľa § 588 a nasl. a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.232,- Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z celého priebehu odovzdania/zaslania peňazí a rokovania, ktoré prebiehalo medzi žalobcom a žalovanou na diaľku nemožno hovoriť o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žalovaná peniaze nežiadala - v tomto smere žalobca nepreukázal, že by bola stranou právneho úkonu/dlžníkom, rovnako nebola preukázaná ani doba, do ktorej mala požičané/zaslané finančné prostriedky vrátiť. Žalovaná tvrdenia žalobcu poprela, sám žalobca oproti žalobe v prvej výpovedi tvrdil, že nebola žiadna dohoda dokedy má peniaze vrátiť. Naopak žalobca pri rokovaní so žalovanou vymieňoval tovar, a to motorové vozidlo (čo potvrdil nielen on, ale aj žalovaná a v konaní vypočutí svedkovia P. S., J. S., V. W.), v krátkom časom období zasielal finančné prostriedky, po zaslaní ktorých nasledoval nákup tovaru - motorového vozidla, o čom svedčia faktúry, ktoré boli stranami sporu označované za kúpne zmluvy. Okrem iného prejavil záujem o vlastníctvo nakúpených vecí - štvorkolesových motocyklov. Všetky tieto okolnosti vo vzťahu k nadobudnutiu štvorkolesových motocyklov podľa názoru súdu smerovali k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ku ktorej uzatvoreniu napokon nedošlo), a nie k uzatvoreniu pôžičky. Vo vzťahu k motorovému vozidlu podľa názoru súdu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcove tvrdenia považoval súd za účelové, pretože nie je obvyklé, aby žalobca zasielal v krátkom časovom období značné sumy peňazí žalovanej po tom, čo mal mať vedomosť, že nemá dostatok finančných prostriedkov na návrat z USA na Slovensko a o to viac ak žalovaná preukázala (výpoveďou svedka F., výplatnými páskami a vkladmi v bankových inštitúciách), že disponovala dostatočnou hotovosťou finančných prostriedkov, nemala žiadne dlhy ani iné záväzky (svedok F. potvrdil, že manžel žalovanej zarábal viac na hodinu ako on, ktorý mal 36,- USD/hod a žalovaná ešte viac, pretože robila asistentku u zubára). Preto neobstojí ani námietka žalobcu k výplatným páskam, pretože niektoré výplatné pásky sú z obdobia konca roku 2007, t.j. z obdobia krátko predchádzajúcom zasielaniu peňazí vo výške 17.000,- USD. 3. Hoci prejav vôle strán sporu smeroval k uzavretiu kúpnej zmluvy, k jej uzavretiu ohľadom všetkých tovarov nedošlo. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o kúpnej cene štvorkolesových motocyklov ako podstatnej obsahovej náležitosti kúpnej zmluvy a ani iných náležitostí (tento tovar bol už zakúpený a žalobca prejavil záujem získať ho do vlastníctva od žalovanej); súd preto nárok žalobcu posudzoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (na vrátenie plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol). Vo vzťahu ku kúpe motorového vozidla Subaru Impreza ho posúdil ako nárok z uzavretej kúpnej zmluvy. Z tvrdení strán nepochybne vyplýva, že žalobca si motorové vozidlo vymienil (typ vozidla, športový dizajn, rok výroby, prípadne vek vozidla - nie staršie ako 3-4 roky, a v priebehu aukcie mal podľa svedka nadobudnúť vedomosť o cene, s ktorou súhlasil). Žalobcov nesúhlas s cenou má nadväznosť na jeho technicky stav, aký deklarovala žalovaná (svedok P. S. a aj žalobca potvrdili, že žalobca by nebol súhlasil s cenou vozidla pri takom poškodení), teda jeho nesúhlas s cenou vzišiel po dovoze vozidla, ktorý sa ukázal v inom technickom stave ako deklarovala žalovaná, čo nebráni súdu posudzovať ho ako nárok uplatnený z titulu kúpnej zmluvy. 4. Na základe zistených cien dodaných vecí (príslušenstva a dopravy) preukázaných vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi 13.833,23 USD = 9.232,- Eur (prepočítaním kurzu ku dňu podania žaloby 9.11.2009). Vo zvyšnej časti je návrh žalobcu nedôvodný. 5. Žalobca zaslal žalovanej na účet sumu 49.800,- USD, ponechal si tovar (motocykle) v hodnote 26.697,- USD - aplikujúc na daný právny vzťah ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, kúpil tovar/vozidlo v hodnote 1.200,- USD - aplikujúc na daný právny vzťah ustanovenia o kúpnej zmluve § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež si ponechal príslušenstvo k oboch druhom tovaru (motocyklov a vozidla) v kúpnej cene 5.130,- USD, spolu 33.027,- USD. K tomu je potrebné započítať ustálenú výšku nákladov kontajnerovej prepravy z USA na Slovensko uhradenú žalovanou za tovar žalobcu (aj motocyklov a vozidla) 2.500,- USD a tiež sumu vrátenú žalovanou 2.000,- USD (podľa výpovede žalobcu) a v sume 10.000,- Sk/331,94 Eur, t.j. 332,- Eur = 439,77 USD (prepočítanej podľa kurzu k 1.4 2009, kedy malo dôjsť k vráteniu peňazí). Vrátenie sumy v inej výške ako tvrdila žalovaná súd preukázané nemal. Po zúčtovaní vznikla povinnosť žalovanej vrátiť 13.833,23 USD, čo je 9.232,- Eur. 6. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny a zamietnutia žaloby v celom rozsahu, resp. zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vyslovila súhlas so závermi okresného súdu, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ale žalobca zasielal finančné prostriedky žalovanej s cieľom získať motorové vozidlo a štvorkolesové motocykle. Žalovaná mala za to, že medzi žalobcom a žalovanou a jej manželom došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv na kúpu štyroch motoriek v celkovej cene 26.697,- USD a taktiež príslušenstva k motorkám, čo žalobca vo svojich výpovediach priznal. Dohodnutý tovar a príslušenstvo žalobca aj prevzal. Dôkazom o uzatvorení kúpnych zmlúv je skutočnosť, že žalobca už ako vlastník tieto motorky ďalej predával, čo tiež opakovane potvrdil. Žalovaná súhlasila s posúdením právneho vzťahu strán týkajúceho sa motorového vozidla Subaru Impreza WRX 4x4 ako vyplývajúceho z kúpnej zmluvy, nesúhlasila však s výškou ceny 1.200,- USD, ktorá nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Považovala za nelogické, aby jej žalobca poslal v máji 2008 30.000,- USD, ak auto malo stáť 12.000,- USD, čo žalobca potvrdil na pojednávaní. Jediné hodnoverné vysvetlenie dôvodu zaslania sumy 30.000,- USD je tvrdenie žalovanej a jej manžela W., ktorí zhodne a opakovane tvrdili, že suma 30.000,- USD je doplatok kúpnej ceny za 2 štvorkolky s príslušenstvom žalobcom zakúpené v novembri 2007 a zaplatením celej kúpnej ceny za motorové vozidlo s príslušenstvom. Žalobca poslal žalovanej do mája 2008 sumu 17.000,- USD a 30.000,- USD, spolu 47.000,- USD. Za to mu žalovaná s manželom predali 4 štvorkolky za cenu 26.697,- USD a príslušenstvo za cca 1.980,- USD, náklady na prevoz dosiahli sumu 850,- USD/kus, motorové vozidlo za 12.200,- USD, príslušenstvo za 3.150,- USD, poplatok za aukciu 500,- USD, spolu 47.927,- USD. V tejto sume ešte nebola započítaná cena za prepravu vozidla, ktoré sa prepravovalo až v auguste 2008 za 2.200,- USD. Nie je pravdou, že motorové vozidlo Subaru bolo poškodené a nepojazdné, čomu mala zodpovedať súdom ustálená nižšia cena; dobrý stav vozidla vyplýva z dvoch odborných posudkov o kontrole originality. Skutočnosť, že motorové vozidlo nemalo poškodený motor a bolo pojazdné vyplýva aj z inzercie samotného žalobcu, ktorý vozidlo ponúkal na predaj prostredníctvom internetového portálu www.yauto.cz už 1.9.2008 za cenu 430.000,- Kč (cca 25.217,- USD), čo zjavne prevyšuje sumu 1.200,- USD. Nízka cena vozidla mala vyplývať aj z dokladov predložených v colnom konaní, v ktorom mal žalobca cielene znižovať cenu v úmysle zaplatiť nižšie clo. Ďalej odvolateľka poukazovala, že žalobca nemohol kúpiť vozidlo na dražbe sám, ale len prostredníctvom autorizovaného dílera. Pokiaľ teda žalobca v konaní predložil kúpnu zmluvu znejúcu na jeho meno, nemôže byť tento doklad pravý. Dílerka Alicja Krauczelunas v prehlásení uviedla, že bola prítomná pri komunikácii strán ohľadom výšky ceny vozidla. Žalobca navyše nemohol uzavrieť kúpnu zmluvu dňa 18.3.2008, ak z dokladu, ktorý sám predložil, vyplýva, že vlastníkom auta je P. M. W.. Naviac v označenej kúpnej zmluve figuruje telefónne číslo žalovanej, ktoré však získala až 18.7.2008. Žalovaná v konaní pred okresným súdom navrhla vykonať dokazovanie vyžiadaním správy od spoločnosti Orange Slovensko, a.s. k spomínanému telefónnemu číslu, čo však bolo zamietnuté. Žalovaná v konaní predložila viaceré cenové ponuky k rovnakému vozidlu, ktoré sú výrazne vyššie, ako to ustálil okresný súd. Výška ceny vozidla vyplýva aj predloženej publikácie „Čierna kniha - oficiálny trhový sprievodca starými autami 2001-2008“, ktorý dôkaz okresný súd nesprávne vyhodnotil, keď opomenul zohľadniť fakt, že tu uvádzané ceny sa vzťahujú k roku 2016. Závery okresného súdu neobstoja aj v tom smere, že súd zároveň akceptoval hodnotu príslušenstva vozidla v sume 3.150,- USD, teda podstatne prevyšujúcej cenu automobilu. Odvolateľka tiež namietala, že v konaní mal byť žalovaný aj jej manžel, keďže je zrejmé, že manželský zväzok trval v čase zasielania peňazí do USA a zároveň disponovali spoločným účtom. K záverom znaleckého posudku č. 1/2015 žalovaná uviedla, že z neho nie je zrejmé, že by mala byť kúpna zmluva zo dňa 8.5.2008 pozmenená (znalec sa na pojednávaní vyjadril, že nevie, na ktorej z porovnávaných listín je podpis notára pozmenený). Ak by aj súd vychádzal správne z hodnoty vozidla v sume 1.200,- USD, potom pri náležitom započítaní hodnoty prepravy každého z motocyklov (850,- Eur) a prepravy automobilu (2.200,- Eur), ako aj ďalších nesporných položiek, by mala žalovaná zaplatiť len 8.733,23 USD. 7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. V nenapadnutej časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. 9. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania § 154 CSP. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 10. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 11. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. 12. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje žalobca rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s § 127 a § 132 CSP. Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet konania. 13. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore. 14. Predmetom sporu bolo v posudzovanom prípade zaplatenie sumy 20.912,- Eur s príslušenstvom, ktorý nárok žalobca odôvodňoval uzavretím ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej zaslal žalovanej dňa 13.5.2008 do Spojených štátov amerických sumu 20.912,- Eur (630.000,- Sk, 30.000,- USD). V zmysle dohody mala podľa tvrdení žalobcu žalovaná vrátiť finančné prostriedky po príchode na Slovensko. Žalobca (prostredníctvom účtu jeho syna J. S.) okrem toho zaslal žalovanej ešte finančné prostriedky v novembri 2007 v sume 17.000,- USD. V júni 2008 poukázal ďalšie prostriedky vo výške 2.800,- USD. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku právneho vzťahu v zmysle tvrdení o uzavretí zmluvy o pôžičke zaťažovalo žalobcu. V priebehu celého konania zotrval na skutkových tvrdeniach, že žalovanej finančné prostriedky požičal. Z hľadiska hodnotenia opodstatnenosti žaloby bolo nevyhnutné posúdiť, či tvrdenia a dôkazy prezentované žalobcom v spore sú postačujúce pre konštatovanie správnosti záverov okresného súdu o vyhovení žalobe v sume 9.232,- Eur z titulu zmluvy o pôžičke. 15. Ak žalobca vymedzil základ svojho nároku na základe tvrdenia, že finančné prostriedky zaslal protistrane a tieto mali byť vrátené, zjavne sa mal rozsah dokazovania pohybovať v medziach definície zmluvy o pôžičke, teda v zmysle zistenia, či prostriedky boli požičané a následne vrátené. Právny inštitút pôžičky v sebe nezahŕňa ekvivalent v podobe dodania tovaru, preto táto forma protiplnenia (pokiaľ bola dodaná) nebola predmetom dôkazného bremena zaťažujúceho žalobcu. Krajský súd obdobne ako súd prvej inštancie konštatuje, že v tejto časti žalobca nepredložil vyčerpávajúce dôkazy, ktoré by ho oprávňovali požadovať od žalovanej finančné prostriedky v určenej sume na základe skutkových tvrdení vymedzených v žalobe a ďalších tvrdeniach. Vznik dohody a jej parametre žalobca jasne nepreukázal, keďže nebol zrejmý presný dátum uzavretia zmluvy, výška poskytnutých prostriedkov ani ich splatnosť. Na podporu tohto záveru treba predovšetkým akcentovať fakt, že sám žalobca nebol vo svojich tvrdeniach a ani pri predkladaní dôkazov konzistentný. Žalovanej zaslal vyššie uvádzané finančné prostriedky, pričom na pojednávaní dňa 18.5.2010, ako aj v podaní zo dňa 26.1.2011 tvrdil, že suma 17.000,- USD zaslaná ešte v roku 2007 bola poskytnutá žalovanej v kontexte očakávaného protiplnenia (štvorkolky a automobil SUBARU). Na pojednávaní dňa 26.10.2010 uvádzal, že finančné prostriedky na nákup automobilu posielal v roku 2008 a napokon na pojednávaní dňa 16.1.2012 tvrdil, že o kúpu motorového vozidla požiadal žalovanú niekedy v máji 2008 pred zaslaním sumy 2.800,- USD. Zároveň na pojednávaní dňa 16.1.2012 tvrdil, že suma 17.000,- USD bola pôžička. Vzhľadom na závažné rozpory v dokladoch predkladaných žalobcom (a tiež aj žalovanou) okresný súd vykonal znalecké dokazovanie, z ktorého zjavne vyplynulo, že väčšina z listín vykazuje znaky pozmeňovania. V zmysle všeobecných procesných zásad bol to práve žalobca, ktorý mal preukázať, že finančné prostriedky žalovanej požičal; odvolací súd dospel k záveru, že prezentované tvrdenia a dôkazy v žiadnom prípade nedávajú obraz o tom, že tu došlo k obsahovo zhodnému prejavu vôle smerujúcemu k vzniku tvrdeného právneho úkonu. 16. Keďže nebolo sporné, že finančné prevody smerom k žalovanej v určených obdobiach boli realizované, bolo nutné posúdiť, či požadovaný nárok nemá iný právny základ, a to v zmysle vymedzených skutkových tvrdení (mimo ich rámec nemohol krajský súd žalobu posudzovať, pretože by išlo o prekročenie žalobného návrhu; viď ZSP 30/2009, 1M Obdo V 21/2013). Ak by mal mať žalobca nárok na vrátenie peňazí, ktoré žalovanej zaslal, musel by tu existovať iný právny titul, ktorého preukázanie rovnako zaťažovalo žalobcu. Ten zotrval na svojich tvrdeniach o poskytnutí pôžičky a keďže žalovaná poukázala na obchodné vzťahy medzi stranami, bolo nevyhnutné skúmať túto rovinu ich pomeru v tom zmysle, či financie neboli platbami za štvorkolky, automobil a príslušenstvo. Sám žalobca vo svojich tvrdeniach uvádzal, že mu žalovaná mala dodať uvedené tovary, preto možno vysloviť záver, že financie smerovali v prospech žalovanej práve z dôvodu ich obstarania. Iný dôvod prevodu peňazí tvrdený a ani preukázaný nebol. 17. Odvolací súd preto súhlasil s posúdením právneho vzťahu strán v zmysle ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak nie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak bolo v spore zrejmé, že finančné prevody súviseli s dodávkami rôznych vozidiel, nemožno nijako vyvodiť, že by tu neexistoval, resp. že by odpadol právny dôvod právneho úkonu, ako to uvádzal okresný súd. Tu treba poznamenať, že predmetom sporu nebol nárok z kúpnej zmluvy, ale nárok z pôžičky, ktorej uzavretie žalovaný nepreukázal. Žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno len na preukázanie toho, že tu existoval iný právny pomer medzi stranami. Ak žalovaná poukázala na spomínané dodávky štvorkoliek a automobilu, vrátane príslušenstva v úzkej časovej súvislosti s finančným prevodom, a to v hodnote prevyšujúcej žalobcom žiadaný nárok, potom možno uzavrieť, že táto preukázala existenciu vzájomných právne relevantných vzťahov, ktoré na účely posúdenia žaloby musel vziať súd na zreteľ. Ak žalobca získal od žalovanej motocykle v hodnote 26.697,- USD, vozidlo SUBARU v hodnote 1.200,- USD, príslušenstvo v hodnote 5.130,- USD a žalovaná zaplatila náklady prevozu v sume 2500,- USD potom je jasné, že ich hodnota bez pochýb presahuje hodnotu žalobcom tvrdenej „pôžičky“ v sume 30.000,- USD (uvedené platí aj pri odpočítaní vrátených prostriedkov v sume 200,- USD a 10.000,- SK). Zároveň treba podotknúť, že dané sumy neboli žalobcom spochybnené a ak ich výška pokrýva hodnotu toho, čo žalobca v spore žiadal, potom nebolo podstatné zaoberať sa v odvolacom konaní námietkami odvolateľky týkajúcimi sa ceny vozidla SUBARU. 18. Pokiaľ žalovaná v podanom opravnom prostriedku poukazovala na potrebu podania žaloby aj voči jej manželovi, keďže právne vzťahy v súvislosti s finančnými prevodmi a dodávkami tovarov boli realizované s oboma manželmi a na ich spoločný účet, táto argumentácia neobstojí, pretože popiera podstatu pasívnej solidarity v zmysle hmotného práva. V zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Citované ustanovenie formuluje základnú definíciu solidárneho záväzku, v ktorom vystupuje viac dlžníkov zaviazaných na jedno plnenie. Každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov má samostatnú právnu pozíciu, čo znamená, že splatnosť záväzkov jednotlivých dlžníkov nemusí byť totožná, záväzok každého z nich sa zároveň zvlášť premlčuje, môže tu dôjsť k dohode o urovnaní len vo vzťahu k jednému z dlžníkov, či k jednotlivému odpusteniu dlhu a pod. Uvedené však neneguje záver, že vždy sú dlžníci zaviazaní len na jeden dlh, ktorého splnenie spôsobuje zánik záväzkov ostatných dlžníkov. Samostatný status dlžníkov sa prejavuje aj v tom, že každý zo solidárne zaviazaných dlžníkov môže byť žalovaný osobitne (uvedené vyplýva z formulácie „je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich“) a v prípade, ak sú žalovaní všetci títo dlžníci, vytvárajú v občianskom súdnom konaní samostatné procesné spoločenstvo. 19. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). 20. Ak žalobca mienil dosiahnuť úspech v spore, bol povinný postupovať už pri uzatváraní kontraktov so žalovanou tak, aby jeho právna pozícia bola podporená riadnymi dôkazmi. Tie neboli v konaní produkované, naviac sám žalobca ponúkol súdu rozporné vyjadrenia k obsahu právneho vzťahu so žalovanou, ktorá naopak svoju obranu postavila na existencii iných obchodných transakcií medzi stranami a ktoré odvolací súd posúdil ako relevantné a znamenajúce zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 21. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, keď vychádzal z úspechu žalovanej v súdnom spore. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).