Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 27Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200313 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200313.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci žalobcu: L.I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX/X, XXX XX C., právne zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom P. č. X, XXX XX Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaná n e m a j ú nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňovým rozhodnutím pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.03.2017 rozhodla podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok k 10.05.2016 zamietla. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že žalobca žiadosťou o dôchodok spísanou dňa 13.01.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku k 10. máju 2016. Poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečený občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Podľa zákona č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia pracujúci poverený činnosťou v zahraničí, pokiaľ pracuje v tropických alebo inak zdravotne náročných oblastiach Afriky, s výnimkou Alžírskej republiky, Juhoafrickej republiky, Tunisu a Maroka sa na účely dôchodkového zabezpečenia zamestnania zaraďujú do II. pracovnej kategórie. Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobcovi obdobie, kedy bol pracovne zaradený na výkon práce v Líbyi bolo zradené do II. pracovnej kategórie. V zamestnaní I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení žalobca získal 14 rokov a 59 dní, nárok na starobný dôchodok žalobcovi v 62. roku veku, t.j. k 10. máju 2016 nevznikol Súčasne uviedol, že žalobca nespĺňa ani podmienku vekového zvýhodnenia podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Uviedol, že medzi sporovými stranami niet pochýb o tom, že žalobca dňa 25.10.2013 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 6 322 dní, t.j. 17 rokov a 117 dní v zamestnaní I. pracovnej kategórie: vojenská základná služba v ČSĽA od 30.09.1976 do 26.09.1978 - 727 dní, ZŤS Martin od 02.12.1980 do 06.07.1988 - 2 774 dní, Líbya - kováč od 07.07.1988 do 05.09.1989 - 426 dní, ZŤS Martin od 10.09.1989 do 31.12.1995 - 2 304 dní, Martin Metal, a.s. od 02.10.1996 do 31.12.1996 - 91 dní, spolu 6 322 dní, t.j. 17 rokov a 117 dní. Žalobca odslúžil 335 dní v zamestnaní II. pracovnej kategórie - ŠKODA Plzeň - kováč od 01.01.1980 do 30.11.1980 - 335 dní. Žalobca odpracoval 9 655 dní, t.j. 26 rokov a 165 dní v zamestnaní v III. pracovnej kategórii: - SPŠ Strojnícka - hutníctvo v Plzni od 01.09.1972 do 31.07.1976 - 1 430 dní, ŠKODA Plzeň od 01.08.1976 do 29.09.1976 - 60 dní, ŠKODA Plzeň od 27.09.1978 do 31.12.1979 - 461 dní, civilné zamestnanie od 06.09.1989 do 09.09.1989 - 4 dni, civilné zamestnanie od 01.01.1996 do 01.10.1996 - 275 dní, civilné zamestnanie od 01.01.1997 do 26.12.2013 - 6 204 dní, ČID od 27.12.2013 do 30.04.2017 - 1 221 dní, t. j. spolu 9 655 dní, t.j. 26 rokov a 165 dní. Žalobca odslúžil a odpracoval v I. a II. pracovnej kategórii 6 322 dní + 335 dní spolu 6 657 dní, t.j. 18 rokov a 87 dní. Žalobca odpracoval v III. pracovnej kategórii k 30.04.2017 9 655 dní, t.j. 26 rokov a 165 dní. V odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 10So/68/2012. Do zákona č. 461/2003 Z.z. zákonodarca zakotvil aj ust. §274 ods. 1 týkajúce sa priznávania nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. aj do služby I. a II. kategórie funkcií až do 31.12.2023, pričom tieto nároky bližšie nešpecifikoval. Je teda zrejmé, že zaradením tohto ustanovenia zákonodarca musel mať na zreteli aj predchádzajúcu právnu úpravu týchto nárokov ako to bolo zakotvené v § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., t.j. že občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol príslušný fyzický vek a ak bol zároveň zamestnaný potrebný počet rokov v I. a II. pracovnej kategórii. V opačnom prípade by totiž ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nemal žiadny význam a bolo by nepoužiteľné, nevykonateľné a zároveň by bolo zjavne diskriminačné pre túto skupinu dôchodcov. Žalobca teda žiada, aby pri priznávaní starobného dôchodku v zmysle platnej právnej úpravy, a to najmä poukazujúc na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., boli zhodnotené odpracované doby v príslušnej pracovnej kategórii pre priznanie nárokov vyplývajúcich z tohto zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie na účely zníženia dôchodkového veku, teda dosiahnutím aj oveľa nižšieho dôchodkového veku než 62 rokov. Podľa § 10 ods. 1 zákona FZ ČSSR č. 121/1975 Zb., kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku Československého štátu: b) doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov Zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších odzbrojených zborov, d) doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Systém pracovných kategórií bol v ČSFR zrušený až zákonom č. 235/1992 Zb.. Pracovné kategórie boli upravené zákonom č. 101/1964 Zb., účinným od 01.07.1964 v ust. § 5. Toto ustanovenie vykonávala vyhláška č. 107/1964 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia, ktorá v ust. § 2 stanovila, že do I. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne alebo aspoň prevažne práce uvedené v diele I pripojeného zoznamu. Podľa § 5 citovanej vyhlášky ústredné orgány v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce uvedené v pripojenom zoznamu a zamestnania uvedené v § 4, vydajú v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia rezortné zoznamy zamestnaní vykonávaných v odboroch ich pôsobnosti, ktoré sa zaraďujú do I. alebo II. pracovnej kategórie. Zmeny a doplnky týchto zoznamov bolo možné vykonávať len v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia. Tento model fungovania pracovných kategórií prevzala i následná právna úprava v zákone č. 121/1975 Zb.. Pracovné kategórie potom boli zachované i po prechode na novú právnu úpravu sociálneho zabezpečenia s účinnosťou od 01.10.1988. Doba zamestnania v preferovaných pracovných kategóriách mala vplyv na stanovenie podmienok vzniku nároku na dôchodok. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. federálne ústredné orgány štátnej správy a ústredné orgány štátnej správy republík v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávali svojimi výnosmi rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Za ostatné ústredné orgány a organizácie v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávalo tieto zoznamy svojim výnosom federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, a ak išlo o ústredné orgány a organizácie republík, príslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky v dohode s federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu 6Ads/109/2007. Systém pracovných kategórií bol zrušený až zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií účinnom od 01.06.1992. Na základe novelizácie ust. § 174 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. bol vytvorený prechodný mechanizmus, na základe ktorého sa zohľadňovali nároky spojené s výkonom zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórie pri rozhodovaní o dôchodkoch i naďalej. Nová úprava dôchodkového systému po 01.01.1996 reagovala na skoršiu existenciu pracovných kategórií a z nich plynúcich odlišných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výšku v ust. § 71 a § 74. Podľa žalobcu, je kľúčovým to, že žalobca získal od 01.09.1972 do 30.04.2017 až 16 312 dní, t.j. 44 rokov a 252 dní poistnej doby vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Toto predstavuje až 100 % posudzovanej doby, počas ktorých boli povinné odvody odvádzané na konto Sociálnej poisťovne. Žalobca spĺňal všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku poskytovaného od Sociálnej poisťovne už oveľa skôr. Sociálna poisťovňa sa odvoláva na nariadenie vlády ČSSR č. 117/1988 Zb., ktoré bolo účinné až od 01.10.1988, teda v čase, keď odvolávateľ v Afrike už dávno pôsobil. Dovtedy však platilo staršie nariadenie vlády č. 136/1975 Zb., kde v prílohe nariadenia, Diel C, písm. a) je uvedené: „Za zamestnanie II. pracovnej kategórie sa považuje vykonávanie práce v týchto oblastiach: Afrika, s výnimkou Alžírskej republiky, Juhoafrickej republiky, Tunisu, Maroka a Líbye.“ A toto pôvodné nariadenie sa vzťahovalo na žalobcu. Na uvedené skutočnosti nevzala Sociálna poisťovňa zreteľ, a preto vydala nezákonné rozhodnutie. Sociálna poisťovňa mala použiť nariadenie vlády č. 136/1975 Zb., podľa ktorého musí odvolávateľovi započítať obdobie od 07.07.1988 do 05.09.1989 v dĺžke 426 ako I. pracovnú kategóriu. Taktiež namietal s poukazom na § 233 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 461/2003 Z.z., že žalobcovi dôsledne neposudzovala výkon vojenskej činnej služby v ČSĽA v celom rozsahu. 3. O odvolaní žalobcu žalovaná rozhodla rozhodnutím pod č. 570 510 1292 0 zo dňa 26.07.2017 a to tak, že podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdila. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospela k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie je správny, preto napadnuté rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť. V odôvodnení uviedla ďalej, že žalobca žiadosťou zo dňa 13. januára 2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 10. mája 2016. Poukázala na ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z.. Doposiaľ nebolo vydané opatrenie, ktoré by ustanovilo dôchodkový vek žalobcu. Dátum dovŕšenia dôchodkového veku nie je možné určiť. Poukázala pritom na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a na § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.. V zamestnaní I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. získal žalobca 14 rokov a 59 dní. Z uvedeného dôvodu nespĺňa podmienku vekového zvýhodnenia. Ďalej poukázala na § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a § 174 ods. 2 predmetného zákona, podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 30. júna 2000 bol žalobca k 31. decembru 1999 zamestnaný v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nespĺňa ani podmienku vekového zvýhodnenia podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999. Námietka žalobcu o nezhodnotení celej doby zamestnania v zahraničí v I. pracovnej kategórii je nedôvodná z nasledovných dôvodov: V období od 7. júla 1988 do 5. septembra 1989 bol žalobca poverený činnosťou v zahraničí - v Líbyi. Podľa nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 136/1975 Zb. na účely dôchodkového zabezpečenia účinného od 1. januára 1976, pracujúci poverený činnosťou v zahraničí, pokiaľ pracuje v tropických alebo inak zdravotne náročných oblastiach Afriky, s výnimkou Alžírskej republiky, Juhoafrickej republiky, Tunisu, Maroka, Egyptskej arabskej republiky a Líbye sa na účely dôchodkového zabezpečenia zamestnania zaradujú do II. pracovnej kategórie. Podľa nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. účinného od 1. októbra 1988 pracujúci poverený činnosťou v zahraničí, pokiaľ pracuje v tropických alebo inak zdravotne náročných oblastiach Afriky, s výnimkou Alžírskej republiky, Juhoafrickej republiky, Tunisu a Maroka sa na účely dôchodkového zabezpečenia zamestnania zaraďujú do II. pracovnej kategórie. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo obdobie, kedy bol účastník konania pracovne zaradený na výkon práce v Líbyi od 7. júla 1988 do 30. septembra 1988 zaradené do III. pracovnej kategórie a až od 1. októbra 1988 do 5. septembra 1989 do II. pracovnej kategórie. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia zo dňa 27. marca 1990 je vystavený správne. Námietka týkajúca sa nehodnotenia obdobia základnej vojenskej služby v I. pracovnej kategórii je nedôvodná z nasledovných dôvodov: Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. ako doby zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (napr. základná vojenská služba), ak zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie bolo prerušené len týmito dobami. Základnú vojenskú službu v období od 30. septembra 1976 do 26. septembra 1978 nie je možné hodnotiť v I. pracovnej kategórii, nakoľko podľa evidenčného listu z 20. februára 1981 žalobca v období od 1. augusta 1976 do 31. decembra 1979 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie. V zamestnaní I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. získal žalobca 14 rokov a 59 dní, nesplnil preto podmienku vekového zvýhodnenia. Vzhľadom na uvedené bola zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu bola podaná v zákonom stanovenej lehote správna žaloba v sociálnych veciach, ktorá správnemu súdu bola doručená dňa 11.08.2017. Žalobca dňa 13.01.2017 v Sociálnej poisťovni spísal žiadosť podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o priznanie starobného dôchodku ku dňu 10.05.2016. Podľa § 60 ods. 9 zák. Č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Medzi sporovými stranami niet pochýb o tom, že žalobca dňa 25.10.2013 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 6 322 dní, t. j. 17 rokov a 117 dní v zamestnaní I. pracovnej kategórie: Vojenská základná služba v ČSĽA od 30.09.1976 do 26.09.1978 - 727 dní, ZŤS MARTIN od 02.12.1980 do 06.07.1988 - 2 774 dní, LÍBYA - kováč od 07.07.1988 do 05.09.1989 - 426 dní, ZŤS MARTIN od 10.09.1989 do 31.12.1995 - 2 304 dní, MARTIN METAL a.s. od 02.10.1996 do 31.12.1996 - 91 dní, spolu 6 322 dní, t.j. 17 rokov a 117 dní. Žalobca odpracoval 335 dní zamestnaní II. pracovnej kategórii: ŠKODA Plzeň - kováč od 01.01.1980 do 30.11.1980 - 335 dní. Žalobca odpracoval 9 655 dní, t.j. 26 rokov a 165 dní v zamestnaní v III. pracovnej kategórií: SPŠ Strojnícka - hutníctvo v Plzni od 01.09,1972 do 31.07.1976 - 1 430 dní, ŠKODA Plzeň od 01.08.1976 do 29.09.1976 - 60 dní, ŠKODA Plzeň od 27.09.1978 do 31.12.1979 - 461 dní, civilné zamestnanie od 06.09.1989 do 09.09.1989 - 4 dni, civilné zamestnanie od 01.01.1996 do 01.10.1996 - 275 dní, civilné zamestnanie od 01.01.1997 do 26.12.2013 - 6 204 dni, ČID od 27.12.2013 do 30.04.2017 - 1 221 dní, spolu 9 655 dní, t.j. 26 rokov a 165 dní. Žalobca odslúžil a odpracoval v I. a II. pracovnej kategórii; 6 322 dní + 335 dní = 6 657 dní, t.j. 18 rokov a 87 dní. Žalobca odpracoval k 30.04.2017 v III. pracovnej kategórii; 9 655 dní, t.j. 26 rokov a 165 dní. Pre žalobcu je vydanie zamietavého rozhodnutia pána GR Sociálnej poisťovne hlbokým sklamaním a rozčarovaním. Z rozsudku NS SR čís. k.: 10So/68/2012 si dovolil odcitovať časť uvedeného rozsudku, cit......“Opakovane uviedol, že do zákona č. 461/2003 Z.z. zákonodarca zakotvil aj ustanovenie § 274 ods. 1 tykajúce sa priznávania nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. ani do služby I. a II. kategórie funkcií až do 31. decembra 2023. pričom tieto nároky bližšie nešpecifikoval. Je leda zrejmé, že zaradením tohto ustanovenia zákonodarca musel mať na zreteli aj predchádzajúcu právnu úpravu týchto nárokov, ako to bolo zakotvené v § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. že občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu 1. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol príslušný fyzický vek a ak bol zároveň zamestnaný potrebný počet rokov v 1. a II. pracovnej kategórii. V opačnom prípade by totiž ustanovenie § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., teda že “Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023“, nemalo žiadny význam a bolo by nepoužiteľné, nevykonateľné a zároveň by bolo zjavne diskriminačné pre túto skupinu dôchodcov. Žalobca teda žiada, aby pri priznávaní starobného dôchodku v zmysle platnej právnej úpravy a to najmä poukazujúc na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa zaradenie do 1. a II. pracovnej kategórii priznáva až do 31.12.2023, boli zhodnotené ním odpracované doby v príslušnej pracovnej kategórii pre priznanie nárokov vyplývajúcich z tohto zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie na účely zníženia dôchodkového veku, teda dosiahnutím aj oveľa nižšieho dôchodkového veku než 62 rokov. Podľa § 10 ods. 1) zák. FZ ČSSR č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku československého štátu: b)- doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov; d)- doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Systém pracovných kategórií bol v ČSFR zrušený až zákonom č. 235/1992 Zb., (pozn.: v SR sa 7x novelizoval a platil do 31.12.1999). Pracovné kategórie boli upravené zákonom č. 101/1964 Zb., účinným od 01.07.1964 v ustanovení § 5 tohto zákona. Toto ustanovenie vykonávala vyhláška č. 107/1964 Zb., o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia, ktorá v ustanovení § 2 stanovila, že do 1. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne alebo aspoň prevažne práce uvedené v dielu I pripojeného zoznamu (tzn. zoznamu druhov prác, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania, v ktorom sa tieto práce vykonávajú, boli zaradené do 1. alebo II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia). Podľa ustanovenia § 5 citovanej vyhlášky ústredné orgány, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce uvedené v pripojenom zoznamu a zamestnania uvedené v § 4, vydajú v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia rezortné zoznamy zamestnaní vykonávaných v odboroch ich pôsobnosti, ktoré sa zaraďujú do I. alebo n. pracovnej kategórie. Zmeny a doplnky týchto zoznamov bolo možné vykonávať len v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia. Tento model fungovania pracovných kategórií prevzala i následná právna úprava v zákone č. 121/1975 Zb. (pozri § 12 ods. 1 písm. a), 3 tohto zákona) a nariadenie vlády č. 136/1975 Zb.. o zaraďovaní do 1. a II. pracovnej kategórie pre účely sociálneho zabezpečenia. Pracovné kategórie potom boli zachované i po prechode na novú právnu úpravu sociálneho zabezpečenia s účinnosťou od 01.10.1988 (pozri zákon č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení a nariadení vlády č. 117/1988 Zb., o zaraďovaní zamestnancov do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia). Doba zamestnania v preferovaných pracovných kategóriách mala vplyv na stanovenie podmienok vzniku nároku na dôchodok (nižší dôchodkový vek), tak aj na výšku dôchodku (zvýšení základnej výmery dôchodku). Podľa ustanovení § 17 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. federálne ústredné orgány štátnej správy a ústredné orgány štátnej správy republík, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávali svojimi výnosmi rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Za ostatné ústredné orgány a organizácie, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávalo tieto zoznamy svojim výnosom federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, a ak išlo o ústredné orgány a organizácie republík, príslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky v dohode s federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí. Tento výkladový prístup žalobcu je treba i z dnešného pohľadu vyhodnotiť ako súladný s princípom právnej istoty a verejného subjektívneho práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe realizovaného zákonnými a podzákonnými prostriedkami práva sociálneho zabezpečenia. Obdobný názor zaujal vo svojej rozhodovacej praxi i Najvyšší správni soud (porovnaj rozsudok Nejvyššího správního soudu ze dne 26.08.2009, č. j.: 6 Ads 109/2007 - 110, prístupný na www.nssoud.cz, z ktorého vyplýva, že pokiaľ práca, ktorú žalobca vykonával, zodpovedá zamestnaniu zaradenému v rezortnom zozname do preferovanej II. pracovnej kategórie, nie je možné ju zaradiť do I. pracovnej kategórie, hoci práce bola vykonávaná v sťažených pracovných podmienkach, ktoré u vymenovaných druhov pracovných činnosti zaradených do I. pracovnej kategórie odôvodňoval. Systém pracovných kategórií bol zrušený až zákonom č. 235/1992 Zb., o zrušení pracovných kategórií a o niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení, účinnom od 01.06.1992. Na základe novelizácie ustanovení § 174 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. bol vytvorený prechodný mechanizmus, na základe ktorého sa zohľadňovali nároky spojené s výkonom zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórie pri rozhodovaní o dôchodkoch i naďalej. Nová úprava dôchodkového systému po 01.01.1996 (po nadobudnutí účinnosti zákona o dôchodkovom poistení) reagovala na skoršiu existenciu pracovných kategórií a z nich plynúcich odlišných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výšku v ustanoveniach § 71 a § 74 (pozn.: platí pre ČR). Kľúčovým faktom je to, že žalobca získal od 01.09.1972 do 30.04.2017 až 16 312 dní, t. j. 44 rokov a 252 dní poistnej doby vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Toto obdobie predstavuje až 100 posudzovanej doby počas ktorých boli povinné odvody odvádzané na konto Sociálnej poisťovne. Žalobca určite spĺňal všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku poskytovaného od Sociálnej poisťovne už oveľa skôr. Spolu mal odslúžených a odpracovaných úctyhodných 44 rokov a 252 dní. Žalobca je vážne znepokojený tým, že na priznanie starobného dôchodku mu táto odslúžená a odpracovaná doba vraj nepostačuje. Sociálna poisťovňa pri spracovaní rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zvolila zvlášť obštrukčný postup a jeho žiadosť o starobný dôchodok dokonca zamietla. Žalobca sa domnieva, že iný a spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri poctivom posudzovaní všetkých odpracovaných dôb. Vznikajú tak pochybnosti a otázniky, či Sociálna poisťovňa neporušuje princíp primeranosti, o ktorom sa v niektorých prípadoch zmieňuje už legislatíva EÚ. Primeranosť by mala byť civilizovaným a fundamentálnym základom spravodlivých rozhodnutí o sociálnych otázkach v každej vyspelej a spravodlivej spoločnosti. Na základe uvedeného tvrdí, že Sociálna poisťovňa pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania žalobcu, ako aj doby zamestnania v 1. kategórii funkcií, 1. pracovnej kategórii a III. pracovnej kategórii, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Z odôvodnenia napadnutého Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. j.: XXX XXX XXXX G. zo dňa 26.07.2017 je zrejmé, že si doteraz neosvojila právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných sporoch. Sociálna poisťovňa sa odvoláva na Nariadenie vlády ČSSR č. 117/1988 Zb., Príloha č. 1, časť II. bod 12, ktoré bolo účinné až od 01.10.1988. teda v čase, keď žalobca v Afrike už dávno pôsobil. Dovtedy však platil oveľa starší právny predpis a to nariadenie vlády ČSSR č. 136/1975 Zb., kde v prílohe nariadenia. Diel C, písm. a) je uvedené, cit.: „Za zamestnanie II. pracovnej kategórie sa považuje vykonávanie práce v týchto oblastiach: Afrika, s výnimkou Alžírskej republiky. Juhoafrickej republiky. Tunisu. Maroka a Líbye". A práve toto pôvodné nariadenie vlády ČSSR sa vzťahovalo na osobu žalobcu. To znamená, že na osobu žalobcu sa v rozhodnom vzťahovalo úplne iné nariadenie vlády ČSSR, než uvádza nepozorná Sociálna poisťovňa. Žalobca v Líbyi už dávno pracoval, a až počas jeho pracovného pôsobenia došlo k legislatívnej zmene. On tam bol vyslaný na základe iného platného právneho predpisu ČSSR. Na toto Sociálna poisťovňa nevzala na zreteľ a preto vydala nezákonne rozhodnutie, ktoré treba okamžite napraviť a sanovať. Sociálna poisťovňa mala vo svojom rozhodnutí použiť nariadenie vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. podľa ktorého musí žalobcovi započítať obdobie od 07.07.1988 do 05.09.I989 v dĺžke 426 dní ako I. pracovnú kategóriu. Inak sa dopúšťa porušovania zákazu retroaktivity. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovni č. j.: XXX XXX XXXX G. zo dňa 06.03.2017 zrušil a vec vrátil späť Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. 5. K žalobe podala písomné vyjadrenie žalovaná, súdu bolo doručené dňa 28.09.2017. Vo vyjadrení zotrvala na všetkých dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktorá je postavená na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. žalobca nezískal najmenej 20 rokov (získal 14 rokov a 59 dní), nárok na starobný dôchodok žalobcovi od mája 2016, t.j. k veku 59 rokov nevznikol. Taktiež nespĺňa ani podmienku vekového zvýhodnenia podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999. 6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním doručeným súdu dňa 27.10.2017, zdôraznil, že na osobu žalobcu sa v rozhodnom čase vzťahovalo nariadenie vlády ČSSR č. 136/1975 Zb., nakoľko v Afrike už dávno pôsobil ešte pred 01.10.1988. 7. Žalovaná už nepodala k vyjadreniu žalobcu žiadne písomne vyjadrenie. 8. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vzhľadom na to, že žalobca v žalobe a ani žalovaná vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie, rozhodol vo veci s poukazom na § 137 ods. 4 SSP vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu najmenej v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. 9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v predmetnej veci preskúmal rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu vrátane ich postupov s poukazom na § 203 ods. 2 SSP, pričom mal za to, že vo veci bol náležite zistený skutkový stav veci a správne aplikované ustanovenia zákona o sociálnom poistení v špecifikácii tak, ako ich uviedla žalovaná, preto žaloba bola postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá z nasledovných dôvodov: 10. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 13. januára 2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 10. mája 2016. 11. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 557/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 12. Podľa § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. sa dôchodkový vek od 01.01.2017 postupne upravuje v závislosti od vývinu priemernej strednej dĺžky života (veku dožitia) v Slovenskej republike. Dôchodkový vek ustanovuje každoročne opatrením Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. 13. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 14. Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. 15. Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. 16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 17. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 18. Podľa 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 19. Podľa nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 136/1975 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, účinného od 1. januára 1976, pracujúci poverený činnosťou v zahraničí, pokiaľ pracuje v tropických alebo inak zdravotne náročných oblastiach Afriky, s výnimkou Alžírskej republiky, Juhoafrickej republiky, Tunisu, Maroka, Egyptskej arabskej republiky a Líbye sa na účely dôchodkového zabezpečenia zamestnania zaraďujú do II. pracovnej kategórie. 20. Podľa nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, účinného od 1. októbra 1988, pracujúci poverený činnosťou v zahraničí, pokiaľ pracuje v tropických alebo inak zdravotne náročných oblastiach Afriky, s výnimkou Alžírskej republiky, Juhoafrickej republiky, Tunisu a Maroka sa na účely dôchodkového zabezpečenia zamestnania zaraďujú do II. pracovnej kategórie. 21. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 121/1975 Z.z. Zb. ako doby zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 11 ods. 1), ak zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie bolo prerušené len týmito dobami. 22. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nezhodnotení celej doby zamestnania v zahraničí v I. pracovnej kategórii za nedôvodnú. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 30.06.2000 bol žalobca k 31. decembru 1999 zamestnaný v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie. Žalobca nespĺňa teda ani podmienku vekového zvýhodnenia s poukazom na § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov z dôvodu toho, že zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999. 23. Ani pre správny súd nebolo sporné, že žalobca v období od 7. júla 1988 do 5. septembra 1989 bol poverený činnosťou v zahraničí a to v Líbyi. Žalovaná správne poukázala na aplikáciu predmetných nariadení, a to na nariadenie Československej socialistickej republiky č. 136/1975 Zb. a aj na nariadenie č. 117/1988 Zb., keď v zmysle vyššie uvedených nariadení bolo obdobie, kedy bol žalobca pracovne zaradený na výkon práce v Líbyi od 7. júla 1988 do 30. septembra 1988 zaradené do III. pracovnej kategórie a až od 1. októbra 1988 do 5. septembra 1989 do II. pracovnej kategórie. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočívajú aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je teda potrebné zohľadniť nielen zvýhodnenú pracovnú kategóriu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale považovať I. a II. kategóriu funkcií za pracovnú kategóriu a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového veku. Vzhľadom na to bol posúdený dôchodkový vek žalobcu aj s prihliadnutím na ust. § 14 ods. 2 písm. b) až h), § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. V zamestnaní I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. získal žalobca14 rokov a 59 dní, pričom z uvedeného dôvodu nespĺňa podmienku vekového zvýhodnenia. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., nezískal najmenej 20 rokov - získal žalobca 14 rokov a 59 dní, nárok na starobný dôchodok žalobcovi od 10. mája 2016, t.j. k veku 59 rokov nevznikol. 24. Taktiež je nedôvodná námietka žalobcu o dôslednom neposudzovaní výkonu vojenskej činnej služby v ČSĽA v celom rozsahu, pričom s touto sa zaoberala žalovaná, keď uviedla, že základnú vojenskú službu žalobcu od 30.9.1976 do 26.9.1978 nie je možné s poukazom na § 12 ods. 2 zákona č. 121/1975 Z.z. hodnotiť v I. pracovnej kategórii, nakoľko podľa evidenčného listu z 20.2.1981 žalobca v období od 1.8.1976 do 31.12.1979 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie. Bližšie námietku žalobca však ani nezdôvodnil. Rozhodnutie žalovanej spĺňa všetky zákonné kritéria, bolo dostatočným spôsobom zdôvodnené a žalovaná aj reagovala na všetky odvolacie námietky žalobcu, ktoré vyhodnotila v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. 25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. zamietol. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalovanej podľa § 168 SSP, aj keď bola v danom konaní úspešným účastníkom konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.