Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 2To/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010034 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814010034.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2017 v Žiline, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/22/2014 zo dňa 16.5.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný G. I. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za uvedený zločin mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený a zároveň uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe určenej podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. na 3 roky. Obžalovanému bola v takto určenej skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložená povinnosť nahradiť poškodenému F. T. spôsobenú škodu vo výške 5.266,20 Eur. Tým istým rozhodnutím mu bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 5.266,20 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený F. T. odkázaný na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré podaním zo dňa 11.7.2017 odôvodnil. Uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi, na základe ktorých okresný súd obžalovaného uznal za vinného len pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., a nestotožňuje sa ani s uloženým trestom. Podľa jeho názoru zranenia, ktoré poškodený utrpel majú nepochybne charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák., a tieto si vyžiadali dobu liečenia až do 11.2.2013. Doba liečenia týchto zranení presahovala dobu 6 týždňov. Uvedené konštatoval v napadnutom rozsudku aj samotný okresný súd, avšak uviedol, že poškodeného tieto zranenia závažne obmedzovali v obvyklom spôsobe života maximálne len do 16.1.2013. S takýmto záverom sa odvolateľ nestotožňuje, nakoľko z výpovede poškodeného F. T. vyplynulo, že počas celej doby liečenia mal bolesti hlavy, ktoré mu znemožňovali počas chodenia do školy zúčastniť sa hodín telesnej výchovy. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 8.11.2016 , keď uviedol, že bolesti hlavy pociťuje až do súčasnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že zranenia, ktoré poškodený utrpel ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas celej doby liečenia, teda až do 11.2.2013. Podľa odvolateľa skutok je potrebné kvalifikovať tak, ako je uvedené v obžalobe. Teda, nie v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ale ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. Potom nie je spravodlivé aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Keďže došlo k dokonaniu trestného činu, obžalovanému mal byť uložený trest minimálne vo výmere 4 roky, a to i s poukazom na jeho závažnosť. Sám znalec MUDr. Jelenčík uviedol, že poškodený spadol z výšky 2 metrov a dalo by sa povedať, že utrpel len pomerne ľahké zranenia, nakoľko mohlo dôjsť i k závažnejším zraneniam, až k smrti. Prípadne mohli vzniknúť rozsiahlejšie zlomeniny lebečnej kosti, pomliaždenie mozgového tkaniva, krvácanie väčšieho rozsahu do vnútra lebky. Zranenia poškodeného mali jednoznačne povahu ťažkých zranení. Podľa odvolateľa okresný súd nesprávne rozhodol o vine, ako aj o treste, a preto navrhol, aby krajský súd na podklade podaného odvolania napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol sám. K písomným dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný. Prostredníctvom obhajkyne uviedol, že s argumentáciou prokurátora nemôže súhlasiť. Prokurátor sa v odvolaní nevysporiadal so znaleckým posudkom prof. MUDr. Andreja Hajtmana, najmä s jeho závermi, ktoré jednoznačne vyvracajú jeho tvrdenia. Napadnutý rozsudok považuje za správny, nakoľko okresný súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci samej. S poukazom na uvedené navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Obžalovaný G. I. sa na verejné zasadnutie určené krajským súdom neustanovil. Upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne a včas. Z obsahu upovedomenia vyplýva, že bol riadne poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti (§ 293 ods. 5 Tr. por.). Neúčasť na verejnom zasadnutí písomne ospravedlnil a zároveň súhlasil s tým, aby krajský súd odvolanie prokurátora prejednal na verejnom zasadnutí bez jeho prítomnosti. Po splnení zákonných podmienok krajský súd o odvolaní prokurátora konal v neprítomnosti obžalovaného. Na verejnom zasadnutí intervenujúci prokurátor trval na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu v ňom uvedenom. Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd na podklade odvolania podaného prokurátorom po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné. Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v predloženej veci už opakovane konal a rozhodol. Napadnutý rozsudok je v poradí tretím rozsudkom, ktorý prvostupňový súd vyhlásil na podklade obžaloby prokurátora zo dňa 5.2.2014. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 17.7.2014 (č.l. 202 až 209) bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe prokurátora sp.zn. Pv 66/13/5507 zo dňa 5.2.2014. Za uvedený zločin bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený peňažný trest vo výmere 450,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 13 dní. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 mesiacov. Tým istým rozsudkom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/79/2013 zo 8.11.2013, právoplatný v ten istý deň, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okrem toho obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému F. T. škodu vo výške 5.266,20 Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený odkázaný na civilný proces. Na podklade odvolania obžalovaného zo dňa 26.8.2014 (č.l. 211 až 214) krajský súd dňa 19.11.2014 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (č.l. 219 až 224). Následne rozsudkom v poradí druhým zo dňa 22.3.2016 (č.l. 325 až 329) prvostupňový súd rozhodol o vine a treste obžalovaného rovnako ako rozsudkom zo dňa 17.7.2014. I proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 11.4.2016 (č.l. 332 až 333). Krajský súd na podklade odvolania, ktoré podal obžalovaný dňa 24.8.2016 rozsudok okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (č.l. 374 až 380). Následne prvostupňový súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a na hlavnom pojednávaní dňa 16.5.2017 vyhlásil dotknutý rozsudok. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a tiež i zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Správne oproti obžalobe, najmä s ohľadom na výpoveď poškodeného F. T. vykonal úpravu skutku tak, aby jeho spáchanie zodpovedalo zistenej dôkaznej situácii. Žiada sa uviesť, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal a zodpovedá právnej kvalifikácii zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Tiež je nepochybné a nesporné, že tento skutok spáchal obžalovaný G. I.. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, toto učinil prvostupňový súd spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 168 Tr. por. Zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal so zmenou právnej kvalifikácie oproti obžalobe. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä jeho právne úvahy súvisiace s právnym posúdením konania obžalovaného ako konania naplňujúceho všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje. Pokiaľ prokurátor v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s takouto zmenou právnej kvalifikácie konania obžalovaného, a že konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako dokonaný trestný čin, treba ho upozorniť, že jeho tvrdenia nemajú oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na č.l. 8 veľmi podrobne popísal zranenia, ktoré poškodený F. T. v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste utrpel. Je nepochybné, že tieto zranenia poškodený utrpel v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného G. I.. Napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať a v prípravnom konaní uvádzal, že si na nič nepamätá, je usvedčovaný výpoveďami priamych svedkov F. T. a N. V. a tiež výpoveďou svedka A. L. a D. F.. Výpovede svedkov korešpondovali vo všetkých súvislostiach aj so závermi znaleckého dokazovania znalcov MUDr. Jána Jelenčíka a prof. MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., ktorý sa vyjadroval k poruche sluchu poškodeného. Podľa vyjadrenia znalca MUDr. Jelenčíka zranenia poškodeného mali charakter ťažkej ujmy na zdraví a vyžiadali si dobu liečenia do 11.2.2013, t.j. viac ako 6 týždňov. V tejto súvislosti prvostupňový súd správne argumentoval, že záver o tom, či zranenia, ktoré poškodený utrpel majú charakter ťažkej ujmy podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák. je záverom právnym a riešenie právnych otázok nespadá do kompetencie znalca, ale je vecou dokazovania a vecou súdu. Práve odsek 4 ustanovenia § 123 Tr. zák. vymedzuje podmienky, ktoré v podstate odlišujú ublíženie na zdraví od ťažkej ujmy na zdraví. Prvostupňový súd veľmi dôsledne a so znalosťou veci vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že zranenia, ktoré utrpel poškodený F. T. dňa 21.12.2012 nemajú charakter ťažkej ujmy v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák.. V tomto konkrétnom prípade zranenia poškodeného nevykazovali poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, teda poruchu, ktorá by si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých by bol závažným spôsobom ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného. S takouto správnou právnou argumentáciou prvostupňového súdu sa krajský súd bez výhrad stotožňuje a považuje ju za správnu a zodpovedajúcu zákonu. Odvolacie výhrady prokurátora, že bolesti hlavy poškodeného obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas celej doby liečby, teda až do 11.2.2013 nie sú preukázané žiadnym objektívne existujúcim dôkazom a vyplývajú len z prejavu poškodeného, ktorý sa k bolestiam hlavy vyjadroval neurčito a nejasne. Navyše je potrebné odvolateľa upozorniť, že v zmysle odseku 4 § 123 Tr. zák. je potrebné, aby porucha zdravia ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného závažným spôsobom. S poukazom na uvedené krajský súd považoval odvolacie výhrady prokurátora za nedôvodné a argumenty, na podklade ktorých žiadal, aby krajský súd o vine obžalovaného rozhodol inak ako prvostupňový súd, za neudržateľné. Krajský súd po prieskume predloženej veci uzatvára, že nemá žiadne pochybnosti o vine obžalovaného G. I. a tiež nemá žiadne pochybnosti i o správnosti použitej právnej kvalifikácie jeho konania. Pokiaľ krajský súd preskúmal ostatné výroky napadnutého rozhodnutia nezistil, že by prvostupňový súd pri ukladaní trestu, resp. pri rozhodnutí o nároku poškodeného postupoval v rozpore so zákonom. Okresný súd pri určení druhu a výmere trestu postupoval v súlade so základnými zásadami ukladania trestov a v odôvodnení rozsudku sa vyrovnal so všetkými kritériami uvedenými v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Odôvodnenie výroku o treste je jasné a zrozumiteľné a má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a týkali sa osoby obžalovaného. Pokiaľ prvostupňový súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, s dôvodmi takéhoto postupu, ktoré prvostupňový súd rozviedol na č.l. 10 odôvodnenia svojho rozhodnutia sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. Trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý bol obžalovanému G. I. uložený s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe určenej podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. na 3 roky považuje krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest v plnej miere zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu, spôsobu jeho vykonania a následku. Zohľadňuje tiež možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Prvostupňový súd postupoval správne, keď obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložil povinnosť poškodenému F. T. v skúšobnej dobe nahradiť škodu s odôvodnením, že takýmto postupom je možné aspoň čiastočne kompenzovať poškodenému bolestné. Okrem toho uloženie tejto povinnosti bude viesť obžalovaného k tomu, aby prehodnotil nesprávnosť a nezodpovednosť svojho konania a bude ho viesť k tomu, aby v budúcnosti sa podobného nedopustil. Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné obžalovaného upozorniť na ustanovenie § 52 ods. 1 Tr. zák., ktoré okrem iného upravuje postup súdu v prípade, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život, nedodržiaval podmienky probačného dohľadu a nesplnil uložené obmedzenia a povinnosti. Krajský súd obžalovaného poučuje, že ak by neviedol riadny život, prípadne nedodržal podmienky probačného dohľadu, prípadne ak by nesplnil uložené obmedzenia a povinnosti hrozí, že si podmienečne odložený trest vo výmere 3 roky bude musieť vykonať. S poukazom na uvedené krajský súd uzatvára, že keďže prokurátor v odvolaní neuviedol žiadne také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť alebo zrušiť a odvolací súd po prieskume predloženej veci nezistil žiadne pochybenie v procesnom postupe, ktorý predchádzal vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.