Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200740 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5016200740.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: PETRONAFTA TRADING, s.r.o., so sídlom Senecká cesta č. 23, Šamorín, IČO: 36 614 271, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská č. 33, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 103353697/2016 zo dňa 15.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok rozhodnutím č. 102651322/2016 zo dňa 02.03.2016 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozdiel v sume nadmerného odpočtu 76.189,20 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 zo sumy 77.024,73 Eur na sumu 835,53 Eur. Prvostupňový správny orgán pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie august 2010 vykonanej u žalobcu o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9515401/5/3010253/2014 zistil, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty v zdaňovacom období august 2010 z dodávateľskej faktúry č. 32010041 (interné číslo dokladu 201028) vystavenej dodávateľom SGS Invest, s.r.o., Paulínyho č. 1, 811 02 Bratislava zo dňa 25.08.2010, dátum dodania 31.08.2010, ktorej predmetom bolo nájomné a vypracovanie štúdie výstavby a rozvoja Rafinérie v Sennom, kde základe dane je 400.995,82 Eur a DPH vo výške 19% je 76.189,20 Eur. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenia § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, ako aj ust. § 71 daného zákona. Zdôraznil, že faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. že tovar alebo služba boli uskutočnené a že daňovým subjektom, ktorý uvedené faktúry vystavil, vznikla daňová povinnosť. Vznik nároku na odpočítanie podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) predmetného zákona je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok. Už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. Prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca ako odberateľ a dodávateľ SGS Invest, s.r.o. boli v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia deklarovaného spornou faktúrou personálne prepojené. Konateľom oboch spoločností bola tá istá osoba - Alexandr Salmanov, ktorý predmetnú faktúru aj vystavil. Správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť SGS Invest, s.r.o. zanikla rozhodnutím jediného spoločníka z 27.06.2011 o zrušení spoločnosti bez likvidácie a jej zlúčení so spoločnosťou CBN - SOBRANA, s.r.o., so sídlom Beckovská č. 38, 821 04 Bratislava, IČO: 36 714 305. Na majetok spoločnosti CBN - SOBRANA, s.r.o. bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I z 03.05.2013 č. k. 3K/73/2012-96. Správcom konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Stanislav Demčák. Na dopyt správcu dane správca konkurznej podstaty JUDr. Stanislav Demčák uviedol, že správca konkurznej podstaty nemá k dispozícií žiadne doklady spoločnosti SGS Invest, s.r.o., Bratislava a jednotlivé spoločnosti zlúčené do spoločnosti CBN - SOBRANA, s.r.o., vrátane spoločnosti SGS Invest, s.r.o. na výzvy na odovzdanie účtovníctva nereagujú a sú nekontaktné. Správca dane z daňového priznania - dodávateľa spoločnosti SGS Invest, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2010 zistil, že daň z faktúry č. 32010041 pre odberateľa PETRONAFTA TRADING, s.r.o. nie je priznaná a ani odvedená. Skutočnosť, že odberateľ si uplatnil nárok na odpočítanie dane aj napriek tomu, že vedel alebo mohol vedieť, že jeho dodávateľ daň z pridanej hodnoty za poskytnutú službu štátu neodviedol, možno podľa názoru správcu dane kvalifikovať ako akt zneužitia práva platiteľa na odpočet dane. Spoločnosť žalobcu a SGS Invest, s.r.o. boli v rozhodnom čase personálne prepojené subjekty osobou Alexandra Salmanova, ktorý v oboch spoločnostiach zastával funkciu konateľa, v spoločnosti SGS Invest, s.r.o. bol navyše jediným spoločníkom a osobou, ktorá predmetnú faktúru vystavila súčasne. Zo skutočnosti, že obe spoločnosti boli v rozhodnom období personálne prepojené, vyvodil správca dane záver, že je zrejmé, že odberateľ mal vedomosť o tom, že uvedeným obchodným prípadom dôjde k zneužitiu práva platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V rámci daňového konania predložil daňový subjekt správcovi dane na preukázanie predmetu plnenia dôkazy: nájomnú zmluvu zo dňa 01.04.2008, Zmluvu o vypracovaní štúdie výstavby a rozvoja PETRONAFTA TRADING, s.r.o., výpis z LV č. XXXX. V zmysle článku I bod 1 nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi SGS Invest, s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom boli predmetom nájmu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX evidovanom v tom čase Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda pre obec a katastrálne územie O., ktorých výlučným vlastníkom v tom čase bola spoločnosť SGS Invest, s.r.o.. Za prenájom dotknutých nehnuteľností mal žalobca platiť mesačné nájomné dohodnuté zmluvnými stranami v článku III bod 1 nájomnej zmluvy vo výške 995,81 Eur bez DPH t. j. 1.185,02 Eur s DPH. Podľa článku I bod 1.2 Zmluvy o vypracovaní štúdie výstavby a rozvoja Rafinérie Senné a o zabezpečení investičnej príležitosti z 15.01.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SGS Invest, s.r.o. sa spoločnosť SGS Invest, s.r.o. ako sprostredkovateľ zaviazala zabezpečiť pre žalobcu ako záujemcu investičnú príležitosť v projekte výrobného závodu - rafinérskej jednotky DJG Senné, pričom súčasťou plnenia sprostredkovateľa bolo okrem iného aj dodanie štúdie výstavby a rozvoja Rafinérie Senné (projektu). Podľa článku III bod 3.1 zmluvy sa sprostredkovateľ a záujemca dohodli na odplate za poskytnuté služby vo výške 476.000,00 Eur s DPH. Žalobca predložil správcovi dane okrem citovaných zmlúv aj vypracovanú štúdiu - Projekt PETRONAFTA TRADING. Správca dane v nadväznosti na predložené dôkazy konštatoval, že ani uvedené dôkazy nepreukazujú, že by konaním spoločnosti PETRONAFTA TRADING, s.r.o. (žalobcu) v prípade uplatnenia odpočítania dane z faktúry č. 32010041 od dodávateľa SGS Invest, s.r.o. nedošlo k zneužitiu práva s cieľom získania výhody. Správca dane zdôraznil, že objektívnou skutočnosť pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane z označenej faktúry vystavenej dňa 25.08.2010 je nepriznanie a nezaplatenie dane personálne prepojenej osoby, pričom o tejto skutočnosti daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť. Vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodnom období bol žalobca ako aj SGS Invest, s.r.o. personálne prepojený, mal vedomosť o tom, že uvedeným obchodným prípadom dôjde k zneužitiu práva platiteľa dane na odpočt dane z pridanej hodnoty s cieľom získania výhody, keďže dodávateľ SGS Invest, s.r.o. daň nepriznal a neodviedol. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.: 103353697/2016 zo dňa 15.06.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Na dôvažok odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-255/02 Halifax, keď uviedol, že všeobecná zásada práva spoločenstva spočíva v tom, že o právo spoločenstva sa nemožno opierať v prípade konania vedúceho k zneužívajúcemu alebo podvodnému účelu. Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva spoločenstva. Pojem zneužitia práva spoločenstva je uplatniteľným na systém DPH v prípade splnenia dvoch prvkov, ktoré musia byť prítomné na to, aby bola účinná existencia zneužitia práva spoločenstva. Preukázanie zneužívania v oblasti DPH si vyžaduje, aby na jednej strane predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice č. 2006/112/ES vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovanými týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva spoločenstva uvedené právo nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne. Žalovaný má za to, že správca dane postupoval správne, keď odvolávajúcemu sa neuznal odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 32010041 z 25.08.2010 s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) vo väzbe na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a to z dôvodu, že predmetné konanie medzi spoločnosťou SGS Invest, s.r.o. a odvolávajúcim bolo účelové, pričom jeho cieľom bolo uplatnenie odpočítania DPH z predmetnej faktúry a to bez toho, aby dodávateľská spoločnosť (SGS Invest, s.r.o.) DPH z fakturovaného plnenia priznala a odviedla. K námietke odvolávajúceho sa, že protiprávnym konaním neznámej osoby došlo k pozmeneniu údajov uvedených v priznaní daňového subjektu SGS Invest, s.r.o. a taktiež k sfalšovaniu podpisu konateľa spoločnosti SGS Invest, s.r.o. Alexandra Salmanova, žalovaný uviedol, že odvolávajúci toto tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Dôkazy, ktoré odvolávajúci predložil správcovi dane (oznámenie o skutočnostiach, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu z 27.08.2014; uznesenie ORPZ Bratislava I, odbor kriminálnej polície ČVS ORP-1088/4-VYS-B1-2014 zo dňa 20.01.2015; sťažnosť z 26.01.2015 proti uzneseniu o odmietnutí veci ČVS ORP-1088/4-VYS-B1-2014 z 20.01.2015; uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 4 Pn 57/14/1101-5 z 13.02.2015; znalecký posudok č. 15/2012 z 25.04.2012) predmetné tvrdenie odvolávajúceho nepreukázali. Odvolávajúci navrhol, aby správca dane dal vyhotoviť znalecký posudok za účelom overenia pravosti podpisu štatutárneho orgánu konateľa Alexandra Salmanova uvedeného na spornom daňovom priznaní spoločnosti SGS Invest, s.r.o.. Nakoľko žalovaný v tomto smere uznal postup správcu dane, keďže správca dane nemal opodstatnené pochybnosti o pravosti podpisu na predmetnom daňovom priznaní - priznaní k DPH spoločnosti SGS Invest, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2010, nepovažoval za potrebné vyhotovenie znaleckého posudku. Navyše spoločnosť SGS Invest, s.r.o. resp. jej štatutárny orgán konateľ Alexandr Salmanov verifikoval predmetné daňové priznanie podaním daňového priznania k DPH za nasledujúce zdaňovacie obdobie - september 2010. Spoločnosť SGS Invest, s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie august 2010 daňové priznanie, v ktorom vychádzal nadmerný odpočet v sume 1.051,54 Eur. Tento nadmerný odpočet si spoločnosť odpočítala od vlastnej daňovej povinnosti v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2010. Žalovaný v danej súvislosti s nemožnosťou preverenia predmetného fakturovaného plnenia vo väzbe na podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2010 spoločnosťou SGS Invest, s.r.o. uviedol, že spoločnosť SGS Invest, s.r.o. už zanikla, a to rozhodnutím jediného spoločníka samotného Alexandra Salmanova z 27.06.2011 zrušením spoločnosti bez likvidácie a jej zlúčením so spoločnosťou CBN - SOBRANA, s.r.o.. V spoločnosti CBN - SOBRANA, s.r.o. v súčasnosti prebieha konkurzné konanie, pričom správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení uviedol, že nemá k dispozícií doklady spoločnosti SGS Invest, s.r.o.. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie tak rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu - znaleckého dokazovania o pravosti podpisu štatutárneho zástupcu na daňovom priznaní spoločnosti SGS Invest, s.r.o. uviedol, že v danom prípade ide o exces žalovaného v rámci aplikovanej správnej úvahy. Pokiaľ by totiž vyhovel navrhnutému dôkazu - znaleckému dokazovaniu, zo záverov vykonaného znaleckého posudku by mohol správca dane v rámci prvostupňového konania dospieť k objektívne zistenému skutkovému stavu vo vzťahu k dôležitej otázke. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný pri vyhodnotení spornej otázky obmedzil len na subjektívne hodnotenie námietok žalobcu bez vykonania navrhnutého dôkazu, čím konanie zaťažil procesnou vadou. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v daňovom konaní podľa názoru žalobcu nie je ovládané zásadou kontradiktórnosti ale vyhľadávacou zásadou, pri ktorej účastníci konania nesú procesnú zodpovednosť za zistenie určitej skutočnosti. Žalobca je toho názoru, že došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy zo strany žalovaného, ako aj správcu dane v neprospech účastníka konania, keďže nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a správca dane nepostupoval v súlade so zásadou úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie žalovaného predovšetkým opisom jednotlivých dôkazov vykonaných prvostupňovým orgánom, pričom v ňom prakticky absentuje ich hodnotenie zo strany žalovaného. Absentuje ucelená úvaha žalovaného, na základe ktorej dospel k jednotlivým záverom, ktoré skutočnosti považoval žalovaný za preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal. Zároveň žalobcovi nie je zrejmé, z akého právneho predpisu žalovaný konštatoval nesplnenie podmienok priznania nároku na odpočítanie dane z faktúry č. 32010041 z 25.08.2010. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie rozhodnutia konštatovaním, že nepriznanie a nezaplatenie dane personálne prepojenej osoby o ktorej skutočnosti daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a správca dane ani žalovaný v odôvodneniach rozhodnutia žiaden takýto všeobecne záväzný právny predpis neuvádzajú. Podľa názoru žalobcu nemožno v danom prípade aplikovať rozsudok ESD C-255/02 Halifax, keďže predmetný rozsudok ESD odpovedá na otázky týkajúce sa výkladu pojmu „zdaniteľné plnenie“ podľa smernice vo vzťahu k všeobecnej zásade predchádzať zneužívaniu práva. V tomto konkrétnom prípade, tak žalovaný ako ani správca dane nemali pochybnosť o tom, že zdaniteľné obchody medzi žalobcom a spoločnosťou SGS Invest, s.r.o. boli aj reálne uskutočnené, ani o tom, že by existoval nesúlad medzi skutočným stavom a stavom formálnym. Keďže neexistovala vyššie uvedená pochybnosť o zdaniteľných obchodoch, z ničoho nevyplýva, že by hlavným cieľom predmetných plnení bolo získanie daňovej výhody zo strany žalobcu. Rozhodnutie žalovaného nemá oporu v žiadnom existujúcom právnom predpise, a preto je nezákonné. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalovaný svoj procesný postup týkajúci sa odmietnutia vykonania navrhovaného dôkazu v napadnutom rozhodnutí odôvodnil výlučne subjektívnym spôsobom. 4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 07.12.2016 žalovaný zotrval na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí. 5. V replike doručenej správnemu súdu dňa 29.12.2016 žalobca opätovne poukazoval na námietky obsiahnuté v žalobe. Naviac zdôraznil, že keďže v danom prípade neexistovala pochybnosť o zdaniteľných obchodoch, z ničoho nevyplývalo, že by hlavným cieľom daných plnení bolo získanie daňovej výhody zo strany žalobcu. 6. Žalovaný v zákonnej lehote dupliku nepodal. 7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.02.2018 a o vyhlásení bola spísaná zápisnica. 8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) mal za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom, a preto bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190 SSP a to z nasledovných dôvodov. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok v znení účinnom k 24.06.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.08.2010 (ďalej len Zákon o dani z pridanej hodnoty), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 10. Krajský súd v Žiline sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi, ktoré správne orgány vyvodili z vykonaného dokazovania, ako aj s právnym posúdením veci žalovaným. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Správcom dane bolo nepochybne preukázané, že spoločnosť SGS Invest, s.r.o., ktorá vystavila faktúru č. 32010041 z 25.08.2010 pre žalobcu, nepriznala a neodviedla DPH z uvedenej faktúry. Žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie DPH z uvedenej faktúry, hoci mal vedomosť o tom, cena plnenia a DPH účtovaná k cene poskytnutých služieb nebola priznaná ani zaplatená. O tom, že žalobca vedel resp. mohol vedieť o nepriznaní a nezaplatení DPH spoločnosťou SGS Invest, s.r.o. svedčia skutočnosti zistené daňovým konaním a to, že v čase predmetného fakturovaného plnenia boli spoločnosť SGS Invest, s.r.o. a žalobca personálne prepojené spoločnosti. Konateľom oboch spoločností bola tá istá osoba - Alexandr Salmanov, ktorý predmetnú faktúru č. 31020041 z 25.08.2010 za spoločnosť SGS Invest, s.r.o. aj sám vystavil. Správny súd sa stotožnil s právnym záverom správcu dane a žalovaného, že skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie DPH aj napriek tomu, že vedel alebo mohol vedieť, že personálne prepojená spoločnosť SGS Invest, s.r.o., v mene ktorej sám faktúru vystavil, z poskytnutých služieb DPH nepriznala a neodviedla, možno kvalifikovať ako zneužitie práva platiteľa na odpočet DPH s cieľom získania výhody. Pre skutočnosť, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že dochádza k zneužitiu práva výrazne svedčí to, že Alexandr Salmanov bol v čase vystavenie faktúry konateľom oboch spoločností a predmetnú faktúru za spoločnosť SGS Invest, s.r.o. aj sám vystavil. 11. Námietku žalobcu, že daňové orgány neoznačili právny predpis, na základe ktorého konštatovali nesplnenie podmienok pre priznanie nároku na odpočet DPH vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Samotná skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa a žalovaný v rámci právneho posúdenia veci pri kvalifikácii konania žalobcu ako zneužitie práva opomenuli v dôvodoch svojich rozhodnutí odkázať na súvisiace ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku nezaložila dôvod pre zrušenie rozhodnutí pre nepreskúmateľnosť, nakoľko správca dane a žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia v rámci právneho zhodnotenia skutkového stavu správne konštatovali, že v danom prípade neboli splnené podmienky, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na citované ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty pre priznanie odpočtu DPH, ktoré zákonné ustanovenia je potrebné vykladať vo svetle cieľov, ktoré chráni a podporuje Smernica Rady č. 2006/112/ES, ktorá s účinnosťou od 01.01.2007 nahradila šiestu smernicu Rady zo dňa 17.05.1977 o harmonizácií právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu - spoločný systém DPH (77/388/EHS). Je nepochybné, že jedným z cieľov podporovaným označenou smernicou Rady č. 2006/112/ES je aj boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam. Uvedený cieľ vyjadruje vo vnútroštátnej legislatíve ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Pokiaľ správne orgány na podporu svojich právnych záverov odkázali na ciele smernice a v intenciách daných cieľov na rozhodovaciu prax ESD, považuje správny súd právne posúdenie veci správnymi orgánmi za dostatočné. 12. Z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ plynie, že osoby podliehajúce súdnej právomoci, sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti konkrétneho prípadu preukáže, že dané právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. V prejednávanej veci bola na dodávateľskej faktúre vystavenej Alexandrom Salmanovom č. 31020041 z 25.08.2010 vyčíslená DPH 76.189,20 Eur, ktorú dodávateľ neodviedol. Napriek tomu si odberateľ uplatnil odpočet tejto dane z uvedenej faktúry, hoci odberateľ (za ktorého vystupoval totožný subjekt - Alexandr Salmanov) vedel (mohol vedieť) o tejto pre odpočet rozhodnej skutočnosti. V tejto súvislosti správny súd rovnako ako aj žalovaný poukazuje vo veci na rozhodnutie ESD C-255/01 Halifax, z ktorého možno (okrem iných) prijať aj záver, že pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva spoločenstva. V intenciách uvedenej zásady zákazu zneužitia práva spoločenstva podľa názoru správneho súdu dôsledne postupoval pri výklade vnútroštátneho práva obsiahnutého v ustanoveniach § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty aj správca dane a žalovaný. Z okolností konkrétneho prípadu podľa správneho súdu dôvodne vyvodili, že sa žalobca dopustil zneužitia práva odpočtu DPH. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-504/10 (Tanoarch s.r.o. c/a Daňové riaditeľstvo SR), v ktorej súdny dvor vyslovil tézu, že prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutia služby, o ktorú ide vo veci samej určil, či došlo k zneužitiu práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, alebo nie. 13. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane vrátane vnútroštátnej úpravy vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva spoločenstva uvedené právo nepriznávajú resp. ho priznávajú len čiastočne. Správny súd sa stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného, keď žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 32010041 zo dňa 25.08.2010 podľa § 49 ods. 2 písm. a) vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré vykladali v súlade s cieľmi podporovanými smernicou a to z dôvodu, že predmetné konanie medzi spoločnosťou SGS Invest, s.r.o. a žalobcom bolo účelové, pričom jeho cieľom bolo uplatnenie odpočítania DPH z predmetnej faktúry a to bez toho, aby dodávateľská spoločnosť DPH z fakturovaného plnenia priznala a odviedla. 14. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, podľa ktorého bola porušená zásada materiálnej pravdy, keďže správca dane ani žalovaný nezistili dostatočne skutkový stav veci a nepostupovali v súlade so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, pokiaľ nevykonali žalobcom navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisu konateľa spoločnosti SGS Invest, s.r.o. na daňovom priznaní za sporné obdobie august 2010. Správny súd považuje dôvody, pre ktoré správca dane resp. žalovaný nepristúpili k vykonaniu navrhnutého dôkazu za relevantné, koherentné a ucelené. Celkom opodstatnený je záver správcu dane a žalovaného, že spoločnosť SGS Invest, s.r.o., jej štatutárny orgán - konateľ Alexandr Salmanov, verifikovala predmetné daňové priznanie za august 2010 podaním daňového priznania k DPH za nasledujúce zdaňovacie obdobie - september 2010 (ktorá skutočnosť je zrejmá aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9515401/5/4080875/2014 z 04.09.2014 a zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102605410/2016 z 23.02.2016). Spoločnosť SGS Invest, s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie august 2010 daňové priznanie, v ktorom vykázala nadmerný odpočet v sume 1.051,54 Eur. Tento nadmerný odpočet si spoločnosť odpočítala od vlastnej daňovej povinnosti v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2010 (za zdaňovacie obdobie september 2010 bola v daňovom priznaní k DPH vykázaná vlastná daňová povinnosť v sume 1.488,00 Eur). Nepodstatnou a právne bezvýznamnou je aj skutočnosť, že za zdaňovacie august 2010 bolo správcovi dane podané spoločnosťou SGS Invest, s.r.o. iba jedno daňové priznanie k DPH. Ani prípadné preukázanie nepravosti podpisu Alexandra Salmanova na uvedenom daňovom priznaní za august 2010 by aj podľa názoru správneho súdu nič nezmenilo na skutočnosti, že spoločnosť SGS Invest, s.r.o. DPH z predmetného fakturovaného plnenia nepriznala a neodviedla. 15. Tvrdenie žalobcu, že Alexandr Salmanov nemal vedomosť o nepriznaní a neodvedení DPH spoločnosťou SGS Invest, s.r.o. vyznieva nepravdepodobne aj vo svetle nepochybnej skutočnosti, že išlo o nezanedbateľnú fakturovanú sumu (celková fakturovaná suma bola 477.185,02 Eur). V tejto súvislosti súd uvádza, že aj pokiaľ by konateľ žalobcu nemal subjektívnu vedomosť o neodvedení DPH spoločnosťou SGS Invest, s.r.o., uvedené ho nezbavuje povinnosti ako konateľa SGS Invest, s.r.o. vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, najmä si zaobstarať všetky dostupné informácie a zabezpečovať riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva (§ 135, § 135a Obchodného zákonníka). Teda aj pokiaľ konateľ žalobcu v pozícii konateľa dodávateľa nevedel o tejto rozhodnej skutočnosti, bolo jeho zákonnou povinnosťou o tejto skutočnosti mať vedomosť a zanedbanie tejto jeho zákonnej povinnosti nemôže byť dôvodom na jeho obranu. 16. V intenciách vyššie uvedených úvah potom správny súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru o neúčelnosti vykonania navrhnutého dôkazu z dôvodu, že aj keby bolo preukázané, že menom Alexandra Salmanova vyplnila a podpísala daňové priznanie iná osoba, za existencie konkrétnych okolností skutkového stavu by ani uvedená skutočnosť nezbavovala Alexandra Salmanova zodpovednosti za údaje obsiahnuté v daňovom priznaní. 17. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorý považuje rozhodnutie správcu dane a žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu oba správne orgány riadne v odôvodnení svojich rozhodnutí reagovali na dva okruhy problémov: skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Uviedli, ktoré dôkazy boli vykonané a k akým skutkovým záverom z vykonaných dôkazov správne orgány dospeli, rovnako ako ich vyhodnotili, ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníka vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ale aj právnemu posúdeniu veci. V rámci právneho posúdenia veci správne orgány riadne konštatovali, že neboli splnené ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré je potrebné vykladať vo svetle smernice a judikatúry ESD v zmysle zákazu zneužitia práva na odpočet DPH. Závery správcu dane a žalovaného sú ucelené, logické a presvedčivé. Poskytujú dostatočný priestor pre prieskum daných záverov správnym súdom, ako aj pre formuláciu žalobných námietok účastníkom správneho konania. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotenie žalobných bodov ako nedôvodné súd žalobcu v celom rozsahu zamietol. 19. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), keďže neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.