Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200897 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5016200897.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Obec Horný Hričov, so sídlom Horný Hričov č. 191, právne zast. Advokátskou kanceláriou AKSK, s. r. o., so sídlom Námestie SNP č. 15, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom A. Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ SAKER, s. r. o., so sídlom Horný Hričov č. 298, IČO. 36 391 361, 2/ Jednota dôchodcov na Slovensku, základná organizácia, so sídlom v Hornom Hričove, 3/ Občianske združenie Za čistú a zdravú obec Horný Hričov, so sídlom Horný Hričov č. 252, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OOP3-2016/029651/KUZ zo dňa 09.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie nazvané ako Záverečné stanovisko číslo: OU-ZA-OSZP3-2016/003575-006/Hnl zo dňa 10.05.2016, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov číslo: OU-ZA- OOP3-2016/029651/KUZ zo dňa 09.09.2016 v znení jeho opravy číslo: OU-ZA-OOP3-2016/029651/ KUZ, OU-ZA-OOP3-2017/011666/KUZ zo dňa 13.02.2017 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ďalším účastníkom v rade 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako príslušný orgán, podľa § 3 písm. k) v spojení s § 56 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) vydal na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa § 37 cit. zákona a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutie - Záverečné stanovisko číslo: OU-ZA-OSZP3-2016/003575-006/Hnl zo dňa 10.5.2016. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí vyslovil súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“ ďalšieho účastníka v rade 1/ a súčasne určil podmienky realizácie navrhovanej činnosti, ako aj požadovaný rozsah projektovej analýzy. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na predložený zámer podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. od spoločnosti SAKER, s. r. o. (ďalšieho účastníka v rade 1/) zo dňa 29.09.2014 na posúdenie podľa cit. zákona k začatiu zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Mechanická úprava kovových odpadov“. Zámer navrhovanej činnosti vypracovala podľa § 22 a prílohy č. 9 spoločnosť ENGOM s.r.o., Žilina pod vedením zodpovedného riaditeľa RNDr. E. G.. Účelom navrhovanej činnosti je doplniť technológiu mechanického zhodnocovania kovových odpadov a navýšiť kapacitu zariadenia nad 5 000 ton za rok o technológiu, ktorá umožní spracovať väčšie množstvo kovového odpadu tak, aby jeho preprava ku konečnému zhodnocovateľovi bola ekonomická a environmentálne výhodná. Záujmová lokalita prevádzky sa nachádza v severovýchodnej časti Obce Horný Hričov mimo obytnú zónu obce v zóne výroby, lokalita sever na parcelách C-KN 635/1, 635/11 - zastavané plochy a nádvoria kat. úz. U. U. na LV č. XXX. Spoločnosť SAKER, s. r. o. prevádzkuje na základe súhlasu OÚ ŽP v Žiline č. A2010/01406-002/ Uri z 24.05.2010 zariadenie na zber odpadov z farebných kovov v Hornom Hričove a podľa súhlasu OÚ Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP3-2014/025900/Deb vykonáva v tomto už existujúcom zariadení skladovanie kovových odpadov a úpravu kovových odpadov do 5 000 ton za rok. V technologickom procese mechanickej úpravy kovových odpadov sú odpady triedené, strihané, lisované, briketované a pripravené pre environmentálne a ekonomicky výhodnejšiu prepravu ku koncovým zhodnocovateľom odpadu. Prvostupňový správny orgán v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že boli zvážené všetky predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a vychádzal pritom z preštudovania správy o hodnotení navrhovanej činnosti, stanovísk zainteresovaných subjektov, záznamu z verejného prerokovania a odborného posudku RNDr. Kamila Kanderu, ako odborne spôsobilej osoby na posudzovanie vplyvu na životné prostredie pre oblasť činnosti 3g stavby pre odpadové hospodárstvo, odbor činnosti 2m, odpadové hospodárstvo pod č. 127/96-OPV. Navrhovaná činnosť je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. zaradená do prílohy č. 8 v kategórii č. 9 Infraštruktúra, položka č. 6: Zhodnocovanie ostatných odpadov okrem zhodnocovania odpadov uvedených v položkách 5 a 11, zariadenia na úpravu a spracovanie ostatných odpadov od 5 000 ton/rok pre zisťovacie konanie. Zámer a následne aj správa o hodnotení sú vypracované v jednom variante navrhovanej činnosti, nakoľko OÚ Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie na základe žiadosti navrhovateľa podľa ust. § 22 ods. 7 cit. zákona upustil od požiadavky variantného riešenia zámeru. Konštatoval, že z hľadiska životného prostredia sú najviac dotknutou zložkou obyvatelia dotknutej obce Horný Hričov. Preverili sa aj možné vplyvy na ľudské zdravie v dôsledku pôsobenia hluku a emisie z dopravy. Na základe výsledkov vibroakustickej štúdie možno konštatovať, že navrhovanou činnosťou nedôjde k prekročeniu stanovených limitov pre hluk a vibrácie v životnom prostredí. Odporučenie realizácie navrhovanej činnosti zdôvodnil správny orgán prvého stupňa ďalej nasledovnými skutočnosťami: Umiestnenie prevádzky vo výrobnej zóne Obce Horný Hričov (areál SAKER, s. r. o.), súlad navrhovanej činnosti s Územným plánom Horný Hričov, vyhovujúca infraštruktúra - dobrá dopravná dostupnosť, kompaktný tvar pozemkov, technická infraštruktúra, technické riešenie prevádzky a jej umiestnenie v krajine nevytvára predpoklad pre vznik významných negatívnych vplyvov na životné prostredie. V blízkom okolí záujmovej lokality sa nenachádzajú chránené územia prírody, chránené vodohospodárske územia, prírodné liečivé zdroje, vodné zdroje alebo citlivé oblasti. Nie sú predpoklady na vznik negatívnych dopadov na obyvateľstvo a vznik nepriaznivých vplyvov na zložky životného prostredia dotknutého územia, ktoré by dosiahli alebo prekročili platné normy kvality životného prostredia. Z hľadiska efektívnej prepravy ostatných kovových odpadov sa predpokladá zníženie frekvencie dopravy predovšetkým na výstupe zo zariadenia na zber kovových odpadov, a to z dôvodu, že na odvoz mechanicky upraveného (zhutnením) kovového odpadu bude potrebný menší počet nákladných vozidiel. Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa konštatoval, že navrhovaná činnosť - investičný zámer mechanické spracovanie kovových odpadov je z hľadiska životného prostredia prijateľný aj pri množstve spracovávaného odpadu 14 500 ton za rok. Podmienkou je akceptovanie a uskutočnenie určených opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu dopadov, ktorými je možné zmierniť prevažnú časť očakávaných ako i reálne jestvujúcich nepriaznivých vplyvov v dotknutej Obci Horný Hričov. V nadväznosti na vznesené stanoviská v procese posudzovania správny orgán prvého stupňa konštatoval, že z doručených písomných stanovísk bola väčšina bez pripomienok. Nejednoznačné stanovisko RÚVZ Žilina, resp. pripomienku o nedoložení vibroakustickej štúdie nie je možné, podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa, vyhodnotiť, nakoľko vyplynula pravdepodobne z nepozornosti spracovateľa stanoviska, keďže táto štúdia bola zverejnená ako súčasť správy o hodnotení navrhovanej činnosti na webovom sídle enviroportal. Zo strany verejnosti boli k správe o hodnotení doručené písomné pripomienky od Jednoty dôchodcov na Slovensku, základná organizácia Horný Hričov. Táto vo svojom stanovisku vyjadruje obavy, že rozšírením výroby by došlo v životnom prostredí obce k ďalšiemu neúmernému poškodeniu zdravia a majetku občanov. Navrhovateľom uvádzaný zámer nevyhnutne predpokladá zvýšiť dopravnú intenzitu prejazdu vozidiel obcou. K uvedenej pripomienke správny orgán uviedol, že podľa záverov vibroakustickej štúdie bolo na základe vykonanej predikcie akustických pomerov v záujmovom území od emisie hluku z mobilných a zo stacionárnych zdrojov, ktoré súvisia s činnosťou zariadenia na mechanickú úpravu kovových odpadov, konštatované, že pre denný, večerný a nočný čas nie sú prekročené limity prípustných hodnôt hluku z iných zdrojov vo vonkajšom prostredí chránených objektov. Podobne pre etapy prevádzkovania zariadenia na mechanickú úpravu kovových odpadov bolo vykonané meranie vibrácií v záujmovej lokalite. Podľa záverov vibroakustickej štúdie (klub ZPS vo vibroakustike, s. r. o. 11.2015) posudzovaná hodnota ekvivalentného a maximálneho váženého zrýchlenia vibrácií sa porovnáva s prípustnou hodnotou váženého zrýchlenia vibrácií vo vnútornom prostredí budov podľa platnej legislatívy. Prípustné hodnoty vibrácií pre merací bod MV1 nie sú prekročené. Správny orgán konštatoval, že samotné skladovanie odpadov pre prevádzku SAKER, s. r. o. nie je nijako kapacitne obmedzené. Mechanickým spracovaním kovových odpadov dôjde k redukcii ich objemu, a teda k zníženiu počtu prejazdov nákladných automobilov prevážajúcich kovové odpady. V stanovisku dotknutej Obce Horný Hričov sa uvádza, že navrhovaná činnosť nie je v súlade s plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a s pripravovaným doplnkom územného plánu. Pripomienka nemôže byť akceptovaná podľa názoru správneho orgánu, pretože aktuálne je činnosť v súlade s platným územným plánom. Ďalšou pripomienkou dotknutej obce bolo vypracovať objektivizáciu prostredia súvisiacu s expozíciou chemickým faktorom - hliník kovový, soli hliníka, inhalovateľná frakcia - prach, respirabilná frakcia - prach. Správny orgán poznamenal, že pri mechanickom spracúvavaní kovových odpadov z hliníka nedochádza k expozícii zamestnancov s uvedeným chemickým faktorom. V nadväznosti na žiadosť obce o monitorovanie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu uviedol, že skladovaním kovového hliníka v súlade s predpismi platnými v odpadovom hospodárstve nedochádza k ovplyvňovaniu vody určenej na ľudskú spotrebu. Ako oprávnené pripomienky k činnosti vyhodnotil správny orgán: odstrániť plot zo železničných podvalov a nahradiť ho iným vhodným oplotením, neohroziť zdravie zamestnancov a bezpečnosť prevádzky; vypracovať posudok na hluk a vibrácie v pracovnom prostredí; dodržiavať legislatívne predpisy v oblasti ochrany ľudského zdravia. Uvedené podmienky sú premietnuté do Kapitoly VI.3. Záverečného stanoviska. 2. Druhostupňový správny orgán - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2016/029651/KUZ zo dňa 09.09.2016 v znení jeho opravy č. OU-ZA-OOP3-2016/029651/ KUZ, OU-ZA-OOP3-2017/011666/KUZ zo dňa 13.2.2017 o odvolaní žalobcu a ďalšieho účastníka - Jednoty dôchodcov na Slovensku proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol tak, že odvolania oboch účastníkov zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa pritom s právnym a skutkovým zhodnotením veci prvostupňovým správnym orgánom. Odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa má všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Odôvodnenie záverečného stanoviska (Kapitola VII) vyhodnocuje postup správneho orgánu, pričom samotný postup a podklady pre vydanie záverečného stanoviska sú zhrnuté v Kapitolách I. - V. Záverečného stanoviska. Vo výrokovej časti rozhodnutia (v Kapitole VI. v bode 5) sú zhodnotené jednotlivé doručené stanoviská, kde na strane 24 - 27 sa príslušný správny orgán vysporiadava s jednotlivými pripomienkami vznesenými v jednotlivých stanoviskách. Rozhodnutie dostatočne popisuje jednak podklady aj postupy správneho orgánu a správnu úvahu. Záverečné stanovisko bolo štrukturálne vydané podľa prílohy č. 12 k zákonu EIA. Pokiaľ odvolatelia namietali, že im nebol známy obsah odborného posudku, z ktorého správny orgán prvého stupňa vychádzal, žalovaný uviedol, že uvedený posudok bol zverejnený na webovom sídle <http://www.enviroportal.sk>, pričom osoba odborne spôsobilá bola vybratá zo zoznamu, ktorý je rovnako verejnosti prístupný na uvedenom webovom sídle. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca k svojmu odvolaniu pridal nové dôkazy, ktoré vzišli až po vydaní záverečného stanoviska. Ide o meranie únosnosti na ceste III/2090 a miestnych komunikáciách v obci Horný Hričov, ktorú vypracovala Slovenská správa ciest Bratislava. V meraní nie je uvedený dôvod, z akého bolo meranie vykonané. Meranie je vykonávané aj na úsekoch komunikácií, ktorými nie je prepravovaný odpad do firmy navrhovateľa, takže s navrhovanou činnosťou nesúvisí. Ďalej je priložený protokol o skúškach vôd vypracovaný Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline na kopanú studňu Horný Hričov. Bližšia identifikácia umiestnenia studne nie je v protokole uvedená a výsledkom protokolu je, že vzorka vody je vyhovujúca ako po chemickej tak aj mikrobiologickej stránke. Oba tieto dokumenty boli doložené do spisového materiálu až po vydaní rozhodnutia - záverečného stanoviska, avšak svojim obsahom a zameraním by nemali podstatný vplyv na rozhodnutie, nakoľko nesúvisia s navrhovanou činnosťou a neovplyvnili by postupy pri rozhodovaní. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného v znení opravy žalovaného zo dňa 13.02.2017 a správneho orgánu prvého stupňa. V prvom rade žalobca namieta, že sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal a náležite nezdôvodnil neakceptovanie pripomienok žalobcu v jeho stanovisku č. 2016/29 zo dňa 14.01.2016. Pre väčšinu zhodnotení správnemu orgánu chýbal dôkazný podklad pre ich uvádzanie. Žalobca naďalej trvá na skutočnosti, že navrhovaná činnosť je v rozpore nielen s územným plánom obce, ktorého záväzná časť neumožňuje zrealizovanie predmetnej činnosti, ktorá predstavuje verejné technické vybavenie územia na území obce ale aj s Plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce 2015 - 2020 sledujúceho cieľ utlmenia rozvoja priemyslu v obci a návrat k hodnotám vidieka. Pri posudzovaní nebolo zohľadnené, že v obci Horný Hričov je extrémny počet spoločností, ktoré sa venujú spracovaniu odpadov, v dôsledku čoho už obec Horný Hričov nedokáže kapacitne ani environmentálne prijať na svoje územie ďalšie navyšovanie kapacít spracovávaného odpadu. Navrhovaná činnosť predpokladá na vstupe spracovať 14 500 ton neupravených kovových odpadov s veľkým podielom hliníka, ktorý je toxickým prvkom s neurotoxickými vlastnosťami nepriaznivo vplývajúci na zdravie obyvateľstva. Ďalší účastník v rade 1/. pritom takýto odpad zhromažďuje v zbernom dvore na otvorenom priestranstve, kedy v dôsledku prirodzených procesov hrozí kontaminácia ovzdušia a podzemných vôd. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nedostatočného zistenia skutkového stavu, kde sa vo svojich záveroch o rozsahu nepriaznivých vplyvov opieral správny orgán výhradne o dokumenty zaobstarané a predložené navrhovateľom (spoločnosťou SAKER, s.r.o.), kedy pre závery správneho orgánu neexistuje žiaden dôkazný podklad, pokiaľ ide o nasledovné oblasti: Oblasť nárokov na dopravnú a inú infraštruktúru, kde posúdenie vychádzalo výhradne z údajov uvádzaných spoločnosťou SAKER, s.r.o. o počte a frekvencii pohybu vozidiel. Spoločnosť SAKER, s.r.o. pritom neuviedla, o aké druhy nákladných vozidiel pôjde, niektoré z uvádzaných hodnôt číselne nesedia. Uviedol, že navážanie kovového odpadu bude prebiehať v pracovné dni od 06:00 - 16:00, dovezie sa 1 200 ton za použitia nákladného automobilu s nosnosťou 8 ton, frekvencia: 150 nákladných automobilov mesačne (tu prepočet sedí). Odvoz spracovaného kovového odpadu bude prebiehať v rovnakom čase, v rozsahu 1 100t/mesiac za použitia nákladných automobilov s nosnosťou 12 ton, frekvencia 90 vozidiel za mesiac. Tu však prepočet nosnosť x počet použitých vozidiel mesačne nesedí. Pri prepočítaní uvedeného totiž vychádza, že za použitia predmetného počtu vozidiel možno za mesiac vyviesť 1080 ton spracovaného odpadu a nie 1 100 ton, ako sa uvádza. Nie je zrejmé, ako sa potom naloží s prevažujúcim zvyškom 20 ton spracovaného odpadu. Zrejmým riešením tejto situácie by zrejme bolo nedodržiavanie predpísanej nosnosti používaných vozidiel, ich preťaženie, čo by nepochybne nepriaznivo vplývalo na pozemné komunikácie, ktoré by boli vystavené väčšej záťaži ako umožňuje ich únosnosť. Uvádzanými počtami pritom nie je počet vozidiel používajúcich pozemné komunikácie obce nekončí. Ďalšími používanými vozidlami bez ich bližšieho označenia, ako aj uvedenia ich nosnosti, záťaže sú obslužné vozidlá v počte 24 vozidiel za deň, čo predstavuje pri bežnom mesiaci cca 720 obslužných vozidiel mesačne. Ďalej správnemu orgánu prvého stupňa chýba dôkazný podklad pre vyhodnotenie vplyvu navrhovanej činnosti na ovzdušie. Správny orgán konštatoval zhodne so spoločnosťou SAKER, s.r.o. bez akéhokoľvek podkladu, že prevádzkovanie prevádzky na mechanickú úpravu kovových odpadov zvýši znečistenie ovzdušia v nevýznamnej miere. Rovnako oblasť vibrácií vyhodnotil bez opory v zaobstaraných podkladoch, presnejšie bez ich existencie, keď konštatoval, že vplyv vibrácií na okolie v období výstavby možno vzhľadom na použitie bežných stavebných technológií považovať za nevýznamný. Vo vzťahu k oblasti vodných pomerov rovnako nesprávne bez existencie akéhokoľvek podkladu konštatoval neexistenciu významnejšieho ohrozenia navrhovanou činnosťou. Na nedostatočnosť zistenia skutkového stavu žalobca pritom v odvolaní žalovaného upozorňoval, keď predložil výsledky merania únosnosti na ceste MK - elektrárenská, kedy spomínaná cesta je užívaná ťažkými vozidlami pri realizácii činnosti spoločnosťou SAKER, s.r.o.. Žalobca v odvolaní zároveň predložil protokol o skúškach vôd č. 3898/2016 preukazujúci za súčasných podmienok nezávadnosť zdroja pitnej vody nachádzajúceho sa v blízkosti predmetnej prevádzky spoločnosti SAKER, s.r.o. poukazujúc na dôvodnú obavu z jeho kontaminovania. Záverom žalobca poukazuje na skutočnosť, že nepriaznivosť navrhovanej činnosti spoločnosti SAKER, s.r.o. pre životné prostredie a život obyvateľov Obce Horný Hričov konštatoval vo svojom stanovisku z 15.01.2016 č. j.: A/2015/04637/PPL aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiline, s čím sa však orgán prvého stupňa vo svojom rozhodovaní vôbec nevysporiadal, a na túto okolnosť nereagoval ani odvolací orgán. 4. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom správnemu súdu 15.02.2017, zotrval na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí. V nadväznosti na žalobné námietky žalovaný naviac uviedol, že v čase predloženia zámeru a správy o hodnotení, ako aj v súčasnosti je územie v platnej územnoplánovacej dokumentácii riešené ako plocha určená pre priemysel. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce 2015 - 2020, ako dokument, nebol strategicky posúdený, nakoľko schvaľujúci orgán nemôže v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. schváliť dokument, ktorý je predmetom posudzovania bez záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu. V nadväznosti na žalobnú námietku, podľa ktorej už Obec Horný Hričov nedokáže kapacitne ani environmentálne prijať na svoje územie ďalšie navyšovanie kapacít spracovávaného odpadu, žalovaný uviedol, že správny orgán nemôže obmedzovať ani znevýhodňovať žiaden subjekt, ktorý splní zákonné podmienky na realizáciu stanovenej činnosti. Počet spoločností a zariadení rovnakého charakteru je otázkou konkurenčného boja. V rámci posudzovanej činnosti bude spoločnosť SAKER, s.r.o. nakladať s odpadom, ktorý je v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch vedený ako „Ostatný“, nie je nebezpečný. Vzhľadom na to, že sa jedná o odpad kategórie „O“ a zároveň prevádzka navrhovateľa spĺňa podmienky § 8 vyhlášky č. 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, v dôsledku prirodzených procesov nehrozí kontaminácia ovzdušia a podzemných vôd. V nadväznosti na žalobnú námietku o dopade na dopravu a inú infraštruktúru žalovaný poznamenal, že požiadavkou obce bolo vyhodnotenie dopravnej únosnosti komunikácií, ktorými bude prepravovaný odpad. Toto bolo rozpracované v správe o hodnotení. Obec k otázke dopravy vo svojom stanovisku nevzniesla žiadne pripomienky. Pripomienky uvedené v žalobe mala právo v tomto stanovisku vyjadriť a úrad, resp. spracovateľ v posudku by sa nimi zaoberal a vyhodnotil ich. Dotknutý orgán štátnej správy OÚ Žilina, odbor dopravy a pozemných komunikácií konštatoval, že preprava odpadov je vedená štátnymi komunikáciami, len v úseku cca 900 metrov je vedená miestnou komunikáciou, ktorej podstatná časť prechádza zónou výroby a nemá k navrhovanej činnosti pripomienky. Vo vzťahu k ovzdušiu žalovaný konštatoval, že navrhovaná činnosť je začlenená ako malý zdroj znečistenia ovzdušia, takže prevádzkovaním zariadenia na mechanickú úpravu kovov sa oprávnene predpokladá nevýznamná miera zaťaženia. Požiadavka vypracovania emisno-imisnej štúdie nebola v rámci prerokovania návrhu v rozsahu hodnotenia vznesená. V nadväznosti na otázku vibrácií žalovaný uviedol, že v rámci realizácie stavby dôjde k minimálnym a časovo veľmi obmedzeným stavebným zásahom, nakoľko ide len o umiestnenie strojného zariadenia do existujúcej prevádzky bez použitia ťažkých stavebných mechanizmov. Podľa záverov vibroakustickej štúdie posudzovaná hodnota ekvivalentného maximálneho váženého zrýchlenia vibrácií sa porovnáva s prípustnou hodnotou vážneho zrýchlenia vibrácií vo vnútornom prostredí budov podľa platnej legislatívy. Prípustné hodnoty vibrácií pre merací bod MV1 neboli prekročené. Podľa hlukovej štúdie a priestoru umiestnenia navrhovanej činnosti boli vymedzené všetky najbližšie objekty k bývaniu, u ktorých boli vymerané referenčné body na stranách fasád, kde je možné očakávať zdroj hluku. Podľa záverov vibroakustickej štúdie bolo na základe vykonanej predikcie akustických pomerov v záujmovom území od emisie hluku z mobilných a zo stacionárnych zdrojov, ktoré súvisia s činnosťou zariadenia na mechanickú úpravu kovových odpadov konštatované, že pre denný, večerný a nočný čas nie sú prekročené limity prípustných hodnôt hluku z iných zdrojov vo vonkajšom prostredí chránených objektov. Vo vzťahu k vodným pomerom žalovaný konštatoval, že spevnené plochy sú tvorené liatym betónom a izoláciou proti prieniku ropných látok, všetky plochy sú vyspádované, zvedené do vnútropodnikovej kanalizácie a odlučovača ropných látok. Odtiaľ je dažďová voda vedená do verejnej kanalizácie, nehrozí tak kontaminácia vôd. Pokiaľ žalobca namieta, že v odvolaní predložil výsledky merania únosnosti na ceste MK - elektrárenská a protokol o skúškach vôd č. 38988/2016, žalovaný uviedol, že s uvedenými pripomienkami sa žalovaný už vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom uviedol, že sa jedná o nové dôkazy, ktoré vzišli až po vydaní záverečného stanoviska. Svojim obsahom a zameraním by však nemali podstatný vplyv na rozhodnutie. Vo vzťahu k žalobnej námietke o nevyhodnotení stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline žalovaný uviedol, že išlo o nejednoznačné stanovisko, kde sa uvádzalo: „Nakoľko sa plánovaná činnosť nachádza v blízkosti obytnej zástavby a je možné, že bude nepriaznivo zaťažovať okolie, predpokladáme navýšenie kapacity zariadenia SAKER, s. r. o. nad 5 000 ton za nepriaznivé pre životné prostredie a život obyvateľov Obce Horný Hričov“. Žalovaný zdôraznil, že úrad verejného zdravotníctva tak neuviedol, či s činnosťou súhlasí, súhlasí s pripomienkami, resp. nesúhlasí. Za neopodstatnenú možno považovať skutočnosť, že regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom vyjadrení uvádza, že v správe o hodnotení chýba vibroakustická štúdia a technická dokumentácia k jednotlivým strojom. Vibroakustická štúdia bola doložená v prílohe 1 správy o hodnotení a pokiaľ nebola súčasťou papierovej dokumentácie zaslanej regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, celá dokumentácia sa nachádza aj na webovej stránke enviroportal. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku konštatuje usporiadanie rodinných domov vo vzťahu k vzdialenosti od prevádzky spoločnosti SAKER, s.r.o.. Vo svojom stanovisku však nespomína žiadnu štúdiu týkajúcu sa znečistenia ovzdušia iba vibroakustickú štúdiu. Taktiež nebola vznesená požiadavka na vypracovanie emisno-imisnej štúdie a ani inej štúdie vyhodnocujúcej znečistenie ovzdušia v rámci prejednávania rozsahu hodnotenia. Ďalej konštatuje, že neboli splnené požiadavky predloženia vibroakustickej štúdie a technickej dokumentácie k jednotlivým pracovným strojom z dôvodu zhodnotenia vplyvu vibrácie na okolie. V odôvodnení záverečného stanoviska bolo konštatované, že pravdepodobne nedopatrením si regionálny úrad verejného zdravotníctva túto štúdiu nevšimol, takže túto pripomienku vyhodnotil ako bezpredmetnú. 5. Ďalší účastník konania v rade 2/ (Jednota dôchodcov na Slovensku, základná organizácia Horný Hričov) vo svojom vyjadrení doručenom správnemu súdu 31.1.2017 uviedol, že rozšírením výroby spoločnosti SAKER, s.r.o. z doterajšej kapacity do 5 000 ton kovového odpadu za rok na navrhovaných 14 500 ton neupraveného odpadu a 14 000 ton výroby a odvozu upravených kovových odpadov za rok by spôsobilo v životnom prostredí obce ďalšie poškodzovanie zdravia a majetku občanov. Pri manipulácii s veľkým množstvom kovového odpadu bude spoločnosť používať rôzne zložité zariadenia. Z ich činnosti vznikne v obci nadmerný hluk, vibrácie, prašnosť a imisie zo spaľovania pohonných hmôt. 6. V replike na vyjadrenie žalovaného doručenej správnemu súdu 09.03.2017 k otázke skladovania neupravených kovových odpadov s vysokým podielom hliníka v zbernom dvore na otvorenom priestranstve spoločnosti SAKER, s.r.o. vo vzťahu k argumentu žalovaného o tom, že dotknuté orgány neupozornili na žiadne rizikové skutočnosti, žalobca uviedol, že tieto pri posudzovaní vo svojich stanoviskách posudzovali výlučne správu o hodnotení predloženú spoločnosťou SAKER, s.r.o. vychádzajúc tak výlučne zo skutočností v nej uvádzaných. Z ich stanovísk nie je zrejmé, či pri podávaní svojich stanovísk zisťovali skutočný stav veci. Vo vzťahu k stanovisku Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia na úseku ochrany ovzdušia poukázal na skutočnosť, že tento orgán označil vo svojom stanovisku za príslušný orgán k zaujatiu stanoviska v tejto oblasti práve žalobcu a žalobca na možnú kontamináciu ovzdušia a podzemných vôd vo svojom stanovisku aj poukazoval. Dotknutý orgán - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie sa k otázke skladovania odpadov na otvorených priestranstvách vôbec nevyjadril, pričom svoj záver založil výlučne na skutočnosti dlhodobého prevádzkovania zariadenia spoločnosti SAKER, s.r.o.. Žalobca uviedol, že skúmať únosnosť ciest mali správne orgány bez prenášania zodpovednosti za riadne zistenie skutkového stavu na účastníkov. Správne orgány však vychádzali len z údajov uvádzaných spoločnosťou SAKER, s.r.o. o počte a frekvencii pohybu vozidiel a nezohľadnil a neposúdil nezrovnalosti, ktoré bližšie identifikoval žalobca v podanej všeobecnej správnej žalobe. Skutočnosť, že miestne komunikácie predstavujú 900 metrov predpokladanej dopravnej trasy, nijako neznižujú riziko ich preťaženia a znečistenia, podložené žalobcom predloženými meraniami únosnosti ciest. Vo vzťahu k vyhodnoteniu vplyvu prevádzky na znečistenie ovzdušia, vibrácie na okolie v období výstavby, resp. možného úniku ropných látok z mechanizmov do vôd vychádzal žalovaný zo všeobecných predpokladov a klasifikácií nezohľadňujúc osobitnosti zariadenia spoločnosti SAKER, s.r.o. ani v navrhovanej činnosti ani z faktov bežného opotrebenia a vplyvov vonkajších faktorov. Skutočnosť, že žalobcom predložený dôkaz - meranie únosnosti na ceste MK - elektrárenská posudzuje aj iné cesty okrem spornej cesty, nijako nevylučuje jeho relevanciu a súvis predmetného podkladu s prejednávanou právnou vecou, dokladá, že miestna komunikácia nedisponuje únosnosťou pre potreby plánovanej činnosti a žalobcom predložený protokol o skúškach vôd č. 3898/2016 aj dôvodnú obavu z kontaminácie podzemných vôd. 7. Žalovaný v duplike doručenej správnemu súdu 03.04.2017 poukázal v podrobnostiach na skutkové a právne dôvody rozhodnutia žalovaného, ako aj svojho vyjadrenia doručeného správnemu súdu 15.02.2017. 8. Ďalší účastníci v rade 1/, 3/ nevyužili svoje právo písomného vyjadrenia sa k žalobe v súdom stanovenej koncentračnej lehote (výzvy na vyjadrenie sa k žalobe boli ďalším účastníkom v rade 1./ , 3./ doručené 13.1.2017, t.j. viac než 3 mesiace pred termínom pojednávania) . Správny súd umožnil uvedeným účastníkom na pojednávaní dňa 17.4.2018 vysloviť svoj prednes, ktorý však už nemal účinky písomného vyjadrenia k žalobe (§ 105 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 9. Ďalší účastník v rade 3/. v ústnom prednese na pojednávaní uviedol, že podnikateľská činnosť spoločnosti SAKER, s.r.o. (ďalšieho účastníka v rade 1/.) nepriaznivo ovplyvňuje život obyvateľov obce. Imisie prevádzky uvedenej spoločnosti sa nevzťahujú len na samotný areál spoločnosti. Nákladná doprava (parkovanie kamiónov na miestnej komunikácii, prekládky realizované na uvedenej komunikácii) výrazne zaťažuje prístup obyvateľov k rodinným domom aj ich užívanie (k rodinnému domu zástupcu ďalšieho účastníka v rade 3/. sa pre parkujúce kamióny nemohli dostať sanitkou ani záchranári). 10. Ďalší účastník v rade 1/. prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ústnom prednese na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov, má za to, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Štatutárny zástupca ďalšieho účastníka v rade 1/. uviedol, že miestna komunikácia, o ktorej sa zmieňuje ďalší účastník v rade 3/., je vo vlastníctve ďalšieho účastníka v rade 1/. a obyvatelia dotknutej miestnej časti môžu využiť na prístup k svojim rodinným domom aj iné komunikácie v obci. 11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní 17.04.2018 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 18.1.2018, za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 114 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP z nasledovných dôvodov: 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 22.09.2016 (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) Tento zákon upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie 1) (ďalej len "posudzovanie vplyvov") navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, 2). 1) § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona č. 287/1994 Z.z. 2) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou. Podľa § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z. v záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2). Podľa § 37 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán doručí záverečné stanovisko do 30 dní od jeho vydania navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci a zverejní ho bezodkladne na webovom sídle ministerstva a na úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30. Podľa § 29a zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti hodnotí obdobie prípravy navrhovanej činnosti a jej realizácie, a ak je to odôvodnené povahou navrhovanej činnosti, aj etapu jej ukončenia spojeného s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, a to najmä z hľadiska a) únosného zaťaženia územia, 22) b) dôsledkov bežnej činnosti a rizika možných havárií, c) kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových horizontoch a s prihliadnutím na ich nezvratnosť, d) prevencie, minimalizácie, prípadne kompenzácie priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, e) použitých metód hodnotenia a úplnosti informácií, f) porovnania s najlepšími dostupnými technológiami. 22) § 5 zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 287/1994 Z.z. Podľa § 5 zákona č. 17/1992 Zb. únosné zaťaženie územia je také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov alebo ekologickej stability. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 13. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného musí konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 14. V prípade rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa ide o vadu spočívajúcu v nedostatku dôvodov. V osobitom správnom konaní upravenom zákonom č. 24/2006 Z.z. orgán štátnej správy plniaci povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie (okresný úrad v sídle kraja) hodnotí pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; postup správneho orgánu zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti, pričom vo všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi (§ 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z.). Hlavné hľadiská, na ktoré musí správny orgán prioritne prihliadať pri posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti a okruh oblastí, na ktoré zákonodarca kladie hlavný dôraz počas celého procesu posudzovania, sú vyjadrené v citovanom ust. § 29a zákona č. 24/2006 Z.z. (ako je zrejmé z dôvodovej správy - bodu 17 k novele zákona č. 24/2006 Z.z. zverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 314/2014 Z.z.). Citované ust. § 29a zákona č. 24/2006 Z.z. tak významným spôsobom definuje, ktoré zložky posudzovania správny orgán nemôže opomenúť. 15. V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán (pričom žalovaný uvedený nedostatok prvostupňového správneho orgánu v odvolacom konaní neodstránil) v dôvodoch rozhodnutia celkom opomenul vyhodnotiť jedno z hlavných hľadísk posudzovania, a to „únosnosť zaťaženia územia“ (v zmysle citovaného ust. § 29a písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z.). Správny súd potom námietku žalobcu, podľa ktorej sa správne orgány pri posudzovaní nezaoberali skutočnosťou, že v Obci Horný Hričov je extrémny počet spoločností, ktoré sa venujú spracovaniu odpadov, v dôsledku čoho už Obec Horný Hričov nemôže environmentálne a kapacitne prijať na svoje územie ďalšie navyšovanie spracovania odpadu, vyhodnotil ako dôvodnú. 16. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastným zisťovaním formálne a obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti správneho súdu je pritom také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou. Absencia dôvodov žalobou napadnutého správneho aktu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, vo vzťahu k vyššie vymedzenému hľadisku hodnotenia viedla správny súd k ich zrušeniu pre nepreskúmateľnosť bez možnosti zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami (vzťahujúcimi sa k nepriaznivým vplyvom navrhovanej činnosti na kvalitu ovzdušia, vôd, resp. hlučnosť v obci, atď.), ktoré je potrebné v tomto štádiu považovať za predčasné, nakoľko bezprostredne súvisia s celkovým zhodnotením všetkých hľadísk obsiahnutých v citovanom ust. § 29a zákona č. 24/2006 Z.z. vrátane hľadiska v zmysle písm. a) - únosného zaťaženia územia. 17. Správny orgán bude v odôvodnení nového rozhodnutia reagovať (okrem iného) na chýbajúce hľadisko posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, najmä vyhodnotí (v tomto smere bude potrebné doplniť podklady rozhodnutia), aké iné prevádzky, zariadenia alebo iné zásahy do prírodného prostredia meniace fyzické aspekty lokality, ovplyvňujúce jednotlivé zložky životného prostredia v širšom slova zmysle, teda činnosti majúce priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie, vrátane vplyvu na zdravie ľudí, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, už zaťažujú dané územie. V tomto smere musí doplniť skutkové zistenia o podklady relevantné z hľadiska sumarizácie potrebných údajov a až následne posúdi navrhovanú činnosť spoločnosti SAKER, s.r.o. v spojení s inými, už v danej lokalite existujúcimi prevádzkami (vrátane už existujúcej/povolenej činnosti spoločnosti SAKER, s.r.o.) ovplyvňujúcimi životné prostredie v širšom slova zmysle a vyhodnotí, či ďalšie zaťaženie územia navrhovanou činnosťou je ešte možné subsumovať pod legálny pojem „únosné zaťaženie územia“ v zmysle citovaného ust. § 5 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v platnom znení, t. j. také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom ešte nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcie ekosystémov alebo ekologickej stability. 18. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a zhodnotí ich právny význam. Uvedie, ktoré dôkazy boli vykonané, ako ich správny orgán hodnotí, ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami účastníkov vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. V rámci právneho posúdenia veci správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenie, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom nestačí len citácia daného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, a to najmä v nej obsiahnutých neurčitých pojmov (napr. ekosystém, ekologická stabilita, únosnosť zaťaženia územia, atď.), aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom. 19. Len na okraj považuje správny súd za potrebné vyjadriť sa k obrane žalovaného, podľa ktorej správny orgán nemôže obmedzovať ani znevýhodňovať žiaden subjekt, ktorý splní zákonné podmienky na realizáciu stanovenej činnosti a počet spoločností a zariadení rovnakého charakteru je otázkou konkurenčného boja. Správny súd si plne uvedomuje požiadavku nediskriminácie podnikateľských subjektov pri aplikovaní zákona č. 24/2006 Z.z., avšak v konkrétnom prípade bola jednou zo zákonných podmienok povolenia navrhovanej činnosti spoločnosti SAKER, s.r.o. skutočnosť, že zvýšením zaťaženia územia o danú činnosť ešte bude zachované „únosné zaťaženie územia“ v zmysle citovaného ust. § 5 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v platnom znení. Nemožno totiž súčasne opomenúť fakt, že citované ust. § 29a písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z. v nadväznosti na citované ust. § 5 zákona č. 17/1992 Zb. slúži k ochrane ďalšieho významného ústavného práva garantovaného článkom 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na priaznivé životné prostredie. Slobode podnikania a ochrane hospodárskej súťaže tak zákon stanovil jasné limity, a tie sú v právnom štáte plne odôvodnené ochranou významného ústavného práva. Pokiaľ sú zákonné podmienky v konkrétnom čase nastavené pre všetky podnikateľské subjekty rovnako, musí navrhovateľ znášať prípadné riziko, že práve jeho prevádzka - navrhovaná činnosť (resp. rozšírenie už existujúcej činnosti) v určitom časovom momente už bude činnosťou, ktorá po zohľadnení už povolených činností v danom území v úhrne spolu s nimi presiahne tzv. únosné zaťaženie územia. 20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/, 3/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo ich povinnosťou ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej bez ich vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu priznať. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.